Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-80-2020.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkýň 1/ PhDr. G. C., D.., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - N. XXX, 2/ T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., Q. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Alenou Virdzekovou, advokátkou so sídlom Púchov, F. Urbánka 804, proti žalovanému C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXX, právne zastúpený LEGAL POINT, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Nemocničná 979, IČO: 47 253 495, o určenie priebehu hraníc a určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkýň 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. júla 2020, č.k. 3C/1/2018-287, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/, 2/ v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobkyne 1/, 2 sú každá v podiele 1- ice podielovými spoluvlastníčkami novozameraných parciel KNC č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 1 m2, KNC č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 36 m2 a KNC č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 33 m2, všetky k.ú. D.-N., obec D.-N. ako je zakreslené v geometrickom pláne č. 3C/1/2018-5/2020, vyhotovené Ing. Jozefom Polkom, znalcom z odboru Geodézie a kartografie zo dňa 27.03.2020, úradne overenom Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 28.04.2020 pod č. 302/2020. Žalobkyne 1/, 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkýň 1/, 2/, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník. Výrokom II. súd prvej inštancie žalobu o určenie priebehu hranice pozemkov zamietol a vyslovil, že žalovaný má voči žalobkyniam 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania sú žalobkyne 1/ a 2/ povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c/ CSP, ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetom sporu je určenie priebehu hranice a určenie vlastníckeho práva žalobkýň k novovytvoreným parceliam registra C a to parcely č. 1688/25, XXXX/XXa XXXX/XX, k.ú. D. - N. ako vyplývajú z geometrického plánu Ing. Polku pod č. 3C/1/2018-5/2020. Vo vzťahu k právomoci súdu ohľadom určenia priebehu hranice, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu pod sp.zn. 1Rkc/2/2009 zo dňa 29.06.2010, podľa ktorého, ak dôjde k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníctva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami, pretože v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv
a určenie hranice treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu, ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov. Keďže v oboch prípadoch sa jedná o určovacie žaloby, súd v prvom rade skúmal v zmysle § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem. V oboch prípadoch sa jedná o nároky, ktorým sa domáhajú žalobkyne ochrany svojho vlastníckeho práva. Žalovaný sa pred podaním žaloby a v priebehu konania bránil a popieral nároky žalobkýň, žiadal žalobu zamietnuť, a preto súd považoval za preukázaný naliehavý právny záujem na danom určení. 3. Vo vzťahu k určeniu, že žalobkyne sú každá podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností novovytvorených parciel, súd uvádza, že v konaní bolo preukázané a toto nebolo medzi stranami ani sporné, že pozemky v danej lokalite boli vytvorené rozdelovacím plánom z roku 1920. Zo znaleckého posudky Ing. Ivany Bendovej č. 5/2018 vyplýva, že hranice medzi pozemkami žalobkýň a žalovaného má tvoriť rovná línia, keďže týmto rozdeľovacím plánom boli určené predné a zadné body, čo znamená, že spojením tohto čiastočného koncového bodu je výsledkom rovná línia. Žalobkyne dostatočným spôsobom preukázali, že medza - terénna nerovnosť, o ktorej sa znalec Polka zmieňuje v znaleckom posudku bola vytvorená až dodatočne, teda po vytvorení geometrického plánu č. 84/2005. Jednak to potvrdil vo svojej výpovedi svedok Ing. D. C., ktorý povedal, že táto nerovnosť vznikla až po 21.04.2006, teda po vyhotovení geometrického plánu Tibora Meliša č. 84/2005 a tiež nato poukazuje výpoveď svedka F. G. vyhotoviteľa geometrického plánu č. 84/2005, ktorý potvrdil, že pri vyhotovovaní tohto geometrického plánu urobil chybu s tým, že hranica mala ísť rovno. Svedok potvrdil, že na daných pozemkoch robil ako prvý identifikáciu, pričom v roku 2005 nebola na predmetných nehnuteľnostiach nerovnosť. Jednalo sa o rovnú lúku, 3-inu bolo čistého pooraného, nakoľko toto družstvo užívalo a jeden strmý breh bol zarastený. Tieto skutočnosti následne priamo potvrdzujú aj ďalšie dôkazy a to žiadosť o povolenie zemných úprav zo dňa 21.04.2006 