Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/30/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci navrhovateľa: H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. Ľ. N. XXXX/XA, XXX XX K., proti povinnej: H.. G. F. P., X.. XX.XX.XXXX, L. X. XXX/X, L., o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok sp. zn. -33 zo dňa 04.03.2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. -33 zo dňa 04.03.2024, p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd navrhovateľovi priznáva voči povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok svojím uznesením sp. zn. -33 zo dňa 04.03.2024, vyhovel návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým uložil povinnej, aby: -telefonicky a formou SMS a hlasových správ nekontaktovala navrhovateľa (výrok I.), -na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov sa nepribližovala k navrhovateľovi s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom mimo sporovom konaní, na ktoré by mohla byť spolu so žalobcom predvolaná (výrok II.), -nevstupovala a nepribližovala sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov od obydlia navrhovateľa na adrese Z. XXXX/XA, K., v katastrálnom území K., ktoré je vedené Okresným úradom R. na liste vlastníctva číslo XXXX ako byt č. X, ktorý sa nachádza na 0. mezanín stavby rodinného domu v K., súpisné číslo XXXX vo vchode C., ktorý je postavený na pozemkoch registra "C" č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a zároveň vstupovať a priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov od pozemkov XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, zapísaných Okresným úradom Senec na liste vlastníctva číslo XXXX a pozemkov XXX/XX, XXX/XX C. XXX/XX, zapísaných Okresným úradom Senec na liste vlastníctva číslo XXXX (výrok III.), -aby nestupovala a nepribližovala sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov od miesta, ktoré navrhovateľ pravidelne navštevuje (rodinný dom matky žalobcu s pozemkami), na adrese L. XXX/XX, K., J. XXX XX, v katastrálnom území K., ktorý je zapísaný Okresným úradom R. na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemky XXXX/XX, XXXX/XX a rodinný dom so súpisným číslom XXX postaveným na parcele číslo XXXX/XX (výrok IV.), a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok V.).

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s povinnou uzavrel manželstvo dňa 19.08.2023, avšak už dňa 11.01.2024 podal návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že po uzavretí manželstva sa zintenzívnila

chorobná žiarlivosť povinnej, dostávala sa do amokov, ničila zariadenie domu, v ktorom spolu žili a to chorobným spôsobom, keď rozrezala sedačku a jej obsah rozhádzala po dome, zničila osobné veci navrhovateľa, posprejovala steny. Povinná odmietala návrhy na návštevu psychológa alebo psychiatra. Z dôvodu obavy o svoje zdravie, navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť a vyzval povinnú, aby spoločné bývanie, ktoré bolo v jeho výlučnom vlastníctve, opustila do konca februára 2023, čo síce urobila, ale do svojho odchodu spoločnú domácnosť ešte viac zničila a naďalej pokračuje v obťažovaní navrhovateľa vulgárnymi SMS správami a vyhrážkami zásahom do telesnej integrity navrhovateľa a jeho rodiny ako aj osôb, ktoré sa budú zdržovať v domácnosti navrhovateľa. V kontexte uvedeného navrhovateľ uviedol, že vo vzťahu k povinnej nikdy nebol neverný a reálne jej tak nedal dôvod na žiarlivosť.

3. Navrhovateľ v chronologickom slede opísal konanie povinnej, ktorá ničila osobné veci navrhovateľa: -dňa 09.10.2023 z dôvodu, že navrhovateľ chcel ísť na túru s priateľmi, sa povinná rozhodla, že mu „preriedi“ šatník, a tak navrhovateľovi zničila turistické vaky a turistické potreby, ktoré našla; -v dňoch 17.10. - 18.10.2023 povinná rozrezala sedačku a po príchode navrhovateľa ju rozhadzovala po dome, dôvodom bola žiarlivosť. Tiež zlomila strom v záhrade z dôvodu, že ho navrhovateľ sadil s kamarátom ktorého nemala rada. Po vysadení navrhovateľom nových stromov sa ich povinná pokúšala zničiť, lebo bola názoru, že ich navrhovateľ kúpil s inou ženou. Následne sa navrhovateľ rozhodol situáciu ukľudniť tým, že dňa 18.10.2023 si chcel ísť zaplávať, na čo povinná reagovala tým, že mu roztrhala plavky nožíkom, následne na navrhovateľa útočila tak, aby mu zabránila ísť von.

