Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/25/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava-Ružinov, IČO 35 850 370, práv. zast. advokátska kancelária čipák & partners s. r. o., Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: 47 243 571, proti žalovanému Pod vŕškami, a.s., Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 715 760, práv. zast. BDM Legal s.r.o., Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 857 823, o zaplatenie 10.072,50 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -282 zo dňa 17.9.2019, v spojení s opravným uznesením č.k. -294 zo dňa 19.9.2019 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -282 zo dňa 17.9.2019, v znení opravného uznesenia č.k. -294 v napadnutom výroku II. a III. zo dňa 19.9.2019 p o t v r d z u j e a v napadnutom výroku IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny 6,60 EUR a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 EUR od 26.1.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 EUR od 30.3.2012 do zaplatenia zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.062,60 EUR, úrok z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 10.062,60 EUR od 15.10.2013 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 89,52 % voči žalovanému.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal úhrady z dvoch právnych titulov v časti sumy 6,60 EUR ako zmluvnej pokuty s príslušenstvom na základe zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd a k nim patriacim VOP účinným odo dňa 1.10.2010 a v časti sumy 10.065,90 EUR zahŕňajúc zmluvnú pokutu s príslušenstvom na základe zmluvy o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu č. ZOP 9/1010/2013 BVS zo dňa 11.2.2013. Na pojednávaní dňa 20.8.2019 žalobca vzal späť žalobu v časti istiny vo výške 6,60 EUR a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 EUR od 26.1.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 EUR od 30.3.2012 do zaplatenia z dôvodu úhrady predmetnej časti istiny spolu s úrokmi z omeškania v predmetnej výške dňa 8.4.2019, teda po podaní žaloby. Predmetom konania tak ostala suma 10.065,90EUR spolu s 0,03 % úrokom z omeškania denne od 15.10.2013 do zaplatenia. Žalovaný s predmetným čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas. Súd preto konanie vo výroku I. tohto rozsudku zastavil. V konaní nebolo sporné, že žalobca dostal dňa 24.8.2013 hlásenie o poruche, s popisom na ulici vyviera voda a tečie do dvora na mieste poruchy Bratislava IV, Bratislavská 1 s označením poruchy kategórie B s reakčným časom do 48 hodín. Predmetnú opravu vykonal žalobca prostredníctvom spoločnosti dodávateľa

Infra Services. Miesto poruchy-stavenisko dodávateľskej spoločnosti bolo odovzdané dňa 27.8.2013. Predmetná dodávateľská spoločnosť vykonala opravu predmetnej poruchy, ktorá spočívala v odkopaní zeminy, oprave a zasypaní predmetného miesta poruchy, na základe ktorých si vyúčtovala celkové náklady v sume 10.062,60 EUR. Následne žalobca vystavil a zaslal žalovanému faktúru na sumu 10.062,60 EUR so splatnosťou 14.10.2013. Sporným bol v konaní postup žalobcu, ktorý mal podľa žalovaného konať v rozpore so zmluvou, keď neohlásil vlastníkovi vodovodu začatie prác a vykonával tieto výkopové práce samostatne. Podľa žalovaného rovnako tak porušil zmluvu, keď zistil, že nejde o vodovod žalobcu, ale žalovaného práce neprerušil a neinformoval žalovaného. Žalovaný namietal, že nebola splnená podmienka havarijných dôvodov a krátkosti času podľa bodu 5.2.5 Zmluvy č. 2, podľa ktorého nie je potrebné prerokovať rozsah prác. V ďalšej časti žalovaný namietal aj rozsah a cenu prác, keď žalobca podľa názoru žalovaného neuniesol dôkazné bremeno oprávnenosti vyfakturovaných nákladov.