v spojení s výpoveďou svedka JUDr. A. C., ktoré dôkazy podporujú tvrdenia žalobkýň o umelom navezení hliny na predmetné pozemky žalobkýň. JUDr. C. uviedol, že v tomto období zaregistroval prevoz hliny vo veľkom rozsahu, pričom tieto prevozy smerovali do oblasti, kde sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti. V súvislosti s námietkami žalovaného ohľadom prípustnosti svedka Ing. D. C. súd uvádza, že tá skutočnosť, že bol prítomný na predchádzajúcom pojednávaní nezakladá dôvod neprípustnosti jeho svedeckej výpovede. Súd jeho výpovedi uveril ako hodnovernej, pretože nebol dôvod jeho výpovedi neuveriť, jeho výpoveď bola konzistentná, uviedol rovnaké skutočnosti, ktoré už uviedol na pojednávaní 20.06.2019 a teda, že na pozemky žalobkýň navážali hlinu a na pojednávaní 20.06.2019 nebol vypočutý žiadny svedok, a teda nemohol byť ovplyvnený výpoveďou iného svedka. Skutočnosti uvádzané svedkom Ing. C. na pojednávaní 01.10.2019 sú zhodné so skutočnosťami uvádzanými na pojednávaní 20.06.2019. Žalobkyne tak preukázali, že sú v 1-ici podielovými spoluvlastníčkami novovzniknutých parciel KNC parcely XXXX/XX o výmere 1 m2, parcela XXXX/XX o výmere 36 m2 a parcela č. XXXX/XX o výmere 33 m2, k.ú. D. - N. tak ako vyplýva z geometrického plánu Ing. Polku č. 3C 1/2018-5/2020, ktoré parcely mali byť pôvodne súčasťou KNC parcely XXXX/X a parcely XXXX/X, k.ú. D. - N.. Ak by geodet F. G. v geometrickom pláne č. 84/2005 správne určil hranicu ako priamu spojnicu počiatočného a konečného bodu, tak ako je to zobrazené červenou čiarou v znaleckom posudku Ing. Polku. Preto v konečnom dôsledku tieto parcely vytvorené Ing. Polkom v geometrickom pláne č. 1687/9, 1688/12 a 1688/15 súd určil ako vlastníctvo žalobkýň 1/, 2/ každej v 1-ici. 4. Čo sa týka žaloby o určenie priebehu hranice pozemkov tak ako je špecifikovaná v návrhu žalobkýň, súd túto žalobu zamietol, pretože potom ako bolo určené vlastnícke právo žalobkýň tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku, došlo k tomu, že medzi pozemkami žalovaného k parcelám XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX, k.ú. D. - N. a parcelami vlastnícky patriacim žalobkyniam č. XXXX/X a XXXX/X, k.ú. D. - N. sa nachádzajú novovytvorené parcely. Inak povedané po určení vlastníckeho práva pozemky žalovaného nemajú s pozemkami žalobkýň hranicu tak, ako to červenou čiarou zakreslené v geometrickom pláne Ing. Polku. 5. V konaní navrhli žalobkyne aj výsluch svedka Bc. G.. Tohto svedka súd nevypočul, pretože okolnosti, ktoré mali byť výsluchom tohto svedka zistené sú buď bez právnej relevancie, alebo sa týkajú okolnosti, ktoré boli zistené inými dôkazmi. 6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobkyne boli úspešné čo do určenia vlastníckeho práva, žalovaný čo do určenia priebehu hranice a súd preto priznal nárok na náhradu trov konania tej strane sporu, ktorá bola vo vzťahu k tomu konkrétnemu nároku úspešná a to v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne 1/, 2/ a to proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol ich nárok zamietnutý. Poukázali na tú skutočnosť, že po vyhotovení geometrického
plánu z dôvodu, že tento bol pre rozhodnutie súdu vo veci podstatný zmenili petit žaloby tak, že žiadali určiť zmenu priebehu hranice a zároveň žiadali určiť vlastnícke právo k novovytvoreným parceliam. Táto zmena petitu bola súdom prijatá uznesením o zmene žaloby zo dňa 17.06.2020. S názorom súdu, ktorý zamietol žalobu o určenie priebehu hranice pozemkov sa nestotožňujú. Čo sa týka argumentácie súdu, poukázali na tú skutočnosť, že v rámci petitu žiadali, aby bola určená zmena priebehu hranice dotknutých pozemkov tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 3C/1/2018-5/2020 vyhotovenom Ing. Jozefom Polkom. K zmene pôvodnej hranice medzi pozemkami sporových strán došlo presne a práve na podklade geometrického plánu č. 3C/1/2018-5/2020, preto považujú odôvodnenie výroku č. II. rozsudku za protichodné, protirečivé so samotným výrokom. Nie je pravdou, že by existujúce parcely vo vlastníctve sporových strán z dôvodu zamerania nových parciel už spolu nesusedili. Vzhľadom na to, že nedošlo k zmene čiastočného a koncového hraničného bodu, tieto parcely hraničia tak, ako to preukazuje línia hraničnej čiary vytvorená práve týmto geometrickým plánom. Žiadali preto, aby krajský súd ako súd odvolací výrok II. napadnutého rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne ho zmenil tak, že rozhodne v súlade s požadovaným petitom ich návrhu. Zároveň žiadali, aby bol žalovaný zaviazaný k náhrade trov konania v prospech žalobkýň 1/, 2.
