Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-10-2021.pdf
PDF · 113.49 KB
Case nature
Subarea
26CoP/10/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. F., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, matky: RNDr. E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom M. XX, F., zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 2304/6, 811 08 Bratislava, a otca: Ing. C. F., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom Q. XXXX, zastúpeného splnomocnenkyňou: FORTITUDINE, s.r.o. Advokátska kancelária, so sídlom Čukáraboň 7332/2A, Dunajská Streda, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 10. decembra 2020, č.k. 10P/44/2019-604 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie otca maloletého voči výroku I. o d mi e t a .
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na zrušenie neodkladného opatrenia a výrokom II. zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodil, že návrhom postúpeným tunajšiemu súdu dňa 31. júla 2019 (podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 18. júla 2019) sa matka maloletého domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Otec maloletého dieťaťa v rámci predmetného konania dňa 26. novembra 2020 doručil tunajšiemu súdu návrh, ktorým sa domáha zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu pod sp. zn.: 23CoP/56/2019-359 zo dňa 30. septembra 2019 a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd rozšíri styk otca s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/56/2019-359 z 30. septembra 2019 bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie č.k.10P/44/2019-67 zo 6.augusta 2019 tak, že otcovi uložil povinnosť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach; otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a určil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým synom každý párny víkend v mesiaci, a to od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci, a to v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a každý párny týždeň v mesiaci v stredu od 16. hod. do 18.30 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v mieste svojho bydliska ho otcovi v určenom čase odovzdať. Súd prvej inštancie dôvodil, že po preskúmaní obsahu súdneho spisu, návrhu otca a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by od nariadenia príslušného neodkladného opatrenia došlo k zmene pomerov, alebo by odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené. Nestotožnil sa s tvrdením otca v návrhu, že došlo k podstatnej zmene pomerov, tak na strane matky ako aj na strane maloletého, pričom za uvedené zmeny považuje najmä ukončenie materskej dovolenky matky a navštevovanie materskej školy maloletým. Ako to vyplýva z príslušného ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno zrušiť v prípade ak došlo k zmene pomerov medzi účastníkmi konania alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Súd prvej inštancie vyvodil, že z obsahu spisového materiálu, jednotlivých vyjadrení rodičov a vyjadrení kolízneho opatrovníka vyplýva, že rodičia maloletého nie sú schopní pri výkone styku (ako aj pokiaľ ide o samotnú starostlivosť o maloletého) kooperovať, rodičia riadne spolu nekomunikujú, nepochybne pretrvávajú medzi nimi nezhody a konflikty ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému a celková situácia je medzi nimi napätá. Súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie odvolacieho súdu, z ktorého vyplynulo, že vzťah medzi rodičmi je narušený, nie sú schopní sa dohodnúť o starostlivosti do času, kým nerozhodne súd prvej inštancie vo veci samej a preto je osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov najmä s ohľadom na záujem maloletého. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom odvolacieho súdu ako aj dôvodmi, pre ktoré bolo príslušné neodkladné opatrenie odvolacím súdom, teda že neodkladné opatrenie nebolo nariadené z dôvodu, že maloleté dieťa bolo v útlom veku (v ktorom je aj v súčasnosti) a nenavštevovalo škôlku alebo iné zariadenie (pričom uvedené bolo cca pred 1 rokom a 3 mesiacmi) a matka bola na materskej dovolenke, ale z dôvodu, že vzťahy medzi účastníkmi konania uvedenú dočasnú úpravu pomerov odôvodňovali, a to vzhľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu zohľadnil správanie sa otca, ktorý odmietol dieťa vrátiť matke, potreby maloletého, jeho denný režim ako aj jeho vek. Súd prvej inštancie poukázal na vek maloletého, ktorý je ešte stále v útlom veku (v čase nariadenia neodkladného opatrenia mal maloletý 2 roky a v súčasnosti 3 roky) a navštevovanie škôlky maloletým a ukončenie materskej dovolenky matkou nemožno vyhodnotiť ako odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené a ani ako podstatnú zmenu pomerov medzi účastníkmi konania, ktorí majú naďalej narušené a výrazne negatívne vzťahy a naďalej nie sú schopní spolu komunikovať a dohodnúť sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to ani v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie mal za to, že s ohľadom na doterajší priebeh konania a správanie sa účastníkov nie je možné konštatovať, že by došlo k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo predmetné neodkladné opatrenia nariadené, alebo že by došlo k podstatnej zmene pomerov medzi účastníkmi konania, od nariadenia neodkladného opatrenia do súčasnosti neprešlo ani také časové obdobie