Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-169-2020.pdf
PDF · 107.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/169/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú U. M. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: P. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. ul. č. X v M. a U. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na M. ul. č. XX v M. v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 19P/117/2019-62 zo 6.3.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol v znení: I. Maloletú U. M., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá starostlivosť sa bude realizovať v týždňových intervaloch od pondelka kalendárneho týždňa, kedy preberajúci rodič prevezme maloletú v školskom zariadení, ktoré dieťa navštevuje, do nedele kalendárneho týždňa do 15:00 hod, kedy dieťa odovzdá v mieste bydliska preberajúceho rodiča. V prípade, ak dieťa nebude v školskom zariadení, preberajúci rodič prevezme dieťa v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča o 8:00 hod. Ako prvá prevezme do osobnej starostlivosti maloletú matka. Osobitný režim osobnej starostlivosti platí počas školských prázdniny, kedy maloletá bude v osobnej starostlivosti otca:
- každý kalendárny rok od 1.7. od 8:00 hod. do 12.7. do 19:00 hod. a od 8.8 od 8:00 hod. do 20.8. do 19:00 hod.
- v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania pred začiatkom vianočných prázdnin od 17:00 hod. do 28.12. do 19:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 28.12. o 19:00 hod. do posledného dňa prázdnin predchádzajúceho začatiu školského vyučovania do 17:00 hod.
- v párnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom veľkonočných prázdnin od 17:00 hod. do posledného dňa prázdnin predchádzajúceho začatiu školského vyučovania do 17:00 hod.
- v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom jarných prázdnin od 19:00 hod. do posledného dňa prázdnin predchádzajúceho začatiu školského vyučovania do 17:00 hod. V ostatné dni školských prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. III. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti je otec povinný prispievať na výživu maloletej mesačným výživným vo výške 100 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súdu napadla včas podaným odvolaním matka. Uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mal. U. zverí do výchovy a opatery matke, zaviaže otca prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne a upraví styk otca s maloletou neobmedzene po dohovore s matkou. Odvolanie odôvodňovala tým, že v priebehu konania navrhovala vypočuť mal. dieťa a doplniť dokazovanie znaleckým posudkom. Súd tieto dôkazy nepovažoval za potrebné a ich zamietnutie odôvodnil vekom maloletej a považoval za postačujúci pohovor s kolíznym opatrovníkom. Mal. dieťa prezentovalo svoj názor na zverenie do výchovy no súd ho nerešpektoval a náležte nevysvetlil prečo sa s ním nestotožnil, keď aj kolízny opatrovník si ho pri návrhu na rozhodnutie súdu osvojil a vyšetrenie dieťaťa v ambulancii Lumedix s.r.o. v závere uvádza, že ide o dieťa s intelektuálnymi schopnosťami v hornom priemere, teda chápe problém a chce sa k nemu vyjadriť. Výsluchom dieťaťa a následne aj znaleckým dokazovaním by súd objektívne zistil záujem dieťaťa o striedavú výchovu a aj jej negatíva na harmonický vývin