Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-112-2020.pdf
PDF · 99.94 KB
Case nature
Subarea
26Co/112/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Mgr. P. K., nar. X. Y. XXXX, trvale bytom X. - I. XXX, proti žalovanému: SFG Holding, s.r.o., IČO: 47 652 870, Bratislavská 45, 917 01 Trnava, zastúpeného advokátom: JUDr. Marek Radačovský, so sídlom Žriedlová 3, Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 11C/44/2020
- 233 z 28. septembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu prvej inštancie 16.09.2020, ktorým žiadal, by súd vydal neodkladné opatrenie na sprístupnenie hnuteľných vecí, ktoré žalovaný odmieta vydať resp. sprístupnil priestory žalovaného za účelom presnej identifikácie hnuteľných veci a dokladov. Konkrétne navrhol, aby súd zakázal žalovanému nakladať, scudziť a premiestňovať hnuteľný majetok žalobcu umiestnený v areály Rakovo: 1. Kancelária prízemie prístavba AB: a/ veľký sekretár Masív 1 ks, b/ skriňa dvojkrídlová železná 1 ks, c/ chladnička 1 ks bielej farby zn. , d/ sedacia súprava hnedá štyri prvky, 2. Kancelárie AB budovy: a/ obraz Foto 1 ks, 3. Kancelária konateľa: a/ šanony súdnych jednotlivých pojednávaní - osobné súdne konania FO Franko, b/ šanony súkromné roku 2009 - 2019 doklady, c/ osobný počítač, d/ kancelárska výbava, písacie potreby, e/ kancelárska stolička čierna otočná, f/ obraz 2,3, 4. Kancelária sekretariát: a/ projektová dokumentácia Ing. S. K. + V. K., b/ šanon - podklady k žiadosti o odkúpenie SOU Mošovce projekt Hypoterapeutické centrum Mošovce, c/ CD, znalecké posudky osobné Rodinný dom 2013, 2016, 2018, d/ osobný PC, 5. Zasadacia miestnosť vedľa kancelárie konateľa: a/ geometrické plány Martinské hole a osobné RD, b/ šanony, c/ obraz č. 4 od p. T. P., d/ osobné dokumenty, 6. Chodba 2. poschodie AB: obrazy, 7. Kancelária archív: a/ projekty osobné vlastníctvo Chata na Martinských Holiach, 8. Chodba v prízemí: a/ bicykel, 9. Garáž č. 2: a/ nákladné vozidlo Tatra 148 modrá, b/ nákladné vozidlo hasičské červené, 10. Garáž č. 3: a/ traktorová vlečka platniak - jedno osy poľnohospodársky príves, b/snežný pluh zelený, c/ traktor Zetor 7745, d/ kosačka červená štvorbubnová, 10. Kuchyňa: a/ mraziak 300 1 biely (ďalej len hnuteľné veci) a aby vydal opatrenie na sprístupnenie hnuteľných vecí pre žalobcu za účelom spísania a spresnenia hnuteľných vecí. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že sa domáha vydania hnuteľných súkromných veci, ktoré ako bývalý vlastník podniku Profil Rakovo s.r.o. mal uložené v Areáli Rakovo 137, v spoločnosti, ktorej časť podniku bola odpredaná žalovanému ako víťazovi ponukového konania v II. kole konkurzu č. 1K /6/2017. Na základe doručenej výzvy Okresného súdu Trnava zo dňa 7. septembra 2020 žalobca žiada súd, aby vyzval žalovaného, aby mu sprístupnil kanceláriu a areál v Rakove za účelom spresnenia a identifikácie hnuteľného majetku, ktorý nie je v súpise kúpnej zmluvy medzi správcom Profil Rakovo a spoločnosťou SFG Holding, s.r.o., ktoré žalobca má uložené všetky potrebné podklady k uvedeným hnuteľnostiam vrátane presného popisu, fotodokumentácie v kancelárii konateľa - presnejšie trezor, kde sú zoznamy a dokumenty. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1,§ 325 ods. 1 a ods. 2
písm. c) a d) § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2). Vecne súd prvej inštancie dôvodil, že sa oboznámil s celým obsahom spisu, pričom dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, a to z nasledovných dôvodov: Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako reakciu na výzvu súdu na doplnenie a opravu žaloby uznesením č.k. 11C/44/2020-150 zo dňa 7. septembra 2020. V uvedenom uznesení však súd nevyzval žalobcu na doloženie dokladov k hnuteľným veciam (o ktorých žalobca tvrdí, že sú v trezore u žalovaného), ale vyzval ho na identifikáciu požadovaných hnuteľných vecí, v zmysle ich spísania a opísania. Pre potreby riadnej žaloby zatiaľ postačuje aspoň taká identifikácia hnuteľných vecí, z ktorej bude súdu a žalovanému zrejmé, o ktoré hnuteľné veci ide. Nie je preto daný naliehavý dôvod, aby za účelom odstránenia vád žaloby žalobca na základe neodkladného opatrenia vstupoval do nehnuteľností žalovaného, keďže