4. Navrhovateľ tiež v chronologickom slede opísal konanie povinnej, ktorá obťažovala navrhovateľa SMS správami, vyhrážala sa zásahom do telesnej integrity navrhovateľa a osôb, ktoré navštívia jeho obydlie: -dňa 21.10.2023 napísala „Rozvediem sa. A potom Ťa dám zaliať do betónu. Však uvidíš v betóne, o čo mi ide!“; -dňa 26.10.2023 okrem množstva obťažujúcich a urážlivých SMS napísala „Hneď ako sa vrátim z liečby Ti urežem kokot a uvarím Ti ho na večeru s horčicou a nacpem Ti ho do krku.“; -obťažujúce správy z 25.12. - 27.12.2023 v ktorých sa vyhráža ublížením aj sestre navrhovateľa „Tvojej picovskej kurve sestre zajebem metlu do riti, že jej vyleze papulou.“; -dňa 15.01.-16.01.2023 okrem urážlivých a vulgárnych SMS správ napísala „Z Tvojho domu odídem, ale kurvu Ti do neho nasťahovať nikdy nedovolím!!! ... Zdochne, hneď ako prekročí prah tohto domu ju dopichám nožom ... Dopichám ju kudlou!!!“ „Dopichám tu Tvoju kurvu kudlou do brucha a zatočím ... nič sa jej nestane, keď neexistuje, či? Uvidíme ... môžeš kurvičke povedať, že skape!!! Potom ju zabalím do vreca a pôjde na dno Dunaja! Kurvička pojebaná!!! Ja Vám dam sisa party! Prerazím jej pipou cez oko lebku až na mozog!!! Kokot vyjebaný!!! Zabijem tu kurvu!!! A neostane po nej ani stopa!!!“; -dňa 17.01.2023 okrem urážlivých na vulgárnych SMS správ sa vyhrážala „Všetko Ti rozjebem!! Aby si mal dôvod ma urážať a ojebávať, že som Ti zničila dom!!! Rozvod bude len začiatok!!!“; -dňa 22.01.2023 napísala „Zajtra Ti rozjebem celu záhradu. A platiť novu Ti môže Tvoja kurvička.“; -dňa 23.01.2023 sa povinná vysťahovala z domu, prekryla kameru a z následných záberov z kamery vyplýva, že splnila svoju vyhrážku a polámala stromy a kríky v záhrade; -dňa 23.01.2023 opäť zaslala obťažujúce a vulgárne SMS a zvukové správy, okrem iného: „SKAPEŠ pomaly a bolestivo!!! Skapeš!!! a ver mi, že hoci kľúče už nemám, peklo si Ťa nájde same!!! Hajzel!!!“; -dňa 04.02. - 05.02.2024 povinná opäť zaslala SMS a zvukové správy s hanlivým textom a vyhrážkami citovanými v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, nielen voči navrhovateľovi, ale sa vyhrážala ublížením na zdraví aj navrhovateľovej sestre a matke; -v dňoch 26.02. - 28.02.2024 povinná opäť navrhovateľovi volala a zasielala sériu obťažujúcich SMS správ, kde svoje vyhrážanie ešte zintenzívnila. Navrhovateľ všetky svoje tvrdenia a v návrhu uvedené SMS správy vydokladoval fotodokumentáciou.

5. Navrhovateľ potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami odôvodnil predloženými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ je od októbra 2023 sústavne kontaktovaný povinnou prostredníctvom nevyžiadaných telefonátov a SMS správ. A aj keď sú manželmi v rozvodovom konaní, je v rozpore s dobrými mravmi, aby povinná obťažovala navrhovateľa vyššie uvedenými nevyžiadanými správami, ktoré majú navyše vulgárny, urážlivý kontext a obsahujú nebezpečné vyhrážanie. Takéto správy bezdôvodne zasahujú do pokojného života navrhovateľa a do jeho duševnej integrity.