3. S ohľadom na námietky žalovaného súd skúmal skutkové okolnosti prípadu a dospel k záveru, že v predmetnom prípade vada na potrubí, ktoré síce vlastnil žalovaný, ale odborný výkon prevádzkoval žalobca, bola poruchou a postup odstránenia ktorej si strany dojednali v Zmluve č. 2 podľa bodu 5.2.5. Z informácii o poruche vyplývalo, že sa jedná o poruchu kategórie B s popisom „na ulici vyviera voda a tečie do dvora“. Stavenisko však bolo odovzdané až dňa 27.8.2013. Žalobca v tomto smere argumentoval, že nebolo možné zabezpečiť odstránenie poruchy skôr, keďže bolo obdobie dovoleniek a prebiehalo odstraňovanie inej vážnejšej poruchy. Rovnako tak uviedol, že zameranie poruchy uvádzalo, že porucha je na potrubí patriacom žalobcovi a až po odkopaní potrubia bolo zistené, že porucha je na potrubí žalovaného, pričom práce na odstránení poruchy boli objednané a začaté. Uvedené žalobca podporil vykonaným dôkazom - výsluchom svedka Ing. U. T., ktorý je síce pracovníkom žalobcu, čo však samo o sebe neznamená, že táto skutočnosť znižuje dôveryhodnosť svedka, tak ako sa ho pokúsil spochybniť žalovaný. Žalovaný uviedol, že „svedok ako vedúci zamestnanec žalobcu mohol mať vplyv na postup žalobcu pri odstraňovaní poruchy (splnenie informačnej povinnosti žalobcu voči žalovanému), a teda je osobne zainteresovaný na výsledku konania“, čo nie je možné (bez ďalšieho) považovať za takú skutočnosť, ktorá by spochybňovala pravdivosť tvrdení tohto svedka. Súd uviedol, že s ohľadom na popis informácii o poruche (č.l. 45), dospel k záveru, že žalobca napriek zameraniu poruchy mohol zistiť presné miesto poruchy až po odkopaní zeminy a identifikácii majetkového rozhrania, tzv. uzla potrubia. Práce boli začaté a vykonávané, a preto súd prihliadol na to, že až od tohto momentu mohol oznámiť žalovanému rozsah prác, avšak keďže išlo o havarijný stav a krátky časový úsek, v ktorom bolo potrebné zrealizovať predmetnú opravu, keďže oprava sa už vykonávala a bolo zabezpečené zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou mobilnými cisternami, boli naplnené všetky podmienky pre uplatnenie postupu podľa bodu 5.2.5. Zmluvy č. 2. Vo vzťahu ku krátkosti času, súd upozornil na to, že nie je možné považovať oneskorené začatie prác v dôsledku nedostatku personálnych a technických kapacít za nesplnenie podmienky-krátkosť času, za ktorých nie je potrebné prerokovať rozsah prác, keďže vzhľadom na blízkosť majetkové rozhrania uzla potrubia bolo možné poruchu na strane žalovaného odhaliť až v čase vykonávania prác (teda po odkopaní zeminy) a až po tomto čase ju oznámiť žalovanému a prerokovať s ním rozsah prác. V tomto smere súd upozornil, že svedok T. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase poruchy došlo k náhradnému zásobovaniu pitnej vody obyvateľstva. Uvedené len potvrdzuje nevyhnutnosť predmetnej opravy a vykonanie prác na danom potrubí v havarijnom režime a krátkom čase. Svedok v tomto smere ešte dodal, že „voda unikala na povrch výverom, čo sa považuje za akútny havarijný stav. O haváriu ide vtedy, keď unikajúca voda má poškodené potrubie, môže ohroziť škody na majetku, ľudí na živote, je to nepredvídateľná udalosť, akútny stav, dochádza k odstaveniu vody a okolie - spotrebitelia musia tento stav strpieť bez toho, že by žalobca musel oznamovať odstávku vody. Vystavuje sa poruchový list, oni to volajú porucha. Toto zadanie je postupované zazmluvnenému dodávateľovi, ktorý podľa priorít poruchu odstraňuje. Je to technická fyzikálna príčinná zložka udalostí a následky sú v majetkovej sfére. Cieľom zásahu je zabrániť škodám a obnoviť dodávku pitnej vody“.

4. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, v dôsledku ktorej podľa žalovaného malo dôjsť neprerokovaním rozsahu prác v zmysle bodu 5.2.5 Zmluvy č. 2, ku škode, ktorá mala spočívať v nemožnosti uplatnenia opravy spoločnosťou, ktorá dielo-potrubie vyhotovovala, a ktorá sa zaručila za jeho bezvadnosť, uviedol súd, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a spôsobenou škodou a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. V takom prípade by sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, keďže nie je potrebné, aby došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalobcu, neskúma sa ani

