Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členov senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31335004, proti žalovaným 1/ Bc. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Y. nad U., R. XXX/XX, 2/ H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Y. nad U., R. XXX/XX, o zaplatenie 9.998,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -147 zo dňa 23. januára 2020 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti I. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.998,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.01.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaných 1/, 2/ zaviazal k zaplateniu sumy 9.998,40 Eur s 6,69% ročným úrokom z úveru zo sumy 9.678,19 Eur od 24.01.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.998,40 Eur od 24.01.2017 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaní 1/, 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 28.01.2014 podľa až 507 Zmluvu o úvere (ďalej len ""), ktorej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 4502260302/5900 vo výške 10.000,- Eur, pričom po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý, a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 4502260601/5900 vo výške približne 5.911,78 Eur. Bola dohodnutá úroková sadzba 6,69 %, pričom výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru bola 55,75 Eur, počet splátok úrokov bol 252 a splatnosť splátok úrokov z medziúveru bola 55,75 Eur. Ako vyplývalo z článku XI. bod 11.1. , právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, , a zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre o stavebnom sporení pre fyzické osoby. Listom zo dňa 10.11.2016 upozornil žalobca žalovaných na skutočnosť, že dňa 30.11.2016 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko dlžníci neuhradili dlžné splátky vrátane splátky za november 2016 spolu vo výške 192,26 Eur. V prípade, že dlžníci neuhradia dlžné splátky, boli informovaní, že dostanú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Listami zo dňa 23.01.2017 oznámil žalobca obom žalovaným, že ku dňu 23.01.2017 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru a žiadal vrátanie celkovej

dlžnej sumy 10.238,40 Eur do 5 dní od tohto upozornenia. Žalovaný 1/ prevzal oznámenie 27.01.2017, žalovaný 2/ zásielku neprevzal. Právne vec súd posúdil podľa , § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/, b/, § 7 zákona č. 310/81992 Zb. o stavebnom sporení, , účinného v čase uzatvorenia . Súd uviedol, že bolo zrejmé, že uzatvorená obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, keď jednoznačne identifikuje veriteľa (stavebnú sporiteľňu), určuje úrokovú sadzbu medziúveru, podmienky poskytnutia a splácania úveru (výška splátky, splatnosť). Zároveň uzatvorená obsahovala aj všetky náležitosti stanovené o spotrebiteľských úveroch (), teda vrátane tých, ktoré sú nevyhnutné a ktorých neuvedenie by v súlade s mohlo viesť k sankcii bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Medzi stranami boli podmienky dojednaná jednoznačne, pričom zo strany žalovaných bolo zrejmé, v akej výške im bol úver poskytnutý, v akej výške ho majú splácať, aká je celková čiastka medziúveru, ktorý museli zaplatiť, aká je úroková sadzba, počet a splatnosť jednotlivých splátok. Pokiaľ ide o námietky žalovaných, súd poukázal na skutočnosť, že Smernica rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských bola transformovaná do vnútroštátnych predpisov, jej priame použitia je v tejto chvíli bezpredmetné. Čo sa týkalo poplatku za poskytnutie úveru vo výške 120,-Eur, bolo potrebné uviesť, že žiadne zákonné ustanovenie nevylučovalo uplatnenie odplaty za poskytnutie úveru. Už priamo , podľa ktorého strany uzatvorili, umožnil v uplatnenie odplaty za poskytnutie úveru v prípade, že poskytovanie úverov je predmetom podnikania veriteľa. Rovnako nevylúčil odplatu za poskytnutie úveru, pričom stanovilo jej maximálnu výšku. Výška odplaty dohodnutá v pritom zodpovedá citovaného Nariadenia vlády SR. Nárok na zaplatenie poplatkov si žalobca voči žalovaným neuplatnil. Pokiaľ ide o rozdelenie splátky na úroky a istinu, poukázal súd na Uznesenie NS SR zo dňa 17. apríla 2018 sp.zn. , z ktorého vyplýva, že nie je potrebné, aby o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ ďalej žalovaní poukazovali na rozpor s dobrými mravmi, tento súd nezistil. Z obsahu uzatvorenej sú podmienky poskytnutia úveru jasné, nie je v rozpore so zákonom, zákon neobchádza. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaných, že úroky platili bez právneho dôvodu, nie je jasné, koľko v skutočnosti zaplatili, že žalobca klame spotrebiteľov. Súd preskúmal aj žalovanými namietané náležitosti , priemernú hodnotu RPMN a nezistil, v čom konkrétne by tieto boli v rozpore so zákonom, či skutočnosťou. Rovnako aj to, aké nekalé obchodné prakticky mal žalobca použiť. K tvrdeniu žalovaných, že žalobca im predložil formulárovú súd uviedol, že zákon nevylučuje predloženie a použitie formulárových zmlúv, teda zmlúv, ktoré sa štandardne používajú pre viaceré osoby, úlohou súdu je iba posúdiť, či sa tieto odkláňajú od zákona, resp. zákon nedodržujú (či obsahujú zákonom predpísané náležitosti). Za tým účelom boli vytvorené zákony o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských úveroch, boli doplnené ustanovenia o spotrebiteľských v . Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd žalobe žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 9.998,40 Eur vyhovel. Žalobca poskytol žalovaným úver dňa 30.01.2014 vo výške 8.000,-Eur a dňa 14.12.2015 vo výške 1.880,-Eur. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola vo výške 10.238,40 Eur, z čoho istina predstavovala 9.678,19 Eur a úroky (vo výške 6,69%) 320,21 Eur. Poplatky si žalobca neuplatňuje (boli vo výške 240,-Eur). Súd tak žalovaných zaviazal k zaplateniu sumy 9.998,40 Eur. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 6,69 % ročne, ktorý si uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny 9.678,19 Eur od 24.01.2017 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Je preukázané, že sporové strany si dojednali zmluvný úrok 6,69% ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku vo výške ku dňu zosplatnenia (istina 9.678,19 Eur a úroky 320,21 Eur) dňom 24.01.2017 (deň nasledujúci po zosplatnení) dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania a to vo výške 5% ročne zo sumy 9.998,40 Eur v súlade so žalobou žalobcu vychádzajúc z , , Nariadenia vlády SR č. 87/1995 a , tohto nariadenia. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Neúspech žalobcu bol iba v časti týkajúcej sa nepriznania riadneho úroku, čo je zanedbateľné vo vzťahu k celkovej dlžnej sume.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Namietali, že žalovaná pohľadávka v sume 9998,40 eur z úverovej číslo 4502260601 je premlčaná. Uviedli, že riadna splátka v sume 69,21 eur nie je uhradená 3 mesiace po sebe a to za mesiace 01/2015, 02/2015 a 03/2015 kedy žalobca mal zosplatniť úver. Z tabuľke, ktorú žalovaní priložili k odvolaniu je vidieť úhrada sumy 70 eur 04.02.2015 avšak z tejto sumy sa podľa žalovaných uhrádzala splátka za november 2014

