Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoKR-1-2019.pdf
PDF · 95.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoKR/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Eleny Kúšovej, v právnej veci žalobcu: E.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. XX. C. XX/F, XXX XX L., proti žalovanému: SKKP, k.s., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, správca úpadcu SCAN Development, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, IČO: 35 834 234, o určenie poradia popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 7Cbi/14/2012-61 zo dňa 04.06.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 7Cbi/14/2012-61 zo dňa 04.06.2018 mení tak, že žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie opierajúc sa o ust. § 1, § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 6, § 31 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, 3, 4, 6, § 117 ods. 1, § 119, § 120 ods. 4, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 3 zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), § 5, § 264, § 265, § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“) vyhovel žalobe žalobcu o určenie poradia popretej pohľadávky.
1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si súhrnnou prihláškou prihlásil, ako veriteľ, pohľadávku vo výške 27.000,- Eur do konkurzného konania úpadcu, vyhláseniu ktorého bezprostredne predchádzalo reštrukturalizačné konanie, kde žalobca vykonával funkciu reštrukturalizačného správcu. Pre prihlásenú pohľadávku uplatnil prednostné poradie podľa ust. § 120 ods. 4 ZKR, pod písmenom „A“.
1.2. Predchádzajúci konkurzný správca úpadcu Mgr. Michal Kiča pohľadávky zapísal do konečného zoznamu pod poradovým číslom 13, 14, 15, 16 a tieto uznal ako zistené čo do právneho dôvodu vzniku a prihlásenej sumy. Poprel však prihlásené poradie „A“ a uviedol, že prihláseným pohľadávkam je možno uznať poradie „E“, t.j. nezabezpečené pohľadávky uspokojované pomerne. Dôvodom popretia bola správcova domnienka, že do kategórie prednostných pohľadávok podľa § 120 ods. 4 ZKR nemožno subsumovať akúkoľvek tzv. novú pohľadávku, vzniknutú počas reštrukturalizačného konania. Podľa správcu § 120 ods. 4 ZKR zužuje prednostné pohľadávky, ktoré budú po prípadnom vyhlásení konkurzu favorizované pred ostatnými pohľadávkami v triede ich uspokojenia, iba na pohľadávky vzniknuté v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka, pričom výkon funkcie správcu v reštrukturalizácii nie je nevyhnutným predpokladom na prevádzkovanie podniku.
1.3. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru o dôvodnosti uplatneného nároku a relevancii žalobnej argumentácie žalobcu v jeho procesnom útoku. S poukazom na zistený skutkový stav konštatoval, že pohľadávku žalobcu z hľadiska jej poradia považuje za preukázanú, spĺňajúcu hmotnoprávne podmienky prednostnej pohľadávky podľa § 120 ods. 4 ZKR. Poukázal na to, že počas reštrukturalizácie došlo k jej zastaveniu a k vyhláseniu konkurzu. Odmenu reštrukturalizačného správcu, vykonávajúceho činnosť v súlade s ustanovením § 129 a nasl. ZKR, je vzhľadom na rozsah výkonu jeho činnosti možné subsumovať ako činnosť v súvislosti/súvisiacu s prevádzkovaním podniku. Analogicky aj odmena za činnosť správcu v konkurznom konaní je zaradená medzi prednostné pohľadávky podľa § 87 a nasl. ZKR. Z uvedeného je možné analogicky dedukovať aplikáciu tejto právnej úpravy aj na odmenu reštrukturalizačného správcu, s prihliadnutím na odlišnosť spôsobu výpočtu ako aj samotnej úhrady odmeny v uvedených konaniach. Žalobe vyhovel a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“). V odvolacej argumentácii uviedol, že právny poriadok, ani ustálená judikatúra, bližšie nešpecifikuje pojem „pohľadávka vzniknutá v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania“. Žalovaný je toho názoru, že do kategórie prednostných pohľadávok podľa ustanovenia § 120 ods. 4 ZKR nemožno subsumovať akúkoľvek tzv. novú pohľadávku, vzniknutú počas reštrukturalizačného konania, čo bol aj hlavný dôvod popretia prihláseného poradia pohľadávky žalobcu predchádzajúcim správcom. Súd prvej inštancie sa priklonil k extenzívnemu výkladu § 120 ods. 4 ZKR prezentovaného žalobcom, s ktorým žalovaný nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov: Všeobecne možno uviesť, že náklady na zabezpečenie obchodného vedenia prevádzkovateľa podniku sú legitímnymi nákladmi vyplývajúcimi z jeho prevádzkovania. I keď reštrukturalizačnému správcovi nemožno uprieť určitú ingerenciu do výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka, a to najmä v podobe dohľadu, obchodné vedenie a prevádzkovanie podniku dlžníka ostáva plne v dlžníkovej dispozícií, čo je napokon aj pojmovým znakom reštrukturalizácie. Na reštrukturalizačného správcu neprechádza oprávnenie konať vo veciach prevádzkovania podniku, rovnako tak výkon jeho funkcie nie je nevyhnutným predpokladom prevádzkovania podniku. Z tohto dôvodu správca nadobudol pochybnosť o tom, či možno odmenu reštrukturalizačného správcu priradiť medzi pohľadávky vzniknuté v súvislosti s prevádzkovaním podniku v reštrukturalizačnom konaní, čo má zásadný význam pre jej favorizáciu oproti pohľadávkam ostatných nezabezpečených veriteľov, tento pojem nemožno vykladať extenzívne. Žalovaný správca má prihlásené poradie za sporné a prípadným zistením bez ďalšieho by sporné pohľadávky získali prednostné postavenie pred pohľadávkami ostatných veriteľov, preto považoval za potrebné uvedené pohľadávky poprieť čo do prihláseného poradia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, žalovanému prizná náhradu trov konania, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo riadne doručené, nevyjadril.
4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu predpokladanom § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej tabuli Krajského súdu v Bratislave.
5. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko podľa § 385 CSP je jeho nariadenie v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v prípadoch, ak je potrebné doplniť dokazovanie, alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V prejednávanej veci nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd preto pojednávanie v zmysle cit. ust. zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že odmena za činnosti, pre ktoré žalobca uplatňuje prednostné poradie prihlásenej pohľadávky, majú pôvod v Mandátnej zmluve zo dňa 29.06.2011 a spočívajú vo vypracovaní reštrukturalizačného plánu pre dlžníka SCAN Development, s.r.o. a v činnosti žalobcu, ako reštrukturalizačného správcu. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny skutkový záver, že ide odmenu za úkony reštrukturalizačného správcu vykonané v procese reštrukturalizácie dlžníka. Odvolaciu námietku žalovaného o naplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP preto odvolací súd nevzhliadol dôvodnou.
7. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní zásadnou otázkou bolo, či pohľadávka žalobcu definovaná v súhrnnej prihláške a jej prílohách, ktorej zodpovedá i procesný úrok žalobcu, napĺňa skutkové vymedzenie prednostnej pohľadávky podľa § 120 ods. 4 ZKR, t.j. či ide o pohľadávku vzniknutú pri prevádzkovaní podniku dlžníka v reštrukturalizácii, a či tak možno jej popretie žalovaným v časti „poradie“ považovať za dôvodné alebo naopak dôvodnosť pre takáto popretie absentuje. Odvolacie konanie spočívalo v posúdení správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie, t.j. v posúdení právnej otázky, ktorá bola medzi účastníkmi sporná.
8. Odvolací súd sa preto ďalej zaoberal skúmaním naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a dospel k záveru, že naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je dané.
9. Konkurzné konanie v prejednávanej veci začalo a súčasne k vyhláseniu konkurzu došlo dňa 08.02.2012, zverejnením uznesenia konkurzného súdu č.k. 2R/5/2011 zo dňa 01.02.2012 v Obchodnom vestníku č. 27/2012. Prihlasovanie pohľadávok, ich zisťovanie konkurzným správcom a konanie o potretí pohľadávok sa tak spravuje ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v znení účinnom od 01.01.2012.
10. Podľa § 120 ods. 2 ZKR, v znení k 21.09.2011 (v znení účinnom v čase začatia a povolenia reštrukturalizácie), pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
11. Podľa § 120 ods. 4 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012 (v čase vyhlásenia konkurzu), ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.
