Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej platiť výživné) N. E., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom T. XX/X, R., zastúpeného H.. H. Q., advokátom so sídlom Q. sv. O. XX, R. proti G. E., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom Ľ. K. XXX/X, R., zastúpenému H.. Y. Y., advokátkou so sídlom Q. M., X. 2, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. augusta 2020, č. k. -72, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k G. E., určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.12.2018, č. k. -142 s účinnosťou od 03.02.2020.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa (osoby povinnej platiť výživné) doručený súdu dňa 03.02.2020, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k svojmu plnoletému synovi G. E. (výrok I.). Súčasne priznal oprávnenému z výživy G. E. nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100% (výrok II.) a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 16,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti svojho rozhodnutia na účet Okresného súdu Prievidza (výrok III.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči vtedy mal. G. E. bola naposledy určená rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 07.12.2018, č. k. -142 vo výške 140,- eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2018, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2018. Súkromná obchodná akadémia v R. potvrdila, že plnoletý G. E. v školskom roku 2019/2020 bol žiakom 2. triedy externého maturitného štúdia, ktoré je spoplatnené vo výške 597,- eur za školský rok, štúdium prebieha počas sobôt. Z jeho výsluchu vyplynulo, že od septembra 2017 do roku 2019 študoval dennou formou na Strednej odbornej škole T. T. v R., odbor technické a informatické služby v stavebníctve len do polroka 2. ročníka, kedy požiadal o prerušenie štúdia z dôvodu, že mu tento odbor nevyhovoval a od septembra 2019 začal študovať na uvedenej Súkromnej obchodnej akadémií v R.. Do školy chodieva každú sobotu, nikde nepracuje, od januára 2020 má problémy s kolenami a pravou achilovkou a bol mu zistený nábeh na reumu - artritídu. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že G. E. nie je poberateľom žiadnych dávok, je evidovaný ako

uchádzač o zamestnanie od 01.09.2019 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R.. Z lekárskych správ vyplynulo, že zdravotný stav G. E. je toho času nepriaznivý pre pretrvávajúce bolesti päty a kolena, ktoré sú pravdepodobne dlhodobejšieho charakteru, pravidelne absolvuje ortopedické vyšetrenia (rozmedzie 14 - 21 dní), do úvahy pripadá sedavé zamestnanie, berie injekcie, ktoré si sám hradí.

3. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľa o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti je v súčasnosti v celom rozsahu neopodstatnený, nakoľko plnoletý syn navrhovateľa je v súčasnosti študentom externého maturitného štúdia na Súkromnej obchodnej akadémii v R., kde osobné štúdium na uvedenej škole absolvuje vždy v sobotu, v každom kalendárnom týždni počas školského roka, od septembra 2019 je evidovaný na úrade práce bez akéhokoľvek príjmu a v období posledného trištvrte roka u neho pretrvávajú zdravotné problémy, kvôli ktorým sa zúčastňuje pravidelných lekárskych vyšetrení a absolvuje pravidelnú liečbu injekciami v hodnote 300,- eur mesačne. Okrem toho z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že štúdium na uvedenej strednej škole je spoplatnené, a to v priemere v sume 59,70 eur mesačne. Na základe uvedených zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že i keď sa popri štúdiu externou formou plnoletý syn navrhovateľa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nebolo mu sprostredkované žiadne vhodné zamestnanie, prostredníctvom ktorého by dosahoval pravidelný príjem. Taktiež dlhšiu dobu u neho pretrvávajú zdravotné problémy, ktorých liečba je finančne náročná, na základe čoho vyhodnotil, že plnoletý syn navrhovateľa nie je v súčasnosti naďalej schopný sa samostatne živiť, i keď študuje formou externého štúdia, a preto návrh navrhovateľa ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ (osoba povinná platiť výživné) a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vyhovel návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k jeho synovi. Uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že jeho plnoletý syn je študentom externého maturitného štúdia na Súkromnej obchodnej akadémií, kde štúdium absolvuje v sobotu v každom kalendárnom týždni počas školského roka a od septembra 2019 je evidovaný na úrade práce bez akéhokoľvek príjmu. Pretrvávajú u neho zdravotné problémy, kvôli ktorým sa zúčastňuje lekárskych vyšetrení. Dôvodil, že súdna prax formu štúdia, ktorú absolvuje jeho syn, nepovažuje za prípravu na sústavné zamestnanie, nakoľko sa nejedná o denné štúdium. Súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal, či skutočne v jeho prípade ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či ním študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu a zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a vôbec sa nezaoberal tým, prečo študuje na súkromnej škole a aké boli dôvody, prečo nenavštevuje školu nezaťaženú školným. Nezaoberal sa ani účelnosťou štúdia. Domnieva sa, že ide o štúdium samoúčelné, aby si mohol „predlžovať mladosť“. Súd neskúmal, či uvedené štúdium vylučuje, aby mohol pracovať aspoň príležitostne formou napríklad brigád. Súd konštatoval, že u syna pretrvávajú zdravotné problémy a z toho vyvodil, že nie je v súčasnosti schopný sa sám živiť. S týmto záverom polemizuje z dôvodu, že údajné zdravotné problémy syna sa začali prejavovať od času, keď sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, jeho zdravotné záznamy sú len z tohto obdobia.