v sume 21,56 eur a december 2014 v sume 48,44 eur. Čiže splátka za január 2015 bola uhradená až v apríli 2015. Žalovaní poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trenčín č.k. zo dňa 13.10.2016 z ktorého vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal zročný celý dlh a nie od zosplatnenia celého dlhu. Rovnako tak poukázali na rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. zo dňa 21.09.2017. Ďalej žalovaní namietali, že č. 4502260601 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to, že nebola vyplatená celá suma písaná v úverovej a to 10000 eur, ale len 9880 eur a druhá neprijateľná podmienka je upomienka v sume 15 eur kedy je dovolené si účtovať upomienku len v sume skutočných nákladov ktoré dodávateľ vynaloží na informovanie spotrebiteľa o meškaní splátky, čiže suma 15 eur má skrytý sankčný charakter. Už jedna neprijateľná podmienka spôsobuje, že úver je bezúročný a bezpoplatkový. Žalovaní 1/, 2/ navrhovali zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ uviedol, že podanie žalovaných neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a preto navrhoval, aby odvolací súd odvolanie žalovaných odmietol. V prípade, ak by súd odvolanie žalovaných neodmietol, tak k podanému odvolaniu uviedol, že súd sa na základe vykonaného dokazovania v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami sporových strán, v súlade s princípom právnej istoty. Súd prvej inštancie podrobil o úvere podrobnému skúmaniu a dospel k záveru, že o úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Zo strany žalovaných neboli do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí predložené žiadne ďalšie dôkazy ako ani ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Z obsahu odvolania podaného zo strany žalovaných nebolo žiadnym spôsobom zrejmé, že by súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Žalobca mal za to, že podané odvolanie zo strany žalovaných je iba účelovým prostriedkom k oddialeniu plnenia si povinností v zmysle žalobou uplatneného a rozsudkom priznaného nároku, nakoľko žalovaní svoj záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradili ani čiastočne. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23.01.2020 sp. zn. ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaní 1/, 2/ v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedli, že splnili všetky náležitosti podaného odvolania. Žalovaní zopakovali svoju argumentáciu z podaného odvolania. Uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných a poskytnutých dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Žalobca zahrnul do celkovej výšky úveru poplatok za spracovanie úveru a započítal svoju pohľadávku na zaplatenie predmetného poplatku voči pohľadávke spotrebiteľa na poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom takáto dohoda o započítaní obsiahnutá v o spotrebiteľskom úvere podľa žalovaných môže s najväčšou pravdepodobnosťou napĺňať znaky neprijateľnej podmienky v súlade s ustanovením , prvej vety . Súd skúmal či obsahuje podstatné obligatórne náležitosti vyžadujúce zákonmi ,nezaoberal sa či v sú správne údaje a to výška úveru a ročná RPMN, ako aj celkové náklady koľko spotrebiteľ' zaplatí za poskytnutý spotrebiteľský úver. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s paragrafom 39 , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd prvej inštancie vôbec neriešil overenie bonity žalovaných, či žalobca podľa zákona dodržal postup overenia bonity. Súd prvej inštancia sa nesprávne vysporiadal ohľadne zosplatnenia úveru. Podľa názoru žalovaných zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalovaní 1/, 2/ namietali tiež premlčanie. Navrhovali, aby odvolací súd vrátil vec na nové konanie a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

5. Žalobca v písomnej duplike zopakoval, že podľa jeho názoru odvolanie ako podanie žalovaných nespĺňa náležitosti a súd by ho mal odmietnuť. Žalobca poprel tvrdenie žalovaných o tom, že by dohoda o započítaní obsiahnutá v o spotrebiteľskom úvere bola neprijateľnou podmienkou. Žalobca uviedol, že započítaním pohľadávok len umožnil žalovaným uľahčenie a urýchlenie zaplatenia poplatku za poskytnutie úveru. Žalobca mal za to, že výpočet RPMN bol správny. bola uzatvorená písomne a je podľa žalobcu platná. Žalobca poprel, že by sa dohoda o výške úrokov priečila dobrým mravom. Žalobca dostatočne skúmal aj bonitu žalovaných, keď vykonal dopyt v príslušných registroch. Zásielka obsahujúca vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bola podľa žalobcu žalovaným riadne doručená. Žalobca mal napokon za to, že jeho nárok bol uplatnený včas, a teda v danej veci ešte neuplynula premlčacia doba. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa a (ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný v napadnutej výrokovej časti I. a III. podľa ako vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalovaných 1/, 2/ dodáva nasledovné:

8. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami ako o úvere podľa ust. a nasl. , avšak zároveň ako spotrebiteľský vzťah v zmysle a nasl. . o úvere ako zmluvný typ je síce upravená v , čo však nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa.

9. Listom zo dňa 23.01.2017 žalobca oznámil žalovaným, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 23.01.2017 a žiadal vrátiť celú dlžnú sumu, nakoľko nedošlo k úhrade dlžných splátok. Nebolo sporné, že žalovaná 1/ predmetný list obsahujúci vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru prevzala dňa 27.01.2017. Na rovnakú adresu bolo doručované zosplatnenie aj žalovanému 2/. Z obsahu predloženej doručenky v konaní vyplýva, že žalovaný 2/ zásielku neprevzal a táto bola žalobcovi vrátená dňa 15. februára 2017 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Odvolací súd uvádza, že pre účinne doručenie právneho úkonu jeho adresátovi sa nevyžaduje to, aby adresát právneho úkonu zásielku prevzal. Podstatná je skutočnosť, že adresát právneho úkonu mal možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť. Táto možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky bola žalovanému 2/ poskytnutá. Žalovaný 2/ žalobcovi neoznámil, že sa na danej adrese nebude zdržiavať a že žiada doručovať zásielky na inú adresu. Predmetná zásielka obsahujúca oznámenie o zosplatnení úveru preto bola žalovaným 1/, 2/ riadne doručená.

10. Podmienkou k tomu, aby žalobca ako veriteľ mohol požadovať zaplatenie celej pohľadávky, a teda aby mohol pristúpiť k zosplatneniu je skutočnosť, že táto možnosť bola zmluvnými stranami dohodnutá v zmysle . Odvolací súd konštatuje, že táto dohoda vyplývala z článku X. predmetnej o úvere, a teda veriteľ bol oprávnený vyhlásiť splatnosť úveru. Zároveň zákon vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej vyžaduje, aby boli dodržané ustanovenia , z ktorého vyplýva, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 23.01.2017 v predmetnej veci predchádzalo oznámenie veriteľa zo dňa 10.11.2016, ktoré žalobca zaslal na adresu žalovaných, ktoré si však žalovaní neprevzali v odbernej lehote a zásielky, ktoré boli žalobcovi vrátené dňa 03.12.2016, resp.05.12.2016, a teda viac ako 15 dní pred vyhlásením splatnosti úveru. V tomto oznámení zároveň žalobca uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dôjde preto, že žalovaní neuhradili dlžné splátky, vrátane splátky za mesiac november 2016. Bola tak dodržaná aj podmienka omeškania so zaplatením splátky viac ako 3 mesiace. Podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti tak boli dodržané a námietky žalovaných boli nedôvodné.

11. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie nezistil absenciu náležitostí predmetnej o úvere, ktorá by modifikovala žalobcom uplatnený nárok. Žalovaní namietali, že obsahuje nesprávny výpočet RPMN v prípade poskytnutého medziúveru. Odvolací súd po preskúmaní uvádzanej hodnoty RPMN v pre danú výšku medziúveru, úrokovú sadzbu, výšku splátky, dodatočných nákladov a dobu trvania úveru po dosadení uvedených údajov do výpočtového vzorca konštatuje, že tento bol uvedený správne, pre medziúver vo výške 7,05 % p.a.

12. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie týkajúcim sa namietaného poplatku za poskytnutie úveru vo výške 120,- eur. Právo na odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky vyplýva z . Žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje právo požadovať odplatu za poskytnutie úveru. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , ktoré okrem zákazu existencie neprijateľných podmienok (ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa) v spotrebiteľskej , obsahuje aj výnimky, kedy môže neprijateľné podmienky obsahovať. Takouto je, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje finančný záväzok spotrebiteľa, ktorý slúži výslovne záujmom dodávateľa, a to bez primeraného plnenia zo strany dodávateľa v prospech spotrebiteľa. Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver je ale súčasťou hlavného predmetu plnenia / hlavným predmetom plnenia. Predstavuje rovnako dôležitú zložku ako napr. dojednanie úrokov. Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver vykazuje preto relevantný parameter hlavného predmetu, čo akúkoľvek zmluvnú podmienku, ktorá sa ho týka, vylučuje z prieskumu neprijateľnosti s výnimkou prieskumu toho, či ide o zmluvnú podmienku, ktorá je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Dojednanie odplaty za poskytnutie záväzku tieto atribúty spĺňalo, preto nešlo o dojednanie neplatné.

13. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

14. Čo sa týka námietky žalovaných týkajúcej sa premlčania nároku žalobcu vznesenej v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Začiatok plynutia premlčacej doby je v prípade dohody o plnení v splátkach upravený v ust. , ktorý viaže v prípade zročnosti celého dlhu ( ) začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa nesplnenej splátky. Odvolací súd uvádza, že v tejto súvislosti ide o splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu. V predmetnej veci bola takouto splátkou, splátka splatná v mesiaci november 2016 (splatnosť splátky 15 dňa v mesiaci), t. j. 15.11.2016, ako vyplýva z oznámenie veriteľa zo dňa 10.11.2016. Premlčacia lehota je trojročná, a v danom prípade by uplynula dňa 15.11.2019. Žalobca uplatnil nárok na súde dňa 09.04.2018, a teda nárok žalobcu nebol premlčaný. Námietky žalovaných tak boli nedôvodné. Rovnako neboli dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa absencii náležitostí podaného odvolania. Žalovaní podané odvolanie elektronicky doplnili písomne v zákonom požadovanej lehote, ktoré obsahovalo podpis žalovaných. Podľa názoru odvolacieho súdu, podanie žalovaných obsahovalo aj ďalšie náležitosti, vrátane uvedenia odvolacích dôvodov, a preto nebol dôvod, aby odvolací súd podané odvolanie odmietol a nepristúpil tak k vecnému prieskumu predmetnej veci.

15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti I. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).