samotné zavinenie (zodpovednosť za výsledok). V tomto smere žalovaný nepreukázal, aká škoda mala byť spôsobená tým, že žalobca neprerokoval rozsah prác so žalovaným, keďže uvedené by neznamenalo ukončenie prác, nehovoriac o tom, že tento postup bol v zmysle vyššie uvedeného zo strany žalobcu pre havarijný stav a krátkosť času po odkopaní a identifikácii majetkového rozhrania v súlade s bodom 5.2.5 Zmluvy č. 2. K námietke žalovaného o tom, že vykonaním opravy bez vedomia a súhlasu žalovaného, žalobca odňal žalovanému možnosť uplatňovať si bezplatné odstránenie vád vodovodu počas záručnej doby u zhotoviteľa vodovodu v zmysle bodu 5.1.3 Zmluvy a Zmluvy o dielo (čl. XV VZP), ktorý by bol vzniknuté vady povinný bezplatne odstrániť, súd uviedol, že nemal bezprostredne preukázanú príčinnú súvislosť medzi činnosťou žalobcu a vznikom skutočnej škody. V tomto smere súd ešte poukázal na tú skutočnosť, že aj v zmysle čl. XV bod 15.4.3. VZP predmetná porucha by musela byť vadou, za ktorú zodpovedá zhotoviteľ diela, čo v danom konaní žalovaný netvrdil a ani nepreukázal. K námietke žalovaného o nedôvodnosti a neprimeranosti rozsahu prác, ktoré si žalovaný nemá možnosť overiť, a preto sú podľa neho nepreskúmateľné, súd uvádza, že žalobca predložil žalovanému faktúru, faktúru dodávateľa a Rozpis prác so zákazkovými listami, na ktorých sú jednotlivé práce vyznačené. Napriek uvedenému, žalovaný považoval spochybnenú výšku a opodstatnenosť vyfakturovaných nákladov, pre ktorú žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno preukázania rozsahu a oprávnenosti vyfakturovaných nákladov. Ďalej poukázal na to, že dokumenty predložené žalobcom sú vzájomnom rozpore. Žalobcom predložená Informácia o poruche na verejnom vodovode uvádza ako dátum odovzdania opravy spoločnosťou Infra Services, a.s. a dátum prevzatia opravy žalobcom 30.8.2013. Žalobca však v konaní predložil aj zákazkové listy datované ku dňu 2.9.2013, t.j. tri dni po odovzdaní opravy žalobcovi (pričom na jednom zo zákazkových listov zo dňa 2.9.2013 je uvedené použitie štrku 23,12 ton, na druhom 21 ton, spolu 44,12 ton z celkovo vyfakturovaných 52,12 ton) a Faktúru č. 2013/0466 vystavenú pánom R. M., za prenájom dopravného značenia Stavba „Záhorská Bystrica- Hlavná“ v termíne od 27.8.2013 do 3.9.2018. Ďalej namietal nepredloženie ďalších dokladov k jednotlivým fakturačným položkám a naproti tomu žalobca kontroval k vyjadreniu žalovaného vo veci opodstatnenosti najazdených km a použitia materiálu. V tejto súvislosti súd dodal, že na daných dokladoch je nezrovnalosť týkajúca sa prevzatia prác, keď v informácii o poruche je uvedený deň 30.8.2013, zatiaľ čo zo zákazkových listov, ako aj z faktúry za prenájom dopravného značenia vyplýva, že práce prebiehali až do 3.9.2013, teda 8 dní. Na danom mieste súd uviedol, že napriek tejto nezrovnalosti, ktorý spočíval v rozdielnom dni prevzatia a dni ukončenia prác, nemal pochybnosť o rozhodnej skutočnosti, a to že práce boli vykonávané v priebehu 27.8.2013 do 3.9.2013. Vo vzťahu k tonáži štrku, súd upozorňuje okrem zákazkových listov z 2.9.2013 (č.l. 55, 56), v rámci ktorého je uvedený štrk 23,12 ton a 21 ton, aj na zákazkový list zo dňa 30.8.2013 (č.l. 52) v tonáži 8 ton, čo tvorí v súhrne súčet 52,12 ton.

5. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že pokiaľ žalobca predložil zákazkové listy dodávateľskej spoločnosti, žalovaný nezaujal žiadne konkrétne tvrdenia týkajúce sa žalobcom uplatnenej primeranej výšky sumy za opravu potrubia, namietal len rozsah a primeranosť prác a preskúmateľnosť nákladov, mal však uviesť a preukázať svoje tvrdenia o primeranosti tejto výšky nákladov. V tomto smere aj naznačil na poslednom pojednávaní, že si dal vypracovať vyúčtovanie nákladov, avšak po dopyte súdu, či mieni v tomto smere viesť dokazovanie, predmetné vyúčtovanie nepredložil ani nežiadal o odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu. Žalovaný okrem svojho tvrdenia o neprimeranosti výšky nákladov na opravu potrubia vychádzajúcej z faktúry dodávateľskej spoločnosti a zákazkových listov, neposkytol súdu žiadne tvrdenia o dôvodoch, pre ktoré považuje žalobcom uplatnené náklady v danom čase a mieste za neakceptovateľné a neprimerané. Žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k rozsahu prác a primeranosti nákladov predloženým žalobcom, neuviedol, akú výšku nákladov považuje za primeranú (v tomto smere ani neviedol dokazovanie), nezdôvodnil ako dospel k neprimeranosti nákladov a žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil a nepreukázal a nenavrhol v tomto smere súdu vykonať žiadne dokazovanie. Žalovaný tak neumožnil žalobcovi reagovať a vyjadriť sa k jeho všeobecnému tvrdeniu o neprimeranej výške nákladov na opravu bez akejkoľvek konkretizácie a špecifikácie. Rovnako tak aj námietka „najazdeného veľkého počtu kilometrov“, ktorú žalobca obhajoval naplnením vozidiel do polovice z dôvodu tekutej konzistencie zeminy, bola len všeobecného charakteru, bez konkretizovania toho, aký počet kilometrov v danom prípade považuje žalovaný za primeraný bez zdôvodnenia. Podľa súdu v konaní nepostačuje skutkové tvrdenia strany len rozporovať a spochybňovať, ale je potrebné tvrdiť aj vlastné skutkové tvrdenia a tieto aj preukazovať. V tomto smere žalovaný neprodukoval procesnú iniciatívu. Pretože tvrdenia žalovaného o primeranej výške nákladov na opravu boli nekonkrétne a pre súd nepreskúmateľné a bez vzťahu ku výške nákladov

preukázaných žalobcom, považoval žalobcom tvrdenú výšku nákladov na opravu potrubia predstavujúcu sumu 10.062,60 EUR za dôvodnú.

6. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie 0,03% úroku z omeškania denne zo sumy 10.065,90 EUR od 15.10.2013 až do zaplatenia. Z predmetnej sumy bolo zrejmé, že v časti nároku 10.062,60 EUR ide o fakturovanú opravu vodovodu a v časti sumy 3,30 EUR na zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca uplatňuje na základe VOP platných od 1.10.2010 podľa čl. XII. Výšku úrokov z omeškania určil žalobca podľa čl. VI bod 21 predmetných VOP. Súd však v tomto smere uviedol, že žalobcovi nebolo možné priznať predmetnú zmluvnú pokutu, ako aj požadovanú výšku úrokov podľa VOP, ktoré sa vzťahujú na dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou a ktoré sa tak vzťahujú na iný právny titul ako na Zmluvu č. 2, na základe ktorej bol predmetný nárok v sume 10.062,60 EUR priznaný. Predmetné VOP netvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy č. 2, predmetná zmluvná pokuta ani výška úrokov nebola dojednaná, preto ich súd nemohol priznať a v tejto časti aj žalobu zamietol. Súd s ohľadom na uvedené priznal žalobcovi len zákonné úroky z omeškania z istiny 10.062,60 EUR.

7. O nároku na náhradu trov konania súd konštatoval, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške 10.072,50 EUR spolu s úrokom z omeškania 0,03% denne zo sumy 3,30 EUR od 26.1.2012 až do zaplatenia (vyčísleným vo výške 2,56 EUR), vo výške 0,03% denne zo sumy 3,30 EUR od 30.3.2012 až do zaplatenia (vyčísleným vo výške 2,62 EUR), vo výške 0,03% denne zo sumy 10.065,90 EUR od 15.10.2013 až do zaplatenia (vyčísleným vo výške 6.534,78 EUR), celkovo v súhrne 16.612,74 EUR a priznaného nároku, v ktorej bol žalobca úspešný vo výške 10.062,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% p.a. zo sumy 10.062,60 EUR od 15.10.2013 až do zaplatenia (vyčísleným vo výške 5.667,58 EUR), celkovo vo výške 15.730,20 EUR, a v časti späťvzatia žaloby, ktoré bolo zavinené v dôsledku procesnej zodpovednosti žalovaného v sume 6,60 EUR a úroku z omeškania vo výške 0,03% denne zo sumy 3,30 EUR od 26.1.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 0,03% denne zo sumy 3,30 EUR od 30.3.2012 do zaplatenia (vyčísleným vo výške 12,06 EUR) v súhrne vo výške 15.742,26 EUR predstavuje úspech žalobcu 94,76% a úspech žalovaného 5,24%. Po odpočítaní úspechu žalovaného z dôvodu procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania od úspechu žalobcu, bolo nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavoval 89,52%.

