Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/34/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.02.2021, v trestnej veci proti obžalovanému L.. J. U. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 10.09.2020 jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa , , , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine týkajúcom sa skutku pod bodom 2/ a vo výroku o treste.

Na základe

obžalovaného L.. J. U., rod. P., nar. X.X.XXXX v L., ČR, trvale bytom XX S. U., W., X. S., S., t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

2/ v presne nezistenom čase od jarných mesiacov roka 2017 až do mesiaca júl 2017, v rodinnom dome v obci Veľký Šariš, ul. V. č. XX, okr. Prešov, pozýval si poškodené maloleté a to H.., nar. X.X.XXXX, mal. B.., nar. XX.X.XXXX, mal. P.., nar. XX.X.XXXX, mal. O.., nar. XX.X.XXXX, kde sa ich dotýkal na intímnych miestach, snažil sa ich dotýkať na pohlavných orgánoch a žiadal, aby sa ho maloletá A. T. chytila za mužský pohlavný orgán, tieto následne požiadal, aby sa umyli, poskytol im vopred pripravené oblečenie, následne ich natieral gélom a masíroval po celom tele a rukami sa dotýkal ich pŕs, pohlavných orgánov, navrhoval im finančnú odmenu za vykonanie súlože alebo chytanie jeho pohlavného orgánu, hoci mal vedomosť o tom, že sa jedná o maloleté osoby, pričom uvedené maloleté v uvedenom období a od júla 2015 aj mal. A.K. viedol k nemravnému životu, nakoľko za jeho správanie, keď sa mu dovolili dotýkať sa pŕs, masírovať ich, vyhotovovať fotografie, im poskytoval odplatu v rôznych výškach, ako aj ďalšie hmotné odplaty,

t e d a

v bode 2/

- osoby mladšie ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

- vydal úmyselne osoby mladšie ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ich zvádzal k nemravnému životu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

v bode 2/

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zákona,

a za to, ako aj za skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, uvedený pod bodom 1/ napadnutého rozsudku

m u u k l a d á :

Podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ukladá trest prepadnutia veci a to malokalibrovky Mode M122ERMA - Werke, v.č.: E143287, kal. 22.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný L.. J. U., rod. P., uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona a v bode 2/ zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/ od presne nezistenej doby, najmenej do 07:15 hod. dňa 10.11.2017 si zadovážil a na skrini v spálni rodinného domu vo Veľkom Šariši na ul. V. č. XX, ktorého je vlastníkom, mal neoprávnene a bez povolenia v držbe malokalibrovku Mode M122ERMA-Werke, v.č.: E143287, kal. 22 LR., u ktorej držba podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti podľa ,

2/ v presne nezistenom čase od začiatku roka 2015 až do mesiaca júl 2017, v rodinnom dome v obci Veľký Šariš, ul. V. č. XX, okr. Prešov pozýval si poškodené maloleté a to H.., nar. X.X.XXXX, mal. B.., nar. XX.X.XXXX, mal. P.., nar. XX.X.XXXX, mal. O.., nar. XX.X.XXXX, kde sa ich dotýkal na intímnych miestach, snažil sa ich dotýkať na pohlavných orgánoch a žiadal, aby sa ho maloletá A. T. chytila za mužský pohlavný orgán, tieto následne požiadal, aby sa umyli, poskytol im vopred pripravené oblečenie, následne ich natieral gélom a masíroval po celom tele a rukami sa dotýkal ich pŕs, pohlavných orgánov, navrhoval im finančnú odmenu za vykonanie súlože alebo chytanie jeho pohlavného orgánu, hoci mal vedomosť o tom, že sa jedná o maloleté osoby a taktiež O.. nar. XX.X.XXXX, P.., nar. XX.X.XXXX, B.., nar. XX.X.XXXX, H.., nar. X.X.XXXX a mal. H.., nar. X.X.XXXX, mal. Q., nar. X.X.XXXX viedol k nemravnému životu, nakoľko za jeho správanie, keď sa mu dovolili dotýkať sa pŕs, masírovať ich, vyhotovovať fotografie, aj keď vedel, že ide o osoby mladšie ako 18 rokov a za svoje konanie im poskytoval odplatu v rôznych výškach, poskytoval im aj ďalšie hmotné odplaty.

Za to mu bol podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), § 37 písm. h) a § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, podali odvolanie obžalovaný proti jeho výroku o vine v bode 2/ a výroku o treste a prokurátor proti výroku o treste.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil svoje odvolanie nesprávnosťou skutkových zistení, nesprávnosťou znaleckého dokazovania a nesprávnosťou právnej kvalifikácie. Pokiaľ ide o nesprávnosť skutkových zistení v úvode považoval za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o vine v napadnutom bode rozsudku výlučne na: 1) výpovediach poškodených, ktoré sú v podstatných okolnostiach v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, ako aj v značnom rozpore s ich vlastnými výpoveďami (vykonanými bez účasti obhajoby) v prípravnom konaní, a 2) výpovediach poškodených, ktoré svoju inkriminujúcu výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní (ďalej aj „HP“) popreli a vysvetlili ju tým, že na nich bol zo strany orgánov činných v trestnom konaní vyvíjaný neprimeraný nátlak. Prvú skupinu výpovedí teda predstavujú výpovede svedkýň - poškodených, ktoré boli po rozhodnutí odvolacieho súdu vykonané na HP kontradiktórnym spôsobom, pričom výpovede svedkýň H. O. a B. V. ho sčasti inkriminujú. Tieto výpovede sú však podľa neho v podstatných okolnostiach v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, ale aj s ich výpoveďami (vykonanými bez účasti obhajoby) v prípravnom konaní. Druhú skupinu predstavujú výpovede svedkýň vypočutých v prípravnom konaní bez prítomnosti obhajcu (O. V. a P. K.), no napriek tomu boli pre rozhodnutie súdu prvého stupňa tieto výpovede podkladom pre uznanie jeho viny. Obidve tieto svedkyne ho pritom pri kontradiktórnom výsluchu na HP neusvedčili zo spáchania žalovaného skutku. Poškodená H. O., ktorej výpoveď z hlavného pojednávania zobral súd za základ pre uznanie jeho viny, vo svojej výpovedi na HP dňa 13.7.2020 podľa neho jasne nevysvetlila závažné rozpory vo svojich výpovediach. Zvuková nahrávka rozhovoru J. U. a H. O., prehratá na HP postupom podľa , podľa neho dokazuje, že sa s ním poznali už skôr, ako tvrdila poškodená, a teda v roku 2017 nemohlo dôjsť k ich prvému stretnutiu. Z predmetnej zvukovej nahrávky je zrejmé aj to, že H. O. v rozhovore s ním spomína svoju kamarátku, ktorú mala jej matka týrať (a „zapredať“), čo v následnej výpovedi v trestnom konaní vzťahuje rovnakými slovami na svoju osobu. Skutočnosti uvádzané H. O. o jej „zapredaní“ vyvracia priamo jej matka V. O., ktorá pri jej výsluchu dňa 4.2.2019 poprela, že Dr. J. U. vôbec pozná. Zároveň o svojom vzťahu s deťmi a vzťahu s bývalým druhom, otcom H. O., uviedla: „Jednu dali do Vranova, už som ju vybrala, lebo chcel ju nahuckovať, aby rozprávala na toho uja a keď brali policajti, ona nechcela byť s otcom...“. Z predmetnej zvukovej nahrávky z júla 2017 podľa obžalovaného taktiež vyplýva, že stretnutie jeho a H. O. (ako informátorky v prebiehajúcom vedeckom výskume) sa uskutočnilo za účasti iných osôb. Poukázal na to, že na otázku, či môže potvrdiť výpoveď H. O., odpovedal svedok Y. U. (alias P.) na HP dňa 4.2.2019 slovami: „Nemôžem to potvrdiť. S T. sme boli u Vás na rozhovor a rozprávali sme sa.“. Z kontextu výpovede tohto svedka je pritom podľa jeho názoru zrejmé, že u svedka prišlo k prostej zámene krstného mena poškodenej (lebo žiadna T. v danom prípade nefiguruje). Svedkyňa H. O. síce na súde vypovedala, že Y. U., alias P., nepozná, na zvukovej nahrávke však celkom zreteľne o tejto osobe s obžalovaným konverzuje: na otázku, či jej mama vie, že „šlape“ odpovedá „T. i P. vie. Ale už nikto nevie. Ale on by nepovedal, P.. On je taký spravodlivý.“. V zápisnici z HP zo dňa 13.7.2020 na otázku obhajoby, či pozná osobu s prezývkou P., svedkyňa po dlhej dobe premýšľania uviedla: „Nepoznám.“. Skutočnosť, že v prípade, ak dievčatá chodili na rozhovory k Dr. J. U. do Veľkého Šariša, tak tam často boli prítomné aj iné dospelé osoby, potvrdila okrem Y. U. aj svedkyňa I. J.. Maloleté dievčatá navyše neboli nikdy v jeho dome jednotlivo. Prišli vždy v skupinách, a často s inou dospelou osobou (napr. s Y. U.), pričom ich matky mali vždy vedomosť, že ich dcéry sú u neho (čo majú potvrdzovať výpovede svedkýň P. T., U. V., Z. V., I. W., O. K.). Aj napriek tomu, že sa súd v odôvodnení rozsudku odvolal pri hodnotení vierohodnosti H. O. na znalecký posudok L.. Y. K., má obžalovaný za to, že vyššie uvedené okolnosti majú zásadný vplyv na vyhodnotenie špecifickej vierohodnosti tejto kľúčovej svedkyne obžaloby. Podľa obhajoby takmer všetky výsluchy v prípravnom konaní boli vedené sugestívne, maloletým boli väčšinou hneď v úvode predložené ich fotografie, a to zväčša v prítomnosti ich matiek, čo mohlo mať aj podľa znalkyne obžaloby L.. Y. K. vplyv na ich vierohodnosť, pričom uviedla: „prítomnosť rodiča u dospievajúcich dievčat môže mať vplyv na snahu vyviniť sa zo situácie, ktorá je pre nich zahanbujúca.“ (zápisnica z HP, 30. 8. 2018, s. 12). Rovnako znalkyňa uviedla, že klinické vyšetrenia prebiehali na Základnej škole vo Svinii - kde viaceré dievčatá sedeli spolu na chodbe so svojimi matkami a sestrami. Na otázky k znaleckému posudku H. O. znalkyňa L.. K. uviedla: „môže to mať vplyv na vierohodnosť, vo všeobecnosti sú maloleté deti ovplyvniteľné rodičmi a ľuďmi, ku ktorým majú nejaké citové puto, sú nimi ovplyvniteľní značne, takže

takéto vplyvy môžu mať aj značný vplyv na výpoveď“ (zápisnica z HP, 30.8.2018, s. 6). Znalkyňa po vypočutí zvukových nahrávok Dr. U. s H. O. a P. K., ktoré predložila obhajoba, podľa obžalovaného nevedela reagovať na zjavné rozpory, vyplývajúce z týchto nahrávok a z jej klinických vyšetrení. Podľa neho vierohodnosť H. O. spochybňuje aj jej výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že ju mal J. U. fotiť, no žiadne fotografie, na ktorých mala údajne byť, neboli vo vyšetrovacom spise zabezpečené. Je presvedčený, že v zmysle uvedeného je konštatovanie súdu, že jej: „výpoveď na hlavnom pojednávaní korešponduje s jej výpoveďou vykonanou na obrazovo-zvukový záznam v prípravnom konaní a nie sú nijaké podstatné rozdiely, ktoré by jej výpoveď vo veľkom rozsahu spochybňovali“, v absolútnom rozpore s vykonaným dokazovaním.

