Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/25/2019

Opravné uznesenie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu A.. R. R., H., narodeného XX.X.XXXX, bytom X. S. XXXX/XX,XXX XX J. X, Č. K., zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, IČO: 35 546 671, proti žalovanej Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, takto

rozhodol:

I. Opravuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. -203 zo dňa 26. novembra 2020, a to tak, že druhý výrok tohto rozsudku má správne znieť takto:

II. „II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu vo výške 2.548,98 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.548,98 eura od 2.9.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku“.

III. Opravuje odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. -203 zo dňa 26. novembra 2020 nasledovne:

IV: za bod 67. odôvodnenia rozsudku sa vkladá nový bod 68. na strane 23, ktorý znie nasledovne: 68. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade treba postupovať podľa ustanovenia a vychádzať z toho, že lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody. Žalovaná oznámila žalobcovi podaním zo dňa 26.8.2019, že neuspokojí nárok žalobcu na náhradu škody, ktorým dňom sa dostala do omeškania. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 26.8.2019 0%. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžných súm od 2.9.2019 (ako to požaduje žalobca ako dominus litis) do zaplatenia.

V. Doterajšie body 68. až 73. odôvodnenia rozsudku sa označujú ako body 69. až 74.

odôvodnenie:

1. Súd dodatočne zistil, že v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Košice I, číslo konania -203 zo dňa 26. novembra 2020 došlo k zrejmej nesprávnosti vo výroku II. tohto rozsudku.

2. Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

3. Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným

súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie (teraz ). Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle (teraz ) tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie strán konania (súd preto nemôže postupom podľa (teraz ) odstraňovať nedostatky podaní strán, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj ).

4. Z bodov 37. a 38. ako aj z bodov 44. až 46. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I, číslo konania -203 zo dňa 26. novembra 2020 vyplýva, že súd považoval za preukázané a teda priznal žalobcovi náhradu škody z titulu náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia), ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, vo výške 2.184,88 eura (žalobca si v tejto časti uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 2.229,96 eura; súd v tejto časti prihliadol na námietku žalovanej, ktorá na pojednávaní dňa 17.9.2020 namietala výšku náhrady škody za predbežné prejednanie obžaloby dňa 6.9.2010, ktorú si uplatnil žalobca vo výške 90,17 eura, keďže podľa vyhlášky č. je za takýto úkon právnej služby odmena vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 45,09 eura). Súd sa však pri vyhlásení rozsudku vo výroku II. tohto rozsudku pri výpočte sumy, ktorú žalobcovi priznáva titulom náhrady škody, dopustil počtárskej chyby, keď k sume 364,10 eura (bod 45 odôvodnenia rozsudku - priznaná náhrada za ubytovacie náklady žalobcu) nepripočítal preukázanú a teda priznanú náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, vo výške 2.184,88 eura, čím dospel k nesprávnemu záveru.

5. Zrejmou nesprávnosťou v zmysle tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia na pojednávaní dňa 26.11.2020 prejavil, keď v dôsledku chyby v počítaní rozhodol nesprávne o procesnom nároku strany a v nadväznosti na to aj obsahom druhého výroku samotného písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Košice I, číslo konania -203 zo dňa 26. novembra 2020 a bodov 37. a 38. ako aj bodov 44. až 46. odôvodnenia tohto rozsudku. Súd teda zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu vo výške 2.548,98 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.548,98 eura od 2.9.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Ďalšej zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení predmetného rozsudku sa súd dopustil v jeho odôvodnení, keď v dôsledku zlyhania mechanickej činnosti došlo k tomu, že písomné odôvodnenie predmetného rozsudku neobsahovalo všetky body uvedené v koncepte rozsudku, pričom však z výrokovej časti predmetného rozsudku vyplýva, že súd žalobcovi priznal aj príslušenstvo pohľadávky, pričom z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé, z akých dôvodov tak súd učinil. Ide teda o rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia súd vydal opravné uznesenie, ktorým odstránil zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo okamžitým zlyhaním duševnej činnosti sudcu v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Košice I, číslo konania -203 zo dňa 26. novembra 2020 ako aj pri jeho vyhlásení na pojednávaní dňa 26.11.2020 a vykonal opravu tak, ako to vyplýva z výrokov tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1 a 2 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ). Podľa ust. rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. 366 prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. ).