8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že práve z dôvodu, že k zmene hranice medzi pozemkami došlo z dôvodu novovytvorených pozemkov, súd správne vyhodnotil, že nie je možné rozhodnúť o zmene hranice pozemkov tak, ako to žiadali žalobkyne v zmysle žalobného návrhu. Ako súd správne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, ak dôjde k určeniu vlastníckeho práva zameraním novovzniknutých parciel medzi spornými parcelami, nie je možné ďalej určiť zmenu priebehu hranice, ak medzi pozemkami strán sporu vznikli novozamerané parcely. Medzi pozemkami strán sporu vznikli tri nové parcely. Parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré v zmysle súdneho rozhodnutia pripadli do podielového spoluvlastníctva žalobkýň. Predmetné novovytvorené parcely, teda aktuálne tvoria novú hranice medzi pozemkami žalovaného KNC XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX a pozemkami žalobkýň KNC parcelami XXXX/X a XXXX/X tak, ako to je viditeľné červenou čiarou vo vyhotovenom geometrickom pláne. Žalobkyne si zrejme neuvedomujú dané skutočnosti, nakoľko v rámci sporu mali dostatočný priestor prispôsobiť a upraviť svoje žalobné návrhy aktuálnemu stavu konania. Tak ako učinili zmenu petitu podanej žaloby vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva, mali zaujať aj správne procesné stanovisko vo vzťahu k určeniu priebehu hranice. Z tohto dôvodu súd nemal inú možnosť ako žalobu v danej časti zamietnuť s logickým odôvodnením, ktoré uviedol a to síce, že pozemky sporových strán nemajú spoločnú hranicu a tiež k zmene hranice došlo už vzhľadom na umelovytvorené parcely, ktoré aktuálne tvoria hranicu medzi pozemkami sporových strán. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, považuje ho za vecne správne a žiadal v konečnom dôsledku, aby bol napadnutý rozsudok vo výroku II. ako vecne správny potvrdený a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalobkyne sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadrili.
10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a dôvodov žalobkýň 1/, 2/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí návrhu ako aj súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
11. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie č. I., ktorým súd prvej inštancie určil vlastnícke právo v prospech žalobkýň 1/, 2/ tým spôsobom, že žalobkyne 1/, 2/ sú každá v podiele 1-ica podielovými spoluvlastníčkami novozameraných KNC parciel XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX tak, ako bolo vytvorené geometrickým plánom Ing. Jozefa Polku, odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie v rátane rozhodnutia o náhrade trov konania právoplatný, a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol potom výrok II., ktorým súd prvej inštancie žalobu o určenie priebehu hranice pozemkov zamietol.
12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.07.2020 pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyne potom ako bol vypracovaný v prejednávanej veci geometrický plán Ing. Jozefa Polku pod č. 3C/1/2018-5/2020, ktorým boli novozamerané parcely tvoriace predmet tohto sporu s tým, že žalobkyne sa v konečnom dôsledku po takto vyhotovenom geometrickom pláne domáhali ako určenia
vlastníckeho práva k novovytvoreným parceliam pre každé v pomere 1-ici a zároveň žiadali, aby súd určil zmenu hranice pozemkov parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX v súvislosti s takto novozakreslením parciel v geometrickom pláne Ing. Polku.
13. Čo sa týka samotných sporov o určenie hranice, ide o pomerne častý prípad žalôb, ktoré sú nesprávne koncipované, pretože takéto spory nemajú oporu ako v procesnom, ani v hmotnom práve. V žiadnom prípade nejde o samostatný druh žaloby a nejedná sa ani o určovaciu žalobu. Pojem hranica je abstraktným a nepredstavuje vec ani právo. Spor o hranice spočívajúce v právnej neistote vo vymedzení rozhraní medzi susednými pozemkami neprísluší riešiť ani orgánom štátnej správy zememeračstva a katastra nehnuteľností. Samotné vytýčenie hraníc pozemkov je geodetickou činnosťou, ktorú možno v zásade urobiť aj napriek odporu suseda. Inak je možné podať jedine určovaciu žalobu ohľadne vydržania vlastníctva pozemku, resp. častí parcely, avšak nie určovaciu žalobu o určenie hranice, v prípade, ak sa žalobca domáha vymedzenia hranice medzi pozemkami a tvrdí, že hranice medzi susediacimi pozemkami sú nejasné. Takáto žaloba nie je prípustná preto, lebo žalovaný má právo domáhať sa buď žaloby, na základe ktorej by žalovaný bol povinný zdržať sa užívania časti pozemku patriaceho žalobcovi alebo sa má právo domáhať určenia vlastníckeho práva k spornej parcele.