8. Proti II., III. a IV. výroku rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a uviedol, že konštatovanie, že žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by porucha vodovodu bola vadou, za ktorú zodpovedá zhotoviteľ diela je nesprávne a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovaný opakovane tvrdil, že vodovod bol v čase vzniku poruchy v záručnej dobe, pričom uvedenú skutočnosť preukázal Zmluvou o dielo, VOP a faktúrou žalobcu č. 13965231. Z dôvodu, že žalobca bezodkladne neoznámil žalovanému vznik poruchy a neprizval ho k jej odstraňovaniu, znemožnil žalovanému zistiť bližšie informácie o poruche - jej rozsahu, príčinách a následkoch. Keďže žalovaný danými informáciami v dôsledku konania žalobcu nedisponuje, nemožno od žalovaného požadovať, aby preukazoval, že išlo o záručnú vadu, za ktorú zodpovedá zhotoviteľ vodovodu, inými dôkazmi ako tými, ktoré má k dispozícii, a ktoré predložil súdu. Žalovaný si voči žalobcovi v konaní neuplatňoval žiadnu škodu, preto právne posúdenie súdu vo veci naplnenia podmienok na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalobcu je vzhľadom na skutkové okolnosti konania nadbytočné a nesprávne. V odvolaní ďalej uviedol, že sa súd vôbec nevysporiadal so vzájomným vzťahom ustanovenia bodu 5.1.3 Zmluvy a bodu 5.2.5 Zmluvy a priamo aplikoval bod 5.2.5 Zmluvy, hoci žalobca nepreukázal naplnenie oboch podmienok jeho požitia (i) havarijné dôvody a (ii) krátkosť času. Taktiež nesúhlasí so záverom súdu, že lehota na oznámenie poruchy žalobcovi začala plynúť až po odkopaní zeminy a zistení miesta poruchy. Žalovaný v danej súvislosti opätovne uvádza, že vzhľadom na pochybnosti žalobcu o vlastníctve vodovodu, na ktorom vznikla vada, vyhodnotenie vady ako poruchy kategórie „B“ a dostatočnému časovému odstupu na oznámenie vady vodovodu žalovanému (tri dni), žalobca mal žalovaného bezodkladne informovať o vzniku poruchy. Žalobca výkopové práce neprerušil ani v okamihu, keď zistil, že opravuje vodovod, ktorý nie je v jeho vlastníctve, pričom si bol vedomý skutočnosti, že ide o vodovod žalovaného v záručnej dobe. Súd v rozsudku nesprávne vyhodnotil námietku o nedôvodnosti a neprimeranosti rozsahu prác, ktorých úhradu si v rámci konania uplatnil žalobca. Žalovaný vo svojich vyjadreniach napadol rozsah vykonaných prác a primeranosť vynaložených nákladov na opravu poruchy vodovodu. Žalobca, ktorý si v konaní uplatňoval sumu vo výške 10.062,60 EUR z titulu vykonania prác na oprave poruchy vodovodu vo vlastníctve žalovaného, nepreukázal hodnoverným spôsobom vynaloženie

