Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-2-2021.pdf
PDF · 122 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., E. X/XX, právne zastúpenej JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Inovecká 8, a otca K. Štefíka, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, právne zastúpeného JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7269/20A, za účasti okresného prokurátora, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. septembra 2020, č.k. 4P/21/2020-234, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. m e n í tak, že :
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. H., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 140,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky a to s účinnosťou od 24.04.2020. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého K. H., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 24.04.2020 do rozhodnutia odvolacieho súdu vo výške 621,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletého K. H., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým K. každú párnu sobotu v roku v čase od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny v domácnosti otca za prítomnosti matky a každú párnu stredu v roku v čase od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny na detskom ihrisku pri Základnej umeleckej škole v E. F., so sídlom E. XXX/XXA, za prítomnosti matky. Rodičia sa zaväzujú o nemožnosti realizácie styku otca s maloletým vyrozumieť sa navzájom bez zbytočného odkladu telefonicky alebo formou SMS. Výrokom II. otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého K. H., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 170,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, a to s účinnosťou od 24.04.2020. Výrokom III. nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého K. H., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 24.04.2020 do 30.09.2020 vo výške 471,- eur, uložil otcovi splatiť v 12 mesačných splátkach po 39,25 eur, zročných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok. Výrokom IV. návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca tri roky spätne zamietol a výrokom V. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka maloletého sa návrhom zo dňa 24.04.2020 domáhala zverenia maloletého K. H. do jej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo výške 250,- eur mesačne, a to aj za obdobie 3 rokov spätne, t.j. od 01.04.2017. Otec s návrhom v časti určenia a výšky vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný stav. G. K. H., nar. XX.XX.XXXX, sa narodil z nemanželského zväzku matky C. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a otca K. H., nar. XX.XX.XXXX, pričom ide o jediné dieťa u oboch rodičov. Rodičia maloletého spolu nežijú. Maloletý K. má aktuálne 4 roky a navštevuje materskú školu v mieste svojho bydliska, kde sa hradí poplatok vr. stravy vo výške 50,- eur mesačne. Je zdravý, nemá žiadne zvýšené výdavky. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a starými rodičmi v štvorizbovom byte v E. F.. Uvedený byt je vo vlastníctve starých rodičov. Otec sa o maloletého osobne nestará. V ostatnom čase sa so synom stýkal len minimálne, keďže ani matka toto stretávanie nepodporovala. Nad rámec výživného otec maloletému výraznejšie neprispieva. Matka maloletého je aktuálne zamestnaná v spoločnosti Sensus Slovensko, a.s.. Okrem toho príležitostne pracuje aj na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti DAMAC, s.r.o.. Do februára 2019 bola na rodičovskej dovolenke, kedy poberala rodičovský príspevok vo výške cca 220 Eur. V nasledujúcom období má podľa údajov Sociálnej poisťovne relevantný príjem zo zamestnania len v mesiacoch: 07/2019 - vymeriavací základ 487,94 eur; 08/2019 - vymeriavací základ 631,46 eur; 09/2019 - vymeriavací základ 86,11 eur; 11/2019 - vymeriavací základ 87,59 eur; 01/2020 - vymeriavací základ 318,63 eur; 02/2020 - vymeriavací základ 394,88 eur. Okrem toho bola v mesiacoch 09 - 12/2019 a 01/2020 a 03/2020 poberateľkou nemocenského a v mesiacoch 01-07/2020 ošetrovného. Matke je vyplácaný prídavok na dieťa - v roku 2019 vo výške 24,34 eur mesačne a v roku 2020 vo výške 24,95 eur mesačne. Súd z predložených dokladov zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie 04-12/2019 bol vo výške cca 278,- eur a za obdobie 01-07/2020 vo výške 368,40 eur. Matka ďalej uviedla, že má na vkladnej knižke úspory vo výške cca 7.000 eur, ktoré získala predajom pozemku v T.. K 31.07.2020 mala na bežnom účte zostatok vo výške 824,39 eur. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi matkou maloletého a K. H., matka dňa XX.XX.XXXX predala pozemok v k.ú. T., CKN parc. č. XXXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, za kúpnu cenu 14.950,- eur. Kúpna cena bola matke uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Sensus Slovensko, a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie 04/2019 - 06/2020 vo výške 762,89 eur. Práceneschopný bol v mesiacoch 06/2019, 10/2019, 07/2020 a 08/2020. Otec je poberateľom invalidného dôchodku. Do júla 2019 poberal invalidný dôchodok vo výške 227,70 eur /mal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %/, od augusta 2019 začal poberať invalidný dôchodok vo výške 354,10 eur / miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %/ a od januára 2020 poberá invalidný dôchodok vo výške 364,40 eur. Otec tak podľa predložených dokladov dosiahol priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 04-12/2019 vo výške cca 1.055,- eur a za obdobie 01-07/2020 vo výške cca 1.063,- eur. Otec vlastní zrekonštruovaný rodinný dom v obci T.. Náklady otca spojené s bývaním predstavujú najmä splátky úveru na dom vo výške 253,- eur, náklady na plyn 71,- eur, elektrinu 30,- eur, cca 10,- eur internet a 10-20,- eur mobilný telefón. V súvislosti so svojim ochorením otec uviedol, že uhrádza 24,- eur mesačne za rehabilitácie a cca 120,- eur za liečivá. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému K., bolo preukázané, že otec v roku 2020 v mesiacoch január až august uhradil každý mesiac 80,- eur k rukám matky. V roku 2019 uhradil na výživnom celkovo 510,- eur (dvanástimi mesačnými platbami v rozmedzí od 30,- eur do 70,- eur), v roku 2018 uhradil celkovo 395,- eur (jedenástimi mesačnými platbami v rozpätí od 20,- eur do 50,- eur). V roku 2017 otec uhradil na výživnom 90,- eur (dvomi platbami vo výške 40,- eur a 50,- eur). Právne významnou skutočnosťou je preukázaná invalidita otca v dôsledku myogénneho ochorenia (svalovej dystrofie) a ďalších ochorení. Aktuálne má otec mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, v dôsledku čoho nesmie vykonávať fyzicky ťažkú prácu. Základné ochorenie otca je nevyliečiteľné, jeho priebeh je rehabilitačnou a podpornou terapiou len spomaliteľný.
3. Pokiaľ ide o otázku zverenia maloletého K., jeho zastupovanie a správu majetku, ako aj úpravu styku otca s maloletým, rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil, nakoľko bola v najlepšom záujme maloletého. Na jej základe sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým K. každú nepárnu sobotu v roku v čase od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny v domácnosti otca za prítomnosti matky a každú párnu stredu v roku v čase od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny na detskom ihrisku pri Základnej umeleckej škole v E. F., so sídlom E. XXX/XXA, za prítomnosti matky. Keďže maloletý s matkou trvale žije, má u nej vytvorené vhodné podmienky a s otcom zatiaľ nemá dostatočne blízky vzťah,
predložená úprava práv a povinností rodičov k maloletému sa súdu javila ako najvhodnejšia z pohľadu najlepšieho záujmu maloletého.
4. Rodičia maloletého sa však nedohodli na výške vyživovacej povinnosti otca. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bude v možnostiach a schopnostiach otca platiť maloletému výživné vo výške 170,- eur mesačne, pričom táto suma bude aktuálne postačovať na úhradu odôvodnených potrieb maloletého. Čistý priemerný príjem otca za obdobie od 04/2019 do 07/2020 bol zistený vo výške cca 1.059,- eur mesačne. Podľa aktuálnej súdnej praxe, by výška vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu síce mala zodpovedať 20-30 % priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča (t.j. 212-318,- eur), avšak v prejednávanej veci súd považoval za potrebné zohľadniť zdravotný stav otca maloletého a charakter jeho ochorenia. Podľa názoru súdu je nutné ponechať otcovi určitú finančnú rezervu využiteľnú, napr. pri znížení príjmu počas práceneschopnosti, na úhradu rehabilitácii, kúpeľnej starostlivosti, podpornej liečby a pod., nakoľko je aj v najlepšom záujme maloletého, aby bol otec čo najdlhšie v dobrom zdravotnom stave. Maloletý je aktuálne vo veku, ktorý je z hľadiska výdavkov na dieťa ešte relatívne nenáročný, pretože dieťa ešte nepotrebuje školské pomôcky, nie je ani vystavený "materiálnemu tlaku" a trendom zo strany rovesníkov, nevenuje sa aktívne športovým, resp. iným záujmovým činnostiam atď. Matka pravidelne uhrádza 50,- eur mesačne za materskú škôlku, v čom je zahrnuté aj stravné. Možno konštatovať, že maloletý má iba bežné výdavky spojené z jeho vekom. Súd zohľadnil, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka. Je však potrebné uviesť, že viaceré skutočnosti tvrdené matkou maloletého v podanom návrhu týkajúce sa jej nepriaznivej finančnej situácie /života "z ruky do úst"/, vykonaným dokazovaním nielenže neboli preukázané, ale dokonca boli vyvrátené. Matka síce oficiálne nedosahuje vysoký príjem - za obdobie od 04/2019 do 07/2020 mala priemerný čistý mesačný príjem (vr. prídavkov na dieťa) cca 323,- eur, avšak v konaní bolo zistené, že v decembri 2019 mala príjem vo výške takmer 15.000,- eur z predaja pozemku (CKN parc. č. XXXXX/X o výmere 1387 m2, v k.ú. T.), ktorý nadobudla koncom roka 2014 za podstatne nižšiu cenu. V roku 2014 totiž za čiastku 35.000,- eur nadobudla v k.ú. T. rodinný dom súp. č. XX, hospodársku budovu, stodolu, ako aj pozemky o celkovej výmere 3.855 m2. Na splátkach úveru však matka zaplatila len sumu cca 3.584,- eur (128,- eur x 28 splátok za obdobie od 10/2014-01/2017), keďže jej otec maloletého prispieval v 1/2-ici na každú splátku a v januári 2017 úver matky otec maloletého refinancoval vlastným úverom, čím matku zbavil záväzkov voči banke. Rozdiel medzi predajnou cenou pozemku a matkou uhradenými splátkami, tak vlastne predstavuje zisk matky vo výške cca 11.366,- eur. Na tomto mieste súd poukázal na skutočnosť, že matka na prvom pojednávaní súdu opakovane tvrdila, že uvedený pozemok predala len za cenu 7.000,- eur, z čoho ešte vyplácala zostatok jej pôvodného úveru. Táto skutočnosť však bola vykonaným dokazovaním vyvrátená, nakoľko z predloženej kúpnej zmluvy vyplynulo, že dohodnutá kúpna cena jej bola vyplatená v hotovosti vo výške 14.950,- eur, čo matka na zmluve svojim podpisom potvrdila. Rovnako sa nepreukázali ani tvrdenia matky o tom, že by otec neprispieval na výživu maloletého, resp. sa o neho nestaral a nezaujímal. Z výpovedí oboch rodičov jednoznačne vyplynulo, že pôvodne boli dohodnutí tak, že matka bude po finančnej aj osobnej stránke zabezpečovať potreby maloletého a otec sa bude venovať rekonštrukcii rodinného domu v Hrašnom, kde s matkou aj maloletým pôvodne plánovali spoločne žiť. Na prelome rokov 2017 a 2018 sa však rodičia maloletého ako partneri rozišli, na čo otec začal matke od 02/2018 pravidelne mesačne posielať na maloletého určité výživné. Na základe vyššie uvedených dôvodov, súd návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca 3 roky spätne nakoniec zamietol. Vo svetle vykonaných dôkazov tento návrh matky vyhodnotil ako neopodstatnený, resp. špekulatívny. Neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali spätné priznanie výživného. Právna úprava vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky vyživovacej povinnosti, t.j. aby návrh na určenie výživného bol podávaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Matka v roku 2018 síce podala návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému, tento však bez vážnych dôvodov vzala späť. Nakoľko spätne priznať výživné možno len vo výnimočných prípadoch /a vždy je potrebné vylúčiť prípady zneužívajúce tento inštitút na riešenie konfliktov medzi rodičmi dieťaťa, resp. ako snahu vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu/, súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené zákonom stanovené podmienky umožňujúce priznanie výživného spätne. Pokiaľ ide o nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu dňa 24.04.2020 do 30.09.2020, vo výške 471,- eur (5 mesiacov á 90,- eur + 8 dní mesiaca apríl á 3 eur), súd povolil otcovi jeho splácanie v 12 mesačných splátkach á 39,25 eur, zročných spolu s bežným výživným. V prípade omeškania otca s úhradou čo i len jednej splátky stane sa bez ďalšieho zročným celý dlh na výživnom. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. a III. podal včas odvolanie otec mal. dieťa, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a preskúmal pomery na strane rodičov dieťaťa a dieťaťa samotného, má však za to, že konajúci súd zistené a zabezpečené dôkazy nesprávne vyhodnotil, a na základe takto vyhodnoteného skutkového stavu rozhodol spôsobom, ktorý výrazne zasahuje do aktuálnej majetkovej sféry otca dieťaťa, ktorý je neliečiteľne chorý a zo svojho príjmu si musí hradiť aj liečbu. Ako súd uvádza v bode 11. svojho rozhodnutia, otec je zamestnaný v spoločnosti Sensus Slovensko a.s., kde od 4/2019 do 6/2020 dosahoval príjem vo výške cca 760,- eur. Okrem príjmu poberal do júla 2019 invalidný dôchodok vo výške 227,70 eur, od augusta 2019 invalidný dôchodok 354,10 eur a od januára 2020 invalidný dôchodok vo výške 364,40 eur. Súd takto vyhodnotil, že príjem otca bol v období od 04 -12/2019 vo výške 1.055,- eur, a za obdobie 01-07/2020 vo výške 1.063,- eur. Súd však nesprávne vyhodnotil aktuálny stav, kedy je otec dieťaťa od 13.7.2020 na PN a poberá - od júla 2020 doteraz len nemocenské dávky v sume 17,670 eur denne, čo mesačne činí cca 530,- eur mesačne. Tento príjem mal otec aj v čase rozhodovania súdu a nevie, do kedy bude PN, a či vôbec opätovne nastúpi do zamestnania. Príjem otca tak tvoria nemocenské dávky v sume cca 530,- eur mesačne a invalidný dôchodok vo výške 364,40 eur mesačne, t.j. spolu 894,- eur. Výdavky otca súd ustálil v bode 12. odôvodnenia rozsudku, a tieto predstavujú predovšetkým náklady bývania (elektrika, plyn) spolu 101,- eur, internet 10,- eur, mobilný telefón 10-20,- eur a splátky úveru na dom, ktorý mu ostal po vyporiadaní jeho spolužitia s matkou dieťaťa v sume 253,- eur. (spolu cca 375,- eur mesačne). Nemalé výdavky predstavujú náklady na lieky v sume cca 120,- eur, a rehabilitácie vo výške 24,- eur mesačne. Ďalšie výdavky má bežné - strava, drogéria, občas oblečenie, cestovné za dieťaťom pri realizácií styku, cestovné k lekárom. Aj keď súd považoval za právne významnú skutočnosť preukázanú invaliditu otca dieťaťa v dôsledku myogénneho ochorenia (svalovej dystrofie) a ďalších pridružených ochorení, pričom základné ochorenie je nevyliečiteľné a jeho priebeh je terapiou a rehabilitáciami len spomaliteľný, má za to, že túto skutočnosť pri určení vyživovacej povinnosti nesprávne vyhodnotil. Určením výživného v sume 170,- eur mesačne (+ 40,- eur splátky dlhu), pri jeho reálnom príjme 890,- eur mesačne, a pri nevyhnutnom vynakladaní ďalších výdavkov na bývanie a liečbu, mu neostávajú financie na rehabilitovanie a ďalšiu plnohodnotnú liečbu. Po zaplatení jeho nevyhnutných výdavkov a súdom určeného výživného a zročného výživného mu ostane pre jeho potreby suma cca 180,- eur (strava, oblečenie, hygiena, ďalšie nepredvídateľné výdavky), čo nie je ani suma životného minima. Nevyhnutné výdavky na dieťaťa súd ustálil na sumu 50,- eur mesačne - škôlka + strava v škôlke. Inak ide o dieťa zdravé, majúce bežné potreby, žijúce s matkou a starými rodičmi v byte. Je predpoklad, že matka dieťaťa prispieva rodičom nejakou sumou na náklady bývania, tieto sú však určite nižšie, ako jeho výdavky na náklady jeho bývania. Nežije nadštandardným spôsobom života, spláca dlhy za dom, ktorý s matkou dieťaťa zakúpili na spoločný život. S matkou dieťaťa sa vyporiadal spôsobom, že táto dostala k domu priľahlý pozemok, ktorý obratom predala za sumu viac ako 14.000,- eur. Vyživovaciu povinnosť k synovi si plní aj plniť chce. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v bode 20. rozhodnutia, kde uviedol, že podľa aktuálnej súdnej praxe, by výška vyživovacej povinnosti rodiča k mal. dieťaťu mala zodpovedať 20-30% priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo je v prejednávanom prípade 212-318,- eur. Súd však v prejednávanej veci považoval za potrebné zohľadniť zdravotný stav otca a charakter jeho ochorenia, kedy je podľa názoru súdu nevyhnutné mu ponechať finančnú rezervu využiteľnú pri pracovnej neschopnosti, kúpeľnej starostlivosti, podpornej liečbe apod., nakoľko je aj v záujme maloletého, aby bol otec čo najdlhšie v dobrom zdravotnom stave. Aj napriek tomuto logickému odôvodneniu súd určil výživné spôsobom, že otcovi z jeho príjmu neumožnil tvoriť žiadnu rezervu na potreby súvisiace s jeho zdravotným stavom, kdeže súd vychádzal z príjmu otca, ktorý už aktuálne tento nedosahuje, a od júla 2020 je tento príjem nižší, s neistou prognózou opätovného nástupu otca do práce. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine nemôže súd zvoliť paušálny prístup (aplikujúci akési percentuálne vyjadrenie), ale vždy musí vychádzať z individuálnych okolností daného prípadu. V uvedenom prípade sa o individuálny prístup súd síce pokúsil, no aj tak spôsobom, ktorý je voči otcovi nespravodlivý a neumožňujúci mu zabezpečovať jeho špeciálne potreby. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí výživné na mal. Alexa vo výške 130,- eur mesačne. Dlh na výživnom by bol otec schopný po zhodnotení objektívnych skutočností plniť po 20,- eur mesačne. 6. Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za zákonný a dôvodný a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 7. Matka mal. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a riadne odôvodnené. Nesúhlasí s tvrdeniami otca, že súd rozhodol „spôsobom, ktorý výrazne zasahuje do majetkovej sféry otca dieťaťa“. Je jej ľúto, že je otec maloletého vážne chorý, avšak podľa jej informácií sa plánuje v blízkej budúcnosti opätovne zamestnať, pričom už teraz je ako osoba s
preukazom ZŤP oslobodený od viacerých poplatkov a aj v čase, keď riadne zarábal a mal dobrý príjem, odmietal na malého K. prispievať, resp. prispieval iba smiešnou sumou - maximálne vo výške 80,- eur mesačne. Naviac, nie je ani pravda, že si otec maloletého K. chodí brávať a z tohto dôvodu má výdavky aj na cestovné. Od rozhodnutia súdu si otec syna prišiel autom, ktoré má len požičané, a teda na neho neplatí ani len poistenie, zobrať maximálne trikrát, inak mu syna vozí ona svojím autom, ktorým okrem tohto chodí aj k lekárom so synom aj na svoje vyšetrenia. Autom tiež chodí so synom súkromnému logopédovi do Nového Mesta nad Váhom, čo sú ďalšie výdavky nielen na benzín. Čo sa týka jej bývania, je pravda, že momentálne býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť v rámci jej momentálnych možností, avšak podala si toho času žiadosť o nájomný byt, ktorá je v štádiu konania a v prípade, ak jej byt pridelia, budú jej náklady na bývanie opäť o niečo vyššie. Je zrejmé, že pokiaľ ide o výdavky na syna, tieto sa budú neustále zvyšovať, pretože, okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, drogériu, lieky a škôlku, bude maloletý K. onedlho navštevovať aj predškolské zariadenie. Poukazuje na to, že otec maloletého nemal záujem platiť adekvátne výživné na syna ani v období, keď chodil plnohodnotne do práce a mal plný plat, rôzne zamestnanecké bonusy a zároveň aj invalidný dôchodok, pričom vedel, že ona bola