vzhľadom k veku maloletého dieťaťa, (na ktorý otec poukazuje), ktoré by odôvodňovalo záver o potrebe zmeny, resp. rozšírení úpravy styku otca s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti napadnutého uznesenia. K návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. V danej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Otec maloletého osvedčil existenciu právneho vzťahu účastníkov a právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia ale neosvedčil, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú okamžitú dočasnú úpravu. Styk otca s maloletým je v súčasnosti právoplatne upravený uznesením Krajského súdu v Trnave pod č.k. 23CoP/56/2019-359 zo dňa 30. septembra 2019 tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý párny víkend v mesiaci, a to od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci, a to v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a každý párny týždeň v mesiaci v stredu od 16. hod. do 18.30 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v mieste svojho bydliska ho otcovi v určenom čase odovzdať; otec je povinný maloletého vrátiť matke v mieste bydliska matky. Otec svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia chce realizovať širšiu úpravu styku s maloletým dieťaťom, ktorá by už svojou podstatou mohla zodpovedať aj striedavej starostlivosti. Súd prvej inštancie z dosiaľ vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by sa styk otca nerealizoval podľa predchádzajúcej úpravy, že by prebiehal počas tejto doby nepravidelne, alebo že by matka bránila otcovi v styku s maloletým.. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie taktiež usúdil, že prvoradým problémom v predmetnom prípade nie je realizácia styku otca s maloletým dieťaťom v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia (ktorá sa riadne realizuje) alebo vzťah rodičov k dieťaťu či vzťah dieťaťa k rodičom, ale problémom je najmä rozvrátený vzťah a zlá komunikácia medzi rodičmi, schválne obmedzovanie sa navzájom, a to najmä zo strany otca, nerešpektovanie jeden druhého ako aj uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami a potrebami maloletého dieťaťa, ktorého takto vyhrotená situácia a negatívne vzťahy medzi rodičmi len zaťažujú. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že rozšírenie styku otca s maloletým dieťaťom by odôvodňovalo ešte častejšiu komunikáciu a intenzívnejšiu kooperáciu rodičov maloletého dieťaťa a mohlo by spôsobiť vyhrotenejší vzťah medzi rodičmi, ktorý by sa mohol vystupňovať až do neúnosnosti, čo by bolo jednoznačne v neprospech maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie má za to, že styk otca s maloletým dieťaťom bol dočasne upravený v dostatočnej miere, a to i s prihliadnutím na vzájomné vzťahy medzi rodičmi a vek maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je potrené zamietnuť.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Dôvodil, že s napadnutým uznesením sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť a považuje ho za diskriminačné vo vzťahu k otcovi, ktorý disponuje rovnakými rodičovskými právami, ako je tomu v prípade matky. Dodal, že zo strany súdu takýmto postupom dochádza k neadekvátnemu obmedzovaniu rodičovských práv otca. Nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, poukazujúcou na to, že prvoradým problémom v predmetom prípade nie je realizácia styku otca s maloletým v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia, ale vzťah rodičov k dieťaťu, či vzťah dieťaťa k rodičom, ale najmä rozvrátený vzťah a zlá komunikácia medzi rodičmi, dôstojný prístup oboch rodičov k spoločnému dieťaťu, schválne obmedzovanie sa navzájom a to najmä zo strany otca, nerešpektovanie jeden druhého, ako aj uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami a potrebami maloletého dieťaťa, ktoré takto vyhrotená situácia a negatívne vzťahy medzi rodičmi len zaťažujú. Taktiež má za to, že súd prvej inštancie nesprávne argumentuje, že rozšírenie styku by viedlo len k častejšej a intenzívnejšej kooperácii rodičov, to znamená k vyhrotenejšiemu vzťahu. Takáto argumentácia nepriamo odporuje samotnému účelu konania o určenie rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko nerešpektuje záujem maloletého na rovnocenný styk s oboma rodičmi. Podľa uvedenej argumentácie tak rodič, ktorý sa domáha rozšírenia styku s dieťaťom a zároveň nevychádza s druhým rodičom, na toto rozšírenie nemá právo. Namietal, že sa diametrálne zmenili pomery od vydania uznesenia Krajského súdu v Trnave 30. septembra 2019, pričom predmetnú zmenu pomerov ozrejmil v návrhu a súd prvej inštancie na túto skutočnosť neprihliadal. Rovnako neprihliadal na vek a rozumovú vyspelosť maloletého, ktorý si plne uvedomuje neprítomnosť otca. Dodal, že potreba podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia by daná nebola v prípade, ak by súd prvej inštancie postupoval vo veci efektívnejšie a rýchlejšie. Rodičia sami robia jednotlivé opatrenia, navštevujú psychologickú poradňu nad rámec odporúčaní vymedzených súdom. Súd prvej inštancie ani po roku a pol nevydal rozsudok, ktorým by upravil pomery a nie je jasné, či na najbližšom pojednávaní dôjde k vydaniu rozhodnutia vo veci. Potreba rozšírenia styku otca s maloletým je vzhľadom k súčasným pomerom daná a dôvodná a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrhu otca v plnom rozsahu vyhovel.