S poukazom na vyššie uvedené SMS správy v ktorých sa povinná sústavne vyhráža, že navrhovateľa zabije, dopichá, dá zaliať do betónu a pod., teda hrozí jeho fyzickou likvidáciou, je podľa názoru navrhovateľa opodstatnená požiadavka, aby sa povinná na vzdialenosť 50 metrov nepribližovala k navrhovateľovi. Rovnako sa povinná v SMS správach vyhráža zásahom do telesnej integrity nielen navrhovateľa ale aj osobám, ktoré sa budú zdržiavať v mieste jeho bydliska, a preto žiada, aby bolo žalovanej uložené nevstupovať do obydlia navrhovateľa na adrese Z. XXXX/XA, K., v katastrálnom území K., nehnuteľnosti vedené Okresným úradom R. na LV č. XXXX ako byt č. X, ktorý sa nachádza na 0. mezanín stavby rodinného domu v K., súpisné číslo XXXX vo vchode C., ktorého súčasťou sú pozemky parcely registra „C“ č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX zapísané Okresným úradom R. na LV č. XXXX a pozemky parcely registra „C“ č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX zapísané Okresným úradom Senec na LV č. XXXX. Z dôvodu, že povinná v SMS správach okrem iného uviedla, „Za 25 minút preskočím plot na L. a urobím taky stalking, čo ste ešte nevideli !!!“, navrhovateľ má za dôvodné uložiť povinnej nevstupovať do rodinného domu s pozemkami matky navrhovateľa, ktorú navrhovateľ pravidelne navštevuje a spolu s matkou a sestrou je podielovým spoluvlastníkom domu na L. XXX/XX Y. K., zapísaný Okresným úradom R. na LV č. XXXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele číslo XXXX/XX a pozemky parcely registra „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX. Navrhovateľ má za opodstatnené, aby bolo povinnej uložené, nepribližovať sa na vzdialenosť 50 metrov k obydliu navrhovateľa, rovnako ani k obydliu matky navrhovateľa, nakoľko z vyššie uvedených SMS správ, čo navrhovateľ vydokladoval, je zrejmé, že povinná sa vyhrážala aj matke a sestre navrhovateľa, že im ublíži. V závere svojho podania navrhovateľ konštatoval, že sledovaný účel, nie je možné zabezpečiť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia v zmysle .

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , (ďalej len „“) a skutkovo tým, že v danom prípade je zrejmé a to vzhľadom na intenzitu útokov zo strany povinnej, že naliehavá potreba úpravy pomerov existuje. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že strany sporu sú manželia od 19.08.2023 a aktuálne na Okresnom súde Pezinok je začaté konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. . Z listinných dôkazov preložených navrhovateľom mal súd prvej inštancie dostatočne osvedčené, že povinná sa vo vzťahu k navrhovateľovi dopúšťa konania, ktorým hrubo narušuje jeho psychickú integritu a to opakovanými vulgárnymi nadávkami realizovanými SMS správami z mobilného účtu označeného v mobile navrhovateľa ako G. (R.). V SMS správach povinná opakovane vyslovuje vyhrážky fyzickej likvidácie nielen navrhovateľa, ale i jeho matky a sestry. Opakovane vyslovuje vyhrážky slovným spojením „Zabijem ťa“ a opisuje spôsoby, akými to urobí. V odseku 21. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie poukazuje na hodnotu života a zdravia a úlohu štátnych orgánov a orgánov verejnej moci chrániť telesnú a psychickú integritu človeka, pokiaľ je ohrozená. Súd prvej inštancie uviedol, že hoci zatiaľ zo strany povinnej ide iba o verbálne konanie, nemožno ho v žiadnom prípade podceňovať. Nikto nemôže s istotou povedať, ako ďaleko má slovo k činu a či je povinná naozaj schopná realizovať to, čím sa vyhráža. V konečnom dôsledku slovné útoky, sú takej intenzity, že majú spôsobilosť narúšať psychické zdravie navrhovateľa a jeho právo na pokojný život. Súd prvej inštancie kládol dôraz na prevenciu ochrany zdravia a života, ktorá by mala byť prioritným záujmom, nakoľko iba prevencia môže zabrániť prípadným nežiadúcim následkom. Z hľadiska dôveryhodnosti navrhovateľom tvrdených atakov zo strany povinnej, ktoré osvedčil fotodokumentáciu z interiéru bytu, exteriéru-záhrady a SMS správ, súd prvej inštancie vyslovil svoj názor v odseku 23. napadnutého rozhodnutia s tým, že fotografie zničeného zariadenia bytu, osobných vecí a záhrady nie sú síce nespochybniteľným dôkazom, nakoľko pôvod fotografií a ich obsah nie je možné osvedčiť, avšak je vysoko pravdepodobné, že odzrkadľujú konanie povinnej, pričom už samotná existencia SMS správ, ich kadencia a obsah postačujú súdu na to, aby poskytol ochranu navrhovateľovi a to vo forme zákazu kontaktovania SMS správami a telefonátmi, zákazom vstupu do nehnuteľností a zákazom približovania sa zo strany povinnej.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie povinná, podaním zo dňa 18.03.2024 doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.03.2024, z dôvodu podľa a , ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