od marca tohto roku so synom na pandemickej OČR, čím jej príjem predstavoval len sumu 350,- eur. Považuje teda tvrdenia otca za účelové v snahe vyhnúť sa riadnemu plneniu si vyživovacej povinnosti voči synovi. Ako uvádzala v návrhu, otec sa o syna takmer nezaujíma, na nákladoch na neho sa nikdy dostatočne nepodieľal, pričom je vlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Hrašné. Napriek tomu, že otec synovi nekupuje žiadne darčeky k narodeninám a dokonca ani len na Vianoce, a že sa podľa jej názoru snaží všemožne vyhnúť plateniu vyživovacej povinnosti, má dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa na výžive syna patrične podieľal. S návrhom otca na zníženie stanovenej vyživovacej povinnosti voči maloletému K. nesúhlasí a rovnako tak nesúhlasí ani, aby dlh na výživnom platil v splátkach tak, ako ich navrhuje. Plne sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dôkladne preveril majetkové pomery oboch rodičov, pričom výrazne vzal do úvahy aj otcov zdravotný stav a z tohto dôvodu mu určil platiť výživné pod hranicou minimálneho výživného počítaného z jeho príjmu. Skutočnosť, že otec má zdravotné problémy nemôže byť na ujmu jeho dieťaťu, práve naopak, aj z dôvodu, že má takú diagnózu, akú má, mal by myslieť na syna a na jeho zabezpečenie do budúcnosti, pričom ako otec by sa mal snažiť o to, aby jeho dieťa nijako nepociťovalo prípadný výpadok otcovho príjmu v budúcnosti a z tohto dôvodu by mu mohol naviac tvoriť úspory alebo iným podobným spôsobom zabezpečiť, aby maloletému K. nič nechýbalo. Otec maloletého však robí presný opak. Zdôrazňuje, že na strane otca sa pri určovaní výživného prihliada rovnako aj na jeho schopnosti, možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. To, že má otec vážne ochorenie ešte neznamená, že je neschopný sa zamestnať. Taktiež vývoj ochorenia je vo všeobecnosti otázny, pretože je možné jeho progres výrazne spomaliť, preto je podľa jej názoru schopný ešte po dlhú dobu plniť adekvátnu vyživovaciu povinnosť voči synovi, resp. v opačnom prípade je možné požiadať o prehodnotenie vyživovacej povinnosti. S ohľadom na uvedené zdôrazňuje, že v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Je názoru, že otec svojím konaním maloletému túto životnú úroveň zámerne odopiera, čo rozhodne nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. 8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. podľa § 388 CSP zmeniť. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., IV., odvolaním napadnutý nebol a preto v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. 10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 11. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 13. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Alexa sumou vo výške 170,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, a to s účinnosťou od 24.04.2020 a nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého K. za obdobie od 24.04.2020 do 30.09.2020 vo výške 471,- eur, uložil otcovi splatiť v 12 mesačných splátkach po 39,25 eur, zročných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal odvolací súd za preukázané, že maloletý K. sa narodil z nemanželského zväzku matky C. D. a otca K. H., pričom ide o jediné dieťa u oboch rodičov. Maloletý K. má aktuálne 4 roky a navštevuje materskú školu v mieste svojho bydliska, kde sa hradí poplatok vr. stravy vo výške 50,- eur mesačne. Je zdravý, nemá žiadne zvýšené výdavky. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a starými rodičmi v štvorizbovom byte v E. F.. Matka maloletého je zamestnaná v spoločnosti Sensus Slovensko, a.s. a príležitostne pracuje aj na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti DAMAC, s.r.o.. Do februára 2019 bola na rodičovskej dovolenke, kedy poberala rodičovský príspevok vo výške cca 220,- eur. V mesiacoch 09 - 12/2019 a 01/2020 a 03/2020 bola poberateľkou nemocenského a v mesiacoch 01-07/2020 ošetrovného. Z predložených dokladov vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie 04-12/2019 bol vo výške cca 278,- eur a za obdobie 01-07/2020 vo výške 368,40 eur. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi matkou maloletého a K. H., matka dňa 02.12.2019 predala pozemok v k.ú. T., CKN parc. č. XXXXX/X - záhrada o výmere 1387 m2, za kúpnu cenu 14.950,- eur. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Sensus Slovensko, a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie 04/2019 - 06/2020 vo výške 762,89 eur. Práceneschopný bol v mesiacoch 06/2019, 10/2019 a od 07/2020. Otec je poberateľom invalidného dôchodku, pričom do júla 2019 poberal invalidný dôchodok vo výške 227,70 eur /mal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %/, od augusta 2019 začal poberať invalidný dôchodok vo výške 354,10 eur /miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %/ a od januára 2020 poberá invalidný dôchodok vo výške 364,40 eur. Otec tak podľa predložených dokladov dosiahol priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 04-12/2019 vo výške cca 1.055,- eur a za obdobie 01-07/2020 vo výške cca 1.063,- eur. Otec vlastní zrekonštruovaný rodinný dom v obci T.. Náklady otca spojené s bývaním predstavujú najmä splátky úveru na dom vo výške 253,- eur, náklady na plyn 71,- eur, elektrinu 30,- eur, cca 10,- eur internet a 10-20,- eur mobilný telefón. V súvislosti so svojim ochorením otec uviedol, že uhrádza 24,- eur mesačne za rehabilitácie a cca 120,- eur za liečivá. Právne významnou skutočnosťou je teda preukázaná invalidita otca v dôsledku myogénneho ochorenia (svalovej dystrofie) a ďalších ochorení. Aktuálne má otec mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, v dôsledku čoho nesmie vykonávať fyzicky ťažkú prácu. Základné ochorenie otca je nevyliečiteľné, jeho priebeh je rehabilitačnou a podpornou terapiou len spomaliteľný. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné na maloletého vo výške 140,- eur mesačne, pričom táto suma bude podľa odvolacieho súdu aktuálne postačovať aj na úhradu odôvodnených potrieb maloletého. Aj keď podľa názoru súdu prvej inštancie by výška vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu mala zodpovedať 20-30 % priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča (t.j. 212-318,- eur), správne v prejednávanej veci považoval za potrebné zohľadniť zdravotný stav otca maloletého a charakter jeho ochorenia. Aj podľa odvolacieho súdu je nutné ponechať otcovi určitú finančnú rezervu využiteľnú, napr. pri znížení príjmu počas práceneschopnosti, na úhradu rehabilitácii, kúpeľnej starostlivosti, podpornej liečby a pod.. Maloletý je aktuálne vo veku, ktorý je z hľadiska výdavkov na dieťa ešte relatívne nenáročný, pretože dieťa ešte nepotrebuje školské pomôcky, nie je ani vystavený "materiálnemu tlaku" a trendom zo strany rovesníkov, nevenuje sa aktívne športovým, resp. iným záujmovým činnostiam, matka pravidelne uhrádza 50,- eur mesačne za materskú škôlku, v čom je zahrnuté aj stravné, pričom v konaní neboli preukázané zvýšené výdavky na maloletého. Možno teda konštatovať, že maloletý má iba bežné výdavky spojené z jeho vekom. Odvolací súd teda výživné v sume 140,- eur považoval za zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa, vzhľadom na jeho vek a jeho preukázané výdavky a ktorá suma je v objektívnych schopnostiach a možnostiach otca a súčasne spĺňa kritéria vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Výživné je určené na úhradu odôvodnených potrieb detí, má teda spotrebný charakter, pričom odvolací súd má za to, že takto určené výživné zo strany otca k maloletému, s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, je zodpovedajúce veku a jeho odôvodneným potrebám. Takto určené výživné odvolací súd uložil otcovi platiť, tak ako súd prvej inštancie s účinnosťou od 24.04.2020 a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 621,- eur za obdobie od 24.04.2020 do rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý otcovi mal. dieťaťa v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30 Eur k rukám matky dieťaťa až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 15. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.