12. Podľa § 129 ods. 1 ZKR, správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a § 75 <.sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
13. Podľa § 129 ods. 2 ZKR, správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
14. Z oznámenia pôvodného konkurzného správcu zo dňa 24.04.2012, ktorým poprel poradie pohľadávok prihlásených žalobcom v sumách 3.000,- Eur, 3.000,- Eur, 3.000,- Eur a 18.000,- Eur (t.j. spolu 27.000,- Eur) vyplýva, že konkurzný správca uvedené pohľadávky, ktoré žalobca čo do právneho dôvodu ich vzniku zakladal na Mandátnej zmluve z 29.06.2011, nepovažoval za pohľadávky vzniknuté v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu. Poukázal na to, že odmena správcu je podľa § 120 ods. 2 ZKR nesporne prednostnou pohľadávkou, ale toto prednostné poradie má oporu a použitie len v procese reštrukturalizácie. Ust. § 120 ods. 4 ZKR, ktoré sa aplikuje po konverzii reštrukturalizácie na konkurz, už medzi prednostné pohľadávky zaraďuje len tie, ktoré vznikli z prevádzkovania podniku dlžníka počas reštrukturalizácie. Kým teda § 120 ods. 2 ZKR upravuje prednostné uspokojenie pohľadávok v reštrukturalizácii, ust. § 120 ods. 4 ZKR upravuje prednostné uspokojenie pohľadávok v konkurze, pričom nejde o identické pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že aj keď môže byť identickej pohľadávke v reštrukturalizácii priznané prednostné poradie podľa § 120 ods. 2 ZKR, obdobné postavenie jej už nemusí patriť v zmysle ust. § 120 ods. 4 ZKR.
15. Žalobca pred súdom prvej inštancie dôvodil tým, že bez jeho činnosti ako správcu, ktorý v zmysle § 129 ZKR vykonáva dozor nad činnosťou dlžníka, by dlžník v reštrukturalizácii vôbec nemohol podnikať, resp. prevádzkovať svoj podnik. Rozsah úkonov dlžníka, ktoré podliehali súhlasu žalobcu (reštrukturalizačného správcu) konkurzný súd vymedzil v uznesení z 12.09.2011. Tvrdenie predchodcu žalovaného, že reštrukturalizačný správca do prevádzkovania podniku nezasahuje, odporuje právnej úprave. Podľa žalobcu už len bezodkladná povinnosť reakcie na právne úkony dlžníka a ich schvaľovanie, príprava podkladov na rozhodovanie, zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka si vyžadujú kontakt s dlžníkom. Žalobca pred súdom prvej inštancie ďalej uviedol, že úpadca počas reštrukturalizácie vykonával papierové operácie ako akcionár nemenovaného rádia. Bolo potrebné zabezpečiť výkon činnosti akcionára, avšak k výrobe nedochádzalo od počiatku, keďže úpadca bol len akcionárom, nič nevyrábal.
16. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciu žalovaného, že zatiaľ čo v reštrukturalizačnom konaní je odmena správcu bez pochybností prednostnou pohľadávkou, v konkurznom konaní tomu tak automaticky nie je.
17. V zmysle zákonnej konštrukcie nastolenej § 120 ods. 4 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012, pri konverzii reštrukturalizácie na konkurz majú povahu prednostných pohľadávok len tie, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania. Takouto pohľadávkou môže byť aj odmena reštrukturalizačného správcu, avšak len za predpokladu naplnenia zákonnej konštrukcie, že vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka. Pre zaradenie odmeny reštrukturalizačného správcu do prednostného poradia upokojenia v konkurze sa podľa názoru odvolacieho súdu vyžaduje jej súvis s prevádzkovaním podniku. Analogické použitie ust. § 87 a nasl. ZKR, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie, nie je podľa odvolacieho súdu možné bez zohľadnenia nutnej viazanosti odmeny reštrukturalizačného správcu na jeho činnosť spojenú s prevádzkovaním podniku dlžníka v reštrukturalizácii. Táto viazanosť vyplýva z osobitnej úpravy § 120 ods. 4 ZKR, ktorú pri určení poradia pohľadávky (odmeny reštrukturalizačného správcu) v konkurze nemožno opomenúť.
