Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Co-122-2019.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., K. Y. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Q. I., nar. XX.X.XXXX, H. XX, O., proti žalovanému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. ul. č. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, so sídlom AK Šaľa, Jarmočná 2264/3, o zaplatenie 4.800 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/447/2012-164 zo dňa 4. februára 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie zamietol žalobu , ktorou pôvodný žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 4 800,-Eur s 3 % ročnými úrokmi z dlžnej sumy od podania žaloby a uplatnil si náhradu trov konania. Žalovanému priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorú sumu určenú samostatným uznesením je povinná zaplatiť žalobkyňa žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
2. Žalobca XX. K. XXXX zomrel. Notársky úrad JUDr. Mária Sporková - notár, so sídlom Vajnorská 1, 831 04 Bratislava potvrdil, že v danom prípade po poručiteľovi zostali dedičia v I. skupine zo zákona, a to: 1. U. F., rodená A. 2. J. A., 3. X. A., 4. U. E. rod. V.. Na základe tohto potvrdenia súd uznesením č. k. 10C/447/2012-19 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičskej veci po nebohom X. A. 8. januára 2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. apríla 2013. Krajský súd v Trnave 18. novembra 2014 č. k. 23Co/315/2014-82 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že súd po tom, ako zistil okruh dedičov, tak títo bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu sa stali účastníkmi konania, pretože sa jedná o procesné nástupníctvo a mal s týmito univerzálnymi sukcesormi konať. Súd v ďalšom konaní konal s univerzálnym sukcesormi a na pojednávaní konanom 8. októbra 2015 žalobcovia v 2., 3., 4. rade zobrali žalobu späť. Súd konanie v časti žalobcov v 2., 3., 4. rade uznesením zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6. novembra 2015. Poukázal , že danom prípade na strane žalobcu vystupuje U. F. na základe univerzálnej sukcesie. Zástupca žalobkyne podal mailom podanie 10. októbra 2017 návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu. žalobkyňa v zákonnej 10-dňovej lehote nedoručila súdu návrh v listinnej podobe, a preto súd na podanie neprihliadol, pretože aj návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu považoval za návrh v merite veci.
3. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne. Žalobca v čase podania žaloby mal aktívnu legitimáciu avšak o tri dni po podaní žaloby uzavrel so žalobkyňou darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola uplatnená pohľadávka . Týmto
okamihom pôvodný žalobca stratil aktívnu legitimáciu na konanie. Žalobkyňa mala podať návrh na zmenu účastníka konania
4. Poručiteľ so žalovaným uzavrel 5. novembra 2010 zmluvu o pôžičke, ktorú skutočnosť preukázal čestným prehlásením, z ktorého vyplýva, že žalovaný potvrdil, že vyplatí poručiteľovi 5 000,-Eur, a to na základe pôžičky, ktorú si požičal. Poručiteľ vyzval žalovaného 30. marca 2012, aby do 30 dní mu zaslal zostatok z vypožičanej sumy, t. j. 4 800,-Eur. Žalovaný z pôžičky poručiteľovi vrátil 200,-Eur a oznámil mu, že zbytok sumy je ochotný posielať priebežne podľa toho, ako mu situácia dovolí. Žalobkyňa darovaciu zmluvu súdu doložila pred odvolacím konaním a v rámci odvolacieho konania súdu predložila darovaciu zmluvu uzavretú s poručiteľom 5. novembra 2012, ktorou poručiteľ daroval žalobkyni pohľadávku z pôžičky vo výške 4 800,-Eur a príslušenstva.
5. V danom prípade predmetom konania je zaplatenie sumy 4. 800,- Eur s príslušenstvom na základe vzniknutého občianskoprávneho vzťahu medzi poručiteľom a žalovaným. Poručiteľ podľa potvrdenia žalobkyne uzavrel dve darovacie zmluvy, a to 20. júna 2011 a 5. novembra 2012. Pôvodný žalobca po podaní žaloby zomrel XX. K. XXXX. Automaticky na miesto poručiteľa titulom univerzálnej sukcesie nastúpili dedičia po poručiteľovi v čase platného a účinného OSP. Súd viazaný názorom Krajského súdu v Trnave pokračoval v konaní s právnymi nástupcami, pričom z titulu späťvzatia žaloby, súd konanie v časti žalobcov 2 - 4 konanie zastavil.