vyfakturovaných nákladov, čím v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Súd v konaní nesprávne vyhodnotil povinnosť žalovaného preukázať primeranosť výšky nákladov na opravu poruchy, pričom nesprávne požadoval od žalovaného preukázanie primeranosti nákladov na opravu poruchy vodovodu, hoci sa mal správne zaoberať otázkou, či žalobca vykonanými dôkazmi preukázal vynaloženie ním vyfakturovaných nákladov. Predmetom konania bolo reálne vynaloženie vyfakturovaných nákladov žalobcom, ktorý mal aj dôkazné bremeno vo vzťahu k ich preukázaniu. Žalovaný aj v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie nemôže preukázať neexistenciu vynaložených nákladov, t.j. že žalobca dané náklady na opravu poruchy vodovodu nevynaložil. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno preukázania rozsahu a oprávnenosti vyfakturovaných nákladov, v dôsledku čoho mal znášať s tým spojené nepriaznivé dôsledky, t.j. zamietnutie žaloby.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že mal postupovať v zmysle bodov 5.1.3. Zmluvy (Zmluvou sa myslí „Zmluva o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu č. ZOP 9/1010/2013 BVS“) a nie v zmysle bodu 5.2.5. Zmluvy. Je nesporné, že vodovod bol v čase poruchy v záručnej dobe, ale taktiež je nesporné, že k hláseniu poruchy došlo dňa 24.8.2013 o 11.00 hod., a to s popisom: na ulici vyviera voda a tečie do dvora, kategória poruchy: B, miesto poruchy: BA 4, Bratislavská 31. S poukazom na výsluch svedka, ako aj zo samotného hlásenia poruchy zo dňa 24.8.2019 je jasne preukázané, že sa jednalo o havarijný stav, pri ktorom sa pri odstránení poruchy má v zmysle Zmluvy postupovať v súlade s bodom 5.2.5. Zmluvy. Rovnako tak v zmysle bodu 5.2.3 Zmluvy si strany upravili, že „Porucha, ktorá vznikne na predmete zmluvy a ktorá znemožní plynulú dodávku pitnej vody a taktiež zásobovanie pitnou vodou bude riešená v zmysle bodu 5.2.5. tejto zmluvy“. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že postup v zmysle bodu 5.2.5. Zmluvy bol správny. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného týkajúce sa rozsahu vykonaných prác, tu žalobca poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalobcu boli žalovanému predložené zákazkové listy dodávateľskej spoločnosti (zazmluvneného dodávateľa Infra Services, a. s.), ako aj faktúry za prenájom dopravného značenia. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nezaujal žiadne konkrétne tvrdenia týkajúce sa žalobcom uplatnenej výšky sumy za opravu vodovodu, namietal len rozsah, primeranosť a preskúmateľnosť nákladov, pričom v súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný na pojednávaní uviedol, že si dal vypracovať vyúčtovanie nákladov, avšak po dopyte súdu, či mieni v tomto smere viesť dokazovanie, predmetné vyúčtovanie nepredložil a ani nežiadal o odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu. Žalovaný sa počas celého konania relevantným spôsobom nevyjadril k rozsahu prác a primeranosti nákladov predložených žalobcom, neuviedol akú výšku nákladov považuje za primeranú a nezdôvodnil.

10. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na skutočnostiach uvádzaných vo svojich vyjadreniach predložených súdu. Žalobca na vyjadrenie žalovaného konštatoval, nepredkladá súdu ďalšie vyjadrenie a pridržiava sa svojich predošlých vyjadrení.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie vo výroku II. a III. nie je dôvodné.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku II. a III. a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žaloby a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, s poukazom na ustanovenie , konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia vo výroku II. a III. Odvolacie námietky žalovaného boli dostatočne posúdené už súdom prvej inštancie a odvolací súd dodáva, že potreba bezodkladného výkonu realizácie opravy poruchy na vodovodnom potrubí zo strany žalobcu bola vyhodnotená ako dôvodná vzhľadom na rozsah a neodkladnú potrebu

opravy a zabezpečenie dodávky pitnej vody obyvateľstvu. Vzťah žalovaného a zhotoviteľa vodovodného potrubia a jeho prípadné uplatnenie škody v záručnej lehote nemôže mať vplyv na posúdenie nároku uplatneného žalobou.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

14. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že sa nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie pri výpočte pomeru úspechu strán sporu v konaní, a to keď kapitalizoval žalobcom uplatnené príslušenstvo. Odvolací súd dospel k názoru, že pre pomerné rozdelenie náhrady trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva. Kapitalizácia úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty má vo vzťahu k posúdeniu pomeru úspechu v konaní význam a je možné na ňu prihliadať len v prípade ak sú úroky z omeškania uplatňované ako samostatný nárok v konaní (žaloba len o zaplatenie príslušenstva). Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné napadnutý výrok IV. zrušiť a vrátiť podľa

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

16. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov za 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).