Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Co-81-2020.pdf
PDF · 123.89 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/81/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Z. K. - BV - TV, T.: XXXXXXXX, so sídlom M. B. XXX/XX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, Björnsonova č. 2, 940 54 Nové Zámky, proti žalovanej: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, T.: 00585441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpený JUDr. Danušou Tichou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, o zaplatenie sumy 61 236,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 07. marca 2XX9 č.k. 17C/4XX/2XX6-230 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 61 236,33 eura od 19. 03. 2014 do zaplatenia, žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. 1.2. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 61 236,33 eura na tom skutkovom základe, že dňa 28. 09. 2012 došlo ku škodovej udalosti a to odcudzením kamiónovej súpravy, na ktorej bolo naložených 6 109 párov obuvi v celkovej hodnote 239 176,25 eura. V dôsledku škodovej udalosti prišlo nielen k odcudzeniu obuvi ale aj k zničeniu kamiónovej súpravy, pričom škoda vzniknutá na kamiónovej súprave mu bola zo strany žalovaného sčasti uhradená, avšak mu nebola uhradená práve škoda, ktorá vznikla odcudzením tovaru. 1.2.1.Medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá poistná zmluva číslo XXXXXXXXX (na základe návrhu zmluvy číslo 3651229 397-J), so začiatkom poistenia dňa 02. 01. 2007 (ďalej len „poistná zmluva“) na dobu určitú do 02. 01. 2008. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru. V prílohe k poistnej zmluvy boli uvedené vozidlá, ktorými žalobca vykonával medzinárodnú prepravu tovaru, a to vozidlá zn. VOLVO evidenčné číslo C C návesy SCHMITZ evidenčné číslU. C V čl. II. tejto zmluvy boli dohodnuté podmienky, na ktoré udalosti sa nevzťahuje zodpovednosť za škodu, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, že vodič zaparkuje vozidlo napríklad na celý víkend pred svojim domom alebo na nestráženom parkovisku, hoci mal s vozidlom začať prepravu. Z listinných dôkazov vyplýva, že poistná zmluva v čase vzniku poistnej udalosti trvala a žalobca mal zaplatené poistné do 23. 12. 2012, čo nebolo v konaní sporné. Predmetná zmluva bola platne uzavretá. Žalovaný uhradil žalobcovi poistné plnenie v sume 25 427,04 eura, čomu jednoznačne nasvedčujú listinné doklady. Predmetná suma bola vyplatená žalobcovi práve z titulu tejto
poistnej udalosti a na základe vyššie uvedenej poistnej zmluvy. Platnosť poistnej zmluvy bola potvrdená žalovanou stranou aj tým, že žalovaná vystavila žalobcovi doklad, poistku ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Žalovaná odmietla žalobcovi plniť na základe predmetnej poistnej zmluvy a to z titulu, že predmetné motorové vozidlo vodič zaparkoval na nestráženom parkovisko, čiže zo strany vodiča došlo k zlému zaparkovanie súpravy kamiónu v zmysle zmluvných dojednaní, v dôsledku čoho neboli splnené dohodnuté zmluvné podmienky. 1.2.2. Z predloženého Medzinárodného nákladného listu č. SK 0509760 (ďalej len „CMR“) žalobcom vyplýva, že odosielateľom bola spoločnosť RD SLOWAKEI s.r.o. so sídlom Komárno, ul. Roľníckej školy 1 a príjemcom mala byť spoločnosť IT INTERNATIONAL TRADING AG. Ausl.lg Tuttlingen, a miesto vykladania tovaru je uvedené miesto P. v G. a miesto a dátum nakladania tovaru je miesto C., A. s dátumom dňa 27. 09. 2012. Ďalej je v nákladnom liste uvedené, že dopravcom je spoločnosť KLEVITRANS KOMBI GROUP s.r.o. so sídlom Štúrovo, Jesenského 44 a ďalším dopravcom je BEKE VINCENT BV-TV doprava C., Gútsky rad 6. Predmetný CMR bol vystavený 27. 