3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. K obsahu odvolania uviedla, že otec ani pri návrhu na zrušenie aktuálne vykonávaného neodkladného opatrenia, ani pri návrhu na nariadenie nového neodkladného opatrenia nenaplnil základné zákonom požadované predpoklady na vyhovenie jeho návrhom. Otec pri návrhu na zrušenie neuviedol také skutočnosti, ktoré by jeho zrušenie odôvodňovali, t.j. nepreukázal zásadnú zmenu pomerov, ani odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uviedla, že v súvislosti s realizáciou styku otca s maloletým C. pretrváva stav, kedy sa rodičia nevedia bez intervencie tretej strany v zásadných otázkach týkajúcich sa maloletého dohodnúť a to napriek tomu,
že matka maloletého sa preukázateľne snaží otcovi vyjsť v ústrety a nájsť kompromis. Nariadené neodkladné opatrenie je aj v súčasnosti nevyhnutné pre regulovanie vzájomných vzťahov medzi stranami a tým aj pre zachovanie stabilného prostredia pre maloletého C.. Za nedôvodný považovala i návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom otec navrhoval styk hraničiaci so striedavou starostlivosťou, keďže nespĺňa zákonom požadované náležitosti, keďže otec neuviedol ani neosvedčil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súčasného neodkladného opatrenia. Poukázala na skutočnosť, že hlavným dôvodom zamietnutia návrhov otca bolo nenaplnenie základných podmienok potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako i absencia zmeny pomerov či absencia bezodkladnosti. Napadnuté uznesenie považuje za vecne a právne správne a s jeho odôvodnením v plnej miere súhlasí.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, otcom maloletého dieťaťa (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I. proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 357 písm. e/ a § 355 ods. 2 CSP) a vo výroku II., proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 z.č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca voči výroku I., zamietnutiu jeho návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 336 písm. c/ CSP) a odvolanie otca maloletého voči výroku II., proti zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti je nutné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
5. Predmetom konania vo veci samej vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 10P/44/2019 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. F., nar. X. L. XXXX.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie prípustnosti odvolania otca voči tej časti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorou zamietol návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia (I. výrok) a preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia voči tej časti, ktorou návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok).
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1.
9. Podľa § 59 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f) (ods. 1). Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho (ods. 2).
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. Podľa všeobecnej úpravy Civilného sporového poriadku (ktorá platí aj pre mimosporové konanie) je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP a ktorými sú uznesenia o: zastavení konania, odmietnutí podania vo veci samej, odmietnutí žaloby na obnovu konania, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, návrhu na opravu
chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, odklade vykonateľnosti rozhodnutia, povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, zabezpečení dôkazného prostriedku, nároku na náhradu trov konania, prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. Ustanovenie § 59 CMP upravuje odchýlky prípustnosti odvolania ako riadneho opravného poriadku v civilnom mimosporovom konaní. Nad rámec uznesení, voči ktorým Civilný sporový poriadok pripúšťa odvolanie, v mimosporovom konaní je odvolanie prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f), proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho. Proti iným rozhodnutiam odvolanie nie je prípustné.
12. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.
13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že odvolateľ odvolaním napadol i výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol jeho návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je v citovaných zákonných ustanoveniach § 357 CSP a § 59 CMP uvedené, z čoho možno vyvodiť jediný záver, že proti nemu nie je odvolanie objektívne prípustné. Tu odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 357 písm. e) CSP je odvolanie prípustné len proti uzneseniu o zrušení neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1 CSP (tzv. vyhovujúce uznesenie), čo nie je prejednávaný prípad, keďže odvolaním bolo napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
14. Žiada sa dodať, že súd prvej inštancie nesprávne v napadnutom uznesení poučil účastníkov konania o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uzneseniu. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť nesprávneho poučenia strán o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie zo strany súdu prvej inštancie, nezakladá procesnú legitimáciu uplatnenia tohto opravného prostriedku, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 362 ods. 3 poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.
15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolanie otca proti súdu uzneseniu prvej inštancie tak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a nevyhnutným tak bolo, aby odvolací súd podané odvolanie s použitím ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal odvolacími námietkami odvolateľa týkajúcimi sa nesprávnosti zamietnutia návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné.
16. Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého uznesenia vo výroku II., ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
18. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s rozhodnutím a s prevažnou podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
19. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 111 písm. d) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.
21. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
24. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
26. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že otec dostatočne neosvedčil neodkladnosť a naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia, neosvedčil stav, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu. Nie je sporné, že styk otca s maloletým je dočasne upravený uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/56/2019-359 z 30. septembra 2019 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým synom každý párny víkend v mesiaci, a to od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci, a to v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a každý párny týždeň v mesiaci v stredu od 16. hod. do 18.30 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v mieste svojho bydliska ho otcovi v určenom čase odovzdať.
27. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na existujúcu úpravu styku nie je na mieste okamžitý zásah súdu formou nariadenia ďalšieho neodkladného opatrenia.
28. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
29. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady citovaných procesných noriem na to, aby bolo potrebné v zmysle § 325 ods. 1 CSP bezodkladne upraviť pomery účastníkov navrhovaným neodkladným opatrením a preto bolo dôvodným návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
31. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa o ňom bude rozhodovať v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).