Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-7-2021.pdf
PDF · 93.45 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore žalobcu Mesto Veľký Krtíš, IČO: 00319651, so sídlom vo Veľkom Krtíši, J. A. Komenského č. 3, zastúpeného právnym zástupcom Nosko & Partners s.r.o., IČO: 36860107, so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej č. 2, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Vladimír Nosko, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo N. E., T. č. 1, v súčasnosti vo výkone väzby v ÚVTOS Banská Bystrica, 2/ R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo N. E., T. č. 1, zastúpenej Mgr. Michalom Zálešákom, LL.M, advokátom so sídlom v Bratislave, Heyrovského č. 14, 3/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo N. E., T. č. 1, 4/ R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo N. E., T. č. 1, 5/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo N. E., T. č. 1, 6/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo N. E., T. č. 1, 7/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo N. E., T. č. 1, 8/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo N. E., T. č. 1, 9/ F. Kováčovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom vo N. E., T. č. 1, a 10/ R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo N. E., T. č. 1, žalovaní 3/ až 10/ zastúpení žalovanou 2/ ako zákonným zástupcom, o vypratanie nehnuteľnosti, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12C/14/2020-172 zo dňa 15.12.2020, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovanej 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; v odôvodnení uznesenia uviedol, že vo veci samej sa žalobca proti žalovaným domáha vypratania nehnuteľnosti (bytu) v jeho vlastníctve, pretože nájom žalovaného 1/ k bytu skončil dňa 30.03.2020 uplynutím dojednanej doby a preto žalovaní užívajú byt podľa jeho názoru bez právneho dôvodu; žalovaná 2/ vo vyjadrení navrhla žalobu žalobcu zamietnuť v podstate s odôvodnením, že do bytu sa nasťahovala po tom, ako bol žalovaný 1/ vzatý do väzby a v byte zostali jej deti, žalobca s ňou odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu, nachádza sa v nepriaznivej životnej situácii a nútené vypratanie predstavuje vážny zásah do základných ľudských práv a slobôd; v priebehu konania navrhla žalovaná 2/ nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti žalobcovi zabezpečiť vykurovanie sporného bytu do právoplatného skončenia konania, pretože napriek začatiu vykurovacieho obdobia žalobca nespustil vykurovanie bytového domu, hoci tepelnú energiu zabezpečuje, v bytovom dome sú v dôsledku toho izbové teploty hlboko pod štandardnou izbovou teplotou, čo ohrozuje život tam žijúcich ľudí, preto v dôsledku nízkych teplôt v byte im hrozí ujma na zdraví a to predovšetkým maloletým deťom; súd prvej inštancie dospel k záveru, že „v danom prípade sa po oboznámení s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že žalovaná 2/ dostatočne neosvedčila naliehavosť právnej ochrany neodkladným opatrením; medzi stranami sporu je nesporné, že žalovaná 2/ v právnom postavení nájomcu uzavrela dňa 04.12.2013 s Mestom Veľký Krtíš ako vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parc. C KN č. XXXX a zapísanom na LV č. XXXX vedenom X. úradom N. Krtíš, katastrálny odbor, pre k.ú. N. E., obec N. E., okres N. E., zmluvu o nájme bytu č. XXXXXXXXXX; byt sa nachádza na ulici T. 1, N. E. na II. poschodí bytového domu a
pozostáva z 1 izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyne a ostatného príslušenstva a vybavenia; nájomný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.03.2014 a štvrťročne predlžovaný naposledy dodatkom č. 23 k nájomnej zmluve č. XXXXXXXXXX do 30.09.2019 a skončil uplynutím tejto doby v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka; žalovaná 2/ sa po uplynutí doby nájmu z bytu vysťahovala a opustila aj osoby, ktoré s ňou žili v spoločnej domácnosti; žalobca v nadväznosti na uvedené a vo vzťahu k predmetnému bytu pristúpil dňa 31.12.2019 k uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu a dohody o urovnaní č. XXXXXXXXXX so žalovaným 1/; osobami tvoriacimi domácnosť nájomcu sú v zmysle zmluvy deti žalovaného 1/ (žalovaní 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/); nájomný pomer bol v zmysle zmluvy uzatvorený na dobu určitú do 30.03.2020; nájom skončil uplynutím tejto doby, a to s odkazom na ustanovenie § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka; po tom ako bol žalovaný 1/ vzatý do väzby sa žalovaná 2/ bez vedomia prenajímateľa a bez akéhokoľvek