18. V nadväznosti na uvedené pri hodnotení súvisu odmeny reštrukturalizačného správcu s prevádzkovaním podniku, nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že zatiaľ čo prevádzkovanie podniku v konkurze bez konkurzného správcu nie je vôbec možné, a je priamo podriadené rozhodnutiam a výkonným kompetenciám konkurzného správcu (§ 88 ZKR), v prípade reštrukturalizácie vykonáva správca len dohľad nad podnikaním dlžníka. Pri výkone tohto dohľadu mu patria rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu (§ 74 a § 75 <. ZKR). Na rozdiel od konkurzu, v reštrukturalizácii dlžník aj naďalej prevádzkuje svoj podnik sám. Podnikateľské oprávnenia (kompetencie) mu zostávajú v princípe zachované s tým, že reštrukturalizačnému správcovi je povinný poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu nad jeho podnikaním a len na vykonanie konkrétnych právnych úkonov, vymedzených rozhodnutím súdu, má povinnosť vyžiadať si súhlas správcu.
19. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku, ako záväznom úradnom periodiku na zverejňovanie uznesení a iných písomnosti súdu sa v reštrukturalizačných a konkurzných konaniach vyplýva, že reštrukturalizácia začala uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 2R/5/2011 zo dňa 04.08.2011, zverejnenom v OV č. 154/2011 dňa 10.08.2011. K povoleniu reštrukturalizácie a k ustanoveniu žalobcu za reštrukturalizačného správcu dlžníka došlo uznesením č.k. 2R/5/2011 zo dňa 12.09.2011, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 181/2011. V priebehu reštrukturalizácie sa uskutočnili tri zasadnutia veriteľského výboru, pričom na treťom zasadnutí, konanom dňa 13.01.2012, došlo k zamietnutiu návrhu dlžníka na schválenie reštrukturalizačného plánu, na základe záveru (posúdenia) podstatnej časti veriteľov, že dividendová politika ako zdroj financovania záväzkov dlžníka je nereálnym plánom, pretože do súčasnosti sa žiadne dividendy dlžníkovi počas držby akcií nerozdeľovali. Veriteľský výbor súčasne uložil správcovi bezodkladne požiadať Okresný súd Bratislava I o vyhlásenie konkurzu podľa ustanovenia § 144 ods. 2 ZKR. Zápisnica z 3. zasadnutia veriteľského výboru bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 12/2012. Následne uznesením č.k. 2R/5/2011 zo dňa 01.02.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 27/2012, došlo k zastaveniu reštrukturalizačného konania, začatiu a súčasne k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: SCAN Development, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, IČO: 35 834 234.
20. S poukazom na uvedené okolnosti kauzy a skutkový stav, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, žalobca podľa odvolacieho súdu nepreukázal, čím (v akých jeho konkrétnych činnostiach) ním uplatnená pohľadávka 27.000,- Eur pozostávajúca zo súm: 3.000,- Eur (splatných do 14 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok), 3.000,- Eur (splatných do 14 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok), 3.000,- Eur (splatných do 14 dní od konania schôdze konkurzných veriteľov), 3.000,- Eur (splatných do 14 dní od schválenia reštrukturalizačného plánu), 15.000,- Eur (splatných do 90 dní od potvrdenia reštrukturalizačného plánu), súvisela s prevádzkovaním podniku dlžníka v reštrukturalizácii. V čase zastavenia reštrukturalizácie a vyhlásenia konkurzu sa reštrukturalizačné konanie navyše nachádzalo v stave, kedy ešte predpoklady na vznik nároku na štvrtú a piatu splátku odmeny (spolu 18.000,- Eur) ani neboli naplnené, hoci niet pochýb, že vyhlásením konkurzu sa odmena správcu v zmysle § 46 ZKR splatnou stala.
21. Za uvedených okolností konkurzný správca úpadcu žalobcom označené poradie „A“ (prednostná pohľadávka) poprel dôvodne a v súlade so zákonom. Konanie žalovaného odvolací súd považuje za súladné s konaním s odbornou starostlivosťou.
22. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona dospel odvolací súd k záveru, že právny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti priznania žalobou uplatneného prednostného poriadia popretej pohľadávky neobstojí, nie je správny a odvolací súd sa s ním nestotožnil.
23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
24. Relevantný odvolací dôvod v prejednávanej veci (ako je uvedené i v ods. 7, 8 odôvodnenia odvolacieho súdu) spočíval v posúdení správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie, t.j. v posúdení právnej otázky, pri dostatočne zistenom skutkovom stave veci. Odvolací súd preto pri naplnení procesných podmienok podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil, keďže súd prvej inštancie dospel na základe skutkových zistení k nesprávnemu právnemu záveru.
25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 420 a § 423 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).