Podľa odôvodnenia odvolania obžalovaného kľúčové rozpory existujú aj vo výpovediach B. V., a to vo vzťahu k okolnosti: 1) stretnutiu v dome J. U. za účasti N. K. a O. V., a 2) jej krvácania z pošvy. Údajné stretnutie B. V., N. K., O. V. a J. U., obe svedkyne (N. K. a O. V.), ako aj obžalovaný, vo svojich výpovediach na HP popreli. Vo vzťahu ku krvácaniu z pošvy B. V. konzistentne v prípravnom konaní uvádzala (aj počas klinického psychologického vyšetrenia), že mala tempore criminis menzes, avšak na HP túto verziu poprela. Plynutím času sa však pamäťová stopa ľudí obvykle zmenšuje. Je podľa neho preto málo pravdepodobné, že ak pár mesiacov po skutku túto okolnosť opisovala v prípravnom konaní diametrálne odlišne, ako s odstupom troch rokov na hlavnom pojednávaní, tak by jej pamäťová stopa bola presnejšia počas jej výsluchu na HP. V týchto súvislostiach považuje za potrebné vyhodnocovať aj výpoveď B. matky U. V. na HP dňa 14.2.2020, kde potvrdzovala údajné sexuálne zneužívanie zo strany J. U.. Na tomto HP však na otázku obhajoby odpovedala, že v tejto veci nikdy predtým nevypovedala ani na súde, ani na polícii. Až následne si spomenula, že na súde v tejto veci už raz vypovedala, pritom vtedy celkom zreteľne poprela akékoľvek sexuálne zneužívanie (zápisnica z HP zo dňa 3.12.2018, na otázku prokurátorky odpovedala: „Všetko v poriadku, jej bolo dobre tam.“). Svedkyňa N. K. popísala na HP vzťah B. V. s jej mamou nasledovne: „B. povedala, že nejdem domov, že mi zoberú peniaze, že idem do nás, že jednu noc prespí a mama ju hľadala, že kde si bola, kde B. uviedla, že bola u pána J., a potom sa hádali, prečo minula peniaze, a potom jej matka jej povedala, aby urobila na J. podvody, že do nej dal ruku a povedala, že urobí na neho také podvody, že nepôjde z basy domov.“

Ďalej obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že do druhej skupiny výpovedí patrí výpoveď svedkyne - poškodenej O. V., ktorá na HP dňa 13.7.2020 priznala, že pri svojich predchádzajúcich inkriminujúcich výpovediach nevypovedala pravdu: „bola som pod nátlakom, bála som sa otca, preto som tam hovorila a bála som sa od policajtov, čistá pravda, nie je to pravda, čo som tam rozprávala.“. Poukazuje na to, že súd v odôvodnení rozsudku označil túto výpoveď poškodenej a vysvetlenie rozporov v jej výpovediach za nevierohodné, nakoľko bol: „z výsluchu z prípravného konania vyhotovený obrazovo-zvukový záznam, ktorý bol podľa názoru súdu vyhotovený zákonným spôsobom a z tohto záznamu neboli zrejmé žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývali obavy, že by bol na svedkyňu vyvíjaný žiaden nátlak.“. Ďalej obžalovaný zdôraznil, že jednou z kľúčových výpovedí pre uznanie jeho viny bola aj výpoveď P. K.. Tá však na HP dňa 13.7.2020 jednoznačne poprela, že by ju J. U. akýmkoľvek spôsobom sexuálne zneužil. Na otázku obhajcu, či sa jej obžalovaný dotýkal na prsiach alebo iných intímnych miestach, odpovedala: „Nič nepamätám, nič nám nerobil.“. Rovnako na otázku obhajcu: „Urobil Vám niekedy niečo, čo by ste považovali za zlé?“ odpovedala: „Nie.“. Obhajobe nie je zrejmé, prečo súd v napadnutom rozsudku odignoroval výpoveď tejto svedkyne z HP dňa 13.7.2020, a odvolal sa pritom na jej výpoveď z prípravného konania. Súd síce uviedol, že svedkyňa bola „pod vplyvom liekov, ktoré ovplyvňujú kognitívne schopnosti“, avšak táto skutočnosť bola oznámená súdu iba sprostredkovane, a to psychologičkou L.. P., ktorá na HP uviedla: „matka na chodbe uvádzala, že dcéra užíva lieky, ktoré ovplyvňujú kognitívne schopnosti s názvom Chlorpothixen, ktoré užíva raz denne.“. Liek Chlorpothixen pôsobí pri duševných ochoreniach priaznivo a má celkovo upokojujúci účinok. Súdu ani obhajobe nebolo predložené lekárske potvrdenie od ošetrujúceho lekára o vplyve tohto lieku na kognitívne schopnosti P. K., no i napriek tomu pri svojom rozhodovaní súd prvého stupňa celú jej výpoveď z HP dňa 13.7.2020 nevzal vôbec do úvahy. Za najpodstatnejšiu však považuje obžalovaný skutočnosť, že výsluch P. K. z prípravného konania zo dňa 11.12.2017 je v celom rozsahu nespôsobilý ako dôkaz pre uznanie viny. Na začiatku výsluchu bola svedkyni predložená fotografia, a po tom, čo svedkyňa uviedla, že nechce ďalej vypovedať, bol tento výsluch prerušený na pokyn psychologičky. Nie je teda zrejmé, čo sa počas tohto prerušenia vo výsluchu udialo. Počas výsluchu boli kladené opätovné otázky, pokiaľ vyšetrovateľ nedostal od svedkyne odpoveď, akú požadoval. Navyše je z celého výsluchu zrejmé, že vzhľadom na závažnosť danej trestnej veci, nebol tento výsluch vedený ohľaduplným spôsobom. Procesný postup bol obhajobou namietnutý bezprostredne po skončení výpovede P. K. a prehratí záznamu zo dňa

11.12.2017 na HP. S touto skutočnosťou sa však súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevysporiadal. Navyše obžalovaný dodáva, že výpoveď tejto svedkyne o tom, že malo dôjsť k jej telesnému kontaktu s ním, poprela na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa N. K., ktorá mala byt' v danom čase prítomná v jeho dome. Tieto dve svedkyne (O. V. a P. K.) boli vypočuté v prípravnom konaní bez prítomnosti obhajcu, ako aj bez možnosti obhajoby klásť poškodenej otázky. Obhajoba je preto presvedčená, že takto vykonané dôkazy nemôžu byť podkladom pre uznanie viny, a to ani vo veci, kde ide o poškodené maloleté osoby. V tejto súvislosti považuje za kľúčovú doktrínu, ktorá je už pomaly právnou notorietou: „pokiaľ je odsúdenie založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výsluchu osoby, ktorú nemal možnosť obvinený vypočuť, či počas prípravného konania alebo na súde, práva obhajoby sú obmedzené v miere, ktorá nie je kompatibilná s článkom 6 Dohovoru“ (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van Mechelen a ostatní v. Holandsko zo dňa 23.4.1997, sťažnosti č. 21363/93, 21364/93, 21427/93 a 22056/93). Uvedené konštatoval vo svojom zrušujúcom uznesení v tejto veci aj Krajský súd v Prešove, ktorý uviedol: „v prípade, ak je však výpoveď maloletej osoby jediným alebo rozhodujúcim dôkazom voči obžalovanému vedúcim k jeho odsúdeniu, je povinnosťou súdu preskúmať, či bola obžalovanému poskytnutá dostatočná možnosť, aby svoje právo na obhajobu uplatnil. Teda, tak, ako sa to konštatuje aj v dôvodoch odvolania, je možné vysloviť záver o tom, že rozsudok o vine by nemal byť úplne alebo z veľkej časti založený iba na jedinej výpovedi maloletej osoby, ktorú obvinený nemal možnosť spochybniť, resp. aspoň vyjadriť sa k nej.“ (uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , zo dňa 29.10.2019, s. 12 - 13). Obhajoba priznáva, že neexistuje žiadne pravidlo, podľa ktorého musí byť výpoveď pred súdom vierohodnejšia, ako výpoveď v prípravnom konaní. V tomto ohľade mal súd prvého stupňa zložitú úlohu na základe objektívnych skutočností vyhodnotiť, v ktorom štádiu trestného konania vypovedali jednotliví svedkovia vierohodne. S istotou je podľa obžalovaného možné posúdiť len vierohodnosť výpovede svedka Y. U., ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaného nepozná, a až na hlavnom pojednávaní (po návrhu na prehratie zvukových záznamov) vypovedal pravdivo. Skutočnosť, že tento svedok nevypovedal v prípravnom konaní pravdivo môže dokresľovať atmosféru, ktorá sprevádzala vyšetrovanie danej veci, a mala by mať preto aj istý vplyv na vyhodnocovanie vierohodnosti výpovedí svedkýň - poškodených v prípravnom konaní.

Obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania poukazoval tiež na to, že jeho nevinu potvrdzovali svojimi výpoveďami na HP aj mnohí ďalší svedkovia. Takto svedkyňa W. K. zhodne s ostatnými svedkyňami poprela akúkoľvek formu neprimeraných dotykov a uviedla, že mala 15 rokov, keď sa v osade zoznámila s Dr. J. U.. Ku svojej inkriminujúcej výpovedi z prípravného konania uviedla: „To nie je pravda, prišli za nami vyšetrovací, počuli sme, čo rozprávali iné dievčatá, aj my sme tak rozprávali.“. Q. K. vo svojom výsluchu na HP dňa 4.2.2019 poprela, že by ju akýmkoľvek spôsobom sexuálne zneužil. Svoje predchádzajúce výpovede popísala na HP slovami: „Nezmysly. Bo dievčatá hovorili, že tak rozprávali, tak som rozprávala aj ja nezmysly.“. Z hľadiska posúdenia vierohodnosti jej výpovedí z prípravného konania na HP preukázal, že zápisnica z prípravného konania obsahuje termíny, ktoré svedkyňa vôbec nepozná - napr. diktafón. Svedkyňa T. W. rovnako poprela akúkoľvek formu sexuálneho zneužívania, pričom na otázku prokurátorky uviedla, že v čase, keď bola u J. U., mala 16-17 rokov. Ďalej uviedla, že ju na polícii navádzali, ako má vypovedať. Ďalšia svedkyňa - H. W. obdobne na HP uviedla, že Dr. J. U. ju nikdy nezneužíval, nedotýkal sa jej, pričom v čase, keď sa s ním spoznala mala 16 rokov (opakovane boli k trestnej činnosti vyťažované osoby staršie ako 15 rokov, čo vzbudzuje pochybnosti o motivácii takto vedeného vyšetrovania, pričom vek, kedy sa zoznámili s ním uvádzali už aj v prípravnom konaní). K jej výsluchu z prípravného konania - opätovne vedenému sugestívnym spôsobom - táto svedkyňa uviedla: „Chcem uviesť, že som bola pod nátlakom, lebo mi povedali, keď nepoviem, tak ma zavrú a bála som sa, by mi dcérku nezobrali a musela som to povedať.“. K sugestívnej forme vedenia výsluchu ako príklad uviedol, akým spôsobom vyšetrovateľ začal svoj výsluch: „Predmetom výsluchu je obdobie od roku 2015 doteraz, čo sa týka Vašej účasti na detských pornografických aktivitách v dome vo Veľkom Šariši.“. Viaceré výsluchy poškodených svedkýň podľa neho naviac vykazujú objektívne rozpory. Poukázal na to, že v anglickom práve existuje od konca 17. storočia jedno procesné pravidlo, ktoré sa týka posudzovania vierohodnosti svedkov: „Falsus in uno, falsus in omnibus“, teda „klamstvo v jednej veci, klamstvo vo všetkom“. Preto je presvedčený, že je nevyhnutné vyhodnocovať výpovede týchto svedkýň z prípravného konania s výraznou prezumpciou nízkej vierohodnosti. Z hľadiska pamäťovej stopy a konzistentnosti je podľa neho pravdepodobne najviac vierohodnou (z časového hľadiska) výpoveď svedkyne W. K., ktorá zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uvádzala, že prvýkrát prišli k Dr. J. U. v máji 2016, pričom na tomto stretnutí sa mali zúčastniť aj Q. K. a T. W. (čo obidve zhodne potvrdili).