6. Súd vzhľadom na darovacie zmluvy sa musel zaoberať otázkou aktívnej legitimácie žalobkyne Z predložených darovacích zmlúv žalobkyňa preukazovala, že je nositeľkou hmotnoprávneho vzťahu, a teda že má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Súd mal za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa s poručiteľom uzavrela darovaciu zmluvu 20. júna 2011, to znamená pred smrťou poručiteľa. V takom prípade, poručiteľ nebol vlastníkom práv a povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o pôžičke, čo by bolo dôvodom na zamietnutie žaloby a predmetná darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom pre jej nejasnosť a neurčitosť / § 37 OZ /.
Darovacia zmluva uzavretá 5. novembra 2012 je podľa názoru súdu platná, má presne vymedzený predmet zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa vstúpila do práv a povinností pôvodného žalobcu titulom uzavretej zmluvy o pôžičke. V tomto smere súd uvádza, že pôvodný žalobca žalobu podal na súd 2. novembra 2012. Darovaciu zmluvu so žalobkyňou uzavrel 5. novembra 2012. Týmto dňom pôvodný žalobca stratil práva a povinnosti zo zmluvy o pôžičke. Na základe darovacej zmluvy povinnosťou žalobkyne bolo podať návrh na súd o zmenu strany žalobcu. Žalobkyňa týmto spôsobom nepostupovala. Až na opätovné námietky ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, žalobkyňa mailom podala návrh na zmenu strany žalobcu, ktoré podanie v zákonnej 10-dňovej lehote nedoručila súdu v listinnej podobe, a preto súd na podanie neprihliadol. Žalobkyňa týmto konaním sa dopustila procesného nedostatku vedúceho k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, čo bol dôvod na zamietnutie žaloby a súčasne na zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania, ktoré by neviedli k odstráneniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.
7. Odvolanie žalobcu:
V odvolaní uvádza právny zástupca žalobkyne, že rozhodnutie súdu 1. inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Súd 1. inštancie vo svojom rozhodnutí (bod 27. rozhodnutia) konštatuje, že žalobca nepodal návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu, pričom podľa názoru súdu existuje platná darovacia zmluva zo dňa 05.11.2012 uzavretá medzi pôvodným žalobcom zomrelým X. A. a jeho právnym nástupcom - jeho dcérou U. F.. Súd 1. inštancie opomína a zamlčuje svoje právoplatné rozhodnutie č. 10C/447/2012-156 zo dňa 06.11.2018, ktorým cit .: „Súd nepripúšťa, aby do konania namiesto žalobcu X. A., nar. XX. W. XXXX, zomrelého XX. K. XXXX vstúpilo do konania U. F., nar. XX. Q. XXXX na základe Darovacej zmluvy uzavretej 5. novembra 2012."V odôvodnení tohto rozhodnutia súd považoval za potrebné vydať uznesenie o nepripustení, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila žalobkyňa, pretože táto do konania vstúpila na základe univerzálnej sukcesie." Rozhodnutiu súdu 1. inštancie napadnutému týmto odvolaním podľa žalobcu chýba taktiež základná logika, čo ho robí nezrozumiteľným a nepreskúmateľným. Na jednej strane súd 1. inštancie zamieta, aby do konania vstúpila žalobkyňa na základe Darovacej zmluvy zo dňa 05.11.2012 (s čím sa žalobca adjustoval, pretože vstup do konania z takého dôvodu nikdy nenavrhoval a vždy trval na vstupe U. F. do
konania na základe univerzálnej sukcesie), na druhej strane rozhoduje o zamietnutí žaloby pôvodného žalobcu zomrelého X. A. a na jeho mieste U. F., ktorá do konania nebola pripustená (uznesenie súdu zo dňa 06.11.2018) a naviac ju zaväzuje úhradou 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením. Súd 1. inštancie opakovane odignoroval platný právny stav a odignoroval taktiež rozhodnutie odvolacieho súdu č. 23Co/315/2014-82 zo dňa 18.11.2014 0 tom, že žalobca je v danej veci účastníkom konania na základe právneho nástupníctva t. j. univerzálnej sukcesie (žalobca sa vždy na pojednávaniach i v e-maily zo dňa 10.10.2017 vyjadroval, že trvá na vstupe do konania na základe právneho nástupníctva, pričom sa opakovane odvolával na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu č. 2360/315/2014-82 zo dňa 18.11.2014). Podľa žalobcu by bolo hrubo nespravodlivé, arbitrárne a svojvoľné, aby súd 1. Inštancie zamietol návrh pôvodného žalobcu a zaviazal jeho právneho nástupcu - súčasného účastníka konania na mieste žalobcu náhradou trov konania a to z dôvodu, že súd 1. inštancie sa svojvoľne rozhodol neuznať právne nástupníctvo žalobcu vyplývajúce z univerzálnej sukcesie (čo vyplýva taktiež z vyššie uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu) a účastníctvo v konaní žalobcu odvodzovať od Darovacej zmluvy zo dňa 05.02.2012 - pričom paradoxne súd 1. inštancie uznesením č. 106/447/2012-156 zo dňa 06.11.2018 nepripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu X. A. vstúpila U. F., práve na základe Darovacej zmluvy zo dňa 05.11.2012 Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie Okresného súdu Galanta č. 106/447/2012-164 zo dňa 04.02.2019 a vec vrátil Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.
8. Vyjadrenie nebolo podané.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané( § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu I inštancie je vecne správne
10. V uznesení Krajského súdu 23Co/315/2014-82 zo dňa 18.11.2014 odvolací súd poukázal, že pokiaľ zomrel X. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol žalobcom v predmetnom konaní , tak sa prejednávalo po ňom dedičstvo notárskym úradom JUDr. Márie Sporkovej, notárky, ktorý notársky úrad potvrdil a zaslal vtedy prvostupňového súdu, kto sú dedičia v prvej dedičskej skupine po X. U., že je to U. F., J. A., X. A. a U. E.. Potom uznesením 31D/685/2012-29 zo dňa 27.6.2013 bolo zastavené dedičské konanie z toho dôvodu, že po poručiteľovi v dedičskej veci sa neprejednával žiaden majetok, že nezanechal žiaden majetok. Vychádzajúc z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi X. A., pod sp. zn. 31D/685/2012 je zrejmé, kto bol dedičom po poručiteľovi. Ako dedičia v prvej skupine U. F., J. A., X. A. a U. E.. S týmito univerzálnymi sukcesormi mal súd I. inštancie vtedy súd prvého stupňa konať. Na pojednávaní 8.10.2015 sa dostavili všetci dedičia, univerzálni sukcesori, pričom v 2., 3. a 4. rade, to znamená J. A., X. A. a U. E. vyhlásili, že žalobu v ich časti berú späť a žalovaný cestou právneho zástupcu s týmto súhlasil. Na základe toho súd vydal uznesenie 8.10.2015 10C/447/2015 - 106, keď konanie v časti žalobcov v 2., 3. a 4. rade zastavil. V konaní naďalej zostala ako univerzálna sukcesorka U. F., nar. XX.X.XXXX.
11. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na sled rozhodujúcich skutočností ktoré boli v konaní nesporne zistené: žaloba bola podaná pôvodným žalobcom X. A. 2.11.2012 žalobcom. Dňa 5.11 2012 bola uzavretá zmluva medzi U. F. ako obdarovanou a darcom X. A., kde predmetom zmluvy je darovanie pohľadávky vo výške 4.800 eur a príslušenstva, ktorú poskytol darca E. Q., tak získala predmetnú pohľadávku Túto pohľadávku pôvodný žalobca daroval svoje dcére, pretože už jeho vek a zdravie mu sťažil pokračovať v konaní. V darovacej zmluve sú podpisy darcu a obdarovanej. Na základe úmrtného listu bolo zistené, že žalobca X. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX.
12. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 6.11.2018 nepripustil, aby do konania namiesto žalobcu X. A. vstúpila U. F., rozhodoval tak na návrh zástupcu U. F.. Poukázal, že konal po zrušení veci Krajským súdom uznesením 23Co/315/2014 - 82 s univerzálnymi sukcesormi, ktorí v 2., 3. a 4. rade zobrali žalobu
späť a vtedy konanie zastavoval a v danom prípade na strane žalobcu vystupuje U. F. na základe univerzálnej sukcesie, keďže podal mailom zástupca žalobkyne 10.10.2017 návrh na zámenu účastníka na strane žalobcu. Poukázal na ust. § 125 ods. 1, 2 a § 123 ods. 1, 2 CSP, že v danom prípade žalobkyňa v zákonnej 10 dňovej lehote nedoručila súdu návrh v listinnej podobe, pretože považoval jej podanie na zmenu účastníka v konaní za podanie vo veci samej, preto vydal uznesenie o nepripustení do konania.
13. Tento argument používal aj v rozsudku o zamietnutí žaloby, keď sa zaoberal aktívnou legitimáciou žalobkyne. Žalobkyňa poukazovala, že je nositeľkou hmotno-právneho vzťahu, že má aktívnu vecnú legitimáciu na základe darovacích zmlúv. Súd mal za preukázané, že s poručiteľom uzavrela zmluvu 20.6.2011, ktorá zmluva však obsahuje nezrozumiteľnosti právneho úkonu predmetu darovacej zmluvy, hoci sú tam uvedené sumy 5.000 a 8.000 eur, tak v zmysle ust. § 37 OZ považoval túto zmluvu za neplatný právny úkon. Vyhodnotil však ako platnú zmluvu z 5.11.2012, pretože je v nej vymedzený presný predmet zmluvy a vyplýva z toho, že žalobkyňa vstúpila do práv a povinností pôvodného žalobcu titulom uzavretej zmluvy o pôžičke. Keďže na základe darovacej zmluvy bolo povinnosťou žalobkyne podať návrh a žalobkyňa týmto spôsobom nepostupovala, lebo v 10 dňovej lehote nedoručila mailový návrh v listinnej podobe, dopustila sa procesného nedostatku vedeného k nedostatku aktívnej legitimácie.
14. Podľa § 80 C.s.p. Zmena (1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. (2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
Ustanovenie upravuje situáciu, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, o ktorých sa koná (napr. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky alebo na základe prevzatia dlhu). K procesnému nástupníctvu dochádza len vtedy, ak k singulárnej sukcesii došlo po začatí konania (výnimočne môže ísť aj o univerzálnu sukcesiu bez straty procesnej subjektivity, napr. pri predaji podniku). Ak by došlo k singulárnej sukcesii pred začatím konania, zmenu v okruhu subjektov nie je možné vykonať v režime ustanovenia § 80 CSP. Podľa doterajšej právnej úpravy v ust. 92 ods. 4 bolo možné v takomto prípade zmenu v okruhu účastníkov realizovať vykonaním tzv. zámeny účastníkov; inštitút zámeny účastníkov však už Civilný sporový poriadok neupravuje. Vypustenie inštitútu zámeny účastníkov zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie "pokračovaním" pôvodného sporu. Judikatúra sa pravdepodobne bude musieť vysporiadať s využívaním inštitútu pristúpenia subjektu a súčasného späťvzatia v časti pôvodného subjektu, čoby náhrady za inštitút zámeny účastníkov. K procesnému nástupníctvu dochádza pri singulárnej sukcesii aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj v priebehu odvolacieho či dovolacieho konania.