5. G. E. vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľova interpretácia pojmu „schopnosť samostatne sa živiť“ nezodpovedá Zákonu o rodine, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. Aplikačná prax v súvislosti s otázkou týkajúcou sa štúdia ako okolnosti, počas ktorej trvá vyživovacia povinnosť rodičov, vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa, pričom je však súčasne konštatovaná nutnosť posudzovať okolnosti každého prípadu prísne individuálne, a to vo vzťahu k uplatneniu dieťaťa na trhu práce, jeho získaným vedomostiam a zručnostiam a podobne. Zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že dieťa je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti bez ohľadu na jeho odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako aj bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce (R 16/1968). Nemožno vychádzať len z toho, že dieťa už skončilo základnú školskú dochádzku, nie je v učebnom pomere, nie je dostatočne vyvinuté a práceschopné, ale za rozhodujúce je treba považovať, či vzhľadom na konkrétne okolnosti má dieťa skutočne možnosť sa samostatne živiť (R 23/2002). V danej veci sa jedná o externé štúdium na strednej škole, pričom navrhovateľom uvádzaný rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. pojednáva o zrušení vyživovacej povinnosti oprávnenej osoby, ktorá študovala externou formou na vysokej škole, preto ide o prípad odlišný. Poukázal na fakt, že v súčasnosti nemá ani maturitu, čo ho výrazne obmedzuje v akomkoľvek uplatnení na trhu práce, ktoré je náročné aj pre

osoby s ukončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou. Nemá ani výučný list, pretože doposiaľ žiadne stredoškolské štúdium neukončil, jeho uplatnenie na trhu práce ako aj možnosť sa samostatne živiť sú mizivé. Na svoje povolanie sa pripravuje štúdiom na strednej škole tak, aby sa v budúcnosti mohol riadne zamestnať a pokrývať svoje životné náklady. Toto stredoškolské štúdium nie je možné vyhodnotiť ako snahu o predlžovanie mladosti alebo snahu o samoúčelné štúdium. Pokiaľ sa domáhal odvolateľ hodnotenia kvality školského zariadenia, ktoré navštevuje, takéto hodnotenie súdu v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti neprináleží a nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou, nakoľko povinnosťou súdu je zhodnotenie, či oprávnená osoba je schopná sa sama živiť. Rovnako bezpredmetné je, či mohol navštevovať bezplatnú školu a z akého dôvodu navštevuje súkromné školské zariadenie. Od navrhovateľa nikdy nepožadoval, aby mu prispieval na školné v súkromnom zariadení. Výživné od navrhovateľa vo výške 140,- eur mesačne nepokrýva ani jeho základné výdavky a nieto školné a štúdium. Navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, čo rieši v inom súdnom konaní. Za absurdné považoval, že navrhovateľ spochybňoval správy ošetrujúcich lekárov týkajúce sa jeho zdravotných ťažkostí, pričom uviedol, že navrhovateľ sám podobnými ťažkosťami trpí a zrejme sa jedná o genetickú predispozíciu druhého účastníka na ochorenie pohybového aparátu. Žiadnym relevantným spôsobom správnosť týchto lekárskych správ nevyvrátil.

6. Žiadne ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a súvisiaceho výroku II. zmeniť podľa a vo výroku III. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania v súlade s .

8. V danej veci sa navrhovateľ ( osoba povinná platiť výživné) domáhal proti svojmu plnoletému synovi zrušenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že zistil, že syn prestal navštevovať Strednú odbornú školu obchodu a služieb v R. a navštevuje Súkromnú obchodnú akadémiu v R., ktoré štúdium nespĺňa zákonné podmienky a nie je sústavnou prípravou na ďalšie zamestnanie, nakoľko štúdium prebieha iba v sobotu alebo cez víkend.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný, nakoľko plnoletý syn navrhovateľa nie je v súčasnosti schopný sa samostatne živiť, i keď študuje formou externého štúdia, je evidovaný na úrade práce a nebolo mu sprostredkované žiadne voľné zamestnanie, pretrvávajú u neho zdravotné problémy.

10. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

12. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosiahli, alebo nedosiahli plnoletosť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá aj po dosiahnutí plnoletosti, ak sa dieťa sústavným štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie.

14. Základným predpokladom pre trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k svojmu synovi by bol odôvodnený záver súdu, že tento nie je doposiaľ schopný sa sám živiť, nakoľko sa sústavným štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie.

15. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k jeho vtedy maloletému synovi G. rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.12.2018, č. k.

-142 vo výške 140,- eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2018. V tom čase mal. G. študoval dennou formou na Strednej odbornej škole T. T. v R.. Štúdium na tejto strednej škole ukončil z dôvodu, že mu odbor, ktorý študoval nevyhovoval (študoval od septembra 2017 do polovice roku 2019) a od septembra 2019 študuje na Súkromnej obchodnej akadémií v R., pričom sa jedná o externé maturitné štúdium, kde výučba prebieha len počas sobôt.

16. Odvolací súd zastáva jednoznačný záver, že pokiaľ štúdium trvá zo siedmych dní v týždni jeden deň (v sobotu) a 5 pracovných dní osoba oprávnená na poberanie výživného nepracuje, nie je možné uzavrieť, že sa sústavným (denným) štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Nie je pritom rozhodujúce, aká je kvalita školy, ktorú navštevuje, nie je ani rozhodujúca výška školného, rozhodujúce v danej veci je, že oprávnený navštevuje 2. ročník strednej školy maximálne štyrikrát do mesiaca. Takéto štúdium nie je možné považovať za sústavnú prípravu na budúce povolanie.

17. Je potrebné zdôrazniť, že oprávnený je plnoletý, má 19 a pol roka, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny R.. Za takýchto okolností nie je možné uzavrieť, že ide o dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť, na ktorom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že doposiaľ mu úradom práce nebolo sprostredkované vhodné zamestnanie. Takýto záver nevyplýva ani zo zdravotnej dokumentácie, ktorú súdu predložil a ktorá sa týka skutočne obdobia od podania návrhu na zrušenie výživného navrhovateľom, pričom oprávnený deklaruje svoje zdravotné obtiaže spočívajúce v bolesti kolena, ktoré už ustali (viď č. l. 56) a bolesťou pravej päty, ktoré sú liečené. Z uvedených zdravotných záznamov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že jeho zdravotný stav ho neobmedzuje v takej miere, že by nemohol vykonávať minimálne sedavé zamestnanie (viď č.l. 41 - stanovisko J.. J.), čiže má možnosť a schopnosť sám sa živiť. Žiadna aktivita oprávneného v zabezpečení si vhodnej práce z obsahu spisu nevyplýva.

18. Pokiaľ G. E. poukazoval na rozhodnutie R 16/1968 a tvrdil, že zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že dieťa je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti bez ohľadu na jeho odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako aj bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce, odvolací súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie sa týkalo osoby maloletej po skončení povinnej školskej dochádzky, teda osoby v diametrálne rozdielnom postavení, ako je G. E., ktorý je plnoletý, jeho štúdium nie je možné považovať za štúdium, ktorým sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, jeho zdravotný stav ho neobmedzuje v takej miere, že by nemohol vykonávať žiadnu prácu a je preto v jeho možnostiach a schopnostiach sám sa živiť.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako jej uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to s účinnosťou od podania návrhu ( Zákona o rodine). O trovách konania rozhodol podľa .

20. Pokiaľ ide o tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 16,60 eur v lehote 3 dní, odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie nie je v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie vôbec zdôvodnené, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie nepreskúmateľné a odvolací súd nemohol preskúmať jeho správnosť.

21. zakotvil v požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia, čo znamená, že v odôvodnení rozhodnutia súd musí uviesť podstatné skutkové a právne zdôvodnenie každého výroku svojho rozhodnutia, ktoré musí byť presvedčivé. Pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje akékoľvek odôvodnenie výroku III., odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako uvedený výrok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).