Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-16-2021.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Subarea
28P/16/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: U.. L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, Q., t.č. bytom L. XX, Q., zastúpená Advokátskou kanceláriou GARAJ & Partners, s.r.o., so sídlom T. X, Q. a otca: I.. U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, Q., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný platiť na maloletú F. R., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.02.2021, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným v sume 1.600,- EUR mesačne k rukám matky, vždy vopred do 15. dňa kalendárneho mesiaca, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov a úprave práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva.
2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že prakticky od narodenia maloletej otec nejavil o ňu záujem. Starostlivosť o dcéru mu vždy spôsobovala diskomfort a zaťažovala ho. Uvedené skutočnosti viedli k hádkam medzi matkou a otcom, čo v konečnom dôsledku vyústilo do toho, že v mesiaci september 2019 otec opustil spoločnú domácnosť. Odvtedy otec s matkou prakticky nekomunikuje, nestretáva sa s maloletou, nezabezpečuje jej starostlivosť a ani výživu, a ani nemá záujem o informácie týkajúce sa maloletej, napr. jej zdravotného stavu. Od momentu opustenia spoločnej domácnosti sa otec v minimálnom rozsahu a nie pravidelne podieľa na nákladoch súvisiacich s domácnosťou, kde sa maloletá zdržuje a v minimálnom rozsahu a nie pravidelne prispieva na výživu maloletej. Maloletá zostala v starostlivosti matky, ktorá sa o ňu nepretržite stará, t.j. zabezpečuje jej kompletnú starostlivosť, výchovu a výživu. Otec nemá záujem o maloletú, nestará sa o ňu, s maloletou sa nestretáva a ani si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej. Otec nemá záujem upraviť pomery dohodou, a to i napriek snahám matky, preto musela pristúpiť k podaniu tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Od septembra 2019 otec prispieval primárne na poplatky spojené s bytom, v ktorom má maloletá bydlisko a spoločne aj na výživu maloletej v sume cca 200 - 300,- EUR mesačne. Od augusta 2020 však otec neprispel na chod domácnosti a ani na výživu maloletej žiadnou sumou, iba v decembri 2020 zaslal 250,- EUR, ktoré matka použila na výživu maloletej. Otec nie je schopný i napriek svojím zvýhodneným majetkovým pomerom prispievať dobrovoľne na výživu maloletej. Matka
aktuálne nie je zárobkovo činná, ani nemá možnosť sa zamestnať, nakoľko je s maloletou na rodičovskej dovolenke. Matka poberá len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v celkovej výške 394,95 EUR, a preto je v podstate istým spôsobom odkázaná na finančnú výpomoc svojej rodiny, mamy a sestry, ktoré de facto suplujú otcovu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Matka je výlučnou vlastníčkou dvoch bytov, a to garsónky v Petržalke, ktorú aktuálne neprenajíma, dočasne ju užíva jej teta, ktorá platí všetky náklady súvisiace s bývaním a tiež 2-izbového bytu v D., ktorý matka prenajíma tretím osobám, pričom výška nájomného pokrýva pravidelné mesačné úhrady hypotekárneho úveru na tento byt. Matka býva spoločne s maloletou dcérou v 3-izbovom byte v Ružinove, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a znáša náklady na spoločné bývanie, ktoré sú vo výške cca 211,- EUR mesačne (poplatok za správu bytu, zálohové platby za energie, dane z nehnuteľnosti, poplatok za internet, televíziu a mobilný telefón), ale aj ďalšie náklady na potrebné opravy, zariadenie bytu či na čistiace prostriedky. Pravidelné splátky hypotekárneho úveru, ktorým je byt financovaný, neboli splácané asi 8 mesiacov, a to z dôvodu povoleného odkladu splátok zo strany banky na žiadosť otca. Tieto splátky však bude potrebné opätovne uhrádzať už v mesiaci február 2021. Matka je tiež vlastníčkou motorového vozidla, pričom všetky náklady s ním spojené znáša sama. Otec maloletej je zamestnaný ako manažér a riaditeľ úseku a dosahuje príjem vo výške približne 55.000 - 66.000 EUR ročne, preto otec môže