8. Povinná namieta vo vzťahu k výrokom I. a II. napadnutého rozhodnutia, že navrhovateľ nepreukázal, že SMS správy, ktorých kópiu poskytol súdu vo forme obrázkov, kde odosielateľ je uložený ako G. (R.), patria skutočne povinnej. Súd prvej inštancie neskúmal, aké číslo je uložené pod týmto označením v mobile navrhovateľa, ani iným spôsobom navrhovateľ nepreukázal, že výhražné a obťažujúce SMS správy boli posielané z mobilu povinnej a vôbec nebolo preukázané že ich písala povinná.

9. Súd prvej inštancie v odseku 20. napadnutého rozhodnutia konštatuje, že mal za preukázané, že povinná sa vo vzťahu k navrhovateľovi dopúšťa konania, ktorým hrubo narušuje jeho psychickú integritu. Uvedené povinná namieta s tým, že k navrhovanému neodkladnému opatreniu sa povinná nemusela vyjadriť, a tak súd prvej inštancie nemal ako zobrať do úvahy, že povinná bola pravidelne psychicky a fyzicky týraná navrhovateľom a zbieranie fotodokumentácie z ich spoločného obydlia bolo zo strany navrhovateľa premysleným postupom za účelom ublíženia. Dlhodobým psychickým týraním sa navrhovateľ aj jeho sestra snažili dostať povinnú do psychickej nepohody. Navrhovateľ pred uzatvorením manželstva s povinnou, bol informovaný o jej neurotickom syndróme a toto zneužil na psychické týranie.

10. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnej nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov od obydlia navrhovateľa, povinná namieta, že hoci navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytu a záhrady, súd prvej inštancie nebral do úvahy, že povinná ako jeho manželka považuje tento byt za svoje obydlie a nariadeným neodkladným opatrením tak zamedzil povinnej vstup do svojho obydlia, kde okrem iného má aj svoje súkromné a osobné veci. A práve zamedzením prístupu k osobným veciam, ide o ďalší príklad psychického týrania povinnej. Súd prvej inštancie zamedzením vstupu povinnej do svojho obydlia, porušil jej ústavné právo na nedotknuteľnosť obydlia a bezdôvodne povýšil záujmy navrhovateľa nad záujmy povinnej.

11. Vo vzťahu k výroku V. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, povinná namietala, že súd prvej inštancie nebral do úvahy, že navrhovateľ je stále s povinnou v manželskom zväzku, ich bezpodielové spoluvlastníctvo nie je zrušené, ani zúžené, a teda akékoľvek výdavky, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s návrhom neodkladného opatrenia boli hradené zo spoločného majetku.

12. K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 21.03.2024, ktorý k námietke povinnej, že navrhovateľ nepreukázal, že výhražné a obťažujúce SMS správy boli posielané z mobilu povinnej a nebolo preukázané, že ich posiela povinná, uviedol, že povinná sa žiadnym spôsobom nevyhradzuje a ani v odvolaní neuvádza, že SMS správy nepísala. V konečnom dôsledku SMS správy mohla povinná písať aj z iného telefónneho čísla. Podstatné je, že z kontextu správ predložených súdu vyplýva, že ich písala povinná keď v správach je napríklad uvedené „z Tvojho domu odídem, ale kurvu Ti do neho nasťahovať nikdy nedovolím!“ (SMS zo dňa 15.01.2023), „rozvod bude len začiatok!“ (SMS zo dňa 17.01.2023), „pomstím sa Ti za ten rozvod“ (SMS zo dňa 05.02.2024), „si môj manžel a tej kurve rozjebem hlavu kameňom a dopichám ju nožom do brucha“ (SMS zo dňa 26.02.2024), z čoho je zrejmé, že ich písala povinná. Povinná sama v odvolaní uvádza, že trpí neurotickým syndrómom, čomu zodpovedá aj charakter správ a žiaľ povinná svoj zdravotný stav odmietla riešiť psychologickou alebo psychiatrickou pomocou.

