Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-106-2019.pdf
PDF · 93.93 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/106/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: E. X., Y..X.., X. X. P. X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, zastúpeného: W., W. Y. X.., X..H..E.., X. X. T.. Q.. I. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, proti žalovanej: X. M., A.. XX.X.XXXX, W. W. - F. W., o zaplatenie 728,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.10.2018, č.k. 26Csp/l06/2017-117, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 457,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 457,91 eur od 6.6.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 25,74%. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 43 ods.l písm. a) a b), § 43 ods.12 písm., § 44 ods.l zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej „zákon o elektronických komunikáciách“), § 52 ods.l,2,3,4, § 53 ods.l, § 488, § 489, § 544 ods.l,2,3 § 517 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník,,), § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 a vecne tým, že v konaní mal preukázané, že žalovaná neuhradila žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 119,11 eur ani časť kúpnej cenný mobilného telefónu v sume 338,50 eur, pričom strany sporu uzavreli viacero zmlúv o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých žalobca vypožičal žalovanej 6 ks SIM kariet, ktoré jej umožnili používať telekomunikačné služby poskytované žalobcom; zároveň žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón - telekomunikačné zariadenie Y. G. X XXGB L. za kúpnu cenu 270,38 eur. Žalovanú zaviazal na zaplatenie neuhradených služieb a neuhradenej časti kúpnej ceny mobilného telefónu a keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal nárok domáhať sa proti žalovanej aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne. Ďalej zistil, že pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej (jednou z nich je aj riadne a včasné splácanie ceny poskytnutých služieb) bola v dodatku k zmluve dohodnutá medzi účastníkmi zmluvná pokuta vo výške 309,- eur s tým, že celková výška zmluvnej pokuty, ktorú žiadal žalobca, predstavovala sumu 270,38 eur. Predmetný právny vzťah posudzoval ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, s tým, že obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Vyvodil, že zmluvná pokuta (zmluvná podmienka) v sume 270,38 eur je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovi by nárok na zmluvnú pokutu vznikol aj v prípade, ak by žalovaná len uskutočnila akýkoľvek úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či k ukončeniu platnosti aj skutočne došlo;
dokonca nejde len o úkon, ktorý by priamo smeroval k ukončeniu zmluvy, ale žalobcovi postačuje, aby účelom úkonu vykonaného žalovaným „by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti“. Dospel k záveru, že uvedená formulácia je nejasná a pre spotrebiteľa značne neurčitá, a že daná formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu“, spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania. Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Poukázal na to, že Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. V prejednávanej veci sa mala výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb odvíjať od rozdielu medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanej a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejme z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa považoval za neakceptovateľné, bez zreteľa na to, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Konštatoval, že nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu, pričom pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Vyvodil, že paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty iba na základe uplynutej doby viazanosti, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške. Poukázal na to, že zmluvná pokuta bola dojednaná aj pre prípad výpovede zmluvy a žiadosti o prenesenie telefónneho čísla, čo priamo odporuje ustanoveniam zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Uviedol, že podľa ustanovenia § 44 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Dospel k záveru, že sankcionovanie žalovanej zmluvnou pokutou za ukončenie zmluvy v dôsledku prenesenia telefónneho čísla k inému poskytovateľovi služby nemožno hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Konštatoval, že využitie zákonom danej možnosti vypovedať zmluvu nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty; rovnako považoval za neakceptovateľné dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby s tým, že na uvedený záver nemá vplyv ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Poukázal na to, že zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje; okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia zmluvných povinností účastníkom, prerušením zmluvných povinností však k zániku zmluvného vzťahu nedochádza, nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Uzavrel, že táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Na základe uvedeného vyvodil, že zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Mal za to, že zmluvná pokuta nezohľadňujúca výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viažuca iba na moment porušenia zmluvných povinností bez zohľadnenia prípadnej možnosti ďalšieho poskytovania služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Na základe vyššie uvedeného nárok na
zmluvnú pokutu vo výške 270,63 Eur spolu s príslušenstvom zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu zohľadňujúcom jeho úspech v spore proti žalovanej. 3. Proti výroku II. a III., ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 270,38 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy a závislému výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom žalovaná si bola vedomá a výslovne súhlasila s tým, že v prípade porušenia svojich povinností bude mať žalobca nárok na zmluvnú pokutu. Poukázal na to, že zmluvná pokuta sa postupne znižuje a dojednanie a spôsobom a vo výške tak, ako to bolo uvedené v zmluve nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ingerenciu a ochranu spotrebiteľa v uvedenej veci považoval za neprimeranú a bol toho názoru, že dojednaním zmluvnej pokuty nebol sledovaný cieľ spotrebiteľa znevýhodniť ale sankcionovať porušenie zmluvných povinností s čím spotrebiteľ podpisom zmluvy súhlasil. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. S poukazom na § 379 a 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní je viazaný rozsahom odvolania, vymedzeného odvolateľom v podanom odvolaní. Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol nárok v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 270,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 270,38 eur za obdobie od 6.6.2016 do zaplatenia a závislý výrok o trovách konania. 7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi vzťahujúcimi sa k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty s prislúchajúcim úrokom z omeškania, v ktorých dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia vzťahujúcich sa k zamietajúcemu výroku v tejto časti Pre doplnenie rozhodnutia vzťahujúcemu sa k tomuto výroku a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné . 8. Nárok žalobcu sa v uvedenej časti odvíja od obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorú ako typovú zmluvu žalobca uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie v zmysle § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať aj na ustanovenia o zmluvnej pokute. Zmluva o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služieb na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi stranami je charakterom občianskoprávnou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). V oblasti ochrany spotrebiteľa, je východiskom spotrebiteľskej ochrany postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ očitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený, že spoločným znakom tejto právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Je treba zdôrazniť, že z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V danej veci je z predložených listinných
dôkazov jednoznačné, že zmluvná pokuta nebola medzi stranami individuálne dojednaná. Žalobcom bola zmluva spolu s dodatkom naformulovaná bez možnosti zmeny, resp. zasahovania do ich obsahu zo strany spotrebiteľa a nemožno teda mať za to, že medzi mobilným operátorom a spotrebiteľom došlo k individuálnemu dojednaniu ustanovení týkajúcich sa zmluvnej pokuty. 9. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.l písm. f) C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boh predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta, že žalovaná si bola vedomá a výslovne súhlasila s nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu v prípade porušenia svojich povinností, odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky je uvedené tvrdenie irelevantné, nakoľko účelom zavedenia ochrany práv spotrebiteľa bola ochrana slabšej strany pred nevýhodnými podmienkami predkladanými dodávateľom.10. Vo vzťahu k ďalšej námietke odvolateľa, týkajúcej sa postupného znižovania zmluvnej pokuty spôsobom a vo výške uvedenej v zmluve, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s touto otázkou. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na iné dôvody, pre ktoré prvoinštančný súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, a to predovšetkým v súvislosti s nezohľadnením intenzity a významu toho ktorého porušenia povinností a výšky pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. K uvedeným podstatným záverom súdu prvej inštancie však námietky odvolateľa nesmerovali a neboli ničím konkretizované. 11. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 2 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. zohľadňujúc plný úspech žalovanej v odvolacom konaní a skutočnosť, že vznik trov odvolacieho konania na jej strane z obsahu spisu nevyplýva. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.)