09. 2012. Súdu prvej inštancie z vyknaného dokazovania nebolo zrejmé postavenie spoločnosti STAIRS Consulting v danej veci, nakoľko v čase vzniku škodovej udalosti podľa výpisu z obchodného registra nemala v predmete činnosti uvedenú nákladnú cestnú dopravu. Až od 25. 11. 2014 túto činnosť v predmetne podnikania mala, čiže v čase vzniku škodovej udalosti nebola oprávnená vykonávať dopravu. Žalobca potvrdil, že spoločnosť Stairs Consulting pre jeho nákladné vozidlá zabezpečovala dopravu, čo taktiež potvrdil vodič vypočutý v rámci trestného konania, L., ktorý uviedol, že jazdil na kamióne žalobcu a na kamióne patriacemu žalobcovi vykonával prepravu, pričom sa riadil pokynmi p. Z. V., ktorý pracoval pre spoločnosť STAIRS CONSULTING. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou STAIRS CONSULTING vznikol zmluvný vzťah z medzinárodnej cestnej prepravy. Spoločnosť GEBRŰDER WEISS GmbH žalovala spoločnosť Klevitrans
- Kombigroup s.r.o., o náhradu škody zo straty pri preprave vo výške 68 040,37 eura. 1.2.3.Žalobca spoločnosti GEBRŰDER WEISS GmbH zaplatil sumu vo výške 85 000 eur a to na základe protokolu, ktorého kópiu založil do spisu, z ktorého vyplýva, že spoločnosť STAIRS CONSULTIG s.r.o., za účasti vedľajšieho účastníka spoločnosti GEBRŰDER WEISS GmbH žalovala žalobcu, na náhradu škody, pričom žalobca v konaní uzavrel dohodu, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi a to spoločnosti GEBRŰDER WEISS GmbH, sumu vo výške 120 000 eur, ktorú mal povolené splácať v splátkach a to prvá splátka vo výške 42 500 eur, splatná do 32. 12. 2017 a druhá splátka vo výške 42 500 eur splatná do 30. 06. 2018 s tým, že ak uhradí tieto dve splátky, posledná splátka vo výške 35 000 eur mu bude odpustená. Tým, že žalobca uzavrel takúto dohodu, uznal vlastne škodu, ktorá bola spôsobená tým, že jeho kamiónová súprava naložená tovarom parkovala v čase vzniku škodovej udalosti na nestráženom parkovisku. 1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami článku 4, článku 9 ods. 1, článku 17, článku 32 ods. 1, článku 34, článku 36 Vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č. 11/1975 (ďalej len „Dohovor o CMR“), § 603 ods. 1, ods. 2, § 610, § 622 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb.). 1.4. Konštatoval, že mal jednoznačne za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k pochybeniu tým, že vodič s naloženým tovarom nevycestoval v ten deň do miesta vykládky, naopak nákladné auto spolu s tovarom dokonca zaparkoval na nestráženom parkovisku, čo aj sám potvrdil vo svojej výpovedi. Skutočnosti, že došlo k zaparkovaniu nákladného auta na nestráženom parkovisku nasvedčuje aj to, že žalovaný bol inými súdmi zaviazaný na náhradu škody, ktorú si voči nemu uplatňovali dopravcovia v rámci Dohovoru o CMR. Žalobca uzavrel dohodu, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi a to spoločnosti GEBRŰDER WEISS GmbH sumu vo výške 120 000 eur, čím uznal vlastne svoju vinu ako škodu, ktorá bola spôsobená tým, že jeho kamiónová súprave naložená tovarom parkovala v čase vzniku škodovej udalosti na nestráženom parkovisku a týmto konaním jednoznačne preukázal porušenie Zmluvných dojednaní a to konkrétne č. II, bod 1, písmeno n/. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že žalobca porušil zmluvné dojednania dohodnuté v návrhu poistnej zmluvy, pričom predmetnú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil v čase vzniku poistnej udalosti za platnú. Žalobca jednoznačne porušil článok II. výluky z poistenia a to ods. 1 písmeno n/, kde bolo jednoznačne preukázané a to predloženými listinnými dôkazmi, že vodič žalobcu, ktorý pre žalobcu pracoval, nákladné vozidlo cez víkend nechal zaparkované na nestráženom parkovisku, hoci mal s vozidlom začať prepravu. 1.5.Ďalej žalobca zásadne porušil aj článok VII. ods. 3 bod f/, podľa ktorého poistený je povinný v konaní o náhrade škody, úhradu, ktorej si bude nárokovať u Kooperativy, že bude postupovať v súlade s pokynmi Kooperativy, najmä nesmie bez súhlasu Kooperativy uznať svoju zodpovednosť za škodu na zásielke, rokovať o usporiadaní nárokov na náhradu vyplatiť odškodné. Žalobca bez vedomia žalovanej
uznal svoju zodpovednosť za škodu, uznal, že nákladné vozidlo bolo odstavené na nestráženom parkovisku, rokoval o usporiadaní nárokov na náhradu škody, prípadne na vyplatené odškodného. Žalovaná preukázala protokolom, spísaným na verejnom pojednávaní krajinského súdu v P., že žalobca bez jej účasti uzavrel dohodu s vedľajším účastníkom. Žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvných dojednaní tým, že neoznámil žalovanej konanie v G., konal bez jej vedomia a na vlastnú zodpovednosť a uzavrel dohodu bez jej súhlasu. Z tohto dôvodu žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 1.6. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 61 236,33 eura, počnúc od 19 .03. 2014 až do zaplatenia späť, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. 1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a žalovanej, ktorá bola úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2.1.Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že porušil zmluvné povinnosti tým, že žalovanej neoznámil, že v zahraničí prebieha spor o náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti. Pravidelne komunikoval s riaditeľom a personálom pobočky žalovanej v Nitre a informoval ich o týchto skutočnostiach. Podčiarkol a zdôraznil, že vodič Pinke bez toho, aby to nemal odsúhlasené zo strany V., nemohol svojvoľne kamión odstaviť na niekoľko dní s tým, že sa jeho dcéra vydáva a chce sa zúčastniť na svadbe. Len s vedomím a súhlasom V. odstavil vozidlo tam, kde sa s V. dohodol. To znamená, že len on a V. vedeli, kde a aký dlhý čas bude plne naložené vozidlo odstavené. Zo strany spoločnosti Stairs Consulting išlo o vypočítavý a nemorálny postoj k celej veci. Svoju oznamovaciu povinnosť nezanedbal. Žalovaná neponúkla žiadne iné dôkazy, okrem tvrdenia, že odstavil vozidlo na nestráženom parkovisku. Naopak žalobca preukázal, že bez jeho vedomia vozidlo odstavil vodič v areáli parkoviska Glóbus v C., čo automaticky neznamená, že išlo o nestrážené parkovisko. Toto bolo zabezpečené kamerovým systémom, ktorý bol funkčný. Vstupná brána do areálu bola zabezpečená proti vniknutiu cudzími osobami. V zmluvných podmienkach nie je presne vyšpecifikované, čo si majú účastníci tejto dohody pod pojmom nestrážené parkovisko myslieť. Vzhľadom na absenciu bližšieho výkladu tohto pojmu v zmluvných podmienkach, je potom takýto reštriktívny výklad zo strany žalovaného, nesúladný so zisteným skutkovým stavom, s predloženými listinami, v dôsledku čoho súd prvej inštancie takto nesprávne zistený skutkový stav vyhodnotil a urobil aj nesprávny právny záver. 3.1. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zároveň priznať nárok na náhradu trov konania, resp. doplniť dokazovanie a znovu vec prejednať, resp. zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný, vecne a právne správny. Z odvolania žalobcu vyplýva, že v zásade len nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, čo však nie je odvolacím dôvodom. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, čo podľa žalobcu malo byť predmetom plnenia žalovaného, t.j. okolnosti nielen samotnej prepravy. Doteraz nie je vyjasnené, či žalobca svoj nárok dôvodí nárokom na poistné plnenie alebo nárokom na náhradu škody. Žalobca nemal predchádzajúci súhlas žalovaného na uzavretie mimosúdnej dohody a na uznanie nároku. Žalobca toto nepovažuje za podstatné porušenie zmluvy, avšak zrejme nie je si vedomý dohodnutých poistných podmienok. Ak žalobca žiada, aby žalovaná tento nárok uspokojila, a to z poistenia, musí si byť vedomý, že je právom poisťovateľa byť súčasťou mimosúdneho rokovania, a na mimosúdnu dohodu musí dať svoj súhlas. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie konštatoval porušenie zmluvných podmienok aj tým, že jeho vodič kamiónovú súpravu s naloženou zásielkou zaparkoval na nestráženom parkovisku, je potrebné poukázať na viaceré dôkazy, ktoré podrobne vypočítava aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (ods. 23), a ktoré preukazujú, že táto zmluvná podmienka nebola žalobcom pri predmetnej preprave splnená. Bolo povinnosťou žalobcu, aby sa s poistnými podmienkami riadne oboznámil a aby tieto dodržiaval. Žalobca iba opakuje svoje tvrdenia, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal. 4.1. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení na vyjadrenie žalovanej opätovne zopakoval svoje dôvody uvedené v podanom odvolaní, dodáva, že žalovaná sa snaží obsah jeho dovolania bagatelizovať a vysvetľovať spôsobom, že o nič iné nejde, len o jeho nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, čo nie je odvolacím dôvodom. V priebehu konania na súde prvej inštancie bolo jasne preukázané, že svoj nárok odvodzuje od existencie poistnej zmluvy a teda zmluvného vzťahu, ktorý medzi ním a žalovanou vznikol a ďalej z poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 28. 09. 2012. Na druhej strane tvrdí, že je pravda, a fakt, že takýmto konaním mu vznikla škoda, keďže mu zhorel celý kamión a zároveň bol z kamióna odcudzený aj jeho obsah. Nič to však nemení na skutočnosti, že svoj nárok si uplatnil voči žalovanej ako nárok vyplývajúci z poistnej zmluvy, na základe čoho sa dožadoval poistného plnenia, nakoľko nastala skutočnosť, s ktorou poistná zmluva počíta ako s poistnou udalosťou a ktorá zakladá nárok poisteného žiadať náhradu od poistiteľa. 5.1.Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že nároky zahraničného subjektu voči jeho osobe oznámil žalovanej, o čom nasvedčuje list zo dňa 17. 10. 2016, ktorý žalovaný prevzal dňa 19. 10. 2016. Zo strany žalovanej nebol prejavený žiadny záujem, vycestoval do Nitry za riaditeľom, ktorý mu sľúbil pomoc, ktorej sa však nedočkal. O všetkých rozhodujúcich skutočnostiach a právnych krokoch informoval zástupcu žalovaného na pobočke v C.. Nezanedbal teda svoju oznamovaciu povinnosť. 5.2. Opakovane odmietol argumentáciu o tom, že nechal svoje vozidlo zaparkované na nestráženom parkovisku. Zopakoval, že zo zmluvných podmienok poistnej zmluvy jednoznačne nevyplýva pojem „strážené parkovisko“. Žalovaná si ho interpretuje tak, že stráženým parkoviskom je len to parkovisko, ktoré je fyzicky strážené. Listinnými dôkazmi v priebehu konania na súde prvej inštancie jednoznačne preukázal, že parkovisko Glóbus bolo okolnostiam primerane strážené a že podmienky spĺňali tie podmienky, ktoré si ohľadne tejto skutočnosti vymienil žalovaný. Išlo o elektronické stráženie cestou videokamier a ďalších zabezpečovacích zariadení. Súd prvej inštancie tieto dôkazy ponechal bez povšimnutia.
6. Žalovaná v podanom písomnom vyjadrení namietala predloženie listinných dôkazov, listiny zo dňa 17. 10. 2016 až v odvolacom konaní a navrhuje, aby odvolací súd na ňu neprihliadol. Zopakovala, že žalobca si poistné podmienky interpretuje po svojom a to napriek tomu, že sú určité a zrozumiteľné. Spor v G. nie je možné považovať za irelevantný, nakoľko žalobca bez predchádzajúceho súhlasu žalovanej uznal, že škoda poškodenému vznikla zaparkovaním na nestráženom parkovisku. Žalovaná trvá na tom, že ak by súd vyhovel žalobe vo veci samej, čo i len sčasti, tak by tým žalobcovi umožnil bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalovanej, čo je v právnom štáte neželané a neprípustné. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu, uplatnený žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 26. 09. 2016, na zaplatenie sumy 61 236,33 eura s príslušenstvom z titulu poistného plnenia v dôsledku poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 28. 09. 2012 na základe poistnej zmluvy uzavretej so žalovanou. Poistná udalosť nastala v dôsledku požiaru odstaveného, zaparkovaného plne naloženého kamióna, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu a ktorý vodič zaparkoval na parkovisku, ktoré podľa žalovaného nespĺňalo podmienku „stráženého parkoviska“. 8.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, dôvodiac nesplnením zmluvných poistných podmienok spočívajúcich v tom, že zaparkoval kamiónovú súpravu na nestráženom parkovisku a tiež že bez súhlasu žalovanej uzavrel mimosúdnu dohodu na náhradu škody. 8.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý napadol rozsudok odvolaním namietajúc nesprávne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie danej veci.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 11.Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré odvolateľ môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
12.V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.
14. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta v podstate dve skutočnosti, ktoré sú podľa neho sporné, a to uplatnenie výluky žalovaného z poistnej zmluvy (čl. II. písm. n/ zmluvy) a informovanie, resp. vyžiadanie súhlasu na uzavretie mimosúdnej dohody v zahraničí (čl. VII. bod 3/ písm. f/ poistnej zmluvy). Súd prvej inštancie sa už v napadnutom rozsudku s týmito námietkami odvolateľa, prednesenými už v konaní na súde prvej inštancie, zaoberal a tieto v napadnutom rozsudku aj vyhodnotil. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožnil.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, súc viazaný odvolacími dôvodmi, odvolací súd iba dodáva a upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca si svoj nárok vyvodil z poistnej zmluvy
a z titulu poistného plnenia. Z tohto dôvodu sa správne súd prvej inštancie zaoberal platnosťou poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Správne dospel k záveru, že zmluva bola platne uzavretá a v čase vzniku poistnej udalosti (dňa 28. 09. 2012) trvala. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné nárok žalobcu hodnotiť a posudzovať v zmysle intencií dohodnutých zmluvných podmienok a dojednaní. Napriek tomu, že v spise sa nachádza iba kópia poistnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že bola uzavretá iba na jeden rok (od 02. 01. 2007 do 02. 01. 2008), nie je možné prehliadnuť plnenie žalovanej na základe tejto zmluvy (v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 28. 09. 2012) dňa 07. 10. 2015 (4 666,98 eura), dňa 30. 10. 2015 (1 166,75 eura) a dňa 10. 11. 2015 (19 593,31 eura), ako aj potvrdenie žalovanej, vystavené dňa 27. 12. 2006, z ktorého vyplýva koniec poistenia - na neurčito, či poistný certifikát vydaný žalovanou, z ktorého vyplýva uzavretie poistnej zmluvy do 02. 01. 2012 do 02. 01. 2013. Žalovaná oznámila žalobcovi zánik poisteného rizika dňom 23. 12. 2012, čo jednoznačne vyplýva z jej oznámenia na č.l. 66 spisu. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil predmetnú poistnú zmluvu ako platne uzavretú. Z týchto dôvodov námietka žalovaného o neplatnosti, resp. o skončenej platnosti poistnej zmluvy neobstojí.
