Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_85P-32-2023.pdf
PDF · 85.16 KB
Case nature
Area
Subarea
85P/32/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov: matky C. D. D., E. F., nar.XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, H. a otca H. B., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom Tr. I. XX, H., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 45P/73/2012 - 69 zo dňa 7.12.2012 v časti rozsudku upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. B., nar.X.X.XXXX tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. sumou 200 EUR mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 7.8.2023 do budúcna.
II. Dlžné výživné na maloletú A. za obdobie od 7.8.2023 do 30.4.2024 spolu v sume 1.762,50 EUR je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 3 dní od doručenia rozsudku.
III.. Návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú A. nad sumu 200 EUR mesačne z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej A. B., nar.X.X.XXXX podala na tunajšom súde dňa 7.8.2023 návrh na zvýšenie výživného na maloletú A. zo strany otca, s odôvodnením, že od doby posledného určenia výživného zo strany otca na maloletú A., v roku 2012, sa podstatne zmenili pomery u maloletého dieťaťa. Matka má zvýšené výdaje na zabezpečenie odôvodnených potrieb pre maloletú. Matka navrhla zvýšiť výživné zo sumy 60 EUR mesačne na sumu 300 EUR mesačne, počnúc od 7.8.2023 do budúcna.
2. Pobyt otca maloletej A. sa súdu nepodarilo vyzistiť. Na adrese trvalého bydliska sa dlhodobo nezdržiava, podľa vyjadrenia matky by mal žiť a pracovať v J. E., pravdepodobne v K.. Súdne zásielky boli preto otcovi zasielané na adresu trvalého bydliska a následne na úradnú tabuľu súdu a zverejnené na webovej stránke súdu, v súlade s ust. §§ 106 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti riadne a včas predvolaného otca maloletého dieťaťa.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol primerane zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca podľa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj podľa príjmových a majetkových pomerov otca, nakoľko od doby posledného určenia vyživovacej povinnosti sa u maloletej podstatne zmenili jej vekom a rastom.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj obsahom spisu Okresného súdu Košice II, sp.zn. 45P/73/2012 a zistil tento stav vo veci:
5. Rozsudkom Okresného súdu II, sp.zn. 45P/72/2012 - 69 zo dňa zo dňa 7.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.1.2013, súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej A. B., nar.X.X.XXXX tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, určil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej vo výške 60 EUR mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, určil dlžné výživné na maloletú za obdobie od 22.3.2012 do 31.12.2012 vo výške 79,35 EUR s povinnosťou uloženou otcovi uhradiť dlh do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
6. Matka maloletej A. žije na adrese trvalého bydliska, v trojizbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou, v spoločnej domácnosti s manželom A. D., ich spoločným maloletým synom A. D., nar.XX.X.XXXX a maloletou A.. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke s maloletým synom A., poberá rodičovský príspevok vo výške 405 EUR mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 120 EUR mesačne. Poberá náhradné výživné na maloletú A. vo výške 60 EUR mesačne. Iný príjem matka nemá. Manžel matky pracuje ako IT pracovník, s príjmom približne 3.000 EUR mesačne. Matka s manželom uhrádzajú náklady na bývanie vo výške približne 300 EUR mesačne, náklady na stravu, chod domácnosti, hygienické potreby uviedla matka vo výške 1.000 EUR mesačne.
7. Maloletá A. je žiačkou 7.ročníka na D. B. XX L. H., maloletá navštevuje ZUŠ, odbor dramatický, školné sa platí vo výške 12 EUR mesačne, navštevuje gymnastický krúžok, kde sa platí poplatok 55 EUR mesačne, navštevuje lezecký krúžok, s poplatkom 125 EUR za tri mesiace. Matka zabezpečuje všetky odôvodnené potreby maloletej, výdaje na jej ošatenie, obuv uviedla matka vo výške približne 100 EUR mesačne. Maloletá A. je zdravá.