pre potreby doplnenia žaloby nie sú potrebné ani doklady k hnuteľným veciam, ani ich fotografie, ale postačuje ich opis aspoň v takom rozsahu, ktorého je žalobca schopný. Ak napr. žalovaný nevie uviesť značku bicykla, postačuje uviesť, či ide o bicykel pánsky/dámsky, farbu, približný vek, jeho vybavenie a pod. Obdobne to platí napr. o ostatných hnuteľných veciach, ktoré postačuje opísať v zmysle aspoň približných rozmerov, farby, veku, atď. Nariadenie neodkladného opatrenia umožnenia vstupu do nehnuteľností žalovaného by bolo neprimeraným tiež z dôvodu, že žaloba obsahuje vady petitu (uvedené v uznesení zo dňa 7. septembra 2020), ktoré doposiaľ neboli odstránené, je preto vylúčené, aby súd neodkladným opatrením ukladal žalovanému akúkoľvek povinnosť, keďže v konaní sa zatiaľ nekoná na podklade riadnej žaloby bez vád, v zmysle jednoznačného petitu. Okrem uvedeného, žaloba, ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, neobsahujú také skutočnosti, z ktorých by z právneho hľadiska bolo možné urobiť záver o pravdepodobnosti nároku žalobcu týkajúceho sa vlastníckeho práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Žalobca ničím hodnoverne neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže dostatočne neosvedčil existenciu práva vo veci samej, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 326 ods. 1 CSP. Naopak, napr. pri dopravných prostriedkoch žalobca v žalobe uvádza, že sú vlastníctvom jeho brata, z ktorého dôvodu je vlastnícka žaloba pri nich vylúčená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pritom nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, avšak tieto skutočnosti osvedčené neboli. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca ani neosvedčil, že by žalovaného skutočne vyzval na vydanie vecí, keď neosvedčil, že by žalovanému doručil akúkoľvek výzvu. Zároveň nie je zrejmé, prečo žalobca nedisponuje zoznamom hnuteľných vecí, keď sám v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že pri preberaní majetku od správcu prevzal žalobca svoje hnuteľné veci na základe súpisu majetku a nie je tiež zrejmé, prečo potom uvedené hnuteľné veci nechal žalobca v nehnuteľnostiach žalovaného. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že zoznam hnuteľných vecí v Prílohe č. 1 k žalobe (č.l. 127) je oproti zoznamu hnuteľných vecí z Výzvy II. zo dňa 15. júna 2020 (č.l. 128) oveľa širší, čo žalobca ničím nezdôvodnil. Aj tieto nezrovnalosti sú dôvodom, prečo súd nepovažoval vydanie neodkladného opatrenia za dôvodné a primerané. Pokiaľ ide o zákaz žalovanému nakladať, scudziť a premiestňovať hnuteľný majetok žalobca ničím neosvedčil (ani netvrdil), že by mal žalovaný v úmysle nakladať, scudziť alebo premiestňovať uvedený hnuteľný majetok, a aj z tohto dôvodu (okrem už vyššie uvedených) nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku tohto uznesenia zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že vo veci samej sa domáha vydania hnuteľných vecí, ktoré ako bývalý vlastník podniku Profil Rakovo, s.r.o. mal uložené v areáli Rakovo 137, v spoločnosti, ktorej čas podniku bola odpredaná žalovanému ako víťazovi ponukového konania v druhom kole konkurzu č. 1K/6/2017. Súd prvej inštancie ho vyzval na odstránenie vád žaloby a preto žiada súd, aby nariadil žalovanému sprístupnenie kancelárií areál v Rakove za účelom spresnenia a identifikácie hnuteľného majetku, ktorý nie je v súpise kúpnej zmluvy medzi správcom Profil Rakovo, s.r.o. v konkurze a žalovaným. Dôvodil, že všetky potrebné podklady vrátane presného popisu a fotodokumentácie sú v kancelárii, presnejšie v trezore. Pre objektívnu identifikáciu a spresnenie žaloby v zmysle požiadavky a výzvy súdu je nevyhnutné prevziať uvedené doklady. Namietal, že žalovaný neoprávnene blokuje prístup k prevzatiu vecí, ktoré nie sú v súpise majetku v zmluve medzi Profil Rakovo, s.r.o. v konkurze a žalovaným. Odmietnutím neodkladného opatrenia súd prvej inštancie porušuje práva žalobcu pre naplnenie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ako i § 132 CSP, keďže žalobca presne opísal hnuteľné veci, zmluvy, technické preukazy vozidiel a uviedol miestnosti, kde sa majetok nachádza. Dodal, že je v záujme rovnocenného postavenia