15. Podľa ust. § 123 C.s.p (1) Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia
Za podanie sa považuje akýkoľvek úkon určený súdu. Osobitným druhom podania je podanie vo veci samej (v merite veci), pričom v odseku 2 sú podania vo veci samej uvedené len demonštratívne, za podanie vo veci samej sa teda môže považovať aj iné podanie. Za podania vo veci samej sa nebudú považovať podania, ktoré sa netýkajú merita veci. Vymedzenie podania vo veci samej úzko súvisí s dispozičnou zásadou, ktorá ovláda sporový civilný proces. Aj pri predchádzajúcom OSP zákon bližšie neuvádzal, ktoré podania možno označiť za podanie obsahujúce návrh vo veci samej . Všeobecne bolo možné za podanie obsahujúce návrh vo veci samej označiť žalobu, zmenu žaloby uznanie nároku späťvzatie žaloby, súdny zmier, rozšírenie žaloby, návrh na pristúpenie účastníka do konania, návrh na zámenu účastníka. CSP vykladá pojem , že právnou teoriou aj súdnou praxou je „ vec sama“ ako vec, ktorá je predmetom , pre ktorý sa konanie vedie. Rozdelenie podaní v CSP na podanie vo veci samej a podania, ktoré nie sú podaniami vo veci samej sú výstižnejšie.
Za podania vo veci samej možno považovať len také podanie, ktorého účinky sa nevyčerpávajú, nezavršujú až doručením návrhu
16. Podľa ust. § 125 C.s.p. Forma podania
(1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Zákon rozlišuje medzi podaním v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Ako konštatuje zákonodarca, len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zák.č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente). Ak by bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie, je potrebné ho v lehote desiatich dní dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo autorizované v elektronickej podobe. Ak by takého neautorizované elektronické podanie vo veci samej nebolo dodatočne v lehote zaslané listinnou formou alebo elektronickou formou s autorizáciou, neprihliada sa naň, t.j. hľadí sa naň, ako keby nebolo podané.
17. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca po podaní žaloby dňa 5.11.2012 ( žaloba podaná 2.11.2012) uzatvoril s U. F. darovaciu zmluvu, na základe ktorej prešli práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy na U. F.. Preto nemôže byť v konaní ako univerzálna sukcesor , ale mala podať návrh na zmenu účastníka v konaní v zmysle ust. § 80 C.s.p. V danom prípade nastala právne skutočnosť, s ktorou sa spája prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Jedná sa o procesné nástupníctvo pri singulárnej sukcesii Preto mala U. F. podať návrh na zmenu účastníka konania Až na výzvy zo strany súdu podáva U. F. mailom 10.otóbra 2017 návrh na zmenu účastníka. . Návrh treba považovať za návrh vo veci samej, pretože vo vzťahu k predmetu konania je ustálenie postavenia strán sporu významné, je to podanie na základe ktorého sa zmení účastník konania, strana sporu . V zmysle ust. § 125 ods. 2 CSP keďže sa jednalo o návrh vo veci samej muselo byť elektronické podanie doručené v písomnej forme. do 10 dní . V danom prípade v zákonnej lehote ho nedoručila, preto súd na neho neprihliadol Súd I. inštancie uznesením zo dňa 6.11.2018 nepripustil, aby do konania namiesto žalobcu X. A. vstúpila U. F.. Nemohla v danom konaní už byť účastníčkou univerzálnou , ale mal podať návrh na zmenu účastníka na základe toho, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 5.11.2012 prešla do práv a povinností na základe tejto právnej skutočnosti. Súd I. inštancie sa zaoberal aktívnou legitimáciou žalobkyne na základe takto zisteného stavu. Odvolací súd postup pri skúmaní aktívnej legitimácie v danom spore považuje za správny. Žalobkyňa mala podať kvalifikovaný návrh na zmenu účastníka v konaní, pretože na ňu boli prevedené práva a povinnosti na základe darovacej zmluvy. Týmto momentom už nebol pôvodný žalobca nositeľom práv a povinnosti vyplývajúcich z uvedenej darovacej zmluvy zo dňa 5.11.2012, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby . Žalobkyňa tak na základe tejto právnej skutočnosti darovacej zmluvy mala podať návrh na zmenu strany žalobcu. Návrh podala prostredníctvom mailu a v listinnej forme do 10 dní nedoručila, tým spôsobila nedostatok aktívnej legitimácia na strane žalobcu. Súd I. inštancie pre nedostatok aktívnej legitimácie preto správne žalobu zamietol.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP.
19. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
20. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).