právneho vzťahu, ktorý by ju oprávňoval k užívaniu bytu opätovne do bytu nasťahovala a do dnešného dňa ho bezodplatne užíva; z vyššie uvedených skutočností potom vyplýva, že žalobca voči žalovanej 2/ nemá žiadnu povinnosť, pretože medzi ním a žalovanou neexistuje žiadny právny vzťah; pokiaľ by žalobcovi bola uložená povinnosť zabezpečiť vykurovanie sporného bytu, tak túto povinnosť žalobca splniť nemôže, pretože to nepatrí do jeho kompetencie; žalobca výrobu a rozvod tepla nezabezpečuje; dodávku a rozvod tepla zabezpečuje na základe zmluvy o dodávke a odbere tepla dodávateľ, ktorý má v predmete činnosti výrobu a rozvod tepla; vo vzťahu k bytovému domu súp. č. XXX nemá žalobca uzatvorenú žiadnu zmluvu o dodávke a odbere tepla so žiadnym dodávateľom; navyše (...) celkový dlh, ktorý eviduje žalobca v súvislosti s užívaním bytu je v sume 1.749,95 € a je tvorený z neuhradeného nájomného a služieb spojených s užívaním bytu (teda aj za dodávku tepla); zo strany žalovanej 2/ nedošlo po podaní žaloby ani len k čiastočným úhradám tohto nedoplatku; z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že takýchto bývalých nájomníkov je v bytovom dome súp. č. XXX niekoľko a všetci byty užívajú bez právneho dôvodu; súd je preto toho názoru, že pokiaľ nedôjde k úhrade všetkých nedoplatkov za dodávku tepla v bytovom dome súp. č. XXX, tak dovtedy žiadny dodávateľ tepla neuzatvorí so žalobcom zmluvu o dodávke a odbere tepla; nie je spravodlivé od žalobcu požadovať, aby tieto nedoplatky vyrovnal, nakoľko by mu to spôsobilo škodu“; preto súd prvej inštancie návrh žalovanej 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).
2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 31.12.2020 (č.l. 214-215 spisu); vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní uviedla, že „nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nepreukázala naliehavosť právnej ochrany; v týchto dňoch a týždňoch sa v noci teplota vzduchu pohybuje okolo nuly, pričom ani počas dňa nie je oveľa teplejšie; v dôsledku nízkych teplôt hrozia osobám žijúcim v bytovom dome závažné zdravotné problémy; súd vo svojom rozhodnutí nevzal do úvahy skutočnosť, že v byte žije 8 detí, v ktorých najlepšom záujme je, aby žili v primeraných životných podmienkach, ku ktorým patrí aj normálna izbová teplota“; ďalej zdôraznila, že „v súčasnosti je v dôsledku pandémie koronavírusu vyhlásený núdzový stav, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva; podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. f) zákona č. 42/1994 Z. z. obec v čase núdzovej situácie poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi, najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc obyvateľstvu obce a osobám nachádzajúcim sa na území obce; podľa ustanovenia § 17 zákona č. 42/1994 Z. z. fyzické osoby majú právo na bezprostrednú pomoc pri ohrození života, zdravia a majetku; vyššie uvedené ustanovenia zákona zároveň zakladajú povinnosti Mesta Veľký Krtíš vo vzťahu k osobám žijúcim na jeho území; zákonodarca zjavne počas obdobných zložitých situácií považuje za nevyhnutné, aby sa obce postarali o osoby žijúce na ich území; nie je teda možné návrh zamietnuť z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovanou neexistuje právny vzťah; niektoré povinnosti žalobcovi totiž vyplývajú priamo zo zákona; ďalšie povinnosti obciam vyplývajú taktiež zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; žalobca však svoje uvedené povinnosti ignoruje“; ďalej argumentovala, že „žalobca odpojením bytového domu, a teda aj bytu, od dodávky tepla, zasiahol do práva žalovaných na ochranu obydlia, ich súkromného a rodinného života; žalovaní byt, ktorý žalobca žiada vypratať, stále obývajú a je ich obydlím, ktoré požíva ochranu v zmysle Ústavy SR a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná; žalovaná v dôsledku tohto zásahu a v dôsledku toho, že hrozia vážne ďalšie zásahy do práv žalovaných, požiadala súd o dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania, kým nebude rozhodnuté vo veci meritórne“; nakoniec poukázala na skutočnosť, že „napadnuté uznesenie sa tiež odvoláva na údajnú nemožnosť zo strany žalobcu splniť povinnosť, ktorú vo svojom návrhu žiada žalovaná; s týmto