dieťaťa. Znaleckým dokazovaním by bol preukázaný citový a emočný vzťah dieťaťa k rodičom ako aj k prostrediu, ktorému je nútené sa prispôsobiť. Nevykonaním vyššie uvedených dôkazov a jednoznačným zámerom súdu docieliť striedavú výchovu dieťaťa, súd dospel nesprávnym skutkovým zisteniam o čom svedčí skutočnosť, že otec striedavú výchovu dieťaťa realizuje nie v mieste svojho bydliska, ale u svojej priateľky v Čani a matka nevie presnú adresu, otec jej to odmieta oznámiť. Súd tiež náležite neodôvodnil, prečo má byť dieťa v cudzom dome, ako má zabezpečenú dochádzku do školy, kontakt s druhým rodičom a prípravu na vyučovanie a pod. a aké sú výhody takejto výchovy pre dieťa, ktoré nemá svoj domov a je iba na návšteve. Ako sa prejaví rozdielna starostlivosť a rozdielny spôsob prípravy dieťaťa pre školu. Na tieto okolnosti môže zodpovedať znalecký posudok. Rozhodnutie o striedavej starostlivosti súd odôvodnil najmä s poukazom na § 38 ZoR a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do výkonu rodičovských práv. Matkou naznačené nezhody a nedostatky vyhodnotil ako subjektívne výroky a priorizovanie vlastných potrieb a nie potrieb maloletej. Predložené správy psychologičky zbagatelizoval a tvrdil, že vychádzajú len z jednostranných vyjadrení matky a tým aj názor dieťaťa považoval za ovplyvnený. Nepresvedčivé je zdôvodnenie súdu, prečo aj psychológ aj kolízny opatrovník sa mýlia, ak prezentujú potrebu v súčasnosti dieťa zveriť do výchovy matky. Uviedla, že po vynesení rozsudku bola maloletá od 3.4.2020 do 7.4.2020 u otca. Ona nebola informovaná, kde sa budú zdržiavať. Išlo o obdobie koronavírusu a podľa zistenia matky bolo dieťa vystavené kontaktu s viacerými cudzími osobami. Maloletá keď je u otca je v kontakte so svojou najlepšou kamarátkou a povedala jej, že skoro každý deň majú večer párty a tiež že každý deň sú na dome otcovej priateľky rôzni kamaráti. Otec v tom čase zamedzil maloletej kontakt s ňou, a keď sa 6.4.2020 snažila s dcérou skontaktovať cez telefón otca povedal, že dcéra nechce ísť domov, nechce s ňou komunikovať a trikrát maloletú vytrhol od hovoru. Celé to prekrútil, zinscenoval tak, že sa ona na dieťa hnevá a následne už telefón nedvíhal. Na druhý deň sa pokúsila otca opäť kontaktovať, keďže mal. U. mala vypnutý telefón a komunikovať s ňou mohla len cez telefón otca, ktorý bol pri rozhovore prítomný. Ešte v ten deň prišla U. domov, veľmi sa tešila a uviedla, že veľmi plakala, lebo sa s ňou (s matkou) chcela rozprávať a otec jej to nedovolil. V ďalšom matka opísala situácie trávenia času maloletej u otca a svoje výhrady. Uviedla, že vykonané dokazovanie preukázalo dominantný citový vzťah dieťaťa k matke a k prostrediu, v ktorom doposiaľ vyrastalo. Dieťa ho považuje za svoj domov a pobyt u otca za dočasné stretnutie. Otec dcére neumožňuje stály kontakt s ňou a ani jej neoznámi, kde sa s dieťaťom v I. nachádza. Takéto stretnutie vyvoláva u dieťaťa stres, vedie ku konfliktom medzi rodičmi, čo negatívne ovplyvňuje citový a duševný život maloletej a neprospieva jej harmonickému vývoju. Konštatovala, že ňou prezentovaná úprava rodičovských práv - neobmedzené stretávanie otca s dieťaťom po dohovore s matkou, by oveľa lepšie prehĺbilo vzťah dieťaťa k obom rodičom. Ak otec s takouto úpravou nesúhlasí, navrhla upraviť styk otca s dieťaťom dvakrát v mesiaci, v sobotu a nedeľu a