strán v konaní, aby vydaním nariadenia bolo umožnené žalobcovi za prítomnosti žalovaného naplniť požiadavku spresnenia súpisu majetku. Poukázal na súpis majetku, ktorý žalovaný odkúpil a navrhol porovnať ho so súpisom zo strany žalobcu, z čoho vyplýva zrejmý dôkaz, že v kúpnej zmluve sa majetok, ktorého sa žalobca dožaduje nenachádza. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a nariadil neodkladné opatrenie a to sprístupnenie priestorov spoločnosti žalovaného žalobcovi za účelom prevzatia originál dokladov a vyhovenia spresneného opisu hnuteľného majetku, ktorého sa domáha žalobca.
3. Súd prvej inštancie v predkladacej správe uvádza, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene. Žalobca doručil súdu prvej inštancie výpis zo „schránky.Slovensko“, z ktorého vyplynulo, že odvolanie proti zamietnutiu neodkladného opatrenia č.k. 11C/44/2020-233 z 29. septembra 2020 bolo odoslané 10. októbra 2020 o 20,44 hod. I keď odvolací súd mal isté pochybnosti o informatívnom výpise z portálu ÚPVS, považoval odvolanie za podané včas a to i s poukazom na ustálenú judikatúru a to najmä uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/75/2019 z 22. januára 2020, z ktorého vyplýva, že súdy musia každé ustanovenie Civilného sporového poriadku vykladať v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, medzinárodno-právnymi záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou ESĽP a SD EÚ. Pokiaľ nemá preukázané mimo rozumných pochybností, že procesný úkon nebol urobený včas, alebo procesné právo nebolo uplatnené včas, musí vychádzať z predpokladu, že sa tak stalo.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť (§ 387 CSP).
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať, scudziť a premiestňovať hnuteľné veci (špecifikované v bode 1. tohto uznesenia) a aby sprístupnil žalobcovi priestory za účelom ich spísania.
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalobcu na nariadenie neodkladné opatrenia zamietol.
7. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Odvolací súd ku všeobecným odvolacím námietkam žalobcu uvádza že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preukázateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu a podobne. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie odkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo k úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Postačuje aj dôvodná obava, respektíve reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívnymi dopadom na takýto majetok (jeho zmena majúca za následok výrazné zníženie jeho speňažiteľnosti). Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie odkladného opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
11. Vzhľadom na štádium konania, bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že celý nárok uplatňovaný žalobou je daný. Teda už ani prvá zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je daná.
12. Zhodne ani druhá z podmienok, a to osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, vzhľadom na existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobcu, tak ako správne uzavrel i súd prvej inštancie nebola osvedčená, splnená. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Samotná existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie umožňuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené. Žalobca žiada neodkladným opatrením umožniť mu vstup do priestorov žalovaného a zákaz nakladať, scudziť alebo premiestňovať hnuteľné veci. Za účelom splnenia výzvy súdu prvej inštancie na odstránenie vád žaloby upresnením hnuteľných vecí nenapĺňa znaky potreby dočasnej úpravy. Žalobca podľa výzvy súdu prvej inštancie má vo veci samej odstrániť nedostatky žaloby špecifikáciou hnuteľných vecí a to len spôsobom ich nezameniteľnosti s inými vecami, identifikáciou spôsobom, aby bolo súdu i žalovanému zrejmé, o ktoré hnuteľné veci ide.
13. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené kumulatívne stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako o tom rozhodol v napadnutom uznesení súd prvej inštancie a preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.
15. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).