16. Následne, posudzujúc nárok žalobcu v zmysle zmluvných podmienok, ktoré boli medzi stranami v predmetnej poistnej zmluve dohodnuté, dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie k záveru o porušení dohodnutých zmluvných podmienok. V článku II, písm. n/ poistnej zmluvy je jednoznačne upravená výluka z poistenia: „poistenie sa nevzťahuje ani na zodpovednosť za škodu vzniknutú z takej príčiny, že poistený nedodržal podmienky dohodnuté v objednávke prepravy (zmluvná zodpovednosť), napr. presne dojednanú trasu, hraničný prechod. Za nedodržanie podmienok dohodnutých v objednávke prepravy sa považuje aj to, keď vodič zaparkuje vozidlo (napr. na celý víkend pred svojím domom alebo na nestráženom parkovisku), hoci mal s vozidlom začať prepravu“. Vzhľadom k tomu, že vodič, ktorý mal s vozidlom žalobcu vykonať v daný deň prepravu, zaparkoval vozidlo na parkovisku žalobcu, ktoré nespĺňalo podmienku uvedenú v poistnej zmluve, t.j. nebolo stráženým parkoviskom, došlo k naplneniu tejto zmluvnej podmienky výluky zo zodpovednosti žalovanej ako poisťovne, z náhrady škody. 16.1.Skutočnosť, či predmetné parkovisko bolo „stráženým“ parkoviskom podľa zmluvných podmienok, zostalo v danej veci sporné a je aj jedným z odvolacích dôvodov žalobcu. Žalobca listinnými dôkazmi (fotografiami) preukazoval, že išlo o uzavretý objekt, ktorý podľa jeho vyjadrenia mal byť monitorovaný elektronicky, kamerami. Žalobca však žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že elektronický systém, ktorý mal monitorovať daný objekt, bol funkčný a s bezpečnostným systémom. Z predloženej fotografie iba vyplýva, že objekt bol chránený oplotením s visiacim zámkom. Za tejto situácie nie je možné vyhodnotiť, že objekt, na ktorom došlo k poistnej udalosti, spĺňa podmienku „stráženého parkoviska“. Sám žalobca v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného, vyhotoveného pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru C. dňa 28. 09. 2012 uviedol, že areál Glóbus, kde bolo nákladné motorové vozidlo aj s návesom zaparkované, nie je strážený, v areáli je kamerový systém, ktorý však nefunguje, bezpečnostný systém v areáli nemá (č.l. 97 spisu). Sám žalobca týmto potvrdil, že predmetný objekt, v ktorom bol kamión zaparkovaný, nie je stráženým parkoviskom a kamerový systém, ktorý síce bol nainštalovaný, nebol funkčný a bezpečnostný systém nemá. Splnenie podmienky „stráženého parkoviska“ podľa čl. II. písm. n/ predmetnej poistnej zmluvy tak naplnený nebol, a preto sa na danú udalosť vzťahuje výluka z poistenia.
17. Druhou spornou skutočnosťou v danom konaní, bolo tvrdenie žalovanej, že žalobca si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa článku VII., ods. 3 písm. f/ zmluvných podmienok, podľa ktorého ustanovenia je poistený povinný „v konaní o náhrade škody, úhradu ktorej si bude nárokovať u Kooperativy, postupovať v súlade s pokynmi Kooperativy, najmä nesmie bez súhlasu Kooperativy uznať svoju zodpovednosť za škodu na zásielke, rokovať o usporiadaní nárokov na náhradu, vyplatiť odškodné“. Žalovaná vytýka žalobcovi, že ju neinformoval a už vôbec že nemal súhlas uznať svoj záväzok na náhradu škodu na krajinskom súde v Regensburgu. Toto tvrdenie žalovanej bolo aj jedným z dôvodov podaného odvolania žalobcom. Žalobca svoje tvrdenie, že žalovaného o tomto spore informoval a že práve on vôbec na jeho oznámenia nereagoval, žiadnym spôsobom nepreukázal. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu síce uviedol, že listom zo dňa 17. 10. 2016 ohlásil pobočke v C. nároky zahraničného subjektu, ktorý doručil pobočke žalovanej dňa 19. 10. 2016, pričom v spise sa žiadny takýto list nenachádza a ani k podanému vyjadreniu pripojený nebol. V dôsledku tejto skutočnosti došlo tak k porušeniu zmluvnej podmienky uvedenej v poistnej zmluve v čl. VII. ods. 3 písm. f/. Na druhej strane z Protokolu, spísanom na verejnom pojednávaní Krajinského súdu P., 2. komora pre obchodné záležitosti, v stredu 18. 01. 2017 v P.u vyplýva, že žalobca uzavrel so žalujúcou stranou (Stairs Consulting s.r.o.), za účasti vedľajšieho účastníka (Gebruder Weiss GmbH, Transport und Logistik) dohodu, ktorou sa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi sumu 120 000 eur zo škodovej udalosti z 28.