počas sviatkov a letných prázdnin ponechať súdom určený styk uvedený v rozsudku zo 6.3.2020. Namietala, že súd neprihliadol k pomerom otca, ktorý sa nezdržiava na označenej adrese v M., ale celú starostlivosť o dieťa mieni realizovať u svojej priateľky v I.. Nezaoberal sa ani vzťahom maloletej a priateľky otca, ako to dieťa vníma a ako to na naň vplýva a či priateľka otca súhlasí s pobytom dieťaťa v jej dome. Otec sám nemá vytvorené podmienky na striedavú starostlivosť. Takýto spôsob úpravy rodičovských prv môže realizovať len ak jeho vzťah s priateľkou bude pokračovať. Striedavá starostlivosť o dieťa tak nie je skutočným záujmom otca, ale vyhovuje jeho terajším potrebám počas vzťahu s priateľkou. Na základe vykonaného dokazovania považuje rozsudok za nepresvedčivý, nezodpovedajúci záujmom a potrebám dieťaťa a odôvodnený v rozpore s výsledkami dokazovania v snahe za každú cenu docieliť striedavú výchovu dieťaťa.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je toho názoru, že súd preskúmal všetky okolnosti a podklady a rozhodol správne hlavne v záujme mal. U.. Matka maloletej sa odvoláva na znalecký posudok firmy Lumedix s.r.o, v ktorom sú uvedené skutočnosti, ktoré dieťa vo veku U. nevie uviesť, len ak je k takýmto výrokom navádzaná, ako napr. že chce chodiť k otcovi len každé tri týždne. Je predpoklad, že k takýmto výrokom bola navádzaná matkou, resp. starou matkou. Pýtal sa U., nech uvedie čo sú dva týždne, resp. tri týždne, odpovedať nevedela. Vedela rozoznať len niekoľko dní t.j. včera, dnes, zajtra. Ak chcela niečo vedieť čo len malo byť, vždy sa pýtala, koľkokrát sa má ešte vyspať. U. je u neho šťastná a chce byť s ním. Sama od seba uvádza, že zo strany matky a starej matky je nahováraná, ako má sa vyjadrovať a že nechce byť u neho. Hlavne stará matka sa na jeho adresu pred maloletou nevhodne vyjadruje. Uviedol, že matka maloletej presne vie, kde je dom jeho priateľky, kde v súčasnosti býva, pretože jej to niekoľkokrát osobne aj prostredníctvom SMS správy oznámil, mala záujem sa oboznámiť s okolím, kde býva, tak sa tam vybrala. Nevedela to nájsť, pretože v tejto lokalite ešte nie sú pomenované ulice a ani na domoch pridelené orientačné čísla a keď mu volala šiel po ňu a ukázal jej cestu. Bola aj s nejakou priateľkou. Oboznámila sa s okolím, zvítala sa s dcérou o iné nemala záujem. Preto nie je pravdou, že nevedela kde sa dom nachádza. Tvrdenie matky, že v dome jeho priateľky sa konajú po večeroch party sa nezakladá na pravde a dieťa nie je vystavené styku s cudzími ľuďmi. Je pravdou, že dcéra sa hráva s deťmi od susedov, ale musí podotknúť, že ich rodičia v dôsledku koronavírusu sa zdržiavajú doma a neprichádzajú do styku s cudzími osobami. Jeho priateľka je tiež doma, pretože majú zavretú prevádzku. Je pravdou, že občas k nim dôjdu jeho rodičia a to hlavne preto, aby sa jeho mama učila s U., keďže ako učiteľka jej niektoré učivá vie lepšie vysvetliť. Jeho rodičia v dôsledku súčasnej situácie sa zdržiavajú na chate, ktorá je v podstate na samote, takže neprichádzajú do styku s cudzími ľuďmi a do Košíc prichádzajú len cca raz za 10 dní na nákupy. Nie je pravdou, že neumožňuje dcére telefonický styk s matkou, má len výhrady, aby ju citovo nevydierala, pretože to má negatívny vplyv na psychiku dcéry. Je pravdou, ako uvádza matka, že k nim museli prísť jeho rodičia v čase