13. Navrhovateľ z dôvodu právnej istoty predložil súdu ilustračne fotografie troch SMS správ totožných s tými, ktoré sú uvedené v návrhu, s uvedením telefónneho čísla a na preukázanie, že skutočne ide o číslo povinnej (objednávkový formulár z U.-R. W.. G.. sk vypísaný povinnou, v ktorom uviedla svoje telefónne číslo). Uviedol, že s uvedenou objednávkou disponuje z dôvodu, že ju povinná e-mailovou správou preposlala navrhovateľovi. Je teda zrejmé, že telefónne číslo, z ktorého boli posielané SMS správy, používala povinná. V prípade, ak by odvolací súd mal pochybnosť o tom, že SMS správy posielala žalovaná navrhovateľ navrhol, aby si súd vyžiadal od operátora identifikáciu používateľa telefónneho čísla.

14. K námietke povinnej, že zbieranie fotodokumentácie zo spoločného obydlia bolo premysleným postupom navrhovateľa, navrhovateľ uviedol, že týmto povinná nepriamo potvrdila, že fotografie ničenia osobných vecí, zariadenia domu a záhrady, sú pravdivým dôkazom, čo odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán.

15. Navrhovateľ sa dôrazne ohradil proti vyjadreniu povinnej o tom, že ju fyzicky či psychicky týral. Uvedené nie je pravda, práve naopak, bol to navrhovateľ, ktorý sa snažil vytvoriť atmosféru v manželstve tak, aby bola povinná v poriadku.

16. K námietke povinnej, ktorá považuje dom navrhovateľa za svoje obydlie, kde má súkromné a osobné veci, navrhovateľ uviedol, že z predložených SMS správ vyplýva, že povinná sa z domu vo vlastníctve navrhovateľa dobrovoľne odsťahovala „z Tvojho domu odídem.“ (SMS zo dňa 15.01.2023), „a ver mi, že hoci kľúče už nemám, peklo si Ťa nájde samé!!!“ (SMS zo dňa 23.01.2023). Navrhovateľ navyše uviedol, že povinná má trvalý pobyt na inej adrese ako je obydlie navrhovateľa, a to na adrese X. XXX/X, L., aj keby bol dom navrhovateľa obydlím povinnej, okolnosti uvedené v návrhu odôvodňujú potrebu uloženia povinnosti stanovenej súdom. V kontexte uvedeného navrhovateľ uviedol, že povinná si z domu zobrala všetky svoje osobné veci (aj veci, ktoré jej nepatrili).

17. K námietke ohľadom trov konania navrhovateľ uviedol, že ako manželia spolu už 3 mesiace nehospodária a obaja pred uzavretím manželstva disponovali vlastnými finančnými prostriedkami, teda nespadajúcimi pod BSM. V závere svojho vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že odvolanie povinnej nie je dôvodné a navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie povinnej bolo podané včas ( ) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania ( ), dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

19. Inštitút neodkladného opatrenia má výnimočný charakter a pri jeho rozhodovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad formálnym postupom pri dokazovaní a zisťovaní skutkových okolností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, preto súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených stranou sporu o vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd vychádza z názoru, že zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Odvolací súd poukazuje, že ide o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda nárok a aby osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť preukázaný nepochybne. Súd tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia je povinný zvážiť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom sporových strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených stranou sporu. Miera osvedčenia potreby ochrany sa riadi naliehavosťou jej riešenia čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vykonať okamžitý zásah súdu pre riešenie danej situácie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie.

20. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený, a či je neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán, čiže osvedčenie, že bez úpravy ich právnych pomerov by bolo „nejaké konkrétne právo“ ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť.

21. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

22. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

23. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

24. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala.

25. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala.