právnym argumentom žalovaná tiež nemôže súhlasiť; v samotnom uznesení sa totiž uvádza, že „k bytovému domu súp. č. XXX, nemá žalobca uzatvorenú žiadnu zmluvu o dodávke a odbere tepla so žiadnym dodávateľom“; dodávku tepla do bytových domov vo vlastníctve žalobcu síce zabezpečuje dodávateľ tepla, ale pre žalobcu ako odberateľa; žalobca pravidelne uzatváral a naďalej uzatvára zmluvy o dodávke a odbere tepla, o čom svedčí aj dôkaz, ktorý prikladá žalovaná k tomuto odvolaniu; ešte predchádzajúcu zimu zabezpečoval dodávku tepla ako odberateľ aj vo vzťahu k bytovému domu; túto zimu však došlo k pozastaveniu dodávky tepla v bytovom dome nekonaním žalobcu, t.j. neuzatvorením zmluvy s dodávateľom; žalovaná sa domnieva, že súd v tejto súvislosti dospel k neprávnemu zisteniu či uváženiu, že žalobca objektívne nemôže zabezpečiť dodávku tepla do bytu; pokiaľ ide o obavy žalobcu, že žalovaná nebude za dodávku tepla platiť, žalovaná uvádza, že podobne ako mnohí ďalší obyvatelia bytového domu, má zriadený inštitút osobitného príjemcu, ktorý môže slúžiť aj na účely úhrad nákladov spojených s bývaním; opätovne uvádza, že nežiada o dodávku tepelnej energie zadarmo“; na základe uvedeného žalovaná 2/ navrhla zmenu napadnutého uznesenia v zmysle vyhovenia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2.2 Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 2/ nevyjadril.
3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4. Odvolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné.
5.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej 2/ ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na spor aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne spor správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
5.2 Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
5.3 Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania a ostatného obsahu spisu dospel aj odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia pre neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 C.s.p.; odvolací súd mal za osvedčenú skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom sporného bytu v celosti; nespornými skutkovými tvrdeniami strán bolo súčasne osvedčené, že žalovaní (okrem žalovaného 1/) sporný byt žalobcu užívajú (obývajú); medzi stranami nebolo ani sporné, že žalovaní užívajú (obývajú) sporný byt žalobcu aj po uplynutí dojednanej doby nájmu do 30.03.2020 podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/; z uvedeného mal preto odvolací súd pre účely odvolacieho konania osvedčené, že medzi stranami neexistuje žiadny taký právny vzťah, ktorému by bolo možné poskytnúť ochranu navrhovaným neodkladným opatrením, t.j. na strane žalovaných nebola osvedčená existencia konkrétneho práva, ktoré by mohlo byť ohrozené v dôsledku neposkytnutia ochrany navrhovaným neodkladným opatrením; ani podľa odvolacieho súdu nemožno žalobcovi uložiť povinnosť zabezpečiť plnenie spojené s užívaním bytu (vykurovanie) za situácie keď takáto povinnosť žalobcovi nevyplýva zo záväzkového vzťahu alebo zo zákona; navyše je zrejmé, že žalovaní sa v podstate domáhajú zamietnutia žaloby s poukazom na výkon práva žalobcu v prejednávanom spore v rozpore s dobrými mravmi, t.j. nespochybňujú samotnú existenciu tvrdeného práva žalobcu, len sa domáhajú odopretia jeho výkonu pre tvrdený rozpor s dobrými mravmi; na možnosti odopretia výkonu práva pre rozpor s dobrými mravmi však podľa odvolacieho súdu nemožno založiť povinnosť žalobcu zabezpečovať žalovaným požadované plnenie (vykurovanie); rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia pritom neumožňuje posúdenie žalovanými nastolenej otázky ochrany obydlia z hľadiska ochrany základných ľudských práv a slobôd, ktorú bude súd prvej inštancie posudzovať vo veci samej; podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že neodkladné opatrenie je opatrením dočasným a jeho nariadením nemôže byť v zásade vytvorený nenávratný stav, súčasne právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by žalobcovi vznikla povinnosť vstúpiť do zmluvného vzťahu, ktorá mu však nevyplýva zo žiadneho záväzkového vzťahu alebo zákona; poukaz žalovaných na zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí, pretože situácia žalovaných nebola spôsobená mimoriadnou udalosťou (t.j. ohrozením verejného zdravia II. stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), preto prejednávaný spor nespadá do vecnej pôsobnosti zákona č. 42/1994 Z. z.; preto odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a uplatneným odvolacími dôvodmi nesprávnych skutkových zistení ani nesprávneho právneho posúdenia veci sa žalovanej 2/ správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepodarilo spochybniť.
5.4 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
6. Nakoľko v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, odvolací súd nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania; o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).