Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/195/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: L.. O. T., bytom G. Y. Č.. XXXX/XX, W. D. Ž., zastúpeného advokátom: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., so sídlom Jelenec 353, Jelenec, IČO: 47 514 442, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Č. p: KM-OLVS-139/2015/OPK zo dňa 17.02.2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I .

Konanie pred správnym orgánom

1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 254 z 04.11.2015 podľa v znení neskorších predpisov žalovaný prepustil žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe ako príslušníka Policajného zboru.

2. Rozhodnutie odôvodnil nasledovne: A.. L.. O. T. (ďalej len „menovaný“) dňa 4.3.2015 v čase výkonu služby, ktorú mal podľa inštruktážneho záznamu o výkone služby pod č. p. ORPZ-NZ-OPP3-162- 017/2015 riadne plánovanú odo dňa 4.3.2015 od 18.30 hod. do dňa 5.3.2015 do 06.30 hod. ako veliteľ hliadky s členom hliadky a súčasne vodičom služobného motorového vozidla - A.A.. O.. V. U., v čase okolo 20.30 hod. v meste D. R. iniciovali stretnutie s M. W. a M. N. na židovskom cintoríne, ktorý sa nachádza v územnej časti obvodu X, teda mimo inštruktážou určenej územnej časti obvodu 3, 5, 7. Od týchto osôb spoločne vyžiadali úplatok v sume X.XXX,-€ za to, že nebudú postupovať v súlade so zákonom vo veci krádeže vlámaním do garáže na N. Y. č. XXXXX v meste D. R. zo dňa 1.3.2015, o ktorej zistili, že sa jej dopustili práve M. W. a M. N. spolu s U. S.. Tieto osoby sa uvedenej trestnej činnosti skutočne dopustili. Menovaný M. W. ešte pred príchodom M. N. ukázal papier s fotografiami, na ktorých boli M. W. a M. N.. Za účelom prevzatia predmetného úplatku si dohodli stretnutie pri odpočívadle na W. ceste v čase o 24.00 hod. dňa 4.3.2015. Podľa inštruktáže mala hliadka PZ v čase od 23.30 hod. dňa 4.3.2015 do 01.30 hod. dňa 5.3.2015 určený pohyb v územnej časti obvodu 3,5,6, avšak dohodnuté miesto stretnutia za účelom prevzatia úplatku sa nachádza v územnej časti obvodu 1. K stretnutiu na dohodnutom mieste v skutočnosti došlo až v čase 00.30 hod. dňa 5.3.2015, kde menovaný vyzval M. W. k nastúpeniu do ich služobného motorového vozidla, ktorým ho odviezli na parkovisko zimného štadiónu v meste D. R., ktorý sa nachádza taktiež v územnej časti obvodu 1. V služobnom motorovom vozidle menovaný kázal M. W. položiť na zadné sedadlo hotovosť, ktorú zohnal. Úplatok vo

výške XXXX,-€ následne zo sedadla menovaný za prítomnosti M. W. a A.. O.. V. U. zobral. Po prijatí úplatku menovaný s A.. O.. V. U. na tomto mieste spálili papier s fotografiami, o ktorých uviedli, že sú jediným usvedčujúcim dôkazom o krádeži a po ich spálení M. W. poučili, že ak by bol niektorý z nich predvolaný v tejto trestnej veci na políciu k výsluchu, tak aby sa ku krádeži nepriznali, nakoľko neexistujú už žiadne dôkazy. Následne M. W. policajti odviezli služobným motorovým vozidlom na Z., kde ho vyložili. Spoločným konaním menovaný s A.. O.. V. U. zatajili získané informácie o trestnej činnosti, zničili papier s fotografiami, ktoré pred páchateľmi vydávali za jediný dôkaz ich trestnej činnosti, marili získanie ďalších dôkazov a páchateľom trestnej činnosti prisľúbili zabezpečiť vyhnutie sa trestnému stíhaniu a za svoje konanie prijali ako úplatok finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- €, pričom počas výkonu služby minimálne dvakrát bezdôvodne opustili určenú územnú časť obvodu, o čom neinformovali stálu službu ani operačné stredisko.

3. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov zabezpečil zápisnicu o výsluchu účastníka konania - menovaného, zápisnice osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci - M. W., M. N., V. N. a U. S., vyjadrenie žalobcu k začatiu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, fotokópiu záznamu o výkone služby pod č. p. ORPZ-NZ-OPP3-162- 017/2015 zo dňa 4.3.2015, fotokópiu knihy prevádzky dopravného prostriedku služobného cestného motorového vozidla VW Golf, D. XXXEZ, z ktorej je zrejmé, že vozidlo dňa 4.3.2015 viedol A.. O.. V. U.. Nadriadený ďalej zabezpečil záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach menovaného, doklad o jeho oboznámení s internými predpismi, vyjadrenie príslušného odborového orgánu, zhodnotenie služobnej činnosti menovaného, ako aj ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

4. Dňa 27.9.2015 príslušný nadriadený upovedomil žalobcu o začatí konania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona písomnosťou č. p. ORPZ-NZ-OPP3-358-002/2015 zo dňa 22.9.2015, pričom mu dal možnosť k začatému konaniu sa vyjadriť v lehote do dňa 27.9.2015 do 12.00 hod.. V určenej lehote sa žalobca písomne vyjadril, pričom uviedol, že mu doposiaľ nebol doručený žiaden spisový materiál týkajúci sa extrémnych výmyslov, ktoré sa mu kladú za vinu. Po doručení spisového materiálu sa vyjadrí po konzultácii s advokátom.

5. V zápisnici o výsluchu účastníka konania zo dňa 14.10.2015 žalobca uviedol, že vypovedať chce, pričom jeho vyjadrenie je obsiahnuté v jeho sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré mu bolo doručené, pričom k uvedenej veci teraz nevie viac povedať, nakoľko nemá preštudovaný spisový materiál, nakoľko mu to nebolo umožnené.

6. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza, čo v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 12.10.2015 uviedol M. W., 10.10.2015 M. N., 13.10.2015 U. S. a V. N. a že podľa plánu služieb na mesiac marec 2015 ma. žalobca plánovaný výkon štátnej služby na deň 04.03.2015 od 18.30 hod. do 06:30 hod. dňa 05.03.2015, pričom podľa inštruktáže bola hliadka v zložení veliteľ hliadky- žalobca a člen hliadky A.Á.. O.. V. U., velená do výkonu hliadky služby s volacím znakom R. XXX.

7. V rozhodnutí sa ďalej konštatuje, že na základe dôkazov obsiahnutých v súvisiacom spisovom materiáli bolo preukázané, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

8. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy podľa rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ a neriadil sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a svoje sily nevynaložil na ochranu základných práv a slobôd, keď v rozpore so zákonom zneužijúc svoje služobné postavenie v súvislosti so svojím služobným zaradením, neoprávnene získal pre seba peňažnú sumu, na ktorú nemal žiadny právny nárok.

9. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej si svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom (§ 2

ods. 1 písm. a), písm. b), v znení neskorších predpisov), rozkazom (časť I. písm. a) bod 1, bod 2, bod 5, bod 6, bod 7 a bod 14 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, nariadením (čl. 1 a čl. 5 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov; čl. 14 ods. 10 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších predpisov. Zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta ustanovené v , , , a zákona.

10. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo podľa žalovaného na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv, zdravia a majetku občanov i štátu a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý sa dopustil uvedeného konania aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov Policajného zboru. Pri posudzovaní tejto podmienky boli zohľadnené predchádzajúce výsledky služobnej činnosti žalobcu, ako aj okolnosť pôsobenia uvedeného konania na ostatných príslušníkov Policajného zboru a na ďalšie plnenie ich povinností. Podľa zhodnotenia služobnej činnosti si žalovaný problematiku na úseku svojho zaradenia osvojil, avšak znalosti z , , právnych predpisov upravujúcich činnosť služby poriadkovej polície má len na priemernej úrovni a pri ich uplatňovaní vo výkone služby sa vyskytujú nedostatky. Jeho osobná a miestna znalosť je na dobrej úrovni. Stanovené úlohy zo strany nadriadených plní včas. Vlastná iniciatíva je minimálna. Používanie alkoholických nápojov a omamných látok zistené nebolo. Podľa prehľadu o odmenách a trestoch bolo žalobcovi päťkrát uložené disciplinárne opatrenie, disciplinárne odmenený nebol.

11. Proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 254 zo dňa 04.11.2015 podal žalobca včas rozklad s týmto odôvodnením:

12. Po prvé, z rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru vyplýva, že nadriadený do konania zabezpečil okrem vymenovaných dôkazov aj ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, ktorý však v rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru účelovo nijako nekonkretizuje. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o hlásenia, vyrozumenia od vyšetrovateľa PZ alebo úradné záznamy, o ktorých orgány konajúce vo veci prepustenia jeho osoby zo služobného pomeru vedia, že ich nemožno za žiadnych okolností považovať za dôkazy a to nielen preto, že nejde o meritórne (a právoplatné) rozhodnutia, ale primárne preto, že hlásenia, vyrozumenia alebo úradné záznamy spracované vyšetrovateľom PZ nemajú povahu dôkazu (žiadne skutočnosti nedokazujú), môžu mať nanajvýš iba informatívny charakter o tom, že sa v danej veci vedie vyšetrovanie, preto ich v odôvodňujúcej časti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru nekonkretizujú, pričom však z nich evidentne vychádzajú. Žalobca bol toho názoru, že bolo povinnosťou orgánu konajúce vo veci prepustenia zo služobného pomeru uviesť konkrétne všetky dôkazy, ktoré do konania zabezpečil, mal zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil, ako tento skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a po právnej stránke. Nemožno považovať odôvodnenie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru za dostatočné, keď z neho nevyplývajú všetky dôkazy, ktoré sa vykonali a ako ich orgán vyhodnotil.

13. Po druhé, v odôvodňujúcej časti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru sa podľa vyjadrenia žalobcu v rozhodnutí uvádza, cit.: „...Spoločným konaním menovaný s A.. O.. V. U. zatajili získané informácie o trestnej činnosti, zničili papier s fotografiami, ktoré pred páchateľmi vydávali za jediný dôkaz ich trestnej činnosti, marili získanie ďalších dôkazov a páchateľom trestnej činnosti prisľúbili zabezpečiť vyhnutie sa trestnému stíhaniu..." S uvedeným tvrdením podľa žalobcu nemožno súhlasiť, pretože nijako nemohli zatajiť informácie o trestnej činnosti, keď v danej veci bolo v tom čase riadne začaté trestné stíhanie vo veci. Rovnako nemohli nikomu prisľúbiť zabezpečenie vyhnutia sa trestnému stíhaniu, pretože v danej veci nikdy nekonali ako orgán činný v trestnom konaní. V odôvodňujúcej časti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru absentuje konkretizácia dôkazu

- „papiera s fotografiami", ktorý mali údajne zničiť. Odôvodňujúca časť rozhodnutia neobsahuje žiadnu

špecifikáciu, aké papiere s fotografiami mali zničiť, teda aké to boli fotografie, o ktorých mali údajne uviesť, že sú jediným usvedčujúcim dôkazom. Údajné fotografie - podobizne osôb M. W. a M. N., nemôžu byť dôkazom, pretože vo vzťahu ku krádeži vlámaním nič nedokazujú (nie sú priamymi ale ani nepriamymi dôkazmi), čo už samo o sebe vylučuje naplnenie povinných znakov akéhokoľvek zločinu. Rovnako nemohol ani mariť dôkaz, ktorý nikdy neexistoval. Inak povedané, nemohol zničiť to, čo reálne neexistuje (nie je). Ďalej v odôvodňujúcej časti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru absentuje aj konkretizácia, akým spôsobom a aké konkrétne dôkazy mali zmariť. Orgán konajúci vo veci prepustenia jeho osoby zo služobného pomeru pri konštruovaní tejto vety odôvodňujúcej časti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru evidentne vychádzal z uznesenia vyšetrovateľa PZ a nie z vykonaných dôkazov v administratívnom konaní.

14. Takéto odôvodnenie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru je podľa žalobcu nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá nezákonnosť rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru. Abstraktná formulácia rozhodujúcich častí odôvodnenia rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru (jeho údajného konania) mu zároveň neumožňovala žiadnu, nieto ešte kvalifikovanú obranu proti tvrdeniam orgánov konajúcich vo veci prepustenia jeho osoby zo služobného pomeru.

15. V nadväznosti na vymedzenie zvlášť hrubého porušenia podľa personálneho rozkazu o prepustení služobnej prísahy žalobca v rozklade poukázal na to, že zákonná definícia dôvodu prepustenia podľa ustanovenia ods. vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch domnienok, a to, porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade však, podľa jeho názoru, neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by boli právnym základom pre uvedený záver. Odôvodnenie správneho rozhodnutia musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Nemožno za súladné s ustanoveniami považovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu. Minister vnútra Slovenskej republiky nijako neodôvodnil, že na základe čoho dospel k záveru, že porušenie vymedzených všeobecne záväzných ustanovení dosahuje intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Taktiež neuviedol žiadne relevantné a konkrétne dôvody, pre ktoré by ponechanie jeho osoby v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

16. Dňa 17.02.2016 vydal žalovaný pod č. KM-OLVS-139/2015/OPK rozhodnutie ktorým rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v rozhodnutí stotožnil s odôvodnením uvedeným v personálnom rozkaze a k jednotlivým námietkam uvedeným v rozklade uviedol nasledovné:

17. K námietke v prvom rade konštatoval, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru v zmysle § 238 ods. 1 zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný bol názoru, že prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne dôkazné prostriedky a dôkazy, ktoré do konania zabezpečil. Uvedenie ďalšieho dokumentačného materiálu ako nositeľa dôkazov bez konkrétneho označenia neznižuje informačnú hodnotu tohto materiálu. Z dôvodu prehľadnosti prvostupňový orgán nemusel citovať v súvisiacom spisovom materiály zabezpečené všeobecne záväzné právne predpisy, interné normatívne predpisy a prezenčné listiny deklarujúce preukázateľné oboznámenie s nimi. Informačná a dôkazná hodnota materiálu spracovaného z úrovne SKIS MV SR a z úrovne nadriadeného je zaručená. Prvostupňový orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vymenoval tie dôkazné prostriedky, z ktorých vyplývajú priame a nepriame dôkazy preukazujúce protiprávnosť konania žalobcu. K námietke žalobcu ďalej uviedol, že nositeľmi dôkazov nie sú len meritórne rozhodnutia, pretože za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Zásada hodnotenia všetkých zadovážených dôkazov podľa vlastnej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4 zákona) umožnila prvostupňovému orgánu vlastný výber dôkazov podľa ich informačnej hodnoty vo vzťahu k dokazovanej skutočnosti. V tejto súvislosti sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobcu na stav posudzovania zabezpečených dôkazov podľa ich nositeľa alebo subjektu, ktorý ich vyhľadal alebo vykonal.

18. Úvaha prvostupňového orgánu pri hodnotení dôkazov bola podľa žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia primerane vysvetlená stanoviskom, že na základe dôkazov obsiahnutých v súvisiacom spisovom materiály bolo preukázané, že žalobca svojim konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Prvostupňový orgán vzal do úvahy dôkazy získané výpoveďami dvoch priamych svedkov, ktorí bezprostredne pozorovali protiprávne konanie žalobcu (M. W. - žiadanie a prijatie úplatku, M. N.- žiadanie úplatku). Priami svedkovia nedokázali vo výpovediach stotožniť žalobcu, avšak svedok M. W. dokázal stotožniť deň predmetného protiprávneho konania žalobcu a obidvaja svedkovia dokázali stotožniť SCV (podľa evidenčného č.), ktoré použil žalobca v čase páchania uvedeného protiprávneho konania. V tejto súvislosti prvostupňový orgán vzal do úvahy ďalšie dôkazy podporujúce logický úsudok v tom, že protiprávneho konania sa dopustil žalobca. Dôkazmi (nepriamymi) v tomto zmysle sú fotokópia záznamu o výkone služby, podľa ktorého mal žalobca plánovaný a skutočný výkon služby v čase spáchania protiprávneho konania a fotokópia knihy prevádzky dopravného prostriedku, podľa ktorej priamymi svedkami stotožnené SCV používal v čase spáchania protiprávneho konania žalobca (v názve používateľa - stĺpec č. 6 je zapísané slovo T., nositeľom priezviska T. je na 00 PZ Nové Zámky iba odvolateľ). Skutkový stav podporujú ďalšie dôkazy získané výpoveďami dvoch nepriamych svedkov (U. S., V. N.), ktorí sprostredkovane prostredníctvom vnímania priamych svedkov opísali dokazovanú skutočnosť.

19. Existencia nepriamych dôkazov neznamená, že by to boli nespoľahlivejšie alebo nekvalitnejšie dôkazy, ako dôkazy priame a nemožno tiež vysloviť názor, že by sa nedalo spoľahlivo dokázať protiprávne konanie aj s ich podporou. Práve pri použití nepriamych dôkazov alebo pri kombinácii priamych a nepriamych dôkazov je potrebné prísne dbať na logiku úsudku, musia byť starostlivo preverené všetky varianty vzájomných vzťahov medzi dokazovanou skutočnosťou a skutočnosťami dokázanými nepriamymi dôkazmi Niekoľko nepriamych dôkazov alebo priame dôkazy s nepriamymi musia tvoriť vzájomne sa podporujúcu sústavu, ktorej jednotlivé prvky - dôkazy musia vo svojom súhrne viesť logicky k jedinému záveru a musia vylučovať možnosť akéhokoľvek iného záveru.

20. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru postupoval a rozhodol v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Úplne a spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a žalobcovi bez pochybností preukázal spáchanie protiprávneho konania, zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté v zadováženom administratívnom spise, ktoré považoval za postačujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia, prvostupňový orgán vykonal a vyhodnotil v súlade so zákonom, zhodnotil ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu a dospel k záveru, že zakladajú významné dôvody pre naplnenie skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Na základe uvedených skutočností námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú.

21. Žalobca vo vzťahu k preukázanej skutočnosti, že spoločným konaním s A.. O.. V. U. zatajili získané informácie o trestnej činnosti, zničili papier s fotografiami, ktoré pred páchateľmi vydávali za jediný dôkaz ich trestnej činnosti, marili získanie ďalších dôkazov a páchateľom trestnej činnosti prisľúbili zabezpečiť vyhnutie sa trestnému stíhaniu, uvádza a namieta, že s uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť, pretože s A.. O.. V. U. nijako nemohli zatajiť informácie o trestnej činnosti, keď v danej veci bolo v tom čase riadne začaté trestné stíhanie vo veci. Rovnako nemohli nikomu prisľúbiť zabezpečenie vyhnutia sa trestnému stíhaniu, pretože v danej veci nikdy nekonali ako orgán činný v trestnom konaní. Žalobca ďalej doplnil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje konkretizácia dôkazu papiera s fotografiami, ktorý mali údajne zničiť. Odôvodnenie neobsahuje žiadnu špecifikáciu, aké papiere s fotografiami mali zničiť. Podľa žalobcu údajné fotografie s podobizňami osôb M. W. a M. N. nemôžu byť dôkazom, pretože vo vzťahu ku krádeži vlámaním nič nedokazujú (nie sú priamymi ani nepriamymi dôkazmi), čo už samo o sebe vylučuje naplnenie povinných znakov akéhokoľvek zločinu. Z uvedeného dôvodu nemohol ani mariť dôkaz, ktorý nikdy neexistoval. Ďalej žalobca uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje aj konkretizácia, akým spôsobom a aké konkrétne dôkazy mali s A.. O.. V. U. zmariť. Prvostupňový orgán pri tejto skutočnosti evidentne vychádzal z unesenia vyšetrovateľa PZ a nie z vykonaných dôkazov v administratívnom konaní. Podľa žalobcu je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá nezákonnosť rozhodnutia. Na základe citovania ustanovenia § 233 ods. 1 a ods. 2 zákona žalobca v závere tejto časti rozkladu uviedol, že príslušný orgán má právo hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, nesmie však ani pri voľnom

uvážení nerešpektovať zákon ako ani neprekračovať jeho medze a pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Žalobca mal za to, že v tomto prípade zo strany nadriadeného nešlo o voľné hodnotenie dôkazov.

22. Existenciu informácií žalobcu o trestnej činnosti osôb M. W., M. N. a U. S. preukázali priamo M. W. a nepriamo M. N.F. do zápisnice o výsluchu v postavení osôb, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu v konaní vo veci služobného pomeru. Prvostupňový orgán prihliadol na uvedené dôkazy pre preukázanie celej skutkovej podstaty protiprávneho konania žalobcu. Namietaná skutočnosť žalobcu, že s A.Á.. O.. V. U. nijako nemohli zatajiť informácie o trestnej činnosti, keď v danej veci bolo v tom čase riadne začaté trestné stíhanie vo veci, nie je na mieste, pretože stav trvania trestného stíhania vo veci nevylučuje procesné využitie aj ďalších získaných informácií o trestnej činnosti v prospech preukázania trestnej zodpovednosti. Ak je na podklade zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, príslušný orgán činný v trestnom konaní musí bez meškania vydať uznesenie o vznesení obvinenia v zmysle . Stav preukázaného protiprávneho konania žalobcu svedčí o tom, že existencia informácií žalobcu o trestnej činnosti osôb M. W., M. N. a U. S. nebola z jeho úrovne realizovaná na procesné preukázanie trestnej zodpovednosti týchto osôb, ale na vlastné zabezpečenie neoprávneného prospechu. Prísľub žalobcu zabezpečiť páchateľom trestnej činnosti vyhnúť sa trestnému stíhaniu hodnotil žalovaný ako účelové konanie žalobcu a pri práci s dôkazmi motivované zabezpečením neoprávneného prospechu. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné analyzovať námietku žalobcu, že spolu s A.. O.. V. U. nemohli nikomu prisľúbiť zabezpečenie vyhnúť sa trestnému stíhaniu, pretože v danej veci nikdy nekonali ako orgán činný v trestnom konaní. Informácie žalobcu o trestnej činnosti osôb M. W., M. N. a U. S. nie sú preukázané iba existenciou zničených fotografií s podobizňami osôb M. W. a M. N., pretože žalobca preukázateľne (podľa výpovedí priamych svedkov) poznal okrem páchateľov aj spôsob spáchania trestného činu krádeže vlámaním, použité nástroje a mal prehľad o odcudzených veciach. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia protiprávnosť konania žalobcu spočívala okrem iného v tom, že zatajil získané informácie o trestnej činnosti. Žalovaný sa stotožnil s týmto konštatovaním, pretože žalobca po ich vyhľadaní nepostupoval podľa zákona o PZ. K námietke žalobcu poukazujúcej na dôkaznú hodnotu fotografií s podobizňami osôb M. W. a M. N. a na nedostatočne preukázané marenie dôkazov je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania vo veciach služobného pomeru nie je dokazovanie trestného činu marenia spravodlivosti podľa . Konanie vo veciach služobného pomeru prebieha nezávisle od iných procesných konaní a teda aj od trestného konania. V konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru sa nerieši jeho trestná zodpovednosť. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení zákona.

23. S námietkami uvedenými v tejto časti rozkladu preto podľa žalovaného nemožno súhlasiť.

24. Žalobca ďalej namietal, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by boli právnym základom pre naplnenie podmienok prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Nemožno za súladné považovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatovanie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu. Podľa žalobcu prvostupňový orgán nijako neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že porušenie ustanovení dotknutých všeobecne záväzných právnych predpisov a interných normatívnych predpisov dosahuje intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Taktiež neuviedol žiadne relevantné a konkrétne dôvody, pre ktoré by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca doplnil, že vzhľadom na okolnosti prípadu je postih jeho osoby neprimerane prísny a jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ nie je dôvodné, pretože nie je splnená podmienka spočívajúca v skutočnosti, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca poukázal na bližšie neuvedenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej nie každé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti naplňuje znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, ale len také porušenie, ktoré je nad rámec a vymyká sa z bežného, alebo hrubého porušenia a je skutočne zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti pri súčasnom splnení podmienky, že ponechanie policajta by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V tomto zmysle napadnuté rozhodnutie bolo vydané na nedostatočne zistenom skutkovom základe bez uvedenia konkrétnych dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré by boli ohrozené ponechaním žalobcu

v štátnej službe, preto je nesprávne a nezákonné. Žalobca zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonné.

25. Porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase výkonu služby žiadal a prijal úplatok. Už zložením služobnej prísahy patrí policajt, teda aj žalobca, do kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované práve cez prizmu tohto sľubu. Vlastnosti čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu práv a majetku občanov sú základnými predpokladmi k výkonu služby v PZ, ako aj v čase mimo službu. Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa žalobca dopustil, je v ostrom rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá ani základným povinnostiam policajta. Týmto sa žalobca zjavne nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Práve naopak, vážnosť PZ a dôvera v tento zbor je uvedeným prístupom vždy narušená. Česť, statočnosť, disciplína, ochrana práv občanov, riadenie sa zákonmi ako pojmové znaky služobnej prísahy podľa § 17 ods. 1 zákona, nie sú v žiadnom prípade zlučiteľné s konaním žalobcu, ktoré podľa vykonaného dokazovania zakladá skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Povinnosti žalobcu v postavení príslušníka PZ vyplývali zo všeobecne záväzného právneho predpisu (zákon o PZ), ktorého poznanie je predpokladané a netreba ho dokazovať.

26. Príslušníkom PZ v záujme zachovania vážnosti, disciplíny a príkladného správania vyplývajú povinnosti aj z interného normatívneho predpisu a to z rozkazu ministra o morálnom stave a disciplíne.

27. Porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom podľa žalovaného spočívalo v tom, že ako príslušník PZ v čase výkonu služby po zistení trestného činu a jeho páchateľov nepostupoval tak, aby bola zabezpečená ochrana práv a slobôd a ochrana majetku poškodenej osoby, vyvodená trestná zodpovednosť páchateľov trestného činu, ale naopak za nečinnosť v tomto zmysle žiadal a prijal úplatok od páchateľov trestného činu. Rozhodné nebezpečenstvo a hrubosť spôsobu porušenia služobnej povinnosti vyplýva zo skutočnosti, že žalobca zneužil informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom služobnej činnosti na vlastný prospech. Počas páchania protiprávneho konania bez náležitého dôvodu opustil určené úseky výkonu hliadkovej služby. Pri vykonávaní služobnej činnosti žalobca nedbal na vlastnú česť, vážnosť a dôstojnosť a nedodržal etický kódex policajta.

28. Na základe uvedených skutočností žalobca podľa žalovaného nesplnil úlohy a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), b) a § 8 ods. 1 zákona o PZ. Porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ďalej vyplývalo z nesplnenia povinností vyplývajúcich z rozkazu ministra o morálnom stave a disciplíne (časti I. písm. a), body l.,2.,5.,6.,7. a bod 14.), z etického kódexu policajta (článok 1 a článok 5 prílohy) a z nariadenia prezidenta o základných útvaroch (článok 14 ods. 10).

29. Hrubosť spôsobu porušenia služobnej povinnosti je zvýraznená porušením základných povinností policajta uvedených v ustanovení , , , a zákona, pretože žalobca neplnil svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, nevykonával službu riadne a včas, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami a zneužil informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech, v štátnej službe sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu.

30. Poznanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov je predpokladané a nie je potrebné ho dokazovať. S dotknutými internými normatívnymi predpismi bol žalobca preukázateľne oboznámený.

31. Prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí zhodnotil, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v čase vzniku dôvodov na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, príslušníkom PZ zaradeným vo funkcii referent, špecifikácia územná a objektová zodpovednosť OO PZ Nové Zámky, mal väčšie predpoklady vyhodnotiť nebezpečenstvo vyplývajúce z porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Aj keď napadnuté rozhodnutie je individuálnym právnym aktom zaväzujúcim bezprostredne konkrétnu osobu, nemožno vylúčiť jeho účinky aj v preventívnom rozsahu. Prepustením

žalobcu zo služobného pomeru tak pôsobenie individuálneho právneho aktu preventívne dostalo iný rozmer. Žalovaný sa stotožnil s takýmto prostriedkom smerujúcim k zachovaniu morálky, dôstojnosti a vážnosti PZ. Dodržiavanie poriadku vo verejných veciach musí znášať každý občan. Policajt v postavení verejného činiteľa musí byť zaručeným strážcom tohto poriadku. Žiadanie a prijatie úplatku policajtom

- verejným činiteľom od páchateľa trestného činu za prísľub nevyvodenia trestnej zodpovednosti nemôže byť tolerované ponechaním takého policajta v služobnom pomere ani v prípade jedného preukázaného profesionálneho zlyhania. Ujma dôležitých záujmov štátnej služby vyplýva zo skutočnosti, že k porušeniu ochrany spoločenských vzťahov došlo protiprávnym konaním žalobcu ktoré spáchal úmyselne a s cieľom vlastného prospechu. Okolnosti a spôsob spáchania protiprávneho konania žalobcu nevylučujú jeho opakovanie. Prvostupňový orgán usúdil, že po vyhodnotení intenzity a nebezpečnosti porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom, nebude stačiť na nápravu uloženie disciplinárneho opatrenia, ale je potrebné porušenie realizovať prepustením žalobcu zo služobného pomeru. Predpoklad zachovania pozitívnej verejnej mienky a dôvery občanov v činnosť PZ sa zvyšuje práve uplatnením najprísnejšieho postihu z úrovne príslušných nadriadených a znižuje sa riziko opakovania obdobných porušení inými policajtmi. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť svojim správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Z preskúmaného napadnutého rozhodnutia a z podkladového materiálu vyplýva dostatočne presvedčivo, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

32. Na základe uvedených skutočností boli podľa žalovaného námietky uvedené aj v tejto časti rozkladu neopodstatnené.

33. Námietky žalobcu sú vo vzťahu k predmetnej veci nedôvodné a žiadnym spôsobom nemenia nič na tej skutočnosti, že jeho konanie bolo riadne preukázané dôkazovým materiálom, ktorý nadriadený v čase konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zadovážil, vyhodnotil a konanie žalobcu správne posúdil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Uplatnené námietky neoslabujú hodnotu dôkazov vyhľadaných a vykonaných v priebehu konania. V súvislosti s uplatnenými námietkami žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Žalovaný je však povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania.

34. Žalovaný uviedol, že je na zhodnotení a následnom rozhodnutí ministra vnútra SR, ktorý je oprávnený prijať personálne opatrenie v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona, či protiprávne konanie, ktorého sa policajt dopustí, napĺňa všetky znaky porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade prvostupňový orgán konanie žalobcu vyhodnotil ako konanie, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona a to kumulatívnym splnením obidvoch podmienok predmetného ustanovenia.

35. Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona podľa žalovaného bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ príslušný nadriadený pred vydaním napadnutého rozhodnutia vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom (Odborový zväz polície v SR, Základná organizácia č. 8/55 Nové Zámky), ktorý k nemu nemal pripomienky.

36. Žalobca sa konania, zakladajúceho dôvod jeho prepustenia, dopustil dňa 04.03.2015. Ako prvý sa o tomto konaní dozvedel nadriadený dňa 18.09.2015 na základe informácie zo SKIS MV SR. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ spolu so zadováženými dôkazmi bol ministrovi vnútra SR, ktorý je jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona, doručený dňa 29.10.2015. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 04.11.2015 a žalobcovi doručené dňa 07.11.2015. Žalovaný konštatoval, že relatívna subjektívna lehota a absolútna objektívna lehota boli zachované včasným rozhodnutím a doručením napadnutého rozhodnutia. Služobný pomer skončil žalobcovi zákonným spôsobom v zmysle § 194 ods. 3 zákona dňom doručenia napadnutého rozhodnutia.

37. Preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania v súvislosti s prepustením žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa žalovaného, nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, z hľadiska zákonnosti žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zisteného a preukázaného skutočného stavu veci. V odvolacom konaní žalovaný nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie.

II.

Žaloba

38. Dňa 19.04.2016 žalobca doručil súdu žalobu na preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KM-OLVS- 139/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 254 zo dňa 04.11.2015. V žalobe uviedol totožné námietky ako v rozklade proti personálnemu rozkazu ministra, rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu podľa jeho názoru nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nie sú objektívne a vyvážené. Žalovaní - prvostupňový ako aj odvolací orgán nesprávne právne posúdili vec a ich rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a preto ich rozhodnutia nemôžu byť zákonné a to je dôvod pre zrušenie rozhodnutí. Z uvedených dôvodov výrok i odôvodnenie napadnutých rozhodnutí považoval za svojvoľné, nepreskúmateľné, teda nezákonné. Žalovaní nezistili dostatočne skutkový stav veci pred vydaním rozhodnutí a vyvodili preto nesprávny právny záver, ich postupy sú nezákonné, ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalobca mal za to, že v danej veci neboli zistené všetky právne významné skutočnosti. Nedôslednosť a povrchnosť právneho posúdenia merita veci odzrkadľuje podľa neho i to, že namiesto riadneho odôvodnenia, odvolací orgán iba všeobecne (teoreticky) vysvetľuje ustanovenia a interných predpisov, pričom samotnému skutočnému odôvodneniu rozhodnutia nie je venovaná takmer žiadna a už vôbec nie dostatočná (náležitá) pozornosť. Za náležité odôvodnenie nemožno považovať také, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého sa rozhoduje (Najvyšší správny súd, Boh. A 2948/23).

39. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. p.: KM-OLVS-139/2015/OPK zo dňa 17.02.2015 o rozklade proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. 254 zo dňa 04.11.2015 v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 254 zo dňa 04.11.2015, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

40. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 08.08.2016 zhodne s odôvodnením prvostupňového, ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

IV.

Návrh žalobcu na podanie návrhu Krajského súdu v Bratislave

41. Žalobca dňa 23.08.2017 doručil súdu návrh na podanie návrhu Krajským súdom v Bratislave na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa (ďalej len „“) v spojení s vo veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a prerušenia konania do rozhodnutia ústavného súdu.

42. Ako dôvod uviedol, že trestné stíhanie a vznesenie obvinenia v žalobcovom prípade začal, viedol a skončil neoprávnený (nezákonný) štátny orgán - inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - a to navyše bez kompetencie v zmysle , a preto jej rozhodnutia sú nezákonné a nemožno ich zhojiť, od samotného začiatku sú nulitné. Podľa názoru žalobcu, prioritnou otázkou nie je otázka, či inšpekčná služba je alebo nie je orgánom činným v trestnom konaní (subjektom vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní) a či dôkazy ňou vykonané sú alebo nie sú zákonnými. Podľa názoru žalobcu prioritnou (primárnou) otázkou je, či inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je alebo nie je zákonným a ústavným štátnym orgánom.

V.

Priebeh súdneho konania

43. Krajský súd rozsudkom zo dňa 19.09.2017 podľa , a (ďalej len „") zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj personálny rozkaz a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:

- z rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru vyplýva, že žalovaný do konania zabezpečil okrem vymenovaných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise aj ďalší „dokumentačný materiál," tento sa však v administratívnom spise nenachádza, ide len o tvrdenie správneho orgánu uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré však správny orgán nijakým spôsobom nekonkretizuje, pričom však uvádza, že neznižuje informačnú hodnotu tohto materiálu

- správnym orgánom uvedený „dokumentačný materiál" nemožno za žiadnych okolností považovať za dôkazy a to preto, že neobsahuje taxatívny a výlučný výpočet dôkazných prostriedkov, avšak určuje všeobecné podmienky ktoré musí spĺňať akýkoľvek dôkazný prostriedok. Ide pri tom o dve podmienky - podmienku materiálnu (vecnú), ktorá si vyžaduje určitý spôsob individualizácie na konkrétny prípad a tou druhou je podmienka dôkaznej váhy a relevancie dôkazného prostriedku. "Dokumentačný materiál", tak ako ho označil v preskúmavanom rozhodnutí správny orgán však uvedené podmienky nespĺňa a preto nemá žiadnu dôkaznú hodnotu pokiaľ ide o preukázanie skutku ktorý je správnym orgánom označený za porušenie služobnej prísahy, alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.

- v administratívnom spise sa nachádza len zápisnica o vypočutí vypočúvaných osôb - N.. W., U. S. V. N., ktoré by malo preukazovať, že žalobca porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby oproti tvrdeniu žalobcu, že sa takéhoto konania nedopustil. Dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia že sa žalobca konania ktoré sa mu kladú za vinu dopustil, súd v konaní ani v administratívnom spise nezistil. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne dôkazy z ktorých vychádzal a ktoré by hodnoverne preukazovali, že zo strany žalobcu skutočne došlo k porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Súd si je vedomý, že protiprávne konanie, ktoré by mohlo byť disciplinárnym deliktom môže zároveň naplniť skutkovú podstatu trestného činu alebo priestupku, alebo iného správneho deliktu, musí však byť v disciplinárnom konaní jednoznačne preukázané.

44. Tunajší súd druhým výrokom zároveň zamietol návrh žalobcu na podanie návrhu Krajským súdom v Bratislave na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa SR v spojení s vo veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a prerušenia konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie bolo v tejto časti odôvodnené tým, že nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v správnom konaní. Návrh žalobcu by podľa názoru súdu bol prípadne odôvodnený podľa uváženia súdu v trestnom konaní, kde by sa rozhodovalo o uznaní žalobcu za vinného zo spáchania skutkov, na základe vznesenia obvinenia vyšetrovateľa PZ odboru inšpekčnej služby Západ úradu inšpekčnej služby kontroly a inšpekčnej služby MV SR zo dňa 09.09.2015 pod ČVS: SKIS- , navyše žalovaný vo svojom rozhodnutí neuvádza žiadne konkrétne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že by žalobca porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a dôkazy by boli získané Odborom inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.

45. Voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19.09.2017 podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v ods. I písm. g) ., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s , najmä uviedol, že:

-súd nesprávne vyhodnotil zabezpečené dôkazy, ktorými boli najmä výpovede osôb M. W., M. N., U. S. a V. N.. Ide o všetkých priamych svedkov protiprávneho konania žalobcu a jeho kolegu. Všetky

štyri zabezpečené výpovede sú nespochybniteľnými dôkazmi protiprávneho konania žalobcu a jeho kolegu. Podpornými dôkazmi, ktoré nadriadený v konaní zabezpečil, sú fotokópia záznamu o výkone služby č. p. ORPZ-NZ-OPP3-162-017/2015 zo dňa 04.03.2015, fotokópia knihy prevádzky dopravného prostriedku služobného cestného motorového vozidla VW Golf. D. XXXEZ, z ktorej je zrejmé, že vozidlo dňa 04.03.2015 viedol A.. O.. V. U.. Krajský súd nemal žiaden dôvod tieto dôkazy nevziať do úvahy.

- v personálnom rozkaze sú priamo vymenované dôkazy, ktoré žalovaný zabezpečil v konaní vlastnou činnosťou a tieto preukazujú protiprávne konanie žalobcu. Ďalej žalovaný v personálnom rozkaze konštatuje, aké ďalšie písomnosti boli do konania zabezpečené a sú súčasťou spisového materiálu, pričom tie hlavné vymenúva a zvyšné zahrnul pod označenie „ďalší dokumentačný materiál". Nikdy netvrdil, že tento „dokumentačný materiál" považuje za dôkazy v konaní, naopak, ide o materiál informatívneho charakteru.

- celé personálne konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo vykonané striktne na základe príslušných ustanovení zákona a v plnom rozsahu bol dodržaný zákonný postup. V predmetnom konaní nadriadený zabezpečil dôkazy v súlade s právnymi predpismi na základe vlastného šetrenia zákonným spôsobom. Pri zabezpečovaní a hodnotení dôkazov vychádzal z a a dôkladne posúdil všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu ( ). Po dôslednom vyhodnotení zabezpečených dôkazov bolo správne konštatované protiprávne konanie žalobcu, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ. Rozhodnutie o prepustení žalobcu bolo vydané v súlade s a obsahuje všetky ním vyžadované náležitosti. Prvostupňový orgán, ako i odvolací orgán v odôvodnení uviedli všetky potrebné skutočnosti preukazujúce protiprávne konanie žalobcu ako aj zdôvodnenie naplnenia podmienok prepustenia zo služobného pomeru v zmysle

- obe správne rozhodnutia boli vydané v súlade s právnymi predpismi na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona.

46. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

47. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:

- postup krajského súdu bol zákonný a dôvody uvádzané žalovaným v kasačnej sťažnosti nemožno akceptovať. Stotožnil sa s názorom krajského súdu, že žalovaný nezabezpečil dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia, že sa dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých vychádzal a ktoré by hodnoverne preukazovali, že z jeho strany došlo k porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.

- nad rámec rozsudku krajského súdu pre spresnenie, fakt, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potvrdil aj žalovaný v kasačnej sťažnosti, keď sa odvolával na neprávoplatný rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , resp. na trestné konanie, v rámci ktorého bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a boli vypočutí aj ďalší svedkovia. Inak povedané, žalovaný sám priznal, že v administratívnom konaní nevykonal dostatočné dokazovanie.

- s poukazom na tvrdenie žalovaného, ktorý uviedol, že mal k dispozícii iba výpovede osôb - W., N.. S., N., ale výpovede ďalších svedkov, ktoré mal k dispozícii špecializovaný trestný súd, v personálnom konaní zabezpečené neboli, pretože podľa názoru žalovaného nebol žiadny zo svedkov priamym svedkom protiprávneho konania policajtov. Toto tvrdenie považoval za účelové, nakoľko ak by tieto výpovede neboli dôležité pre náležité zisťovanie skutkového stavu veci, špecializovaný trestný súd by týchto svedkov nepredvolal ani nevypočul.

- z formulácií žalovaného, že „mal k dispozícii" výpovede osôb a „zabezpečil" zápisnice osôb (M. W., M. N.F., V. N. a U. S.) vyplýva, že v podstate nevykonal žiadne vlastné dokazovanie a tieto zápisnice len „prebral" z trestného konania do administratívneho konania

- v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného došlo aj k porušeniu zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, ktoré sú inherentnou súčasťou spravodlivého procesu. „Ďalší dokumentačný materiál", ktorý tvoril podklad pre rozhodovanie v administratívnom konaní, sa nenachádza v administratívnom spise a nemožno ho považovať za dôkazný prostriedok, pretože nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať akýkoľvek dôkazný prostriedok.

48. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

49. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. zo dňa 30.07.2019 tak, že rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd uviedol, že podstatnou otázkou vo veci bolo posúdenie, či si správne orgány zabezpečili dostatok dôkazov na vyvodenie záveru o existencii zákonného dôvodu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad , . , Sž-o-NS/23/2003, Sž-o-NS/53/2003, , , , 2Sžo/l 56/2008, 2SŽ-O-KS/48/2005) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad , . ) vyplýva, že v konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené Súd teda v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru nie je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou a sankciou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu.

50. Ak je rozhodnutie vydané na základe správneho uváženia, preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Posúdenie účelnosti a vhodnosti rozhodnutia však nepatrí do pôsobnosti súdu. Napriek tomu že v konaní o prepustení zo služobného pomeru nejde o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania, ak sú pre účely takéhoto konania využité dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle

51. Kasačný súd mal zato, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj personálny rozkaz, boli vydané v súlade so zákonom, správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci žalobcu postupoval podľa tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov, v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol ( a ). S poukazom na vyššie citovaný je podľa kasačného súdu zrejmé, že žalovaný bol pri vykonávaní dokazovania limitovaný subjektívnou lehotou na rozhodnutie, a teda v rámci tejto krátkej lehoty nemal dostatok času na zabezpečenie toľkých výpovedí ako v trestnom konaní. Navyše, výpovede ďalších svedkov, ktoré nemali správne orgány k dispozícii v personálnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, nie sú v rozpore s výpoveďami svedkov zabezpečenými v personálnom konaní a títo ďalší svedkovia neboli ani priamymi svedkami. Kasačný súd konštatoval, že správne orgány oboch stupňov si zadovážili dostatok objektívnych podkladov preukazujúcich protiprávne konanie žalobcu, aj s poukazom nato, že v personálnom rozkaze ako aj v bode 68 rozsudku krajského súdu sú priamo vymenované dôkazy, ktoré správne orgány zabezpečili v personálnom konaní vlastným šetrením a tieto považuje kasačný súd za dostatočné.

52. Kasačný súd ďalej uviedol, že v konaní pred správnym orgánom ani v súdnom konaní nebol zo strany žalobcu predložený žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by spochybnil skutkový stav zistený správnym orgánom a ktorý vyplýval z výpovedí M. W., M. N., U. S. a V. N. zaznamenaných v zápisniciach o ich výsluchu. Títo svedkovia vypovedali zhodne a ako uviedol aj Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. zo dňa 02.10.2017, títo svedkovia „bez podstatných rozporov popisovali detaily, ktoré by nemohli uvádzať, keby ich neprežili“. Za rozhodujúce dôkazy preukazujúce

naplnenie skutkovej podstaty ustanovenej v považovali správne orgány výpovede dvoch priamych svedkov - M. W. a M. N., ktorí bezprostredne videli protiprávne konanie žalobcu a jeho kolegu, konkrétne M. W. žiadanie a prijímanie úplatku a M. N. žiadanie úplatku. M. W. tiež stotožnil deň protiprávneho konania žalobcu a obaja jednoznačne spoznali číslo služobného motorového vozidla. Zistený skutkový stav podporili aj výpovede dvoch nepriamych svedkov - U. S. a V. N..

53. Kasačný súd dodal, že administratívne (správne) konanie je podstatne neformálnejšie ako trestné konanie a riadi sa inými právnymi predpismi, a teda aj v rámci dokazovania môže správnym orgánom na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdov v trestnom konaní, postačovať iný okruh dôkazov na vyvodenie administratívnej, resp. trestnoprávnej zodpovednosti. Nie je možné súhlasiť s názorom, že ak Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici doplnil dokazovanie o výsluch ďalších svedkov, táto skutočnosť automaticky zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj personálneho rozkazu.

54. Kasačný súd poukázal na to, že v zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky. Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.