o 22.00 hod. pretože U. bola po telefonáte matky značne rozrušená a bála sa, že matka príde a násilím ju zoberie. Preto ho požiadala, aby zavolal dedka (svojho otca). U. rozprávala s dedkom, plakala, že sa bojí, že príde matka po ňu a zoberie ju so sebou. Prosila ho, aby prišiel do I.. Otec mu povedal, aby ju ukľudnil, že s babkou sadajú do auta a idú do I.. Po ich príchode ju dedko ukľudnil s tým, aby sa nebála, že mamka nemôže prísť do domu. Na to ju s babkou uložili spať, babka ostala s ňou celú noc, pre prípad, že by sa zobudila. Konštatoval, že matka maloletej sa obraňuje koronavírusom len keď to jej vyhovuje, pričom jej matka pracuje v potravinách, kde prichádza dennodenne do styku so zákazníkmi, dodávateľmi atď., jej otec pracuje na U., kde má na starosti cestné komunikácie a škody ku ktorým prichádza na komunikáciách a počas pracovnej zmeny prichádza do styku s inými osobami a maloletá spolu s nimi žije v trojizbovom byte. On sa tým neoháňa, berie to ako nevyhnutná nutnosť, ktorú nevieme celkom ovplyvniť. Pokiaľ matka uvádza, že dcéra je v cudzom dome, nie je to tak, pretože je to aj jeho bydlisko. Prípravu na vyučovanie realizuje on, veľa sa s U. učí aj jeho priateľka, niekedy aj jeho mama, ktorá je učiteľkou a učí v obci I.. Ani s dochádzkou do školy nie je žiadny problém, pretože pracuje v Košiciach s dennou dochádzkou, takže ju do školy dovezie aj odvezie. Škola je od jeho terajšieho bydliska cca 15 km vzdialená. Matka by mala možnosť sa v čase, keď by bola zverená maloletá do jeho starostlivosti s maloletou stretnúť po škole, ak by ho o to požiadala telefonicky. Poukázal na to, že matka už dopredu kalkuluje s tým, že sa s priateľkou rozíde, i keď nevie čo ju k takýmto záverom vedie. Jeho priateľka súhlasí s tým, aby dcéra U. u nich bývala a sama od seba vytvorila pre U.Z.C. vhodné podmienky, aby sa tam dobre cítila. Zriadila jej samostatnú detskú izbu, ktorú zariadila, o čom sa presvedčila aj pracovníčka sociálneho úradu, ktorá preverovala podmienky na výchovu maloletého dieťaťa. Matka maloletej asi pozabudla, že ak by skutočne došlo k splneniu jej proroctiev, že by sa s priateľkou rozišiel, že má ešte k dispozícii trojizbový byt na T. ulici v M., ktorý s matkou maloletej ako aj s dcérou U. obývali cca 7 rokov do doby, kým sa nerozišli. Tak v každom prípade má zaistené podmienky na striedavú starostlivosť. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu ako opodstatnený a správny.
4. Za kolízneho opatrovníka Mgr. U. H. súdu e-mailom oznámila, že vzhľadom k tomu, že so spisom sa oboznámila iba nedávno a nemala možnosť pracovať s rodinou osobne, keďže prípad riešila iná kolegyňa má za to, že správa kolegyne nekorešponduje s tým, čo prezentovala na súdnom pojednávaní, keď raz trvala na správe, ktorú napísala a následne po vypočutí účastníkov konania ponechala rozhodnutie na úvahe súdu s tým, že podľa nej matka nemá dostatok argumentov na to, aby striedavá osobná starostlivosť nebola realizovaná. Vzhľadom k tomu, že od pojednávania dňa 6.3.2020 úrad ani jeden z rodičov nekontaktoval má za to, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje, preto kolízny
opatrovník nevidí dôvod na zmenu rozhodnutia. V prípade, že striedavá osobná starostlivosť bude pre dieťa problematická a dieťa to nebude zvládať, určite ten ktorý rodič podá nový návrh na zmenu zverenia.