8. Otec maloletého dieťaťa na výživu maloletej A. neprispieva a to dlhodobo, preto si matka uplatnila nárok na náhradné výživné. S maloletou sa otec nekontaktuje. Podľa vyjadrenia matky by mal otec žiť a pracovať v J. E., v K., asi pred rokom telefonicky kontaktoval dcéru, kde jej povedal, že robí ako SBSkár v K.. Matka uviedla, že otec pracoval v minulosti spravidla ako obchodný zástupca, alebo predavač, v rôznych spoločnostiach, má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd zistil, že od poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej A., došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletej A., ktorá je už žiačkou II. stupňa základnej školy, v čase poslednej súdnej úpravy mala maloletá A. 1 a pol roka, bola v celodennej starostlivosti matky. Maloletej jej vyšším vekom a stupňom vzdelania sa aj podstatne zvýšili náklady vynakladané na jej výživu - stravovanie, ošatenie, uspokojovanie ďalších nevyhnutných osobných, školských a záujmových potrieb, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obaja rodičia. Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného.
12. Matka maloletej A. bola v čase poslednej súdnej úpravy tiež na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou A., otec maloletej A. už v čase poslednej súdnej úpravy nežil na Slovensku, mal sa v tom čase zdržiavať v Anglicku, pojednávania sa nezúčastnil. Matke sa pomery zmenili aj v tom, že má vyživovaciu povinnosť aj maloletému synovi A.. Otec má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej A..
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
19. Pri určení zvýšeného výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb nezaopatreného dieťaťa Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho človeka. Ak to životná úroveň povinného rodiča dovoľuje, treba do výšky výživného zohľadniť aj výdaje dieťaťa na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, kurzy a podobne.
20. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa v určitom veku a stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak netvoria špecifiká napríklad v prípade zhoršeného zdravotného stavu, alebo zvýšených výdajov napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový šport, sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Spravidla je potrebné dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných potrieb vybočujú.
21. Príjmové a majetkové pomery u otca maloletej sa súdu nepodarilo vyzistiť, súd vychádzal z vyjadrení matky, ktorá uviedla, že by mal žiť a pracovať v J. E., pravdepodobne v K., ako SBS pracovník, predtým otec pracoval ako predavač alebo obchodný zástupca. Podľa verejne prístupných informácií sa plat SBS pracovníka v ČR, v Prahe pohybuje vo výške od 24.000 Kč a vyššie, čo je približne 950 EUR mesačne a vyššie. Pri posúdení a určení vyživovacej povinnosti zo strany otca ako povinného rodiča postupoval súd podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a použil princíp potencionality príjmu otca a teda rozhodujúci je príjem, ktorý by mohol rodič reálne dosahovať, s poukazom na jeho vek, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce, zručnosti, kvalifikovanosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku či majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý berie na seba povinný rodič. Každý povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu je povinný si usporiadať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby nebola ohrozená vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa.
22. Súd podľa princípu potencionality ustálil, že otec maloletej by mohol mať vzhľadom na svoj vek a pracovné možnosti v mieste, kde už dlhšie žije (J. E., K.) príjem vo výške aspoň 950 EUR mesačne v čistom. Nakoľko otec maloletej nemá okrem maloletej A. iné vyživovacie povinnosti, bolo mu určené výživné vo výške 200 EUR mesačne, v súlade s metodikou na určenie výživného, podľa ktorej má otec povinný vyživovať jedno nezaopatrené dieťa vyživovaciu povinnosť vo výške 22% príjmu, čo je v tomto prípade 200 EUR mesačne.
23. Súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca ako povinného rodiča počnúc dňom podania návrhu matky, t.j. od 7.8.2023 do 30.4.2024, vo výške 200 EUR mesačne, čo je za 8 mesiacov a 25 dní suma 1.762,50 EUR. Súd otca zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v zákonnej lehote 3 dní od doručenia rozsudku.
24. Nakoľko matka žiadala v podanom návrhu výživné vo výške 300 EUR mesačne, návrh matky na určenie výživného v sume prevyšujúcej 200 EUR mesačne súd zamietol, nakoľko určené výživné vo výške 200 EUR mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a potencionálnym príjmovým možnostiam a schopnostiam otca ako povinného rodiča.
25. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutočný stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
26. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).