dosahovať príjem približne vo výške 3.800 EUR mesačne (čistá mzda). Otec je výlučným vlastníkom trojizbového bytu v Dúbravke, ktorý v minulosti prenajímal a v súčasnosti v ňom zrejme sám býva a tiež vlastníkom trojizbového bytu v B. F., ktorý prenajímal za cca 700-800 EUR mesačne. Maloletá F. vzhľadom na svoj vek má potreby, ktoré sa neustále menia. Základné a najnevyhnutnejšie náklady maloletej sú vo výške približne 620 EUR mesačne a pozostávajú najmä z týchto položiek: bývanie (cca 105 EUR), strava (cca 350 EUR), lieky (25 EUR), detská kozmetika (30 EUR), oblečenie (minimálne 60 EUR), plienky (50 EUR). Okrem základných potrieb má maloletá aj ďalšie potreby spojené so zdravým vývojom a vývinom. S tým súvisí nákup detských hračiek, knižiek, rôznych edukačných pomôcok, elektroniky (napr. tablet), športových pomôcok (napr. detské odrážadlo) a nákladov spojených s výletmi (napr. ZOO, kúpaliská, sánkovanie v prírode). Tieto položky predstavujú nemalú finančnú čiastku, ktorá fakticky zaťažuje iba matku. Maloletá v prípade priaznivej situácie navštevuje kurzy plávania (100 EUR/mesiac) a po tom, ako sa zmiernia protipandemické opatrenia bude navštevovať interaktívne kurzy anglického jazyka (80 EUR/mesiac). V aktuálnej epidemiologickej situácii matka dbá na to, aby s maloletou čo možno najčastejšie chodili do prírody, podľa možností s malým výskytom ďalších ľudí, čo je taktiež spojené s nemalými mesačnými nákladmi (cca 100 EUR/mesiac len na benzín). Matka trávi s maloletou čas, ak je to dovolené, aj v rodičovskom dome matky mimo Q., pričom náklady predstavujú výšku cca 150 EUR/mesiac (tieto náklady znáša primárne stará matka maloletej). Otec sa nepodieľa ani na kúpe darčekov pre maloletú, a to či už na narodeniny, meniny alebo Vianoce. Všetky darčeky zabezpečuje matka alebo stará mama či krstná mama (teta) maloletej. Otec neposkytuje maloletej osobnú starostlivosť od mesiaca september 2019, a preto táto skutočnosť musí byť zohľadnená pri určovaní výšky výživného. Majetkové pomery otca sú viac ako nadštandardné. Znamená to, že čím má otec vyššiu životnú úroveň, tým vyšším výživným by mal prispievať svojej dcére. Otec si navyše za posledných päť mesiacov neplnil svoju vyživovaciu povinnosť ani sčasti. Dohoda s otcom ohľadom výšky výživného pre maloletú nie je možná, a preto matka nemá inú možnosť ako dočasne upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej neodkladným opatrením, a to do času, kým súd právoplatne nerozhodne o rozvode manželstva a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, kde bude zahrnuté aj zročné výživné.
3. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. XXP/XX/XXXX konanie o návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej F. na čas po rozvode. Z návrhu otca v danej veci vyplýva, že otec pracuje ako manažér s mesačným príjmom vo výške 3.050,- eur netto + 350,- eur bonusy. Okrem toho má príjmy z prenájmu nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve vo výške 350,- eur, ktorými spláca hypotekárny úver na danú nehnuteľnosť. Svoje mesačné výdavky otec vyčíslil celkovo na sumu 2.230,- eur, zahŕňajúcu tiež náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti matkou a príspevku na maloleté dieťa vo výške 550,- eur mesačne. Svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére na čas po rozvode manželstva otec navrhoval určiť vo výške 250,- eur mesačne. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.
4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
11. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
13. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, pričom súd pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a zároveň bral do úvahy aj tú skutočnosť, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke a jej možnosti získania príjmu sú obmedzené. Podľa vyššie uvedeného považoval súd za primeranú výšku výživného 150,- eur, ktorú bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletej. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka t.j. 1.600 eur mesačne nezodpovedá výživnému v nevyhnutnej miere. Až dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.