09. 2012. Žalovaná v tomto protokole uvedená nie je, z čoho vyplýva, že tejto dohody sa nezúčastnila a žalobca nepreukázal, že by mal súhlas žalovanej na uzavretie takejto dohody. Za tejto dôkaznej situácie odvolaciemu súdu, zhodne so súdom prvej inštancie, nezostáva iné, ako konštatovať, že žalobca o nárokoch zahraničného subjektu a o sporovom konaní, na ktorom uznal svoj záväzok a zaviazal sa ho uhradiť, žalovanú neinformoval, čím jednoznačne došlo k porušeniu zmluvných podmienok.
18. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami uvedenými v podanom odvolaní. 18.1. Odvolateľ, žalobca, v podanom odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie o jeho pochybení, keď v zahraničí uzavrel so spoločnosťou, ktorá ho v tejto veci žalovala o náhradu škody, dohodu, v ktorej sa zaviazal nahradiť škodu zahraničnej spoločnosti, ktorá mala zabezpečiť primárne prepravu. Nesúhlasil tiež so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaného neinformoval o prebiehajúcom spore v zahraničí. 18.1.1. Touto námietkou odvolateľa sa odvolací súd zaoberal a ďalej poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku v bode 17. Jednoznačne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že informoval žalovanú o prebiehajúcom spore a že mal súhlas žalovanej k uzavretiu takejto dohody. V spise sa nenachádza žiadny listinný dôkaz o tomto jeho tvrdení. Žalobca až v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu ako dôkaz označil písomný list (ohlásenie) žalobcu žalovanej v pobočke C. zo dňa 17. 10. 2016, ktoré mala žalovaná prevziať dňa 19. 10. 2016 a ktorým je oznamoval, že má prebehnúť súdne pojednávanie v G.. Predmetný dôkaz však k tomuto vyjadreniu pripojený nebol a aj za situácie, že by ho žalobca predložil ako prílohu k tomuto stanovisku, odvolací súd by nemohol naň prihliadnuť, pretože v priebehu konania na súde prvej inštancie predložený nebol. Taktiež žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by bol rokoval s riaditeľom pobočky žalovanej v G. Žalobca je v celom priebehu tohto konania zastúpený právnym zástupcom, advokátom, preto súd nemal poučovaciu povinnosť o predkladaní dôkazov a pri rozhodovaní musel vychádzať z listinných dôkazov, ktoré boli do skončenia dokazovania súdu prvej inštancie stranami sporu predložené. V odvolacom konaní podľa § 383 CSP odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Podľa§ 366 CSP prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť iba vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok (písm. a/), vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b/), má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c/), alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť konaní pred súdom prvej inštancie(písm. d/). je možné prihliadnuť iba na dôkazy, ktoré nebolo možné predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže takýto dôkaz mal žalobca k dispozícii minimálne od 17. 10. 2016, bez akýchkoľvek pochybností ho súdu prvej inštancie mohol a mal predložiť. Nie je daný ani dôvod uvedený pod písm. c/ tohto ustanovenia, keďže ani prípadným prihliadnutím na tento dôkaz (ktorý žalobca však ani a v odvolacom konaní nepripojil), by to nemalo za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže došlo k porušeniu aj ďalšieho ustanovenia poistnej zmluvy (parkovanie na nestráženom parkovisku). Námietku odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.
18.2. Ďalšou námietkou odvolateľa, uvedenou v podanom odvolaní bolo nesprávne vyhodnotenie súdu prvej inštancie o naplnení podmienky výluky z poistenia. Aj s touto námietkou sa odvolací súd podrobne vyporiadal v odôvodnení, v bode 16., tohto rozsudku. Dodáva iba, že žalobca nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že podmienky výluky z poistenia neboli splnené. Z dôkazov, ktoré boli súdu prvej inštancie predložené žalobcom, však nevyplýva, že by podmienky výluky neboli splnené. Námietku odvolateľa preto vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnú.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 a § 255 ods. 2 CSP. Úspešnou v odvolacom konaní bola žalovaná, keďže odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol. Z tohto dôvodu priznal odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).