Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/214/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v právnej veci žalobcu : T.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX N., podnikajúci pod obchodným menom T.. K. N. K. N., s miestom podnikania F. XXXX/X, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX (s pozastavenou činnosťou od 01.11.2019 do 01.11.2022) proti žalovanému : ELVA Pharma SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Hálkova 3, 010 01 Žilina, IČO: 50 746 685, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, o zaplatenie 200,-eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 200,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,-eur od 16.07.2018 do zaplatenia, zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 03.10.2018, v znení doplnenia zo dňa 15.11.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 755,14 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky zo dňa 01.03.2018 uzavretej medzi stranami sporu dodal žalobca žalovanému službu : sprostredkovanie a podporu predaja humánnych liekov. Objednávka bola na obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018. Cena za sprostredkovanie predaja bola dohodnutá na 500,-eur mesačne. K cene za sprostredkovanie predaja prináležala ešte mesačná odmena za splnenie predajného plánu podľa mesačných výkazov, ktoré boli poskytované žalovanou stranou. Na základe uvedeného žalobca poslal faktúru č. 4/2018 zo dňa 30.06.2018, splatnú dňa 15.07.2018 v sume 1.160,-eur, čo bolo aj žalovanou stranou odsúhlasené. Z tejto sumy bolo žalovanou stranou uhradená suma 160,-eur. V rámci interného vyúčtovania bola suma, ktorú je ešte potrebné zo strany žalovaného uhradiť určená a žalovanou stranou aj odsúhlasená na sumu 755,14 eur. Žalobca ako dôkazy predložil spolu so žalobou : faktúru č. 4/2018, predžalobnú výzvu s podacím lístkom, objednávku zo dňa 01.03.2018, emailovú komunikáciu.

2. V danej veci bol vydaný dňa 28.11.2018 platobný rozkaz č.k. -20. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, súd uznesením č.k. -76 zo dňa 30.01.2019 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu s poukazom na ust. . Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcom uplatnené nároky voči žalovanému žalovaný neuznáva a považuje ich za neopodstatnené v celom rozsahu. Žalovaný rozporuje pohľadávku uplatnenú žalobcom čo do právneho dôvodu a výšky, nakoľko uplatnený nárok považuje za nedôvodný, tento neuznáva a súčasne popiera existenciu pohľadávky a žalovanú pohľadávku považuje za neexistujúcu. Žalovaný si nie je vedomý záväzkov voči žalobcovi, žalovaný zároveň spochybňuje tiež žalobcom uplatnené úroky z omeškania a ostatné príslušenstvo. Existenciu svojich nárokov žalobca preukazuje s poukazom na obchodno -

záväzkový vzťah, ktorý mal byť medzi stranami sporu založený objednávkou č. XXXXXXXX zo dňa 01.03.2018. Je pravdou, že žalovaný si objednal u žalobcu na základe objednávky č. XXXXXXXX zo dňa sprostredkovanie a podporu predaja humánnych liekov a to na obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018, pričom v tejto súvislosti žalovaný dňa 05.03.2018 poskytol žalobcovi preddavok vo výške 1.000,-eur. Žalobca za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018 vystavil žalovanému nasledovné faktúry: faktúra č. 1/2018, vystavená dňa 31.03.2018 na sumu : 1.236,-eur, splatná dňa 15.04.2018, ktorá bola žalovaným v celosti zaplatená dňa 17.04.2018 a to bezhotovostným prevodom z účtu žalovaného na účet žalobcu uvedený v uvedenej faktúre, faktúra č. 2/2018, vystavená dňa 30.04.2018 na sumu : 1.354,-eur, splatná dňa 15.05.2018, ktorá bola žalovaným v celosti zaplatená dňa 11.05.2018 a to bezhotovostným prevodom z účtu žalovaného na účet žalobcu, faktúra č. 3/2018, vystavená dňa 31.05.2018 na sumu : 1.132,-eur, splatná dňa 15.06.2018, ktorá bola žalovaným v celosti zaplatená dňa 18.06.2018 a to bezhotovostným prevodom z účtu žalovaného na účet žalobcu, faktúra č. 4/2018, t.j. žalovaná faktúra, vystavená dňa 30.6.2018 na sumu : 1.160,-eur, splatná dňa 15.07.2018, z ktorej bola žalovaným vysporiadaná nasledovne : dňa 01.08.2018 žalovaný zaplatil sumu 160,-eur a to bezhotovostným prevodom z účtu žalovaného na účet žalobcu a ostávajúca suma 1.000,- eur bola žalovaným voči žalobcovi vysporiadaná na základe jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov, ktorý vystavil dňa 17.08.2018 žalovaný a v ktorom žalovaný jednostranne započítal vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného vo výške 1.000,-eur, a to na tom skutkovom základe, že žalovaný evidoval vo svojom účtovníctve pohľadávku voči žalobcovi titulom preddavku, ktorý bol žalovaným dňa 05.03.2018 poskytnutý žalobcovi vo výške 1.000,-eur a to bezhotovostným prevodom z účtu žalovaného na účet žalobcu, pohľadávku, ktorú žalovaný jednostranne započítal s pohľadávkou žalobcu vo výške 1.000,-eur z faktúry č. 4/2018, t. j. v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú 1.000,-eur (ako jednostranný zápočet), jednostranný zápočet bol žalobcovi zaslaný dňa 22.08.2018 prostredníctvom pošty. Záväzok žalovaného z faktúry č. 4/2018 bol teda v celosti vysporiadaný. Žalovaný popiera existenciu akejkoľvek dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorú v žalobe uviedol žalobca, t.j. že v rámci interného vyúčtovania mala byť medzi stranami sporu odsúhlasená suma k úhrade v prospech žalobcu vo výške 755,14 eur, t.j. vo výške, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalobca nešpecifikoval, kedy mala byť táto dohoda uzavretá, čo malo tvoriť právny základ tejto dohody, ako aj sumy vo výške 755,14 eur, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňuje žalobou. Žaloba žalobcu je tak zmätočná, nakoľko svoje nároky voči žalovanému preukazuje čo do skutkovej dôvodnosti žalovanou faktúrou č. 4/2018, ktorá však bola žalovaným v celosti vysporiadaná. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje stranu žalobcu. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo má za následok stratu sporu t.j. prehru žalobcu. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný nároky žalobcu, čo do uplatneného príslušenstva - úrokov z omeškania neuznáva a považuje ich za nedôvodné, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca žalovanú faktúru č. 4/2018 doručil žalovanému až dňa 25.07.2018, t.j. 15- dňová lehota splatnosti žalovanej faktúry č. 4/2018 začala plynúť až dňa 26.07.2018, teda splatnosť žalovanej pohľadávky nenastala dňa 16.07.2018, ako nesprávne uviedol žalobca v žalobe. Žalobca totiž žalovanému pôvodne vystavil faktúru č. 4/2018 za mesiac jún 2018 nesprávne, preto mu ju žalovaný vrátil späť. Prvú, nesprávne vystavenú faktúru zaslal žalobca žalovanému prostredníctvom emailovej pošty dňa 10.07.2018, potom ďalšiu úpravu faktúry č. 4/2018 po námietkach žalovaného zaslal dňa 16.07.2018. Opravenú a riadne vystavenú faktúru č. 4/2018 žalobca zaslal žalovanému až dňa 25.07.2018 a to prostredníctvom emailovej pošty dňa 25.07.2018, skutočnosť ktorú žalovaný preukazuje emailovou poštou zo dňa 25.07.2018. Na upomienku žalobcu zo dňa 21.08.2018 žalovaný reagoval prostredníctvom emailovej komunikácie a žalobcovi uviedol, že na základe telefonického dohovoru zo dňa 16.08.2018 sa dohodli na vysporiadaní faktúry č. 4/2018 a odsúhlasili postup tak, ako následne konal žalovaný, t.j. suma 1.000,-eur z faktúry č. 4/2018 bude započítaná na zálohu 1.000,- eur a zostatok 160,-eur bude žalobcovi poukázaný na jeho účet. Súčasne žalovaný uviedol, že zaslal žalobcovi poštou jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok. Z uvedeného dôvodu žalovaný uviedol, že upomienke žalobcu nerozumie. Z emailovej komunikácie žalobcu zaslanej žalovanému vyplýva, že svoje nároky vo výške 555,17 eur a 200,-eur sa majú týkať mesiaca jún 2017, avšak podľa objednávky žalobca poskytoval služby žalovanému v období od 01.03.2018 do 30.06.2018 a žalovaná faktúra sa týka vyúčtovania za mesiac jún 2018 a nie 6/2017. Uvedené tak opätovne preukazuje zmätočnosť žaloby žalobcu, ktorý nepreukázal, že žalovaná suma 755,17 eur sa týka obchodno - záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Ani ďalšia emailová komunikácia medzi stranami sporu dňa 23.08.2018 nepreukazuje, že by sa žalovaný so žalobcom interne dohodol na úhrade sumy 755,17 eur a že táto suma sa má týkať žalovanej faktúry č. 4/2018. Sumár skutkových okolností vymedzený navrhovateľom v žalobnom návrhu je tak nesprávny, žalobca nepreukázal, že si svoje nároky voči žalovanému uplatnil

po práve. Žalovaný predložil : faktúry č. 1/2018, 2/2018, 3/2018, 4/2018, emailovú komunikáciu, jednostranný zápočet, výpis z účtu.

3. Žalobca následne vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že zo strany žalovaného spomínaný, jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov mu doručený nikdy nebol, v predmetnej doporučenej zásielke dostal len potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018 a výplatné pásky za obdobie marec 2017 až február 2018. Žalovaný uvádza, že na základe telefonického rozhovoru zo dňa 16.08.2018 sa žalobca dohodol na vysporiadaní faktúry č. 4/2018 a odsúhlasil postup tak, ako uvádza žalovaný. K žiadnej takejto dohode a ani k akémukoľvek odsúhlaseniu postupu zo strany žalobcu nedošlo, predkladá mailovú komunikáciu medzi žalobcom a X.. A. D., ktorá má na starosti ekonomické záležitosti žalovaného, kde jednoznačne žalobca popiera akúkoľvek dohodu, ktorá by mala byť odkomunikovaná v predmetnom telefonáte. Ďalej žalovaný uvádza, že nároky žalobcu vo výške 555,17 eur a 200,-eur sa majú týkať mesiaca jún 2017, avšak podľa objednávky žalobca poskytol služby žalovanému v období od 01.3.2018 do 30.6.2018 a žalovaná faktúra sa týka vyúčtovania za mesiac jún 2018 a nie 6/2017. V období od 01.03.2017 do 28.02.2018 bol žalobca u žalovaného zamestnaný na trvalý pracovný pomer ako produktový špecialista. Počas pracovného pomeru dostával okrem dohodnutej mzdy aj finančnú hotovosť 1.000,-eur mesačne ako repre budget na rôzne aktivity, ktoré od zamestnancov vyžadovala žalovaná strana. Hlavne malo ísť o nákup PHM, pohostenia s lekármi, kupovanie rôznych prezentov a iné výdavky. Nasledujúci mesiac do rúk žalovaného doručil účtenky, ktoré mu boli následne preplatené opäť do sumy 1.000,-eur. V mesiaci jún 2017 sa konal Urologický kongres v Trenčianskych Tepliciach, kde žalobcovi, aj jeho kolegyni U. V. bolo vyslovene povedané, aby sa venovali klientom a že na to majú predmetný budget. Všetky originály účteniek žalovanému odovzdal. Pri všetkých týchto skutočnostiach bola osobne prítomná spomínaná U. V.. Niekedy začiatkom mesiaca júl 2017 vydal žalovaný pokyn, že takéto výdavky už nemôžu vykonávať. To bolo samozrejme už po tom, ako čerpal z daného budgetu, teda o mesiac neskôr. V nasledujúcich mesiacoch budget na spomínané veci vyhradený nebol, okrem PHM, čo ako zamestnanci akceptovali. Napriek tomu ostalo neuhradených 555,17 eur z obdobia 06/2017. V období od 01.03.2018 do 30.06.2018 žalobca aj s kolegyňou pracoval pre žalovaného na základe objednávky zo dňa 01.03.2018 č. XXXXXXXX. Aj v tomto prípade žalovaný bez akéhokoľvek upozornenia určil, že suma 200,-eur, ktorú mali fakturovať každý mesiac v zmysle ústnej dohody okrem dohodnutej odmeny v zmysle objednávky z 01.03.2018 č. XXXXXXXX, už nemá byť súčasťou vystavovanej každomesačnej faktúry. Týmto sa opakovala situácia z júna 2017, kedy žalovaný až po uplynutí predmetného mesiaca, kedy sa v súlade s ústnou dohodou míňal dohodnutý budget vo výške 200,-eur mesačne, vydal pokyn o zrušení tejto dohody. Takže nebolo žalobcovi umožnené fakturovať už minuté peniaze z predchádzajúceho mesiaca. Ten istý problém má aj kolegyňa, ktorá je v tomto prípade svedkom. Žalobca navrhol výsluch svedka U. V., ktorá mala byť svedkom všetkých skutkov.

4. Následne sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 24.04.2019, v ktorom uviedol, že opätovne uvádza, že si nie je vedomý žiadnych záväzkov voči žalobcovi a ani žalobcom tvrdené skutočnosti vo vyjadrení nie sú spôsobilé preukázať existenciu žalobcom tvrdených nárokov voči žalovanému. Žalovaný už v podanom odpore proti platobnému rozkazu predložil súdu dôkaz - jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov zo dňa 17.08.2018, čím žalovaný preukázal, že uvedený jednostranný zápočet bol žalobcovi zaslaný dňa 22.8.2018 prostredníctvom pošty ako doporučená listová zásielka. Z dôkazov, ktoré predložili súdu je tak jasne preukázané, že tento zápočet bol odoslaný dňa 22.08.2018, teda tvrdenie žalobcu, že v predmetnej doporučenej zásielke jednostranný zápočet neobdržal, ale obdržal len potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018 a výplatné pásky za obdobie marec 2017 až február 2018, sa nezakladá na pravde, nakoľko jednostranný zápočet bol zasielaný dňa 22.08.2018 a listiny, ktoré uvádza žalobca, boli žalovaným zasielané žalobcovi až o dva dni neskôr, a to so sprievodným listom zo dňa 24.08.2018. Žalovaný zaslal podklady, ktoré sa týkali pracovnoprávneho vzťahu, ktorý medzi stranami sporu existoval v období od 01.03.2017 do 28.02.2018. Predmetom tohto sporu sú však nároky žalobcu z obchodno

- záväzkového vzťahu, ktorý bol medzi stranami sporu založený objednávkou č. XXXXXXXX zo dňa 01.03.2018 a ktorý trval do 30.06.2018, a nie z pracovnoprávneho vzťahu. Ekonómka žalovaného X.. A. D., reagovala na email žalobcu zo dňa 21.08.2018, v ktorom mu vo vzťahu k žalovanej faktúre 4/2018 uviedla, že na základe telefonického rozhovoru dňa 16.08.2018 mu zaslala poštou jednostranný zápočet záväzkov a pohľadávok. Z uvedeného emailu je zrejmé a určité, aké vzájomné pohľadávky a záväzky a v akej výške sú predmetom započítania, žalovaný poukázal na ust. . Žalobca poukazuje na skutočnosti, ktoré mali nastať v období od 01.03.2017 do 28.02.2018, a ktoré sa

týkajú obdobia, kedy medzi stranami sporu existoval pracovnoprávny vzťah - k uvedenému žalovaný uvádza, že tieto tvrdenia žalobcu nijako nesúvisia s predmetnou žalobou, ktorá sa týka uhradenia faktúry č. 4/2018 a žalobca sa vyjadruje ku skutočnostiam, ktoré sa predmetu sporu netýkajú, preto ich považujú bez právneho významu. Žalobca poukazuje na skutočnosti, ktoré mali nastať v období od 01.03.2018 do 30.06.2018 - avšak tieto tvrdenia žalobcu sa týkajú skutočností, ktoré nie sú predmetom skutkových tvrdení žalobcu v žalobe vo vzťahu k žalovanej faktúre a ani nie je zrejmé, aký majú súvis so žalovanou pohľadávkou. Žalovaný poukázal na prehľad vyúčtovania prevádzkových nákladov, ktoré si žalobca uplatnil voči žalovanému v mesiaci 3/2018 až 5/2018, a z ktorého je zrejmé, že aj v období, kedy medzi stranami sporu existoval obchodno-záväzkový vzťah, boli žalobcovi uhradené. S poukazom na uvedené skutočnosti nepovažuje žalovaný výsluch svedkyne U. V. za relevantný, nakoľko tie skutočnosti, ku ktorým ju žalobca navrhuje vypočuť, nie sú predmetom žalobného návrhu. Žalovaný navrhol na preukázanie pravdivosti žalovaným uvedených tvrdených skutočností vypočuť ako svedka X.. A. D.. Pre úplnosť k veci žalovaný uvádza, že žalobca v auguste 2018 podal podnet na Inšpektorát práce v Žiline, kde uviedol, že jeho pracovný pomer u žalovaného bol dňa 28.02.2018 ukončený pod nátlakom, nedobrovoľne a v čase čerpania riadnej dovolenky. Z protokolu Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 14.09.2018 vyplýva, že zo strany žalovaného nedošlo k pochybeniu v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, jediné zistenie sa týkalo skutočnosti, že výplatné pásky žalobcu neboli žalobcom podpísané a nebolo mu odovzdané potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018. Žalobca opomenul uviesť, že dňa 23.09.2018, teda dávno po tom, ako bol s ním skončený tak pracovnoprávny vzťah, ako aj obchodný vzťah, si v mene žalovaného a na náklady žalovaného v spoločnosti 02 objednal mobilný telefón v predajni 02 v Prešove, kde má žalobca bydlisko, s požiadavkou na jeho doručenie kuriérom, ktorému udal svoj mobilný kontakt, pričom zneužil splnomocnenie, ktoré mal po dobu existencie zmluvných vzťahov medzi stranami sporu, ktoré však v dôsledku jeho skončenia zaniklo. O uvedenej skutočnosti sa žalovaný dozvedel na základe sms správy od spoločnosti 02 zo dňa 24.09.2018, v ktorej sa žalovanému poďakovali za objednávku mobilného telefónu. Žalovaný trvá na tom, že tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalobcu, nie sú nijako dôkazne doložené, nesúvisia so žalobným návrhom, sú tendenčné a žalovaný všetky jeho tvrdenia popiera. Žalovaný k vyjadreniu predložil prehľad úhrady faktúr, list zo dňa 04.10.2018, protokol zo dňa 14.09.2018 Inšpektorátu práce Žilina.

5. Na pojednávaní dňa 13.09.2019 sa žalobca vyjadril, že suma 555,14 eur sa týka preplatenia vynaložených reprezentačných nákladov v čase trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobcu u žalovaného a suma 200,-eur sa týka rovnakého typu nákladov vynaložených žalobcom za čas trvania spolupráce so žalovaným na základe živnosti.

6. Súd uznesením č.k. -161 zo dňa 17.08.2020 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania - žaloby a to, aby jednoznačne upresnil znenie rozsudočného návrhu - ako má súd v danej veci rozhodnúť (nakoľko rozsudočný návrh musí byť určitý a materiálne vykonateľný, musí byť z neho jednoznačne zrejmé, čoho sa návrhom žalobca domáha voči žalovanému, ako má súd konkrétne vo veci rozhodnúť) s tým, že v rozsudočnom návrhu je potrebné konkrétne samostatne vymedziť nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu a samostatne vymedziť nárok vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu, pričom je potrebné samostatne špecifikovať príslušenstvo peňažnej pohľadávky vyplývajúcej z pracovnoprávneho nároku a samostatne špecifikovať príslušenstvo peňažnej pohľadávky vyplývajúcej z obchodnoprávneho nároku, to znamená špecifikovať od kedy do kedy žiada úrok z omeškania z peňažnej pohľadávky, ktorej nárok odvodzuje z pracovnoprávneho vzťahu a od kedy do kedy žiada žalobca úrok z omeškania z peňažnej pohľadávky, ktorej nárok odvodzuje z obchodnoprávneho vzťahu.

7. Žalobca sa podaním zo dňa 13.10.2020 vyjadril, že sa domáha proti žalovanému vydania rozhodnutia v znení : 1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 555,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 555,14 eur od 16.07.2018 do zaplatenia (táto dlžná suma sa týka pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným). 2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,-eur od 16.07.2018 do zaplatenia (táto dlžná suma sa týka obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným). Zároveň žalobca predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom zo dňa 28.02.2017 (deň nástupu do práce 01.03.2017) a dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.02.2018.

8. Súd uznesením č.k. -180 zo dňa 27.10.2020 rozhodol tak, že vylúčil na samostatné konanie žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 555,14 eur s

úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 555,14 eur od 16.07.2018 do zaplatenia a to vzhľadom na to, že v danom spore nie sú splnené podmienky na spoločné prejednanie veci v jednom konaní, nakoľko žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 200,-eur s príslušenstvom, pričom táto suma sa týka obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale zároveň sa žalobca žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 555,14 eur s príslušenstvom, pričom táto suma sa týka pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (individuálne pracovnoprávne spory) - a v danom prípade ide o kauzálnu príslušnosť v zmysle ust. , kedy je potrebné žalobu v tejto časti postúpiť vecne a kauzálne príslušnému Okresnému súdu Ružomberok s poukazom na ust. a .

9. Žalovaný dňa 23.02.2021 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom zhrnul svoje doterajšie vyjadrenia, poukázal na predchádzajúce svoje podania. Uviedol, že žalobca podaním zo dňa 13.10.2020 upresnil, že sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 200,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 16.07.2018 do zaplatenia. Žalobca nič viac, čo do skutkovej a právnej dôvodnosti v tomto podaní, na preukázanie ním tvrdených skutočností, neuviedol. Žalobca v podaní zo dňa 10.10.2019 uviedol, že žalovaná bez akéhokoľvek upozornenia určila, že suma 200,-eur ako repro budget, ktorú mal fakturovať každý mesiac v zmysle ústnej dohody, okrem dohodnutej odmeny v zmysle objednávky už nemá byť súčasťou žalobcom vystavovanej každomesačnej faktúry a nebolo mu umožnené fakturovať už minuté peniaze (repro budget) z predchádzajúceho mesiaca. Žalobcom vymedzený predmet sporu v podaní zo dňa 10.10.2019 je odlišný, ako ním uvedený opis rozhodujúcich skutočností v žalobe. Žalobca si voči žalovanému uplatnil mesačnú odmenu za splnenie predajného plánu podľa mesačných výkazov, avšak v podaní zo dňa 10.10.2019 uviedol, že si uplatňuje preplatenie repro budget vo výške 200,- eur, čo s predajným plánom nemá nič spoločné. Žalobca ním tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal, žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval právny základ, dôvod a výšku ním tvrdenej pohľadávky voči žalovanému. Žalobcom uplatnené nároky považuje za neopodstatnené. Žalobca nepreukázal, že si svoje nároky voči žalovanému uplatnil po práve, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo má za následok stratu sporu a neúspech na strane žalobcu.

10. S poukazom na uvedené sa súd tak následne v danom spore zaoberal žalobným nárokom, nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 200,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,-eur od 16.07.2018 do zaplatenia, ktorý je predmetom tohto sporu.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.02.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu s poukazom na ust. vyhlášky MS SR č. , podľa ktorej v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach: p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Žalobca súhlasil s pojednávaním dňa 24.02.2021 v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného súhlasil s pojednávaním dňa 24.02.2021 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z objednávky zo dňa 01.03.2018 vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol obchodno-záväzkový vzťah podľa s prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzku a to na základe nepomenovanej zmluvy v zmysle ust. . Žalovaný si objednal u žalobcu na základe objednávky č. XXXXXXX zo dňa 01.03.2018 službu : sprostredkovanie a podpora predaja humánnych liekov a to na obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018, pričom zmluvné strany sa dohodli na cene za sprostredkovanie a predaj liekov v sume 500,-eur mesačne s tým, že k cene za sprostredkovanie predaja prináleží odmena za plnenie mesačného plánu podľa mesačných výkazov.

13. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre r ozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa : (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

15. Podľa : (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. V zmysle , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

17. Podľa a : (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa , podnikateľom podľa tohto zákona je b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

19. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa , zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

21. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol obchodno-záväzkový vzťah podľa s prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzku a to na základe nepomenovanej zmluvy v zmysle ust. . Žalovaný si objednal u žalobcu na základe objednávky č. XXXXXXX zo dňa 01.03.2018 službu : sprostredkovanie a podpora predaja humánnych liekov a to na obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018, pričom zmluvné strany sa dohodli na cene za sprostredkovanie a predaj liekov v sume 500,-eur mesačne s tým, že k cene za sprostredkovanie predaja prináleží odmena za plnenie predajného plánu podľa mesačných výkazov. Predmet záväzku medzi zmluvnými stranami bol dostatočne určený. Na základe tejto nepomenovanej zmluvy zmluvné strany vymedzili konkrétne vzájomné práva a povinnosti, ktoré boli pre ne záväzné, pričom predmetom záväzku žalobcu bolo : sprostredkovanie a podpora predaja humánnych liekov a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mesačne cenu za sprostredkovanie a odmenu za plnenie predajného plánu. Súd posúdil, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe nepomenovanej zmluvy podľa . Zmluvný vzťah súd neposúdil na základe zmluvy o sprostredkovaní v zmysle ust. a nasl. , nakoľko záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní vzniká dohodou zmluvných strán o určení druhu zmluvy, ktorá má byť uzatvorená v dôsledku činnosti sprostredkovateľa, resp. na uzavretie ktorej má byť obstaraná príležitosť činnosťou sprostredkovateľa vykonávanej za odplatu (neboli naplnené všetky podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní, ktorými súd : určenie zmluvných strán ako záujemca a sprostredkovateľ, odplatnosť záväzkového vzťahu, ale aj určenie zmluvy, ktorá sa má uzavrieť - označenie sprostredkúvanej zmluvy).

23. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaný si objednal u žalobcu na základe objednávky č. XXXXXXX zo dňa 01.03.2018 službu : sprostredkovanie a podpora predaja humánnych liekov a to na obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018, pričom zmluvné strany sa dohodli na cene za sprostredkovanie a predaj liekov v sume 500,-eur mesačne s tým, že k cene za sprostredkovanie predaja prináleží odmena za plnenie predajného plánu podľa mesačných výkazov. Žalovaný sa teda na základe tejto zmluvy zaviazal zaplatiť cenu za uskutočnené plnenie, cena bola výslovne dohodnutá v sume 500,-eur mesačne + odmena. Zmluva bola uzatvorená na obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018. Nie je sporné, že žalobca

splnil svoj záväzok zo zmluvy a žalovaný vyplatil cenu za poskytnuté a dohodnuté plnenie za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018 a to : za marec 2018 bola žalobcovi vyplatená žalovaným suma 1.236,-eur a to tak, ako vyplýva z faktúry č. 1/2018 vystavenej žalobcom žalovanému zo dňa 31.03.2018 a dokladu o úhrade, t.j. odmena za marec 2018 v sume 500,-eur a odmena za plnenie predajného plánu v sume 736,-eur, za apríl 2018 bola žalobcovi vyplatená žalovaným suma 1.354,-eur a to tak, ako vyplýva z faktúry č. 2/2018 vystavenej žalobcom zo dňa 30.04.2018 a dokladu o úhrade, t.j. odmena za apríl 2018 v sume 500,-eur a odmena za plnenie predajného plánu v sume 854,-eur, za máj 2018 bola žalobcovi vyplatená žalovaným suma 1.132,-eur a to tak, ako vyplýva z faktúry č. 3/2018 vystavenej žalobcom zo dňa 31.05.2018 a dokladu o úhrade, t.j. odmena za máj 2018 v sume 500,-eur a odmena za plnenie predajného plánu v sume 632,-eur a za jún 2018 bola žalobcovi vyplatená žalovaným suma 1.160,- eur, t.j. odmena za jún 2018 v sume 500,-eur a odmena za plnenie predajného plánu v sume 660,-eur s tým, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 160,-eur a sumu 1.000,-eur žalovaný započítal (keďže dňa 05.03.2018 bol poskytnutý žalovaným žalobcovi preddavok vo výške 1.000,-eur, čo vyplýva z dokladu na č.l. 43, ako aj z obsahu podania žalobcu zo dňa 10.07.2018, č.l. 36). Z uvedeného vyplýva, že záväzok žalovaného, na základe uzatvorenej zmluvy medzi zmluvnými stranami zo dňa 01.03.2018, t.j. zaplatiť cenu za sprostredkovanie + odmenu za plnenie predajného plénu, bol splnený.

24. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 755,14 eur, pričom uplatnený nárok skutkovo žalobca v žalobe vymedzil ako nárok z interného vyúčtovania, pričom poukázal na faktúru č. 4/2018 zo dňa 30.06.2018. V priebehu konania sa žalobca vyjadril, že suma 555,14 eur sa týka preplatenia vynaložených reprezentačných nákladov v čase trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobcu u žalovaného na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy medzi stranami sporu a suma 200,-eur sa týka rovnakého typu nákladov vynaložených žalobcom za čas trvania spolupráce so žalovaným na základe živnosti.

25. Predmetom tohto sporu je tak uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 200,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,-eur od 16.07.2018 do zaplatenia, uplatnený žalobcom titulom obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca uplatnený nárok na zaplatenie sumy 200,-eur skutkovo vymedzil a odvodzoval od uzatvorenej zmluvy zo dňa 01.03.2018, ako aj od ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej okrem dohodnutej odmeny v zmysle objednávky zo dňa 01.03.2018 č. XXXXXXX, mal fakturovať žalobca žalovanému aj sumu 200,-eur (ako dohodnutý repre budget, t.j. reprezentačné výdavky, resp. náklady). Žalovaný poprel existenciu akéjkoľvek dohody medzi žalobcom a žalovaným týkajúcu sa uplatneného nároku, poprel, že v rámci interného vyúčtovania by mala byť medzi stranami sporu odsúhlasená žalovaným žalobcovi uplatnená suma. Sporná tak medzi stranami sporu bola existencia zmluvného základu - nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 200,-eur ako reprezentačné výdavky.

26. Súd má za to, že žalobca ničím relevantným nepreukázal svoj uplatnený nárok, nárok na zaplatenie sumy 200,-eur ako reprezentačné výdavky. Úspech strany v spore je podmienený unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno.

27. Obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe objednávky zo dňa 01.03.2018, z tohto zmluvného vzťahu je zrejmý obsah zmluvy. Súd má za to, že v zmluve dojednanej medzi zmluvnými stranami na obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018 boli jednoznačne vymedzené ich práva a povinnosti, predmet záväzku. Táto zmluva neobsahuje záväzok žalovaného

- nahradiť žalobcovi aj uplatnené reprezentačné výdavky vo výške 200,-eur mesačne (nevyplýva zo zmluvy takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami). V tejto zmluve bola výslovne dohodnutá odmena za sprostredkovanie a predaj humánnych liekov vo výške 500,-eur mesačne a odmena za splnenie predajného plánu podľa mesačných výkazov (čo aj bolo vyplatené žalovaným žalobcovi, ako už bolo

uvedené). Pokiaľ žalobca tvrdil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená aj iná zmluva, ústna dohoda, na základe ktorej bol povinný žalovaný uhrádzať žalobcovi aj výdavky na reprezentačné účely za obdobie trvania obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018), uzatvorenie takejto osobitnej dohody žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal. Žalobca uplatnený nárok odvodzoval zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Súd nemal preukázaný základ uplatneného nároku. Uplatnený nárok žalobcu nevyplýva z uzatvorenej zmluvy medzi zmluvnými stranami na základe objednávky zo dňa 01.03.2018 (takýto záväzok nebol dojednaný v zmluve, zmluva neobsahuje dohodu zmluvných strán aj o náhrade reprezentačných výdavkoch), zároveň nebola preukázaná ani existencia inej zmluvy (dohody), na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému aj uplatnené reprezentačné výdavky (teda aj dohoda o konkrétnej výške náhrady týchto nákladov). Pokiaľ žalobca k uplatnenému nároku, na preukázanie jeho tvrdení, predložil spolu so žalobou faktúru č. 4/2018 (č.l. 5), objednávku zo dňa 01.03.2018 (č.l. 10), emaily, z uvedených žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 200,-eur. Aj zo žalobcom predloženej faktúry č. 4/2018 vyplýva, že žalobca si uplatnil voči žalovanému za poskytnuté služby cenu za jún 2018 v sume 500,-eur a odmenu za splnenie plánu v sume 660,-eur (faktúra podpísaná žalobcom a predložená žalovanému).

28. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, strany v spore sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Procesná strana, t.j. žalobca môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jeho tvrdení, dôkazné bremeno neuniesol. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho uplatneného nároku na zaplatenie sumy 200,- eur ako reprezentačné výdavky. Súd tak konštatoval neexistenciu zmluvného základu, na základe ktorého žalobca požadoval od žalovaného peňažné plnenie vo výške 200,-eur s príslušenstvom. Z tohto dôvodu žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie sumy 200,-eur. Žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu na uplatnený nárok, nárok žalobcu na preplatenie reprezentačných výdavkov (repre budget).

29. Zároveň súd uvádza, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným - výsluch svedka X.. A. D., nakoľko má za to, že vykonanie tohto dôkazu pre rozhodnutie vo veci samej nie je potrebné, je nadbytočné (žalovaný navrhol výsluch svedka na preukázanie, že zo strany žalovaného boli žalobcovi uhradené jeho nároky vyplývajúce z obchodno-záväzkového vzťahu za obdobie od 01.03.2018 do 30.06.2018). Súd nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalobcom - výsluch svedka U. V., nakoľko má za to, že vykonanie tohto dôkazu nie je pre rozhodnutie vo veci samej relevantné, takýto dôkaz by nebol spôsobilý preukázať skutkový základ žalobcom uplatneného nároku (žalobca navrhol výsluch svedka ku skutočnostiam : s kolegyňou boli v pracovnom vzťahu so žalovaným v období od 01.03.2017 do 28.02.2018, v júni 2017 im bolo povedané, že majú budget, aby sa venovali klientom, pri týchto skutočnostiach bola prítomná aj menovaná, s touto kolegyňou aj od 01.03.2018 do 30.06.2018 pracoval žalobca pre žalovaného a bolo im povedané, že suma 200,-eur ako budget už nemá byť súčasťou faktúry, ten istý problém má aj kolegyňa), nakoľko tento navrhnutý dôkaz výsluch svedka, podľa názoru súdu nie je spôsobilý preukázať uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným týkajúci sa uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 200,-eur ako reprezentačné náklady (teda samotné uzavretie osobitnej dohody, t.j. kedy mala byť dohoda uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, čo konkrétne malo byť obsahom tejto osobitnej dohody, aká konkrétna výška náhrady reprezentačných výdavkov mala byť dojednaná medzi konkrétnymi subjektmi, za aké obdobie). To, že aj žalobcova kolegyňa pracovala pre žalovaného, uvedené ešte neznamená, že obaja mali mať dohodnuté so žalovaným rovnaké zmluvné podmienky.

30. Zmluva je dvojstranný právny úkon (prípadne môže byť aj viacstranný), ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (návrhu, oferty). Návrh na uzavretie zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa byť viazaný v prípade jeho prijatia. Zmluva vzniká, ak sa strany dohodnú na jej obsahu, keď adresát právneho úkonu prijme návrh na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy a jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. Vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ust. a nasl. . Proces vzniku zmluvy je upravený v ust. až 45 . Na zmluvy a ich uzavieranie v plnom rozsahu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonov. Táto úprava je pre obchodné záväzkové vzťahy doplnená ust. a nasl. . Z uvedeného vyplýva, že zmluva vzniká na základe zhodného

prejavu vôle konkrétnych zúčastnených osôb - zmluvných strán. Súd nemal preukázané uzavretie konkrétnej zmluvy medzi zmluvnými stranami (medzi žalobcom a žalovaným), obsahom ktorej by bol záväzok žalovaného hradiť žalobcovi aj reprezentačné výdavky týkajúce sa obdobia od 01.03.2018 do 30.06.2018. Žalobca tvrdil, že medzi nimi bola uzatvorená ústna dohoda, žalovaný uvedené popieral, rozporoval. Uzavretie konkrétneho zmluvného vzťahu (zmluvy) medzi dvoma subjektmi nie je možné preukázať treťou osobou (jej výsluchom). Zmluva je dvojstranný vzťah medzi konkrétnymi zmluvnými stranami, je iba na zmluvných stranách, aby dostatočne a určito vymedzili podstatné náležitosti zmluvy, predmet svojich záväzkov. Žalobca svoje skutkové tvrdenia o tom, že so žalovaným mali uzatvorenú osobitnú dohodu ohľadne náhrady reprezentačných výdavkov, nepreukázal.

31. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu nie je opodstatnený, nie je dôvodný a preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (I. výrok).

32. Súd zároveň poznamenáva, že nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnou pre vec nepodstatnou argumentáciou strán sporu prezentovanou v konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcu zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou v spore, preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.