5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
9. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa) a v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo stavom neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča, atď.). Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičmi. Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem (tu odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
10. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dospel k záveru že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedenými v bodoch 35 a 36 rozsudku a v celom rozsahu na ne odkazuje. Zastáva názor, že v najlepšom záujme mal. dieťaťa je vyrastať v prostredí (rodine), ktoré zabezpečuje o mal. dieťa riadnu starostlivosť a vytvára podmienky pre jeho zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav a s tým spojený pravidelný denný režim a každodenné opodstatnené potreby dieťaťa. Záujem mal. dieťaťa si vyžaduje ochotu a schopnosť rodičov spoločne komunikovať, vedieť sa dohodnúť ohľadne výchovy a starostlivosti o mal. dieťa, ale tiež vytváranie si pozitívnych citových väzieb k obom rodičom. Je v najlepšom záujme mal. U., aby sa aj do budúcna upevňovali a rozvíjali pozitívne vzťahy s otcom, ktorý má aktívny záujem sa v roli otca realizovať, prejavil úprimnú vôľu byť s maloletou dcérou a podieľať sa na jej výchove a starostlivosti o ňu. Odvolací súd konštatuje, že ponechanie mal. U. vo výlučnej osobnej starostlivosti matky by bolo výrazom ústupku ničím neodôvodneného tvrdenia matky, resp. dôvodmi, ktoré nemajú vo vzťahu k výchove mal. dieťaťa relevanciu a len tvrdenia matky, že nie sú splnené podmienky na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože nebolo osvedčené, že otec je spôsobilý dieťa riadne vychovávať, keďže striedavú starostlivosť nerealizuje v mieste svojho bydliska ale v dome u priateľky a ako sa prejaví rozdielna starostlivosť a rozdielny spôsob prípravy dieťaťa pre školu a že zverením dieťaťa do jej osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby mal. dieťaťa, súd nemôže na tomto diametrálne odlišnom postoji matky založiť rozhodnutie, ktorým by nemohol rozhodnúť o zverení mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Matka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné námietky, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zhodne zo súdom prvej inštancie konštatuje, že výhrady matky sú subjektivizované, jej postoj svedčí skôr k presadzovaniu a priorizovaniu vlastných potrieb ako potrieb maloletej. Mal. U. je vo veku, kedy je ľahko ovplyvniteľná a tým, ako vhodne uviedol súd prvej inštancie vystavená zo strany matky testu lojality. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v tomto prípade boli splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie mal. U. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože obidvaja rodičia sú spôsobilí mal. dieťa vychovávať, takto bude rešpektované právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a budú lepšie zaistené potreby mal. dieťaťa tým, že rodičia budú mať rovnocenný výchovný priestor participovať na jeho fyzickom a psychickom vývine a zároveň bude rešpektované právo dieťaťa na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvoma rodičmi. Súd prvej inštancie správne a ohľaduplne k dieťaťu upravil striedavú osobnú starostlivosť rodičov o dieťa v týždennom intervale, ktorý poskytne dieťaťu dostatočný priestor aj na adaptovanie a plynulejší prechod z jedného do druhého rodinného prostredia, dieťa bude dostatočný čas s každým rodičom počas pracovného týždňa, ako aj počas víkendu. Napokon, kolízny opatrovník (aj keď len e-mailom) po doručení rozsudku súdu oznámil, že od rozhodnutia súdu (6.3.2020) ani jeden z rodičov úrad nekontaktoval, má za to, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje, preto nevidí dôvod na zmenu rozhodnutia. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Zachovanie takého vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča, ktorý sa o dieťa do rozhodnutia súdu o striedavej osobnej starostlivosti sám staral. Nemožno ani podporovať jej chápanie ako prostriedku na vyhýbanie sa platenia výživného a ani ako spôsobu riešenia negatívneho postoja preferenčného rodiča k právu stretávania druhého rodiča. Na všetky tieto výchovné problémy je žiaduce hľadať riešenie, ktoré bude najviac v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd ďalej, i napriek tomu, že z obsahu odvolania nevyplýva, že by odvolaním bol napádaný výrok III., ktorým bolo určené výživné od otca pre mal. U. počas trvania striedavej starostlivosti, podrobil prieskumu i tento výrok a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Matka nenamietla súdom určené výživné a otec sám navrhol, že aj počas striedavej starostlivosti bude platiť výživné 100 eur mesačne.
11. K odvolacím námietkam matky, že súd nevykonal dôkazy výsluchom maloletej a nariadením znaleckého dokazovania, ktorým by súd zistil objektívne záujem dieťaťa o striedavú starostlivosť, prípadne jej negatíva na harmonický vývin dieťaťa odvolací súd uvádza, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1, 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa
vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003). Napokon konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky týkajúcimi sa nevyhovenia jej návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania a výsluchu maloletej v bode 42 odôvodnenia rozsudku, s ktorým záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
12. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade súd prvej inštancie aplikoval správny právny predpis a správne ho aj interpretoval. Otázka posúdenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nie je otázkou skutkovou, ale právnou a ako už bolo spomenuté súd pri tomto posudzovaní nie je viazaný právnym názorom účastníka konania. Odvolací súd ďalej podotýka, že nesprávnym procesným postupom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Pojem procesný postup nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len priebeh konania sám, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 234/2018).
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).