Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23CoCsp-18-2020.pdf
PDF · 98.45 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanému: H. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., W. XXXX/XX, o zaplatenie 528,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 9Csp/62/2019-55 zo dňa 20. januára 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie zamietol žalobu , ktorou sa žalobca domáhal, zaplatenia sumy 528,- € s príslušenstvom, a to z titulu nesplateného úveru. Súd I . inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť a je potrebné ju zamietnuť s poukazom na ust. § 101 a § 103 OZ. V konaní bolo preukázané, že na základe Zmluvy plnil právny predchodca žalobcu a poskytol žalovanému úver, žalovaný však riadne neplnil v zmysle dohodnutých podmienok a predmetný úver nesplácal. Z uvedeného dôvodu ho právny predchodca žalobcu vyzval na uhradenie nedoplatku na splátkach s upozornením, že ak nedoplatok neuhradí, bude oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu si uplatnil právo na zosplatnenie dlhu v súlade so zákonom, keďže uvedené právo vyplýva z bodu 3.1 časti 3 Zmluvy, t.j. bolo účastníkmi dohodnuté. Napriek uvedenému súd žalobu zamietol, a to s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, nakoľko právo žalobcu na zaplatenie pohľadávky z predmetnej Zmluvy je premlčané. Súd pri určení začiatku plynutia premlčacej doby vychádzal z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v danom prípade začala premlčacia doba plynúť najneskôr dňa 16.12.2015, t.j. deň nasledujúci po splatnosti splátky v mesiaci december 2015, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh a uplynula dňa 16.12.2018, pričom žaloba bola na súde podaná až dňa 19.3.2019, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Súd konštatuje, že na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžaduje upozornenie spotrebiteľa, ktoré právny predchodca žalobcu vykonal listom (Výzva na splatenie dlžnej čiastky úveru), pričom samotný žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania nezaplatením mesačnej splátky splatnej k 15.10.2015, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú aj z výpisu z úverového účtu žalovaného. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, že právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Podľa názoru súdu si tak právny
predchodca žalobcu mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr na základe splátky splatnej v mesiaci december 2015. Ak by však žalobca trval na tom, že úver bol zosplatnený na základe neskoršej splátky (a zároveň by však muselo ísť o splátku omeškanú najmenej tri mesiace), bol povinný preukázať, že bol dodržaný postup upravený vyššie citovanými ustanoveniami, čo však žalobca nepreukázal. Zároveň súd dodáva, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že premlčacia doba by mala začať plynúť odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh, a to vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka.
2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému nepriznal ich náhradu, nakoľko síce bol v konaní úspešný, keďže súd žalobu zamietol, ale žiadne trovy mu v konaní nevznikli.
3. Odvolanie žalobcu:
Žalobca má za to, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.08.2015. Na základe úverovej zmluvy poskytol Cetelem žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 476,00 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaný sa zaviazal vrátiť Cetelemu poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 16 mesačných splátok vo výške 35,75 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.09.2015. Dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania, predstavoval sumu v celkovej výške 528,00 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 476,00 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 45,10 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru a zo sumy 6,90 Eur z titulu dlžného poistného z úveru. Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 % ročne zo sumy 476,00 Eur od 05.04.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 528,00 Eur od 05.04.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok z úverovej zmluvy nemožno priznať z dôvodu premlčania práva žalobcu v celom rozsahu vzhľadom na právnu úpravu § 103, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa nemôže stotožniť s názorom konajúceho súdu o tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Premlčacia doba na zaplatenie dlhu (splatného v splátkach), v ktorom vystupuje v pozícii dlžníka spotrebiteľ, by podľa názoru prvoinštančného súdu mala začať plynúť skôr ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Súd v odôvodnení napádaného rozsudku uvádza, že takýto postup je v súlade so zákonom. Žalobca má za to, že z ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t.j. premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne. Zo súdom uplatňovaných ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa za akých podmienok môže uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t.j. až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Predmetné ustanovenia však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (04.04.2016) sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne (október 2015 až marec 2016) a až ku dňu 04.04.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné po 15.04.2016. V tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č.k.: 9Co/216/2018 a Krajského súdu v Bratislave č.k.: 10Co/88/2018. Žalobca súčasne poukazuje na rozsudok Krajského súdu Trenčín, č.k.: 17Co/228/2016 zo dňa 12.04.2017, v ktorom konštatoval, že „Pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako troch rokoch (§ 101 OZ) od prvej omeškanej splátky, bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata
výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok“. Žalobca dodržal postup v zmysle vyššie uvedených ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok. Žalobca vyhlásil dňa 04.04.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 05.04.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 19.03.2019, t.j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 04.04.2016. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v napadnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 313,50 Eur s prísl. predstavujúcu splátky istiny splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru. Žalobca si uplatňuje trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 18,50 Eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 42,62 Eur. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca žiada, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
5. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 31.8.2015 (ďalej len Zmluva) právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 476,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške 35,75 € mesačne po dobu 16 mesiacov. Zmluvné strany si zároveň dohodli výšku úrokovej sadzby 22 % ročne, RPMN 24,38 %, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosť prvej splátky 15.9.2015 a konečnú splatnosť úveru 15.12.2016. Žalovanému bol tiež poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 5.000,- €, pričom aktuálna výška úverového rámca bola určená v sume 600,- €. Účastníci zmluvy si dohodli fixnú úrokovú sadzbu 28,68 %, RPMN 46,36 %, výšku mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- €, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, splatnosť prvej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru a poplatok za poistenie 3,33 %. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Žalovaný teda nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek výzve právneho predchodcu žalobcu na splatenie dlžnej čiastky úveru, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 14.4.2016. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 528,- €, ktorá pozostáva z istiny vo výške 476,- €, zo zmluvného úroku vo výške 45,10 € a z dlžného poistného v sume 6,90 €. Žalovaný po podaní žaloby nezaplatil žiadnu sumu.
6. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
7. Na základe uvedenej Zmluvy plnil právny predchodca žalobcu, poskytol žalovanému úver, podľa dohodnutých podmienok a žalovaný predmetný úver nesplácal. Právny predchodca žalobcu ho vyzval
na uhradenie nedoplatku na splátkach s upozornením, že ak nedoplatok neuhradí, bude oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky.
8. V časti 3 bode 3.1 Zmluvy bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že v prípade ak klient poskytnutý úver nespláca riadne a včas je oprávnený Cetelem ( predchodca žalobcu) a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
9. Súd mal preto správne za preukázané, že právny predchodca žalobcu si uplatnil právo na zosplatnenie dlhu v súlade so zákonom, pretože toto právo vyplýva z cit. časti 3 z bodu 3.1 Zmluvy.
10. Súd I. inštancie posudzoval premlčanie nároky v zmysle ust. § 103 OZ veta druhá ( Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky).Nestotožňuje sa s názorom žalobcu že premlčacia doba by mala začať plynúť odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh, pretože jednoznačne vyplýva z ust. §103 ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky
11. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo podľa § 565 OZ môže dodávateľ uplatniť právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Preto bolo súdom I. inštancie zistené správne, že si mohol žalobca toto právo uplatniť v zmysle ust. § 565 OZ najneskôr v decembri 2015 . Na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžaduje upozornenie spotrebiteľa, ktoré právny predchodca žalobcu vykonal listom (Výzva na splatenie dlžnej čiastky úveru).
12. Samotný žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania nezaplatením mesačnej splátky splatnej k 15.10.2015, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú aj z výpisu z úverového účtu žalovaného. Začiatok premlčacej doby začal plynúť najneskôr dňa 16.12.2015, to znamená deň nasledujúci po splatnosti splátky v mesiaci december 2015, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh ( § 103 veta druhá ) a uplynula dňa 16.12.2018 (podľa § 101 OZ). Žaloba bola na súde podaná až dňa 19.3.2019, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Žaloba bola preto súdom I. inštancie správne zamietnutá.
13. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu I. inštancie, že by musel žalobca preukázať ak by tvrdil že úver bol zosplatnený na základe neskoršej splátky a zároveň by však muselo ísť o splátku omeškanú najmenej tri mesiace ( v zmysle ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ), čo však žalobca nepreukázal.
14. Pretože bolo právo žalobcu premlčané, žaloba bola správne zamietnutá. Odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie podľa ust. § s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému náhradu nepriznal ich náhradu, hoci bol v odvolacom konaní úspešný, ale žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli.
16. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).