55. Podľa kasačného súdu vzhľadom na úlohu a postavenie príslušníkov Policajného zboru je nevyhnutné vyžadovať, aby títo príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí sú akousi „predĺženou rukou štátu" dôsledne dodržiavali právne predpisy a plnili svoje povinnosti. Konanie žalobcu možno oprávnene hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a takáto skutočnosť je javom absolútne nežiadúcim, znemožňujúcim plnenie úlohy príslušníka ZVJS, diskreditujúcim tak konkrétneho príslušníka ako aj celý zbor nielen v očiach osôb, s ktorými prichádza do styku pri výkone služby, ale aj celej verejnosti, čo je nepochybne ujma spôsobená policajnému zboru. Preto bolo v rámci správnej úvahy toto porušenie zákonnej povinnosti a služobnej prísahy vyhodnotené tak, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

56. Na základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd dospel k názoru, že personálny rozkaz ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Kasačný súd sa v právne relevantných častiach stotožnil s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v ním podanej kasačnej sťažnosti, ktorá bola obdobná ako odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistil skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdil. Svoje rozhodnutie aj náležité odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Žalobca v rozklade proti personálnemu rozkazu nenavrhol vykonať dôkazy, ktorými by preukazoval, že sa skutok nestal. Čo sa týka konštatovania krajského súdu, že ,.dokumentačný materiál" nemožno považovať za dôkazy, k tomu kasačný súd poznamenal, že tento dokumentačný materiál nebol ani samotným žalovaný v rozhodnutí zaradený medzi dôkazy, išlo len o všeobecné označenie ďalších listín informatívneho charakteru zabezpečených do konania.

57. Kasačný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle . Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj personálny rozkaz a rozhodnúť v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu. V novom rozhodnutí vo veci krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania ( ).

VI.

Právna úprava

58. Podľa , občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

59. Podľa , služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

60. Podľa , , , , , policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu.

61. Podľa , policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

62. V zmysle , o prepustení policajta z dôvodov uvedených v až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka aj doručiť (znenie ustanovenia zákona účinné do 31.12.2015).

63. Podľa , posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak taký deň v mesiaci nie je, pripadne posledný deň lehoty je posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

64. Podľa , oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

65. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3, 4 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení

dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

66. Podľa , 1/ za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

2/ dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

3/ účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

4/ oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

67. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak a/ bolo vydané rozhodnutie na základe neúčinného právneho predpisu b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

68. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

69. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

70. Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

VII.

Závery správneho súdu

71. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) s poukazom na ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v dôsledku viazanosti právne záväzným názorom kasačného súdu ( ) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

72. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

73. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

74. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka ( ).

75. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

76. V intenciách , súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

77. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

78. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti - ( v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený - (). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

79. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

80. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.

81. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

82. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že obsahom spisu je:

a/ informácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, Pribinova 2 Bratislava z 09.09.2015 o vznesení obvinenia príslušníkom PZ L.. O. T. a A.. O.. V. U. ČVS: SKIS- 95/OISZ-V-2015 na základe uznesenia, ktorým podľa vzniesol vyšetrovateľ PZ obvinenie za zločin prijímanie úplatku podľa , v súbehu s prečinom zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa a zločin marenia spravodlivosti podľa , spáchaného formou spolupáchateľstva podľa , ktorého sa dopustili tým, že dňa 04.03.2015 v čase okolo 20.30 hod. v D. R. na židovskom cintoríne iniciovali stretnutie s M. W. a M. N., od týchto osôb vyžiadali úplatok v sume X.XXX,- Euro za to, že nebudú postupovať v súlade so zákonom vo veci krádeže vlámaním do garáže

na N. Y. XXXX v D. R. zo dňa 01.03.2015, o ktorej zistili, že sa jej dopustili práve M. W. a M. N. spoločne s U. S., a že získané dôkazy, ktoré majú zničia, s čím osoby M. W. a M. N. súhlasili, a následne dňa 04.03.2015 v čase od 24.00 hod. do dňa 05.03.2015 v čase o 00:30 hod. po stretnutí na W. ceste odviezli M. W. na parkovisko zimného štadióna v D. R., kde ako úplatok prijali od neho finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- Euro, a po prijatí úplatku spálili fotografie, o ktorých uviedli, že sú jediným usvedčujúcim dôkazom o ich krádeži a po ich spálení M. W. poučili, že ak by bol niektorý z nich predvolaný v tejto trestnej veci na políciu k výsluchu, tak aby sa ku krádeži nepriznal, nakoľko už neexistujú žiadne dôkazy, čím si príslušníci Policajného zboru nesplnili povinnosť vyplývajúcu z ich právomoci, konali v rozpore s ustanovením , a súčasne porušili povinnosti policajta uvedené v , takýmto spôsobom zmarili v tom čase existujúce dôkazy a bránili v získaní ďalších dôkazov, a týmto svojim konaním zabezpečili uvedeným osobám neoprávnený prospech spočívajúci vo vyhnutí sa trestnému stíhaniu a za takéto svoje konanie prijali, ako úplatok finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- Euro.

b/ úradný záznam nadriadeného žalobcu zo dňa 22.09.2015

c/ upovedomenie žalobcu o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 22.09.2015

d/ zápisnica o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci spísaná s M. N., M. W., A.. L.. O. T.P., U. S. a V. N.

e/ kópia prevádzky dopravného prostriedku XXXXX D. XXX I. z 03.03 2015 až 09.03.2015 z ktorej vyplýva, že ......

f/ záznam o výkone služby zo 04.03.2015

g/ prehľad o disciplinárnych opatreniach žalobcu zo 14.10.2015

h/ vyjadrenie Odborového zväzu Polície v SR zo dňa 21.10.2015

i/ oboznámenie žalobcu s návrhom na prepustenie so služobného pomeru zo dňa 25.10.2015

j/ sťažnosť žalobcu - obvineného A.. L.. O. T. proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ O.. L.. L. O. ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015 zo dňa 09.09.2015, ktorým bolo podľa vznesené obvinenie A.. L.. O. T. za zločin prijímanie úplatku podľa , v súbehu s prečinom zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa a zločin marenia spravodlivosti podľa , , spáchaného formou spolupáchateľstva podľa zo dňa 06.10.2015

k/ návrh na prepustenie zo služobného pomeru žalobcu zo dňa 19.10.2015

l/ personálny rozkaz č. 254 zo 04.11.2015

m/ rozklad zo dňa 22.11.2015

n/ rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-139/2015/OPK zo dňa 17.02.2016

83. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom, žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti a je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. K jednotlivým žalobným námietkam správny súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia kasačného súdu, obsiahnuté vyššie.

84. Správny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu podľa zamietnuť.

85. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

86. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3.0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).