26. Je nevyhnutné, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovať relevantnosť a potrebu takéhoto zásahu do subjektívnych práv povinnej a tiež, že nariadenie neodkladného opatrenia je namieste v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy. Použitím gramatického výkladu, z hľadiska označenia tohto inštitútu „neodkladné opatrenie“, porovnaním synonymických výrazov ako naliehavý, nástojčivý, nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie alebo rýchle riešenie, rýchly zásah, súrny, akútny, urgentný, bezodkladný, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu existencie naliehavej potreby úpravy pomerov strán sporu. K otázke potreby naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov strán sporu, odvolací súd zdôrazňuje, že táto potreba spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol medzi stranami sporu priestor pre konanie, ktoré by mohlo vytvoriť nezvratný stav, prípadne priestor pre také konanie, ktoré by mohlo viesť k neodstrániteľným následkom. Pri skúmaní existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, súd spravidla nariadi neodkladné opatrenie v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy. Dôvodnosť takéhoto zásahu treba posudzovať aj porovnaním závažnosti hroziaceho nebezpečenstva a miery jeho preukázania (pravdepodobnosti) vo vzťahu k chránenému záujmu (dôvodov pre jeho nariadenie) na jednej strane, a opačných záujmov povinnej osoby (v danej veci

- kontaktovať chránenú osobu či pohybovať sa v jej blízkosti), ktoré budú alebo môžu byť neodkladným opatrením dotknuté.

27. Námietku povinnej uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že navrhovateľ nepreukázal, že SMS správy, ktoré predložil súdu prvej inštancie patria skutočne povinnej, že výhražné a obťažujúce SMS správy boli posielané z mobilu povinnej a že ich písala povinná, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na už vyššie uvedené v odseku 19. tohto rozhodnutia, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie, pričom vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčených stranou sporu. Miera osvedčenia potreby ochrany sa riadi naliehavosťou jej riešenia čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vykonať okamžitý zásah súdu pre riešenie danej situácie. Súd prvej inštancie v odsekoch 4. až 10. napadnutého rozhodnutia demonštroval SMS správy, poukázal aj na predloženú fotodokumentáciu z interiéru bytu a záhrady, čo následne v logických súvislostiach aj analyzoval a vyhodnotil v odsekoch 20. až 22. napadnutého rozhodnutia, s čím sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje a na predmetné odôvodnenie odkazuje. V konečnom dôsledku odvolací súd apeluje na skutočnosť, že povinná svoje námietky uvedené v odvolaní, v kontexte svojej obrany, žiadnym spôsobom neosvedčila (ani len nepoprela, že predmetné SMS správy nepísala; neosvedčila svoje tvrdenie, že bola pravidelne psychicky a fyzicky týraná navrhovateľom; ...), hoci ťažisko osvedčenia dôvodov uvedených v podanom odvolaní bolo výlučne na strane povinnej. Medzi základné práva a povinnosti sporových strán ako účastníkov súdneho konania je nielen tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzujú svoje právo alebo povinnosť protistrany, ale tieto v prípade neodkladného opatrenia je potrebné minimálne osvedčiť tak, aby bolo možné pravdivosť/dôvodnosť tvrdených skutočností, osvedčiť (preukázanie sa nevyžaduje). V posudzovanej veci sústavné/početné zasielanie hrubých, urážlivých SMS správ povinnou malo za následok, že spolužitie sporových strán sa stalo objektívne neznesiteľným a neakceptovateľným,

hrubo narušujúcich kvalitu života navrhovateľa a v zmysle obsahu SMS správ aj kvalitu života blízkych osôb navrhovateľa (matky a sestry). Ide tu o zásah do telesnej aj psychickej integrity navrhovateľa, ktorý dosiahol taký stupeň intenzity, ktorý vyžaduje okamžitú úpravu pomerov, tak ako v napadnutom rozhodnutí odôvodnil súd prvej inštancie. Takéto ohrozenia, aj keď ich nemožno jednoznačne bezpochyby potvrdiť, čo konštatoval aj súd prvej inštancie, odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že kontext skutkových súvislostí môže byť predmetom ochrany aj normami verejného práva a to v zmysle o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje postih za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu spáchané voči blízkej osobe, ktorý možno aplikovať aj v medzi manželmi. Ak niekto blízku osobu urazí alebo vydá na posmech, alebo ak sa jej vyhráža ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, uloží sa mu pokuta do 200,- eur. Uvedený zákon o priestupkoch v tiež ustanovuje, že priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že občianske spolunažívanie je právne neurčitým pojmom a všeobecne sa považuje za súhrn pravidiel správania nad rámec právnych noriem, ktorých dodržanie je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii (porov. R., M. a kolektív Zákon o priestupkoch. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2015). Schválnosťami sa zas rozumejú také skutky, ktoré narušujú, resp. zasahujú do pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania hrubým spôsobom (porov. R., M. a kolektív Zákon o priestupkoch. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2015). Rovnako odvolací súd poukazuje aj na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