14. Preto tzv. hraničné spory súd rieši ako predbežné otázky, kedy základnou podstatou sporu býva práve vyriešenie vlastníctva k určitej ploche, ktorá je medzi vlastníkmi susedných nehnuteľnosti sporná. Teda aj v prípade žaloby, žaloby o vydanie veci, kedy žalobca tvrdí, že je vlastníkom pozemku suseda. Pôvodná hranica medzi dvomi susediacimi pozemkami sa môže postupom času a následkom najrozličnejších udalostí stať neurčitou a pre jej obnovenie v jej pôvodnom stave je treba len ju zrekonštruovať.
15. Ak však žalobca tvrdí, že žalovaný posunul hranicu, bude na mieste zisťovať, či k posunu hranice skutočne došlo, pretože v opačnom prípade pokiaľ by nedošlo k posunu hranice je to dôvod na zamietnutie žaloby. Ak žalovaný prizná, že hranicu posunul a bude sa odvolávať nato, že ju posunul na správne miesto, bude treba zisťovať, či sa žalobca náhodou nestal vlastníkom titulom vydržania.
16. V prejednávanej veci sa na základe vykonaného dokazovania dostatočne preukázalo, že skutočne hranica medzi pozemkami vlastnícky patriacim žalobkyniam a žalovanému bola posunutá. Súd prvej inštancie správne ustanovil v prejednávanej veci znalca, ktorý zameral správnu hranicu medzi pozemkami a dospel k záveru, že je potrebné takto novovytýčenú hranicu medzi pozemkami odzrkadliť v tej skutočnosti, že nakoľko došlo k posunu hranice v neprospech žalobkýň, znalec správne v prejednávanej veci vymedzil a presne ohraničil novovzniknuté parcely a to parcely č. XXXX/XX, XXXX/ XX a XXXX/XX, ktoré skutočne vlastnícky patria žalobkyniam. V tejto časti je aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý. Týmto výrokom však zároveň došlo k vyriešeniu sporu medzi stranami a nebol už dôvod, tak ako sa mylne domnievajú žalobkyne nanovo určovať priebeh hranice. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, nie je možné určiť priebeh hranice pozemkov tak, ako to žiadali žalobkyne a to z dôvodu, že novovzniknuté parcely XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX vlastnícky už patria žalobkyniam, pričom tieto nadväzujú na parcelu č. XXXX/X a XXXX/X. Z tohto potom následne vyplýva, že za daného skutkového a právneho stavu veci po novom vytýčení parciel, ktoré už v súčasnosti vlastnícky patria žalobkyniam, pôvodné pozemnoknižné parcely 1688/3 a XXXX/X skutočne nesusedia s parcelami vo vlastníctve žalovaného, teda parcelami XXXX/XX, XXXX/ XX a XXXX/9, preto lebo hranice medzi týmito parcelami boli prerušené novovzniknutými parcelami, ktorými vlastníčkami sa stali práve žalobkyne. Tým, že súd prvej inštancie vo výroku I. určil vlastnícke práva v prospech žalobkýň 1/, 2, zároveň aj tým určil hranicu medzi pozemkami vo vlastníctve žalobkýň a vlastníctve žalovaného. Neobstojí preto odvolanie zo strany žalobkýň, ktoré mali zato, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne.
17. Nakoľko súd prvej inštancie správne dal vytýčiť nový geometrický plán, následne sa správne zaoberal komu vlastnícky patria novovytvorené parcely, ktoré vznikli na základe tohto geometrického plánu a následne správne určil, že práve vlastníčkami týchto novovytvorených parciel sú žalobkyne, čím bol vyriešený celý predmet sporu medzi stranami.
18. Faktom je, že takto novovzniknuté parcely boli presne identifikované a špecifikované až po vyhotovení geometrického plánu, avšak táto skutočnosť nič nemení natom, že žalobkyne mali možnosť
svoju žalobu prispôsobiť novozmenenej situácii, čo v konečnom dôsledku aj urobili. Pokiaľ sa však chybne v podanej žalobe domáhali určenia hranice medzi pozemkami, súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
19. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalovanému v odvolacom konaní bola priznaná náhrada trov konania voči žalobkyniam 1/, 2/, ktoré v odvolacom konaní úspech nemali. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).