Pre objasnenie skutkového stavu uviedol obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania aj niekoľko, podľa neho nespochybniteľných skutkových okolností: Antropológia je najkomplexnejšia veda o ľudskej kultúre a spoločnosti, preto v oblasti jej výskumu neexistuje neštandardná téma. V rámci svojho výskumu robil rozhovory na tému prostitúcie - téma sa môže zdať kontroverzná, no jedná sa o legitímnu antropologickú tému. Danú okolnosť potvrdil vo svojom znaleckom posudku, ako aj pri svojom výsluchu na HP, znalec doc. T.. Y. X., L.. Obžalovaný Dr. J. U. mal schválený výskum o prostitúcii maloletých v rómskych osadách na jednej z prestížnych kanadských univerzít. Etická komisia univerzity schválila metódy a formy tohto výskumu, vrátane odmeňovania respondentov, ako aj možnosti vykonávania rozhovorov v jeho dome. Kľúčovým znakom antropologického výskumu je dlhodobý terénny výskum v konkrétnej lokalite. V jeho prípade išlo o výskum v rôznych lokalitách, napríklad v rómskych osadách na východnom Slovensku, pričom len menšia časť rozhovorov sa uskutočnila v jeho dome vo Veľkom Šariši. Tieto pritom boli všetky ním nahrávané na zvukový záznam. Rómske dievčatá nikdy neboli v jeho dome jednotlivo, vždy prišli v skupinách, a často s inou dospelou osobou (napr. s Y. U.), pričom ich matky mali vždy vedomosť, že ich dcéry sa nachádzajú u neho (výsluchy svedkýň P. T., U. V., Z. V., I. W., O. K.). V súčasnej západnej antropológii existuje silná tendencia podávať idealizovaný a neúplný obraz o skúmaných spoločnostiach tak, aby vedec neurazil svojich informátorov. Realita, s ktorou prišiel pri svojom výskume do styku, však nemohla byť prezentovaná takýmto idealizujúcim spôsobom. Za svoju povinnosť považoval zaoberať sa menej príťažlivými aspektami miestnej kultúry, a to formou a jazykom, ktorý bol zrozumiteľný tejto komunite. Na jeseň 2017 sa dozvedel, že na neho bolo podané trestné oznámenie v súvislosti so sexuálnym zneužívaním jednej maloletej. Obratom kontaktoval vyšetrovateľa. Napriek tomu, že sa mal na Slovensko vrátiť až v lete 2018, tak si kúpil letenku, a preto, aby očistil svoje meno, sa dobrovoľne dňa 9.11.2017 vrátil na Slovensko. Súd prvého stupňa uveril verzii, že obžalovaný sa rozhodol zneužiť maloleté dievčatá, a to tak, že k nemu chodili po skupinách, so súhlasom ich matiek, zhotovil si zvukové nahrávky rozhovorov s nimi, a následne ich po jednom vodil do spálne oddelenej len závesom, pričom ostatné dievčatá sa po dome voľne pohybovali a dom nebol nikdy počas dňa zamknutý. V oblasti sociálnej antropológie je celosvetovo uznávaným profesorom, ktorý za celý svoj život nebol nikdy podozrivý zo žiadneho sexuálneho deliktu (pričom je vo veku 65 rokov). Domnievať sa, že by sa za takýchto podmienok rozhodol sexuálne zneužívať maloleté dievčatá je na hranici absurdity.

Osobitnú časť odôvodnenia svojho odvolania obžalovaný venoval znaleckému dokazovaniu. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o vine Dr. J. U. priklonil a v celom rozsahu stotožnil so znaleckým dokazovaním L.. Y. K. a L.. H. U., L.. Namieta, že závery znalkýň vychádzajú z ich presvedčenia o jeho vine. Úlohou znalca však nie je rozhodovať o vine alebo nevine, ale zo svojho znaleckého hľadiska hodnotiť špecifickú odbornú problematiku. Znalecké posudky L.. Y. K. a L.. H. U. sú konštruované takmer jednoznačne a konštatujú vinu. Na tomto mieste považuje obhajoba za dôležité sa vyjadriť k znaleckému posudku znalkyne L.. H. U. a uviesť niekoľko konkrétnych vyjadrení z jej výsluchu, ktoré podľa jeho názoru výrazne spochybňujú objektivitu jej znaleckého posudku, ako aj jej následnej výpovede na HP. Znalkyňa sa počas svojho výsluchu na HP opakovane vyjadrovala k formám a metódam antropologického výskumu, pričom však sama priznala, že tieto formy a metódy nepozná a nemá kompetenciu sa k nim vyjadrovať. Znalkyňa L.. H. U. na HP dňa 3.12.2018 uviedla, že svoj záver o odklone sexuality obžalovaného od normy založila aj na kresbovej metóde, pričom v kresbovom prejave obžalovaného „boli tam znázornené sekundárne pohlavné znaky, ktoré preukazujú záujem o oblasť sexuality, čo sa týka inadekvátneho postoja k sexuálnym rolám a k sexuálnym kolíziám.“. Na ďalšom HP dňa 6.5.2019 však táto znalkyňa k jeho kresbám uviedla „čo sa týka ženskej postavy v prevedení obvineného absentujú sekundárne pohlavné znaky, okrem sukne absentujú znaky ženského ošatenia“. Obhajobe nie je zrejmé, ako je možné k odchýlke od sexuálnej normy dospieť aj pri znázornení sekundárnych pohlavných znakov, a rovnako aj pri absencii ich znázornenia. Podľa neho rozpačito zo strany tejto znalkyne vyznelo aj posudzovanie otázky špecifickej vierohodnosti osoby v procesnom postavení obvineného, kde najskôr uviedla, že metodiku SVA-CBCA nepozná (zápisnica z HP, 6.5.2019, s. 13), aby ju pri následnom výsluchu opísala (zápisnica z HP, 27.5.2019, s. 4). Zároveň priznala, že je veľmi neštandardné posudzovať špecifickú vierohodnosť osoby obvineného (ktorý nemá zákonnú povinnosť vypovedať pravdu), napriek tomu však v podanom znaleckom posudku jeho špecifickú vierohodnosť posudzovala (zápisnica z HP, 27.5.2019, s. 4). Obhajobe nie je známy prípad, kedy renomovaný znalec - psychológ vyhodnocoval špecifickú vierohodnosť obvineného. Znalkyňa L.. H. U. však pri takto formulovanej otázke vyšetrovateľa nezaváhala, čo v kontexte jej záverov a výsluchu na HP podľa neho spochybňuje jej objektivitu. Znalkyňa L.. A. U. zároveň vychádzala zo skutočnosti, že vymazal sporné fotografické zábery maloletých až potom, ako začalo vyšetrovanie (zápisnica z HP, 3.12.2018, s. 12). Znalkyňa rovnako napríklad najskôr tvrdila, že obnažené fotografie maloletých dievčat sa v

antropologickej literatúre vyskytujú, ak sú zhotovené v prirodzenom prostredí týchto dievčat (napr. obnažená černoška nosiac na hlave kôš v časopise National Geographic - zápisnica z HP, 6. 5. 2019, s. 7 a 8). Potom, ako obhajoba na ďalšom hlavnom pojednávaní predložila kópie obnažených maloletých dievčat z Európy a Ázie z nemeckej publikácie kultúrnej antropológie, znalkyňa uviedla: „Na svojom závere trvám. Je to hypotetická otázka, bez podrobného preštudovania výskumnej problematiky daného autora sa k nej z forenzne psychologického hľadiska vyjadriť neviem.“ (zápisnica z HP, 27.5.2019, s. 2 a 3). Súd prvého stupňa nevyhovel v tomto smere návrhom obhajoby na pribratie znaleckého ústavu za účelom podania kontrolného znaleckého posudku v zmysle , pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval: „posudok L.. U. považoval za vypracovaný v súlade so všetkými pravidlami znaleckého dokazovania a nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho tendenčnosť, ako aj zaujatosť znalkyne voči obžalovanému.“. Obhajoba trvá na tom, že zotrvávaním na svojich vyššie uvedených záveroch, ktoré vychádzali z premís, ktoré sa následne ukázali byť objektívne nesprávne, prejavila L.. H. U. neprimeranú mieru tendenčnosti a zaujatosti. Na rozdiel od L.. H. U., ktorá nemá žiadne skúsenosti zo sociálnej reality v segregovaných osadách, J.. T.. Y. X., Ph.D., M.A., znalec z odboru sociálnej antropológie, vo svojom znaleckom posudku, a aj následne pri výsluchu na HP, potvrdil legitimitu výskumu Dr. U.. Vo svojom znaleckom posudku uviedol: „L.. J. U. postupoval štandardnými metódami antropologického výskumu, najmä pri zohľadnení dlhodobej znalosti prostredia a dôvery informátorov, ktorú roky požíval.“. Zároveň označil jeho výskum za priekopnícky, pričom „aj vzhľadom na jeho medzinárodný kredit a doterajšie publikačné výstupy budú výsledky jeho výskumu s vysokou pravdepodobnosťou prínosné pre rozšírenie vedeckého poznania“. Z. J.. Y. X. na HP dňa 16.6.2020 odpovedal na otázku, aká by bola reakcia vo vylúčenej rómskej komunite, ak by táto komunita mala vedomosť o sexuálnom zneužívaní jej dievčat, nasledovne: „Akékoľvek porušenie lokálnych etických noriem komunity by bolo tvrdo sankcionované komunitou. Antropológ, ktorý by tam vykonával aktivity, ktoré by komunita považovala za nebezpečné pre svojich členov, tak by bol sankcionovaný, aj svoju kariéru by vystavil riziku, pre mňa z toho vyplýva aj vec, že tam dlhodobo pôsobil od 90-tych rokov a neobjavili sa tam žiadne problémy voči komunite, skôr naopak, je tam domestikovaný cudzinec.“. Vo vzťahu k priebehu jeho vedeckého výskumu uviedol tento znalec na HP nasledovné: „... ideálne je ak sa podarí získať materiál pozorovaním a rozhovormi v každodennom prostredí tých informátorov, aby sme ich nevytrhli z ich vlastného prirodzeného rytmu života, výskumy sú vedené na rôznych miestach, v ich domácnostiach, v domácnostiach antropológov ak to lokálne normy a pravidlá umožňujú, na verejných miestach, v reštaurácii, na parkoviskách, v kaviarňach a pod., niekedy je verejné miesto jediné možné východisko ako získať materiál vzhľadom na obmedzenia v komunite, čo môže mať vplyv na rozhovor, je tam silná sociálna kontrola, ktorá môže mať vplyv na informácie, ktoré zbierame, [...] antropológia považuje za kľúčové individuálne kontextovanie odpovedí, ktoré nie je možné realizovať dotazníkom, je potrený kontext, potrebná je znalosť prostredia zo strany výskumníka, a nestačí robiť výskum od stola...“. Obžalovaný zdôraznil, že v jeho prípade išlo o výskum v rôznych lokalitách - v rómskych osadách na východnom Slovensku, pričom len veľmi malá časť rozhovorov sa uskutočnila v jeho dome vo Veľkom Šariši. Tieto pritom boli všetky ním nahrávané na zvukový záznam. Rozhovory uskutočnené počas výskumu v rokoch 2013 - 2017 boli uskutočnené s približne 150 informátormi, pričom všetky zvukové záznamy boli odovzdané orgánom činným v trestnom konaní. Iba zlomok z nich bol však vykonaný pred súdom na HP. Tieto rozhovory s informátormi svedčia o rozšírenom výskyte (zatiaľ nie verejne známych) praktík z oblasti sexuálneho správania vo vylúčených rómskych komunitách, najmä lesbických vzťahov maloletých dievčat a prostitúcii, ale aj o trestnej činnosti týchto maloletých spojenej s prostitúciou. Záverom obhajoba poukázala aj na výpoveď znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia sexuológia a psychiatria, Y.. T.. Y. D., ktorý na HP dňa 30.8.2018 k osobe obžalovaného uviedol: „menovaný netrpí duševnou poruchou, nebola u neho zistená sexuálna deviácia, alkoholová ani iná závislosť, ani porucha osobnosti, z hľadiska psychiatrického, ani sexuologického obvinený nie je pre spoločnosť nebezpečný...“. Vo svojom výsluchu znalec taktiež konštatoval, že obžalovaný „je osoba vyššieho veku, erektívna schopnosť je nižšia“ (zápisnica z HP, 30.8.2018, s . 16 a 17).

Napokon obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania namietal aj nesprávnu právnu kvalifikáciu. Uviedol, že napriek opakovaným výzvam obhajoby prokuratúra do skončenia HP neidentifikovala, ktoré konkrétne fotografie zo súdneho spisu napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže (zápisnica z HP, 12.11.2018, s. 17). N. K. na HP dňa 16.6.2020 potvrdila, že si robila so svedkyňou P. K. obnažené fotografie. Najspornejšie sa tak javia fotografie „lesbickej“ scény N. K. a P. K., ktoré však konzultoval so svojimi kolegami a následne ako nepoužiteľné v prednáškovej činnosti zo svojej dátovej karty vymazal. Skutočnosť, že

takéto sexuálne praktiky v komunite maloletých vo Svinii nie sú ničím výnimočným, obhajoba preukázala na HP prehraním obrazovo-zvukových záznamov. Vykonanie týchto obrazovo-zvukových záznamov (na ktorých sa nachádza aspoň jedna z poškodených) postupom podľa tak preukázateľne vyvrátilo argumenty obžaloby (opakovane uvádzané pri jednotlivých výsluchoch), že maloleté Rómky v osadách žijú sexuálne cnostným životom, nahota je pre nich tabu, a žiadna prostitúcia maloletých neexistuje. K povahe samotných fotografií uviedol, že na väčšine sporných fotografií majú maloleté obnažené prsia, čo v kontexte, v ktorom boli vyhotovené - teda na účely antropologického výskumu - celkom zjavne nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty ohrozovania mravnej výchovy mládeže v zmysle , . Je presvedčený, že túto skutočnosť preukázali aj fotografiami z nemeckej knihy kultúrnej antropológie, či fotografiou mladej Tahiťanky vyhotovenou M. R. Štefánikom. Zároveň uviedol, že svedkyňa H. W. nebola ako poškodená v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -1814 zo dňa 17.6.2018 vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže, vôbec zahrnutá. Fakt, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku skonštatoval spáchanie trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže aj voči osobám H. W. a Q. K. (ktoré sa na žiadnych obnažených fotografiách nenachádzajú) podľa neho preukazuje jednoznačnú snahu kvalifikovať jeho konanie ako závažnejší spôsob konania v zmysle , a to po dlhší čas v rokoch 2015 - 2017. Doba údajného páchania skutku je tak vymedzená v napadnutom rozsudku na časové obdobie, ktoré podľa jeho názoru nie je preukázané nad rámec rozumných pochybností. Ako uviedol vyššie, Q. K. vo svojom výsluchu na HP dňa 4.2.2019 navyše jednoznačne poprela, že by ju akýmkoľvek spôsobom sexuálne zneužil. H. W. obdobne na HP uviedla, že J. U. ju nikdy nezneužíval. Záverom považuje za kľúčové skonštatovať, že nakoľko výpovede O. V. a P. K. v prípravnom konaní boli vykonané bez prítomnosti obhajcu, nie sú spôsobilé byť voči nemu rozhodujúcimi dôkazmi, na ktorých by bolo možné založiť rozhodnutie o vine (vo vzťahu k týmto dvom poškodeným). Aj keby teda odvolací súd uveril zvyšným dvom výpovediam H. O. a B. V. (aj napriek ich rozpornosti) - a skutkovo by uzavrel, že v lete 2017 malo prísť k sexuálnemu zneužívaniu týchto dvoch svedkýň, bolo by jeho konanie možné právne kvalifikovať ako trestný čin sexuálneho zneužívania podľa . V nijakom prípade by totiž za danej skutkovej situácie nebol naplnený kvalifikačný znak závažnejšieho spôsobu konania podľa , teda spáchanie trestného činu na viacerých osobách v zmysle s použitím .

Zároveň z výpovedí týchto dvoch svedkýň na HP podľa neho objektívne vyplýva, že k spáchaniu skutku, ktorý je podľa obžaloby kladený jemu za vinu, malo údajne dôjsť len v lete roku 2017. Obidve svedkyne totiž na HP vypovedali, že u J. U. boli len v roku 2017. Svedkyňa B. V. uviedla, že u neho bola len dvakrát, keď mala 13 rokov - teda v roku 2017 (zápisnica z HP, 16.6.2020, s. 12). Svedkyňa H. O. vypovedala, že u J. U. bola len dvakrát v jednom roku (s odstupom pár dní). Z ostatných vykonaných dôkazov (napr. zo svedeckej výpovede jej otca G. W.) pritom jednoznačne vyplýva, že išlo o rok 2017. Z týchto vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že nebol naplnený ani kvalifikačný znak závažnejšieho spôsobu konania podľa v spojení s , teda spáchanie trestného činu po dlhší čas. Zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázať skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, znáša v trestnom konaní obžaloba zastúpená prokurátorom ( ). Právnym rámcom spôsobu hodnotenia dôkazov je ustanovenie , ktoré je súdnou praxou, aj právnou teóriou interpretované - v spojitosti aj s obsahom úpravy ustanovenia , - tak, že pri hodnotení dôkazov sa uplatní princíp in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného. Pri dvoch rovnocenných verziách priebehu skutkového deja je preto v zmysle zásady in dubio pro reo nevyhnutné sa prikloniť k verzii, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia (R 56/1994, R 28/1998). V prejednávanom prípade však nie sú dve rovnocenné verzie priebehu skutkového deja. Tento princíp uviedol len preto, aby bolo zrejmé, kto v trestnom konaní znáša dôkazné bremeno. Obhajoba nebude špekulovať o motíve tohto trestného stíhania: či to bola pomsta/závisť nespokojných obyvateľov osady (svedka G. W., ako o tom vypovedali svedkyne I. J. a P. K.), alebo obava z toho, kam sa až môže dostať výskum o citlivej téme prostitúcie maloletých. Jeho práca je však priekopnícka z hľadiska svetovej sociálnej antropológie a z medzinárodného hľadiska je etablovanou osobnosťou. Má za to, že v danej veci obžaloba neuniesla dôkazné bremeno preukázať jeho vinu mimo dôvodných (rozumných) pochybností. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v zmysle , , , zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov a postupom podľa rozhodol sám vo veci rozsudkom tak, že v bodoch 1/ a 3/ obžaloby obžalovaného

oslobodí spod obžaloby podľa , pretože nebolo preukázané, že sa tieto skutky stali spôsobom popísaným v obžalobe, v bode 4/ obžaloby obžalovaného oslobodí spod obžaloby podľa , pretože tento skutok nie je trestným činom a v bode 2/ obžaloby, na základe vyhlásenia o vine urobeného na hlavnom pojednávaní, uznal obžalovaného vinným, a uložil mu trest iba za tento skutok. V takomto prípade navrhol uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to s ohľadom na okolnosti prípadu, že obžalovaný sa tohto skutku dopustil tak, že zobral predmetnú malokalibrovú strelnú zbraň z domu svojich rodičov po ich smrti v Holandsku, pričom nemal vedomosť o aký typ ide, pričom takýto trest by súd podmienečne odložil podľa Tr. zákona alebo podmienečne odložil s probačným dohľadom podľa Tr. zákona.

Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania podaného proti výroku o treste napadnutého rozsudku uviedol, že sa nestotožňuje s názorom predsedu senátu Okresného súdu Prešov v tom smere, že obžalovanému uložil vyššie uvedený trest. Má za to, že trest je neprimerane nízky vzhľadom k tomu, že skutku pod bodom 2/ rozsudku, ktorý je kvalifikovaný ako zločin sexuálne zneužívanie podľa , s poukazom na , , v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , s poukazom na , , sa obž. L.. J. U. dopúšťal na viacerých maloletých osobách, dievčatách, využil ich vek a naivitu s tým spojenú, ich dôveru, prostredie, odkiaľ pochádzajú a ich spôsob života k tomu, aby ich zneužil na svoje vopred naplánované účely, popísané v skutku a nalákal ich na odmenu formou rôznych výhod po tom, ako jeho návrhom vyhovejú. Keďže vedel, že tieto dievčatá pochádzajú z prostredia rómskej populácie, kde je problém tzv. predierať sa životom, bol si vedomý toho, že maloleté dievčatá (aspoň väčšina z nich) urobia všetko preto (znesú jeho dotyky po tele - prsiach, pohlavných orgánoch a iné jeho požiadavky), len aby získali nejaké výhody (jedlo, finančné prostriedky, vecné dary, ako oblečenie, mobily, atď.) a svoj život aspoň čiastočne a na určitú dobu skvalitnili. Je pravdou, že s maloletými dievčatami obž. L.. J. U. realizoval aj nejaké rozhovory, potrebné pre jeho antropologický výskum, o čom svedčia nahrávky ich vzájomnej komunikácie, ako aj písomné poznámky menovaného, avšak tento výskum taktiež nebol realizovaný zákonne, lebo rozhovory s maloletými osobami bolo vedené bez vopred vyžiadaného súhlasu ich zákonných zástupcov a tiež sú realizované kladením sugestívnych otázok maloletým zo strany obžalovaného, maloleté osoby akoby niektorým otázkam ani nerozumeli, odpovede na nich celkom inak reprodukovali, ako ich vnímal a pochopil obžalovaný. Na hlavných pojednávaniach, pri výsluchu maloletých osôb za prítomnosti ich zákonných zástupcov, bolo možné badať pri prehrávaní prvotných výpovedí detí na CD nosičoch, prekvapený výraz tváre ich rodičov z toho, ako ich deti popisovali kontakt s obžalovaným. Na jednej strane rodičia detí boli obž. L.. J. U. vďační za to, že im v minulosti pomáhal a na strane druhej, akoby si nechceli pripustiť, čo robil ich deťom. Obžalovaný L.. J. U. mal svoje konanie vopred dôkladne premyslené, bol presvedčený a vedomý si toho, že aj keby sa tieto, vyššie spomínané skutočnosti tzv. odhalili, dostali na verejnosť, vzhľadom na jeho postavenie v spoločnosti, v kruhoch antropologického výskumu ako známa a uznávaná osobnosť, by mal podporu, dôveryhodnosť a naopak, tvrdenia maloletých dievčat by boli spochybňované v jeho prospech. Obžalovaný L.. J. U. sa priznal len ku skutku, uvedeným pod bodom 1/ v rozsudku, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa . Preto sa dokazovanie ohľadne daného skutku na hlavnom pojednávaní nekonalo a súd ho aj uznal vinným z uvedeného zločinu. Prokurátor je toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa ust. a existencii priťažujúcej okolnosti podľa , mal byť obž. L.. J. U. uložený prísnejší trest a to úhrnný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 10 rokov a 4 mesiace so zaradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia. Trest uložený prvostupňovým súdom je vzhľadom na spôsob jeho spáchania obž. L.. J. U. neprimerane nízky, preto súdu II. stupňa navrhol, aby rozsudok Okresného súdu Prešov s poukazom na ust. zrušil a vo veci sám rozhodol.

Prokurátor zároveň podal aj návrh na zhabanie veci, a to malokalibrovky Mode M122ERMA - Werke v. č. E143287 kal. 22, patriacej obž. L.. J. U.. Tento návrh oprel o § 83 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, podľa ktorého ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1 Tr. zákona, súd uloží zhabanie veci, ak patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť. Keďže ide o vec patriacu obžalovanému, odvolací súd tento návrh prokurátora posúdil podľa jeho obsahu ako doplnenie odvolania.

Na základe uvedených odvolaní krajský súd ako súd odvolací v súlade s ust.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný a prokurátor podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a zistil, že obe odvolania sú čiastočne dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, bolo vykonané bez podstatných procesných chýb, pričom boli dodržiavané aj príslušné ustanovenia , ktorými sa má zabezpečiť právo obžalovaného na obhajobu. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených , preto o zistenia plynúce zo zákonne vykonaných dôkazov mohol opierať svoje skutkové zistenia.

Ako už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí z 29.10.2019 odvolací súd uviedol, v konaní pred súdom prvého stupňa boli zákonným spôsobom vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci nielen v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie, ale vysoko nad jeho rámec. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v a takýmto postupom dospel v podstate k správnym skutkovým záverom, a to až na ustálenie doby páchania trestného činu sexuálneho zneužívania a okruh poškodených.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd podrobne uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery ustálil. Podrobne a logicky popísal akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj to, prečo obrane obžalovaného neuveril a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku vecne správne (okrem doby páchania trestného činu sexuálneho zneužívania a zahrnutia Q. K. medzi poškodené), a preto na tieto krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje.

Napriek obrane obžalovaného aj podľa krajského súdu výrok o vine je možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú záver, že sa obžalovaný konania zakladajúceho jeho trestnú zodpovednosť dopustil.

Nie je možné súhlasiť s obžalovaným, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o vine týkajúcej sa skutku popísaného pod bodom 2/ založil výlučne na takých výpovediach poškodených, ktoré sú v podstatných okolnostiach v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi a s ich vlastnými výpoveďami, ako aj na takých výpovediach poškodených, ktoré ich podali pod neprimeraným nátlakom orgánov činných v trestnom konaní. Uvedené tvrdenie obžalovaného totiž nezodpovedá výsledkom dokazovania a je s nimi v diametrálnom rozpore. Aj keď obžalovaný má právo na spravodlivý proces, tak to neznamená, že má právo na také hodnotenie vykonaných dôkazov a také rozhodnutie súdu, ktoré zodpovedá jeho predstavám.

V tejto súvislosti je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že to, na akých dôkazoch súd založil svoje rozhodnutie a či ich považoval za postačujúce z hľadiska dokázania viny obžalovaného, je vecou jeho úvahy, pričom táto je vedená zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenou v § 2 ods. 12 Tr. zákona. Je teda výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná, a tieto následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral sám, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Nie je porušením práva obžalovaného na spravodlivý proces, keď súd dôkazy nehodnotí podľa predstáv obžalovaného.

V súlade s uvedeným prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne rozviedol, na základe ktorých dôkazov má obhajobu obžalovaného za vyvrátenú a ktoré dôkazy ho usvedčujú, keď k hodnoteniu svedeckých výpovedí poškodených H. O., B. V., P. K., O. V. a H. W. nepristupoval mechanicky, ale ich výpovede hodnotil kriticky z pohľadu ich mentálnej úrovne, slovnej zásoby a ich pôvodu z vylúčenej komunity, ako aj z pohľadu ďalších vykonaných dôkazov. Ide najmä o fotografie zhotovené obžalovaným, na ktorých sú maloleté poškodené v zobrazeniach napĺňajúcich znaky detskej pornografie (z hľadiska dnes účinnej úpravy § 132 ods. 4 Tr. zákona), ďalej o výpovede svedkov, ktorým sa mali poškodené s predmetnými skutočnosťami zveriť a o závery znaleckých posudkov z odboru psychológia na poškodené.

Práve uvedeným komplexným hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom sa jeho hodnotenie líši od tendenčného subjektívneho hodnotenia dôkazov zo strany obhajoby, ktorá len na základe akéhokoľvek nepodstatného rozporu v usvedčujúcej výpovedi ju označuje v celosti za nehodnovernú, a rovnako hodnotí aj každú zmenu výpovede bez ohľadu na jej vysvetlenie a okolnosti, za ktorých došlo k zmenám vo výpovedi.

Pre hodnotenie svedeckých výpovedí poškodených, ale i ďalších svedkov, si je v prvom rade potrebné uvedomiť, že ide nielen o osoby v detskom veku, ale najmä že ide o svedkov z vylúčenej komunity, u ktorých znalkyňa z odboru psychológia zistila podpriemerné intelektové schopnosti, nízku mentálnu úroveň, veľkú obmedzenosť slovnej zásoby, ale aj s tým súvisiacu neschopnosť vymyslieť si príbeh s logickým priebehom, ako to bolo v prípade ich usvedčujúcich výpovedí, premyslieť ho do detailov, zreprodukovať ho a pred znalkyňou ho aj zopakovať tak, aby sa nerozpadol na kontrolných otázkach a prejaviť pri tom aj pocity plynúce z rozprávaného deja (napr. úsmev, vážnosť, odpor pri predstave zafajčených úst obžalovaného, keď bozkával).

Napriek uvedeným hendikepom všetky poškodené - H. O., B. V., P. K., O. V. a H. W. vo svojich prvotných výpovediach usvedčovali obžalovaného zo skutku popísaného v obžalobe. Práve po týchto výpovediach uvedené poškodené vyšetrovala znalkyňa z odboru psychológia L.. Y. K. a u všetkých poškodených konštatovala zachovanú tak všeobecnú, ako aj špecifickú vierohodnosť. Do úvahy pritom znalkyňa brala aj také okolnosti namietané obhajobou, ako je rozprávanie sa o skutku s inými dievčatami či osobami, prítomnosť rodiča na výsluchu u niektorých maloletých svedkýň, ale aj predloženie fotografie počas výsluchu, na ktorej sú obžalovaným vyfotografované obnažené (napr. predloženie fotografie u P. K. malo len ten význam, že ju nasmerovalo na skutočnosti, ktoré boli predmetom výsluchu). U poškodených dievčat znalkyňa nezistila ani existenciu motívu, z ktorého by na obžalovaného vymýšľali negatívne veci alebo skutočnosti, ktoré by mu mohli poškodiť. Naopak znalkyňa zistila, že vo vzťahu k obžalovanému u nich aj po skutku prevažuje pozitívny vzťah prameniaci z toho, že im poskytoval mnoho výhod, ako napríklad dal im peniaze, jedlo, šaty, mobil, dovolil im umyť sa v teplej vode a podobne.

Dôvodné nie sú ani námietky obhajoby prezentované vo vzťahu k jednotlivým poškodeným.

Maloletá H. O. bola vypočutá dvakrát - dňa 26.7.2017, keď bola jej výpoveď zachytená na obrazovo- zvukový záznam a dňa 13.7.2020 na hlavnom pojednávaní. V oboch prípadoch zhodne popisovala, ako matka zariadila, aby s mladšou sestrou dvakrát v roku 2017 išli k obžalovanému, pričom druhýkrát jej dal obžalovaný ruku pod tričko na prsia, obchytkával ju tam a chcel ju bozkať. Za to dal jej 35,- eur a sestre 20,- eur. Chcel tiež, aby mu chytala penis s tým, že jej za to dá 50,- eur (na hlavnom pojednávaní s odstupom troch rokov od skutku uviedla, že jej obžalovaný 50,- eur ponúkal za to, že mu ho vyfajčí).

Uvedené skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdil aj jej otec G. W., ku ktorému po odchode od matky H. O. prišla a ktorému sa s tým zdôverila. Vo vzťahu k G. W. znalkyňa z odboru psychológia konštatovala, že všeobecná vierohodnosť je zachovaná, a že u neho nezistila snahu vypovedať nepravdivo, neúplne alebo účelovo. K obhajobou tvrdenej motivácii o snahe uškodiť svojej bývalej družke V. O. a získať na jej úkor deti znalkyňa podotkla, že G. W. sa o svojej družke nezmieňoval, neočierňoval ju, ale vyjadroval sa len k svojej dcére. Naviac sa dovtedy detí nedožadoval (aj keď s matkou poškodenej už nežil 10 rokov), a v jeho prípade by takéto udanie obžalovaného za účelom získania detí do osobnej starostlivosti bolo na neho veľmi sofistikované správanie. Na základe toho znalkyňa nezistila, aby svedok skutočnosti skresľoval vo svoj prospech.

V tejto súvislosti je potrebné považovať za logické popieranie pravdivosti uvedených skutočností matkou maloletej V. O.. Ak by totiž potvrdila pravdivosť toho, že za peniaze maloleté dcéry odovzdala na sexuálne účely, hrozilo by jej samej trestné stíhanie a prísny trest.

Pochybnosti o pravdivosti výpovedí H. O. a jej otca nevyvoláva ani obžalovaným predložená nahrávka, na ktorej má byť podľa jeho tvrdenia zachytený rozhovor s H. O. a ktorá má dokazovať, že sa s ňou stretol už skôr, než v roku 2017. Vzhľadom na účel, za ktorým nahrávka mala vzniknúť a silne sugestívny a manipulatívny spôsob vedenia rozhovoru zo strany obžalovaného nie je možné robiť ani žiadne závery z obsahu nahrávky. Aj z výpovede mal. H. je zrejmé, že matka ich mala k obžalovanému vyslať nie preto, aby mu hovorili pravdu, ale s tým, aby klamali, že sú „kurvy“ a že za to dostanú peniaze.

Bezvýznamné je tiež to, že sa u obžalovaného nenašli fotky H. O.. Len to, že fotky orgány činné v trestnom konaní nenašli neznamená, že ich obžalovaný nevyhotovil, keď bol naviac medzitým aj doma v Kanade.

Rovnako pravdivosť výpovedí maloletej nemôže spochybniť ani výpoveď svedka Y. U., alias P.. Ten totiž nielen v prípravnom konaní, ale spočiatku aj na hlavnom pojednávaní tvrdil, že obžalovaného nepozná a že to by nikdy nespravil, aby mu vozil dievčatá. Ani po zmene svojej výpovede H. O. nespomenul, ale na hlavnom pojednávaní len po obžalovanom zopakoval mená T. a L.. Nie je teda pravdou, aby u tohto svedka došlo k nejakej prostej zámene mena poškodenej. Výpoveď svedka Y. U. v kontexte výsledkov vykonaného dokazovania skôr naznačuje, že tento svedok si bol vedomý toho, že obžalovanému pomáhal v páchaní trestnej činnosti a preto z obavy pred vlastným trestným stíhaním zapieral, že ho vôbec pozná a že čokoľvek pre neho robil.

Zákonným a procesne použiteľným spôsobom bol pritom vykonaný výsluch poškodenej maloletej H. O. už v prípravnom konaní, ktorý bol vykonaný za prítomnosti zástupcu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Z obrazovo-zvukového záznamu a zo zápisnice je zrejmé, že otec pri výsluchu nebol prítomný, ale bol prítomný len pri podpise zápisnice. Nie je pravdou ani to, aby maloletej bola ukazovaná akákoľvek fotografia, alebo aby bol výsluch vedený sugestívne. Naopak, výsluch bol vykonávaný ohľaduplne, spôsobom primeraným veku a intelektuálnej úrovni maloletej, bez navádzania na odpovede, pričom maloletá na otázky odpovedala spontánne bez prípravy. Nebol preto dôvod spochybňovať použiteľnosť a vierohodnosť tejto výpovede.

Preto pokiaľ napriek tomu, že to neodporučila ani znalkyňa z odboru psychológie, prvostupňový súd vykonal opäť výsluch maloletej svedkyne na verejnom hlavnom pojednávaní, pričom nevykonal ani žiadne opatrenia na ochranu jej záujmov, ale vypočúval ju za prítomnosti obhajcu a obžalovaného, ktorého nechal aj klásť jej otázky a rozplakať ju, nebol tento postup súdu správny, pretože dopustil druhotnú viktimizáciu poškodenej.

Vierohodnosť výpovede maloletej H. O. je pritom možné oprieť aj o závery znaleckého posudku z odboru psychológia a z výpovede znalkyne L.. Y. K. na hlavnom pojednávaní.

Rovnako nedôvodné sú odvolacie námietky obžalovaného spochybňujúce pravdivosť svedeckých výpovedí poškodenej maloletej B. V.. Aj ona tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch vypovedala zhodne. Uviedla, že bola u obžalovaného, ten jej robil do pošvy, ohmatkával ju, robil jej masáž a fotil hore nahú.

Obhajoba tu za kľúčový rozpor považuje to, že kým v prípravnom konaní maloletá B. V. vypovedala, že mala menzes, tak na hlavnom pojednávaní (s odstupom takmer troch rokov) vypovedala, že krvácala, ale menzes nemala. Vzhľadom na podpriemerné rozumové schopnosti (konštatované znalkyňou z odboru psychológia) a časový odstup troch rokov od skutku však skutočnosť, či poškodená mala menzes alebo nie, podľa odvolacieho súdu podstatnou nie je. Svedkyňa v prípravnom konaní totiž okrem toho, že mala menzes tiež vypovedala, že obžalovaný jej robil do pošvy, bolelo ju to a povedala to mame, lebo plakala. Na hlavnom pojednávaní (teda s odstupom takmer troch rokov) síce vypovedala, že menzes nemala, ale že obžalovaný jej robil do pošvy a krvácala. V tomto rozsahu a za predmetných okolností je takýto posun pamäťovej stopy celkom pochopiteľný.

Pochybnosti o pravdivosti výpovedí poškodenej B. V. nemôže vyvolať ani zámena v menách dievčat, ktoré boli u obžalovaného s ňou, keď v prípravnom konaní označila Q. a J., kým na hlavnom pojednávaní uviedla N. K. a O.. Znalkyňa z odboru psychológia túto zámenu na otázku obžalovaného pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vysvetlila ešte skôr, než bola B. V. vypočutá na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa totiž uviedla, že pri vyšetrení maloletá uvádzala viacero mien, ale tiež uvádzala, že sa už nepamätá.

Na strane druhej pravdivosť svedeckých výpovedí poškodenej B. V. potvrdili jej matka U. V. a sestra T. V., ktorým sa poškodená s konaním obžalovaného bezprostredne zdôverila, videli maloletú dole opuchnutú a krvavú a ktoré jej pomáhali s liečením. T. V. ohľadom toho dokonca telefonovala obžalovanému, ktorý to na hlavnom pojednávaní nepoprel, a dodal, že bol zdesený z toho čo o ňom rozprávajú, preto sa s nimi stretol a mali energický rozhovor, v ktorom to zaprel.

Významným dôkazom potvrdzujúcim pravdivosť tvrdení poškodenej B. V. sú aj fotografie nájdené v elektronických zariadeniach obžalovaného. Na dvoch z nich, zhotovených dňa 29.6.2017, je B. V., v tom čase 13-ročná, sfotená v spálni obžalovaného s holým poprsím a vo vyzývavej póze.

Napokon pravdivosť výpovedí B. V. je možné oprieť aj o závery znaleckého posudku z odboru psychológia, ako aj z výpovede psychologičky L.. Y. K. prítomnej pri výsluchu B. V. 20.12.2017.

Obhajoba spáchanie skutku obžalovaným spochybňuje aj vo vzťahu k poškodenej maloletej O. V., pričom poukazuje na zmenu jej výpovede na hlavnom pojednávaní.

S takýmto hodnotením zo strany obhajoby však nie je možné súhlasiť. Poškodená totiž zákonným spôsobom vypovedala už dňa 11.12.2017 a jej výpoveď bola zachytená na obrazovo-zvukový záznam. V tejto výpovedi uviedla, že obžalovaný ju v jeho dome obchytkával za ľavý prsník, dotýkal sa jej aj cez podprsenku, obchytkával ju iba na prsiach, pričom dal na nich nejaký gél. Nevyzliekala sa sama, ale vyzliekal ju obžalovaný. Potvrdila aj fotku zhotovenú obžalovaným, na ktorej bez podprsenky a len v gaťkách leží na posteli na bruchu. Obžalovaný jej dal za to 30,- eur.

Z obrazovo-zvukového záznamu, ako aj zo zápisnice o výsluchu je zrejmé, že výsluch svedkyne O. V. dňa 11.12.2017 prebiehal ohľaduplne za prítomnosti psychologičky L.. Y. K., prokurátorky a otca sediaceho za svedkyňou, ktorý do výsluchu nezasahoval. Svedkyňa bez prípravy spontánne odpovedala na položené otázky, pričom bol u nej viditeľný deficit vo vyjadrovacích schopnostiach. Vypovedala bez akéhokoľvek nátlaku a bez ovplyvňovania či radenia sa ako odpovedať na položenú otázku. Je preto oprávnený záver prvostupňového súdu, podľa ktorého pri tejto výpovedi na svedkyňu nebol vyvíjaný žiaden nátlak a považoval túto výpoveď za vierohodnú.

Oproti tejto výpovedi na hlavnom pojednávaní menovaná svedkyňa poprela, aby jej obžalovaný niečo robil alebo sa jej dotýkal, u obžalovaného sa bola s W. K. okúpať. Táto jej zmenená výpoveď je však iracionálna a nelogická, pričom nezodpovedá nielen ostatným dôkazom, ale ani tvrdeniam obžalovaného. Hoci sám obžalovaný nepopiera, že fotky z jeho počítača zobrazujúce O. V. na posteli len v gaťkách vyhotovoval on, tak táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní už tvrdila, že ju fotila W. K. do svojho mobilu. Skutočnosť, ako sa fotky dostali do počítača obžalovaného bola svedkyňa schopná vysvetliť len tým, že „to asi W. obťahovala“. Na posteli u obžalovaného len v gaťkách ležala iba preto, lebo ju Kristína „namasírovala“. Uvedené skutočnosti však nezodpovedajú ani len tvrdeniam W. K. na hlavnom pojednávaní, na ktorom tiež zmenila výpoveď (zmenu však nevysvetľovala nátlakom, ale že vypovedala to, čo počula od H. a T. W.), no napriek tomu uviedla, že ich fotil obžalovaný na pamiatku (ani na hlavnom pojednávaní a ani v prípravnom konaní si však na O. V. u obžalovaného nepamätá). Naviac si je ťažké predstaviť, aby W. K. (podľa znaleckého posudku dievča s defektným intelektom v pásme mentálnej retardácie) bola schopná takých technických operácií, ako je sťahovanie súborov z mobilu do cudzieho počítača, a že by vôbec mala prístup do počítača obžalovaného.

Napokon zmenu výpovede O. V. vysvetľovala tým, že pri výsluchu 11.12.2017 bola pod nátlakom, bála sa otca a policajtov, a skutočnosti si vo výpovedi vymyslela. Z obrazovo-zvukového záznamu je však jasné, že k žiadnemu nátlaku na svedkyňu nedošlo a výsluch bol vedený ohľaduplne.

Aj podľa odvolacieho súdu preto prvostupňový súd postupoval správne, keď ako vierohodnú vyhodnotil svedeckú výpoveď poškodenej O. V. z 11.12.2017.

V súvislosti s hodnotením uvedenej svedeckej výpovede (ale aj výpovedí maloletých H. O., B. V. či P. K.) je potrebné tiež zdôrazniť, že nie sú dôvodné námietky obhajoby o nepoužiteľnosti všetkých tých svedeckých výpovedí maloletých poškodených, ktorým obžalovaný alebo jeho obhajca nemohol klásť otázky.

Maloleté poškodené boli ako svedkyne vypočuté až po začatí trestného stíhania „vo veci“. Boli teda vypočuté v zodpovedajúcom štádiu trestného konania, pretože podľa je policajt oprávnený po začatí trestného stíhania vykonávať všetky úkony podľa , teda tiež vypočúvať svedkov.

Ďalej je potrebné poukázať na to, že celý rad medzinárodných dokumentov (Dohovor OSN o právach dieťaťa, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EU o boji proti pohlavnému zneužívaniu, pohlavnému vykorisťovaniu detí a detskej pornografii, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/29/EU, ktorou sa zavádzajú minimálne pravidlá pre práva, podporu a ochranu obetí trestného činu) a na ne nadväzujúca právna úprava najmä v o obetiach trestných činov a v ust. a zdôrazňuje nutnosť zohľadniť osobitnú zraniteľnosť maloletých obetí trestných činov a potrebu zamedziť tomu, aby dieťa utrpelo ďalšiu ujmu z dôvodu vedenia trestného konania. Toto pravidlo má osobitný význam v prípadoch, keď ide o trestné činy sexuálnej povahy.

Z dôvodu potreby chrániť obete trestných činov judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúra Najvyššieho súdu SR pripustila výnimky zo zásady, že predtým, ako môže byť obžalovaný uznaný za vinného, musia byť všetky dôkazy v neprospech obžalovaného vykonané pri verejnom prejednaní. Tieto výnimky je možné akceptovať iba s výhradou rešpektovania práv obhajoby; obžalovanému tak všeobecne musí byť daná možnosť zodpovedajúcim a dostatočným spôsobom spochybniť svedectvo v jeho neprospech a vypočuť tých, ktorí svedectvo poskytli, a to buď v okamihu ich výpovede, alebo v neskoršej fáze konania (napr. rozsudok Luca proti Taliansku z 27.2.2001 č. 33354/96). ESĽP vo veci Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu (rozsudok z 15.11.2011 č. 26766/05 a 22228/06) stanovil tri kritéria pre posudzovanie námietok súvisiacich s čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúcich sa neprítomnosti svedka na konaní súdu. Podľa týchto kritérií je potrebné najprv preveriť, či je daný závažný dôvod pre to, že obhajoba nemá možnosť vypočuť alebo nechať vypočuť svedka obžaloby. Ďalej, pokiaľ nedošlo k výsluchu svedka zo závažného dôvodu, nemožno výpoveď neprítomného svedka v zásade považovať za výlučný alebo rozhodujúci dôkaz viny. Napokon, ak je ako dôkaz pripustená výpoveď svedka, ktorého nemala obhajoba príležitosť vypočuť, a táto výpoveď predstavuje výlučný alebo rozhodujúci dôkaz viny, neznamená to bez ďalšieho porušenie práva na spravodlivý proces; konanie ako celok možno považovať za spravodlivé, ak sú dané skutočnosti dostatočným spôsobom vyvažujúce nevýhody spojené s pripustením takéhoto dôkazu a umožňujúceho riadne a spravodlivé posúdenie dôveryhodnosti takého dôkazu (bližšie nález Ústavného súdu ČR sp. zn. z 9.10.2013).

Z pohľadu uvedených kritérií má odvolací súd za to, že v danom prípade bolo možné vychádzať z výpovedí maloletých poškodených H. O., O. V., P. K. a B. V., ktoré podali už v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia L.. J. U.. V prvom rade tieto výpovede nie sú výlučným a rozhodujúcim dôkazom, ale obžalovaného usvedčujú aj fotografie z jeho počítača a výpoveď znalkyne z odboru psychológia L.. Y. K.. Maloleté H. O. a B. V. usvedčili obžalovaného aj v jeho prítomnosti a pri zachovaní práva klásť otázky tiež vo výpovediach na hlavnom pojednávaní. Obrazovo-zvukový záznam o výsluchoch maloletých poškodených H. O., O. V. a P. K. zabezpečený v prípravnom konaní umožnil nielen súdu, ale aj obhajobe urobiť si presný obraz o priebehu výsluchov poškodených a o ich reakciách na položené otázky a správaní, a umožnil tým, aj v spojení s možnosťou výsluchu psychologičky prítomnej pri výsluchu, kompenzovať skrátenie práv obhajoby.

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že znalkyňa z odboru psychológia neodporúčala opätovný výsluch H. O., O. V., P. K. a B. V., pretože je tu možná ich druhotná viktimizácia, a vzhľadom na charakter trestnej činnosti, intimitu výpovede a s ohľadom na vek svedkýň môžu skutočnosti, ktoré sú predmetom trestného stíhania negatívne ovplyvniť ďalší duševný a mravný vývoj svedkýň a tým ohroziť celkovú duševnú rovnováhu. K výsluchom maloletých poškodených vykonaných v prípravnom konaní znalkyňa tiež uviedla, že dievčatá boli vo všeobecnosti veľmi neisté, niektoré vystrašené, len čiastočne rozumeli prečo musia vypovedať, hanbili sa a niektoré sa aj báli zvlášť po hrubom zastrašujúcom spôsobe komunikácie obhajcu Y.. P. K. (konkrétne v prípade výsluchu Q. K.). Tieto vplyvy znalkyňa označila za veľmi dôležité, lebo dievčatá boli v takej situácii neisté, nerozumeli jej. Takmer všetky uviedli, že obžalovaného majú rady, nemajú úmysel škodiť a preto bolo pre nich náročné hovoriť o tom čo robili. V prípade opätovného výsluchu by podľa znalkyne maloleté poškodené s vysokou pravdepodobnosťou neboli schopné ustáť formálnosť a náročnosť tejto situácie, neboli by ochotné odpovedať na otázky a premýšľať pri tom, a povedali by čokoľvek, aby mali výsluch čo najskôr za sebou.

V predmetnej veci teda pre nevykonanie výsluchu maloletých poškodených na hlavnom pojednávaní existoval závažný dôvod. Pokiaľ boli napriek tomu na hlavnom pojednávaní opätovne vypočuté a tam svoju výpoveď zmenili, je pri hodnotení tejto zmeny potrebné vziať do úvahy aj skutočnosti, na ktoré poukazovala znalkyňa.

Tieto poškodené boli v čase výsluchu maloletými osobami, ktoré nielen pre svoj vek, ale aj pre charakter trestnej činnosti (trestné činy proti ľudskej dôstojnosti), ktorej boli obeťami, boli posúdené ako obzvlášť zraniteľné obete [, bod 1 a ]. Vypočuté boli o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by mohlo nepriaznivo ovplyvniť ich duševný a mravný vývoj a dôvodne ich vystaviť riziku druhotnej viktimizácie (boli vypočuté k trestnej činnosti sexuálneho charakteru, ktorej boli samé obeťou). Preto boli v prípravnom konaní poškodené H. O., B. V., P. K. a O. V. vypočuté postupom podľa , resp. ods. 3 tak, aby sa ich výsluch už nemusel opakovať, pričom výsluch poškodených H. O., P. K. a O. V. bol zaznamenaný aj na obrazovo-zvukový záznam.

Tiež je potrebné zdôrazniť, že v predmetnej veci vznesenie obvinenia konkrétnej osobe súčasne so začatím trestného stíhania „vo veci“ dôkazná situácia nedovoľovala. V čase začatia trestného stíhania zhromaždené dôkazy neboli takej kvality, aby z pohľadu umožnili dostatočne odôvodniť záver, že stíhané trestné činy spáchal L.. J. U.. Až svedecké výpovede maloletých poškodených boli totiž prvými priamymi dôkazmi v predmetnej veci, ktoré umožnili vzniesť L.. J. U. obvinenie.

Súčasne splnené boli aj formálne podmienky pre vykonanie výsluchov maloletých poškodených, keď výsluchy H. O., O. V., P. K. a B. V. boli vykonané postupom upraveným v , resp. 3 za prítomnosti psychologičky L.. H. U., L.. (okrem H. O.), zástupcu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (okrem P. K. a O. V.), pričom výsluch bol zaznamenávaný videokamerou (okrem B. V.). Na hlavnom pojednávaní mal tak súd splnené podmienky pre vykonanie obrazovo-zvukového dôkazu jeho prehratím na technickom zariadení podľa , resp. pre čítanie zápisnice aj bez splnenia podmienok uvedených v , ale rovnako aj pre vysvetľovanie rozporov vo výpovediach podľa a pre použitie týchto dôkazov pri ustálení skutkového stavu.

Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k poškodenej maloletej P. K.. Táto pri výsluchu dňa 11.12.2017 (pred vznesením obvinenia) popísala, ako ich obžalovaný pozýval na pizzu a k nemu sa umyť a potom jej a N. K. povedal, aby šli na posteľ, robili si navzájom masáž a dotýkali sa navzájom prsníkmi, pričom im pustil porno, aby toto robili. Povedal jej, aby N. chytila za zadok a medzi nohy, a preto ju tak aj chytila. Obžalovaný ich pritom fotil. Tiež sa ich dotýkal a N. dal olej. Za to svedkyni kúpil mobil a dal 30,- eur. Táto výpoveď, podaná za prítomnosti psychologičky, bola zachytená na obrazovo-zvukový záznam, z ktorého je zrejmé, že svedkyňa bez akéhokoľvek nátlaku a bez prípravy, či porady spontánne odpovedala na položené otázky.

Je síce pravdou, že výsluch maloletej bol 11.12.2017 na pokyn psychologičky na 5 minút prerušený, čo však bolo nevyhnutné vzhľadom na to, že sa maloletá pri spomienke na predmetnú udalosť rozplakala, na otázky neodpovedala, čo si z dôvodu ochrany maloletej pred druhotnou viktimizáciou vyžiadalo zásah psychologičky. Psychologička L.. Y. K. na hlavnom pojednávaní k tomu uviedla, že počas prerušenia výsluchu maloletú upokojila, vysvetlila jej kontext situácie, prečo sa pýtajú na otázky, ktoré sa pýtajú, a ubezpečila ju o tom, že sa nemusí hanbiť rozprávať. Nakoľko tam bolo veľa ľudí v miestnosti, jej reakcia bola prirodzená. Následne bola maloletá ochotná pokračovať.

Za podstatné znalkyňa nepovažovala ani skutočnosti namietané obhajobou, že pri výsluchu 11.12.2017 bola prítomná matka O. K. a že na začiatku výsluchu bola maloletej P. K. ukázaná fotografia, ku ktorej sa mala vyjadriť. Jej výpoveď je totiž v súlade s tým, čo maloletá rozprávala bez prítomnosti matky. Znalkyňa má za to, že fotografia maloletú len nasmerovala na skutočnosti, ktoré boli pri výpovedi dôležité, čiže čo sa v dome dialo, upriamilo ju na fotenie a vyhotovenie fotografie.

Na hlavnom pojednávaní 13.7.2020 poškodená P. K. síce výpoveď zmenila tak, že si na nič nepamätá, že berie nejaké lieky, že im obžalovaný nič nerobil a že si nepamätá ani na predchádzajúci výsluch. Túto zmenu vo výpovedi však, okrem zdôvodnenia nepamätaním si, nevedela nijako vysvetliť. Je teda zrejmé, že zmenená výpoveď poškodenej z 13.7.2020 vierohodná nie je. Len pre úplnosť je tu potrebné pripomenúť, že dôvodom pre opätovné vzatie obžalovaného do väzby bolo zistenie z inej trestnej veci, že sa obžalovaný napriek zákazu stretol s P. K. a s matkou maloletej poškodenej O. K. a túto mal ovplyvňovať, aby dcéra poškodená P. K. zmenila výpoveď. Bez ohľadu na túto skutočnosť však výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní za pravdivú nie je možné považovať, pretože nezodpovedá ani iným dôkazom.

Predovšetkým tu sú fotografie, na ktorých sú na posteli v rôznych vzájomných pózach súčasne N. K. (úplne nahá) a P. K. (buď len v gaťkách, alebo aj v tielku). Na týchto fotografiách je tiež vidieť, že dievčatám je na notebooku pustené pornografické dielo. Vzhľadom na rôzne pózy dievčat na posteli, kde sú súčasne a vzhľadom na rôzne postavenie fotoaparátu (z hľadiska výšky a uhlov fotenia) je tiež nepochybné, že fotografom bola osoba odlišná od dievčat. Tieto skutočnosti potvrdzujú pravdivosť výpovede P. K. z 11.12.2017.

Pokiaľ teda svedkyňa N. K. na hlavnom pojednávaní k uvedeným fotografiám tvrdila, že to sa s P. vzájomne „foťovali“ fotoaparátom, ktorý našli u obžalovaného na skrinke a že tam obžalovaný ani nebol, tak svedkyňa jednoznačne klame. Naviac zhotovenie uvedených fotografií obžalovaným potvrdil aj on sám s odôvodnením, že si to vyžadovala potreba dokumentovania lesbického vzťahu a nebezpečenstva infikácie a že to dievčatá si chceli nájsť samé scénu, ktorá by ich vzrušovala.

Vzhľadom na uvedené sú teda nedôvodné aj odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k hodnoteniu výpovede poškodenej mal. P. K.. Aj tu bol postup prvostupňového súdu vecne správny.

Na základe uvedeného aj podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnemu zisteniu, že poškodené maloleté H. O., B. V., P. K. a O. V. si obžalovaný pozýval do svojho domu vo Veľkom Šariši, tam sa ich dotýkal na intímnych miestach, snažil sa ich dotýkať na pohlavných orgánoch, mal. H. O. žiadal aj o chytenie jeho pohlavného orgánu, maloleté tiež natieral gélom, masíroval po celom tele a rukami sa dotýkal pŕs, pohlavných orgánov, navrhoval im finančnú odmenu za vykonanie súlože alebo chytanie jeho pohlavného orgánu, hoci mal vedomosť o tom, že ide o dievčatá mladšie ako 15 rokov. O tejto vedomosti u obžalovaného nie sú žiadne pochybnosti, pretože tam pôsobil a vykonával výskum dlho, pričom domáce rómske obyvateľstvo dobre poznal a poskytoval im aj rôznu materiálnu pomoc. Z výpovedí obžalovaného a z ním zhotovených zvukových záznamov je zrejmé, že ho zaujímali najmladšie „šľapky“, pričom mu informátorky najprv uvádzali, že k prvým sexuálnym aktivitám dochádza vo veku 10 rokov a následne mu hovorili aj o mladších. Poškodená H. O. mu bola asistentkou predstavená ako najmladšia šľapka v Jarovniciach. Sama uviedla, že obžalovanému povedala, že má 11 rokov (tento vek obžalovanému uviedla aj na ním zhotovenom zvukovom zázname) a jej sestra, že má 9 rokov. Podľa výpovede B. V. tejto na narodeniny obžalovaný kúpil aj tortu. Aj zo svedeckej výpovede T. W. vyplýva, že si obžalovaný k sebe bral dievčatá 10 až 12-ročné. Pritom už z fotografií B. V., P. K. a O. V. zhotovených obžalovaným je zrejmé, že ide o dievčatá mladšie ako 14 rokov. Napokon aj svedkyňa P. K., ktorá obžalovanému pomáhala pri výskume a zháňaní dievčat, uviedla, že výskum obžalovaného sa týkal 13 až 14-ročných dievčat s tým, že im dajú za to 10,- eur.

Vykonanými dôkazmi tiež bolo preukázané, že uvedené dievčatá a tiež mal. H. W. zvádzal k nemravnému životu, nakoľko keď sa pred ním obnažili, dovolili sa mu dotýkať pŕs, masírovať ich a vyhotovovať fotografie poskytoval im odplatu v rôznych výškach a ďalšie hmotné odplaty. Takto ich vydal nebezpečenstvu spustnutia.

Vo vzťahu k poškodenej H. W. je obžalovaný z ohrozovania mravnej výchovy mládeže usvedčovaný výpoveďou tejto poškodenej z 9.2.2018, ktorá bola podaná za prítomnosti obhajcu a zachytená na obrazovo-zvukový záznam, ale aj svedeckou výpoveďou jej sestry T. W.. Poškodená H. popísala, ako asi 5-krát ju so sestrou obžalovaný zobral do lesa, aj keď to nechcela vyzliekol ju, dal jej dole tričko a omatkoval ju po chrbte. Asi 2-krát bola u obžalovaného aj doma, kde im dal najesť, napustil im vaňu, v ktorej sa okúpali a po jednej si ich brával k sebe do spálne. Vytiahol jej na chrbte tričko, dal ju ľahnúť na posteľ a tak ju hladkal. Za to dostala od obžalovaného odmenu asi 40,- eur.

Na hlavnom pojednávaní síce H. W. všetko poprela tvrdiac, že bola pod nátlakom, lebo keď nepovie, tak ju zavrú, avšak z obrazovo-zvukového záznamu je zrejmé, že pod žiadnym nátlakom svedkyňa nevypovedala. Prítomný bol dokonca aj obhajca obžalovaného.

Svedkyňa T. W., s ktorou sestra H. W. k obžalovanému chodila, vo výpovedi za prítomnosti obhajcu 9.2.2018 uviedla, že obžalovaný ich nechal zobliecť, obchytkával ich za prsia a v rozkroku. Z fotografie a údajov k nej je zrejmé, že sa tak dialo minimálne od júla 2015.

Tak, ako aj v predchádzajúcom zrušenom rozsudku, sa však prvostupňový súd náležite nevysporiadal s dobou páchania činu obžalovaným. Podľa napadnutého rozsudku mal obžalovaný trestnú činnosť

páchať od začiatku roka 2015 do júla 2017, pričom začiatok tejto doby prvostupňový súd oprel o svedeckú výpoveď mal. H. W.. Podľa napadnutého rozsudku sa však mal obžalovaný voči H. W. dopúšťať len prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže, nie zločinu sexuálneho zneužívania. Je tak zrejmé, že jej výpoveďou nie je možné ustáliť aj dobu páchania trestného činu sexuálneho zneužívania, pretože sa ho obžalovaný dopúšťal len voči H. O., B. V., P. K. a O. V..

Preto odvolací súd na verejnom zasadnutí zopakoval dokazovanie fotografiami získanými z Micro SD HC karty obžalovaného (zaistenej pri fotoaparáte v šuflíku v stolíku v spálni pri domovej prehliadke u obžalovaného) a to ich oboznámením z USB kľúča na technickom zariadení. Zistil, že fotografie s do pol pása odhalenou B. V. boli vyhotovené 29.6.2017, fotografie s O. V. ležiacou len v gaťkách boli vyhotovené 2.7.2017 a fotografie, na ktorých nahá N. K. a v gaťkách P. K. predvádzajú na posteli lesbické porno boli vyhotovené 4.7.2017. Fotografia T. W. s odhaleným poprsím a s dvoma dievčatami, z ktorých jedna má tiež odhalené prsia, boli vyhotovené 23.7.2017. Na žiadnej z fotografií nebola nahá Q. K..

Dobu páchania uvádzali vo svojich výpovediach aj niektoré poškodené. Z výpovede mal. H. O. je možné vyvodiť, že to bolo na jar alebo v lete 2017, pričom z výpovede jej otca vyplýva, že to bolo v júni 2017. Aj z výpovede mal. B. V. vyplýva, že to malo byť nie skôr ako v júni 2017 (uviedla, že mala 13 rokov, pričom sa narodila 19.6.2004). Podľa mal. P. K. to malo byť na jar, predchádzajúce prázdniny (teda v roku 2017).

Na základe údajov o zhotovení fotografií a uvedených svedeckých výpovedí je tak možné dobu páchania skutku obžalovaným voči mal. poškodeným H. O., B. V., P. K. a O. V. ustáliť na jar 2017 až júl 2017, a voči mal. H. W. od júla 2015.

Ďalej odvolací súd zistil, že z fotografií nie je možné vyvodiť, aby trestnú činnosť obžalovaný páchal aj voči Q. K.. Zároveň je potrebné súhlasiť s obhajobou, že v prípade tejto poškodenej nie je možné preukázať trestnú činnosť obžalovaného ani jej svedeckými výpoveďami. Q. K. usvedčovala obžalovaného z toho, že jej dal dole tričko, natieral krémom, masíroval na chrbte, lízal jej chrbát, snažil sa ju chytať za prsia a za to jej dal peniaze len vo výpovedi vykonanej ešte pred vznesením obvinenia, keď obžalovaný a ani jeho obhajca nemali možnosť byť prítomní pri výsluchu a svedkyni klásť otázky. Okrem vyšetrovateľa PZ na tomto výsluchu nebol prítomný ani psychológ, znalec a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom výsluch nebol zachytený ani na obrazovo- zvukový záznam. Neboli teda splnené ani formálne podmienky pre jeho vykonanie, a nebolo ani kompenzované skrátenie práv obhajoby, aby si táto mohla urobiť presný obraz o priebehu výsluchu poškodenej, o jej reakciách na položené otázky a mohla informáciám získaným z obrazovo-zvukového záznamu prispôsobiť svoju obhajobu.

Keďže takáto výpoveď Q. K. je pre preukázanie viny obžalovaného vo vzťahu k tejto poškodenej dôkazom jediným a rozhodujúcim, tak nie je v konaní pred súdom dôkazom použiteľným pre uznanie viny obžalovaného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o vine týkajúcej sa skutku uvedeného pod bodom 2/ a vo výroku o treste zrušil a sám vo veci rozhodol. Nedotknutý zostal výrok o vine týkajúci sa skutku pod bodom 1/, ktorý odvolaním oprávnených osôb napadnutý nebol.

Pokiaľ ide o skutkovú vetu túto v súlade s vyššieuvedeným odvolací súd upravil len pokiaľ ide o dobu páchania činu a o vypustenie H. W. z okruhu osôb, voči ktorým obžalovaný páchal trestnú činnosť.

Konaním popísaným v bode 2/ výrokovej časti tohto rozsudku obžalovaný po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona a prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zákona. Obžalovaný totiž jednak úmyselne osoby mladšie ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil, a jednak vydal úmyselne osoby mladšie ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ich zvádzal k nemravnému životu, pričom v oboch prípadoch činy spáchal na viacerých osobách, teda závažnejším spôsobom konania. Prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže naviac obžalovaný páchal aj po dlhšiu dobu, čo je tiež kvalifikačný znak závažnejšieho spôsobu konania.

Pokiaľ ide o iný spôsob sexuálneho zneužitia, tak za taký sa vo všeobecnosti považujú len intenzívnejšie zásahy do pohlavnej sféry poškodených, ako napr. ohmatávanie prsníkov alebo pohlavných orgánov, bozkávanie prirodzenia a pod., ktoré smerovali k sexuálnemu vzrušeniu páchateľa. Naplnenie uvedeného znaku spočíva nielen v aktívnej činnosti páchateľa, ale i pri aktívnom konaní poškodenej osoby (napr. ohmatávanie páchateľovho pohlavného údu). Za iný spôsob sexuálneho zneužitia sa však nepovažujú jednorazové letmé dotyky cez odev (R 17/1982).

V predmetnej veci obžalovaný naplnil znak iného spôsobu sexuálneho zneužitia u maloletých tým, že ich natieral gélom, masíroval, dotýkal sa prsníkov a pohlavných orgánov, pustil im porno a chcel, aby mu predvádzali lesbický sex, alebo aby ho chytali za pohlavný orgán. Tým bezpochyby jeho konanie smerovalo k sexuálnemu vzrušeniu.

Z hľadiska zavinenia obžalovaný čin spáchal v priamom úmysle [§ 15 písm. a) Tr. zákona], pretože chcel iným spôsobom sexuálne zneužiť osobu mladšiu ako pätnásť rokov a tým porušiť záujem spoločnosti chrániť mravný a telesný vývoj detí.

Rovnako úmyselne vydal osoby mladšie ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ich zvádzal k nemravnému životu.

Znak vydania nebezpečenstva spustnutia je vo všeobecnosti naplnený, ak si osoba mladšia ako 18 rokov v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové rysy, alebo sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú, ale nemusia viesť, k morálnemu úpadku jednotlivca. Nemravným životom sa rozumie život vedený v rozpore so zásadami morálky, mimo rámec slušnosti, usporiadaného života, riadnych rodinných a sexuálnych vzťahov a podobne. Zvádzanie k nemravnému životu má širší obsah ako navádzanie, pretože sem spadá nielen priame vyzývanie, či už slovom alebo skutkom, ale aj také konanie páchateľa pred osobou mladšou ako 18 rokov, ktoré u nej môže, a to aj pri pasívnom správaní, vyvolať také záujmy a návyky, ktoré spravidla k nemravnému životu vedú. Môže ísť aj o jednorazové konanie alebo krátkodobé pôsobenie, ktoré však svojou intenzitou a ovplyvnením zvádzanej osoby má rovnaký účinok ako pôsobenie opakované alebo trvajúce po dlhšiu dobu, teda ktoré má pre ňu do budúcna natoľko nepriaznivý vplyv, že je spôsobilé ovplyvniť jej morálku a vyvolať u nej spoločensky nežiadúce prístupy k všeobecne uznávaným spoločenským pravidlám, posunúť mimo obvyklej hranice jej sexuálny život, či vytvoriť predpoklady pre jej závadné správanie a nemravný život.

V predmetnej veci aj tieto znaky prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže obžalovaný svojím konaním nepochybne naplnil. Napokon je to zrejmé aj zo znaleckého posudku L.. Y. K. ohľadom osobnosti maloletých poškodených, podľa ktorého konanie obžalovaného mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševný a mravný vývoj maloletých, a u B. V. a P. K. mohlo prispieť tiež k predčasnému sexualizovanému správaniu a zintenzívneniu záujmu o sexualitu (rovnako u H. W.).

V tejto súvislosti za irelevantnú považuje odvolací súd obranu obžalovaného, že on trestnú činnosť nepáchal, ale že len vykonával sociálno-antropologický výskum. Ani vedec totiž nemôže výskum vykonávať tak, že spôsobom uvedeným v porušuje alebo ohrozuje záujem chránený týmto zákonom, pokiaľ nie sú splnené podmienky vylučujúce protiprávnosť činu podľa až Tr. zákona. Takéto okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu však v predmetnom prípade dané nie sú.

Z uvedeného hľadiska obhajoba preceňuje význam ňou zabezpečeného znaleckého posudku z odboru sociálnej antropológie, ktorý značne nekriticky popisuje prácu obžalovaného vychádzajúc z medzinárodného kreditu obžalovaného a jeho doterajších publikačných výstupov, vzhľadom na čo podľa doc. T.. Y. X., PhD. budú výsledky práce obžalovaného s vysokou pravdepodobnosťou prínosné pre rozšírenie vedeckého poznania. Znalec dokonca obžalovaným zhotovenú detskú pornografiu označil za snímky zodpovedajúce súčasnej erotickej estetike.

Tendenčne obhajoba hodnotí aj znalecké posudky znalkýň z odboru psychológia L.. Y. K. a L.. H. U., PhD. Zjavne len preto, že znalecké dokazovanie z odboru psychológia nedopadlo podľa predstáv obhajoby, tak obhajoba závery znalkýň označuje za vychádzajúce z presvedčenia o vine obžalovaného. Toto však pravdou nie je, pretože obe znalkyne, napriek úpornej snahe obhajoby o spochybnenie znalkýň a ich znaleckých posudkov (L.. K. bola vypočúvaná tri pojednávacie dni a L.. U. taktiež), tieto vecne,

logicky, racionálne a v rámci svojej odbornosti zodpovedali nielen otázky súdu, ale aj otázky obhajcu a obžalovaného.

Pokiaľ obhajoba spochybňuje objektivitu znaleckého posudku L.. U. tým, že sa vyjadrovala k formám a metódam antropologického výskumu, žiada sa uviesť, že k metódam sa vyjadrovala na otázky obhajcu, pričom súčasne zdôrazňovala, že sa vyjadruje ako znalec z odboru psychológie, kde sú mnohé metódy podobné, napríklad rozhovor. Rovnako pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku nevyvolali ani manipulatívne otázky obhajcu typu „čo by bolo, ak by bolo“, napríklad „aké by boli závery posudku, ak by obžalovaný vymazal fotografie pred začatím trestného stíhania“, „čo ak by tu nežil 30 rokov“, „čo ak by pôsobil v inom kultúrnom prostredí“, „čo ak by kresbu tvoril dlhoročný folklorista“, alebo spochybňovanie hodnotenia z psychologického hľadiska poukazovaním na právo obžalovaného nevypovedať a podobne. Za manipulatívne považuje odvolací súd aj porovnávania fotografií zhotovených obžalovaným u neho doma na Slovensku obsahujúcich detskú pornografiu, s fotografiou nahej Tahiťanky, obnaženej černošky s košom na hlave, či dokonca nahých mladých žien z nemeckej medzivojnovej kultúrnej antropológie. Neadekvátne a mimo reality je aj tvrdenie obhajoby, že znalkyne z odboru psychológia pôsobiace v Prešovskom kraji nemajú žiadne skúsenosti zo sociálnej reality v segregovaných osadách, ale znalec z Bratislavy ich má.

Jasne znalkyňa L.. U., L.. vysvetlila, ako dospela k záveru, že u obžalovaného sú znaky psychologických odchýlok sexuality osobnosti, ktoré poukazujú na sexuálnu symptomatiku. Uviedla, že i vzhľadom k veku osobnosti je nápadne vystupňovaný záujem osobnosti o oblasť sexuality. Sexualita osobnosti nie je v súlade s jej emotivitou. Vo vzťahu k sexualite je prítomné potláčanie u osobnosti, snaha pôsobiť dobrým, žiaducim dojmom. Z forenzne-psychologického hľadiska vysoko pravdepodobne podľa znalkyne možno predpokladať priamejšiu súvislosť psychologických odchýlok vo sfére sexuality osobnosti obžalovaného s druhom, charakterom a spôsobom prevedenia vyšetrovanej sexuálnej trestnej činnosti.

V rozpore so zisteným skutkovým stavom nie sú ani závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria a sexuológia Y.. T.. Y. D.. Podľa nich obžalovaný netrpí duševnou poruchou a nebola zistená ani sexuálna deviácia. Zároveň však znalec uviedol, že sexuálnu trestnú činnosť páchajú nedeviantné osoby a že sexuálna deviácia sa väčšinou nepreukáže, pričom sa uvádza nad 50 % prípadov.

Odvolacie námietky obhajoby týkajúce sa podaných znaleckých posudkov teda dôvodné nie sú.

Chyby sa však čiastočne prvostupňový súd dopustil vo výroku o treste, keď popri treste odňatia slobody neuložil aj trest prepadnutia veci, a to zbrane použitej na spáchanie trestného činu uvedeného pod bodom 1/ výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Správne prvostupňový súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, pretože obžalovaného odsudzoval za viac úmyselných trestných činov, z ktorých je aspoň jeden zločinom, spáchaných dvoma skutkami.

Najprísnejšie trestný je zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona, za ktorý je ustanovený trest odňatia slobody na 7 až 12 rokov. Po úprave hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 41 ods. 2 Tr. zákona) ukladal úhrnný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 7 rokov až 16 rokov.

Správne prvostupňový súd zistil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona (pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona (spáchal viac trestných činov). Pred spáchaním stíhaných trestných činov sa obžalovaný nedopustil žiadneho trestného činu a dopustil sa len jedného, z hľadiska prejednávanej trestnej činnosti bezvýznamného priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Vychádzajúc zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, najmä vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy aj podľa odvolacieho súdu možno účel trestu dosiahnuť trestom odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov. Takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom súčasne vyjadrí aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Odôvodnenosť tohto záveru je daná najmä doterajším bezúhonným spôsobom života obžalovaného, priaznivou prognózou vývoja jeho osobnosti a nižšou pravdepodob-nosťou budúceho zlyhania obdobnej kriminálnej povahy.

Keďže obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, prvostupňový súd ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody správne zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia [§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona].

Preto aj odvolací súd za skutok uvedený pod bodom 2/ právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ako aj za skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, uvedený pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Popri tomto treste mu však súčasne podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložil aj trest prepadnutia veci a to malokalibrovky Mode M122ERMA - Werke. Uvedená zbraň patriaca obžalovanému bola totiž použitá na spáchanie zločinu nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, skutkovo popísaného pod bodom 1/ napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného, ako aj prokurátora rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.