28. Námietku povinnej uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, keďže povinná ako manželka navrhovateľa považuje predmetný byt za svoje obydlie a nariadeným neodkladným opatrením tak súd prvej inštancie zamedzil povinnej vstup do svojho obydlia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci strany sporu žili v spoločnej domácnosti v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola/je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, povinná mala nepretržite hlásený trvalý pobyt na adrese X. XXX/X, L., kde sa aj aktuálne, po odchode zo spoločnej domácnosti, zdržiava, takže zásada proporcionality nebola súdom prvej inštancie porušená. V súvislosti s pojmom obydlie treba vždy sledovať účel bývania (v danej veci užívanie nehnuteľnosti vyplýva z manželského zväzku), a preto nie je dôležitá otázka vlastníckeho práva k veci. Pri ochrane obydlia a pokojného rodinného prostredia je potrebné hľadať oporu v normách civilného ako aj verejného práva s tým, že práva jedného človeka sa končia tam, kde sa začínajú práva druhého. Pri ochrane právom chránených hodnôt (napr. telesnej alebo duševnej integrity) môžu však vzniknúť situácie, keď je potrebné zasiahnuť aj do nedotknuteľnosti obydlia. Manžela/manželku nie je možné vylúčiť z užívania domu alebo bytu, pokiaľ sa voči druhej strane nespráva násilne alebo svojím konaním neohrozuje telesnú alebo duševnú integritu. A tu nastupuje skutková situácia preskúmavanej veci, v ktorej sa navrhovateľ domáha ochrany podľa , ktorý sa konaním povinnej cíti byť ohrozený, nakoľko až rozhodnutím súdu o rozvode manželstva nastane situácia, kedy manžel, ktorému nehnuteľnosť/byt patrí, sa bude môcť domáhať, aby ho druhý z rozvedených manželov, ktorý nie je vlastníkom nehnuteľnosti/bytu, vypratal.

29. Námietku povinnej uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, keď súd prvej inštancie priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % napriek tomu, že strany sú stále v manželskom zväzku, teda akékoľvek výdavky, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s návrhom neodkladného opatrenia boli hradené zo spoločného majetku, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , keď vychádzal zo zásady úspechu navrhovateľa v predmetnom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, postupoval súd prvej inštancie správne, keďže okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa na strane navrhovateľa a ani povinnej, spočívajúce ich procesným postupom v predmetnom súdnom konaní neboli. V tejto súvislosti všeobecne odvolací súd poukazuje, že ust. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o výnimočný prípad. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na pomery strán, na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť

voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovuje tri zásady: - zásadu zodpovednosti za výsledok/zásada úspechu (súd prizná náhradu trov konania účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech), - záujmovú zásadu (v zákonodarca vymedzil kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, - zásadu zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu (trovy konania uhrádza/znáša účastník konania, ktorý procesne zavinil ich vznik svojim konaním, nekonaním prípadne aj v dôsledku náhody). Z uvedeného vyplýva, že trvanie manželstva a existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa ( ) pre rozhodovanie o trovách konania a ani dôvodom, aby súd bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznal úspešnej strane ich náhradu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom.

30. Odvolací súd dospel k názoru, že predmetným neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) a zároveň právne účinky vydaného neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). V danej veci, navrhovateľ dostatočne podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil skutočnosť, že nenariadením neodkladného opatrenia by vznikol priestor pre konanie povinnej, ktoré by mohlo vytvoriť buď nezvratný stav, respektíve by viedlo k ťažko predvídateľným následkom. A keďže pri nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný charakter), po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a listín, ktoré sú jeho súčasťou, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ( ), že navrhovateľ osvedčil potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Odvolacia argumentácia povinnej nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( ).

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s (per analogiam) a plne procesne úspešnému navrhovateľovi priznal voči povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0. ( )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( )

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( )

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )