Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/108/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD.a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Alza.sk, s.r.o., so sídlom Bottova č. 6654/7, 811 09 Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: NIELSEN MEINL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Seberíniho č. 9, 821 03 Bratislava IČO: 47 234 814, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/3809, O-129/2018 zo dňa 26.04.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Bratislava č. 2018/96, 2018/1330 zo dňa 29.01.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutie

1. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/3809, O-129/2018 zo dňa 26.04.2018 podľa a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. 2018/96, 2018/1330 zo dňa 29. 01. 2018, ktorým prvostupňový správny orgán na základe ust. zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 € za spáchanie správneho deliktu podľa , , , a v nadväznosti na prílohu 1 a . Zároveň podľa Správneho poriadku žalovaný zamietol odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu.

2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania vystupujúc v pozícii zamestnávateľa konal v rozpore s , , a a tiež v rozpore s v nadväznosti na prílohu la , a to spôsobom vymedzeným vo výrokovej časti jeho aktu aplikácie práva. Spáchanie predmetných deliktov účastníkom konania potvrdzujú ním predložené a inšpektorátom práce obstarané doklady - pracovné zmluvy uzatvorené so zamestnancami T. V. (PZ zo dňa 24. 05. 2017), M. T. (PZ zo dňa 24.04.2017) a H. T. (PZ zo dňa 20.06.2017), rámcový objednávkový formulár pre poskytnutie služieb zo dňa 28. 02.2017 a obchodné podmienky objednávky, no najmä zápisnice o podaní informácie spísané s dotknutými zamestnancami v dňoch 05.07.2017 a 05.09.2017. Hodnotením týchto listinných dôkazov (jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti) dospel odvolací

orgán k záveru o preukázaní porušenia , kedy v pracovných zmlúv dotknutých zamestnancov, okrem dohodnutého druhu práce „obchodník” nie je ani zmienka o tom, aké konkrétne pracovné činnosti budú títo v rámci svojej pracovnej pozície vykonávať. Vymedzenie stručnej charakteristiky druhu práce v pracovnej zmluve pritom zamestnancovi zaručuje, že mu bude prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy, a zamestnávateľovi zároveň určuje rozsah jeho dispozičnej právomoci. Neuvedenie tejto podstatnej náležitosti tak možno jednoznačne označiť ako negatívny zásah do právneho postavenia zamestnanca, najmä do jeho legitímneho očakávania v súvislosti s plnením pracovných úloh, ktoré ten-ktorý druh práce zahŕňa (zamestnancovi nemusí byť jasná charakteristika pracovných činností, ktoré podľa pracovnej zmluvy môže od neho jeho zamestnávateľ vyžadovať). Účastník konania takto vytknutý nedostatok ani počas inšpekcie práce a ani v priebehu správneho konania nespochybnil, poukázal len na jeho formálny charakter a nízku závažnosť, ktoré v kontexte s zákona o inšpekcii práce a s prihliadnutím na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnickej osoby za správne delikty, nemôžu predstavovať pre účastníka konania liberačné dôvody.

3. Bolo preukázané aj porušenie , a . V kontexte s výpoveďou Veroniky Kŕčovej do zápisnice dňa 05.09.2017 (v rámci nej menovaná uviedla a svojím podpisom potvrdila, že síce má v P. J. Servis, s. r. o. uzatvorenú dohodu, ale čo sa týka práce pre účastníka konania, pracuje na základe pokynov ktoréhokoľvek z jeho vedúcich zamestnancov; dodala, že aj keď vykonávala prácu v inej firme, pokyny jej dávala tá firma, v ktorej pracovala a nie spoločnosť P. J. Servis, s. r. o.; od poslednej menovanej firmy dostáva len všeobecnú informáciu, o akú prácu sa má jednať, pričom všetky podrobnosti jej povedia až na mieste práce) zastával názor, že cieľom uzatvorenia rámcového objednávkového formuláru pre poskytnutie služieb zo dňa 28.02.2017 medzi účastníkom konania a spoločnosťou P. J. Servis, s. r. o. bolo zastrieť skutočné využívanie inštitútu dočasného pridelenia zamestnancov. Je zrejmé, že napríklad prostredníctvom p. V.j (a jej práce) dochádzalo zo strany jej zamestnávateľa P. J. Servis, s. r. o. k výkonu činnosti pre účastníka konania, ktorý ukladal menovanej pracovné úlohy, organizoval a riadil jej prácu a dával jej na tento účel pokyny (viď výpoveď p. V. do zápisnice dňa 05.09.2017), túto činnosť p. V. realizovala v priestoroch účastníka konania v zhode s predmetom jeho podnikania (pozn.: menovaná podľa svojej výpovede do zápisnice dňa 05.07.2017 pracovala na výdaji tovaru zákazníkom na základe ich objednávky) tak, ako to predpokladá dikcia . Nezanedbateľným v tomto prípade bolo aj zistenie vyplývajúce z poskytnutého dodacieho listu zo dňa 10.07.2017, z ktorého je evidentný účastníkom konania vykázaný počet odpracovaných hodín dodanými zamestnancami spoločnosti P. J. Servis, s. r. o., a teda skutočnosť, že práve účastník konania bol tým, kto organizoval ich prácu aj z pohľadu rozvrhovania pracovných zmien.

4. Právny vzťah medzi účastníkom konania a spoločnosťou P. J. Servis, s. r. o. vykazuje znaky dočasného pridelenia zamestnancov, hoci sa zmluvné strany dojednali inak. V prejednávanom prípade je namieste hovoriť aj o obchádzaní ustanovení o porovnateľných pracovných a mzdových podmienkach pre dočasne pridelených zamestnancov v porovnaní s tzv. kmeňovými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa (účastníka konania), a to cez fiktívne poskytovanie služieb právnickou alebo fyzickou osobu (spoločnosťou P. J. Servis, s. r. o.), ktorá podľa uzatvorenej zmluvy neposkytuje zamestnancov ale službu, no v skutočnosti je predmetom zmluvy poskytnutie zamestnancov na činnosť, ktorá tvorí predmet činnosti zastretého užívateľského zamestnávateľa, pričom týchto zamestnancov nebude riadiť právnická alebo fyzická osoba, ale zastretý užívateľský zamestnávateľ. inšpektorát práce v procese rozhodovania vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď na vrub účastník konania pripísal obchádzanie inštitútu dočasného pridelenia a v nadväznosti na to ho sankcionoval za nedohodnutie zákonných náležitostí v dohode o dočasnom pridelení (Rámcovom objednávkovom formulári pre poskytnutie služieb) uzatvorenej dňa 28.02.2017. Na veci pritom nič nemení ani argumentácia účastníka konania obsiahnutá v podanom odvolaní, týkajúca sa vylúčenia aplikácie inštitútu dočasného pridelenia na zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd, či nemožnosti dojednať chýbajúce náležitosti vzhľadom na zavedený systém poskytovania služieb, kedy je účastníkovi konania až v deň predchádzajúci poskytovaniu služieb oznámený zoznam osôb, ktorých prostredníctvom si bude spoločnosť P. J. Servis, s. r. o. plniť svoje povinnosti v konkrétny deň (nešlo o tie isté osoby). Národný inšpektorát práce je toho názoru, že ani prípadné preukázanie existencie pracovnoprávneho vzťahu založeného niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za vytýkané porušenie . Zmluvná voľnosť strán je limitovaná zákonom, čo sa prejavuje v tom, že hoci vzťah založený medzi účastníkom konania

a spoločnosťou P. J. Servis, s. r. o. navonok vykazoval znaky vzťahu obchodnoprávneho (a to s odvolávaním sa na rámcový objednávkový formulár pre poskytnutie služieb), v skutočnosti išlo o faktické dočasné pridelenie (v intenciách ), ktoré nemôže byť popreté zmluvnou voľnosťou tak, ako to predostieral účastník konania.

5. Žalovaný sa rovnako stotožnil aj s postihom účastníka konania za porušenie v nadväznosti na prílohu la . V zmysle cit. ustanovenia v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a. Toto ustanovenie je podľa dôvodovej správy k a (novely ) výsledkom dodržiavania medzinárodných dokumentov, v zhode so zásadou zosúlaďovania rodinného a pracovného života, presadzovanou v pracovnom práve EU a v právnych úpravách jednotlivých členských krajín EU. V snahe predísť komercializácii v dňoch, ktoré sú v Európe striktne dňami pracovného voľna, bol do zakotvený zákaz predaja všetkých druhov tovaru s výnimkou taxatívne uvedených tovarov (príloha č. la ), ktorý sa neskôr, súčinnosťou od 01.06.2017, rozšíril aj na ďalšie dni. Uvedená požiadavka vyplynula z toho, že mnohí zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas sviatkov nemohli riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje SR. Práca, ktorou je počas sviatkov maloobchodný predaj, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať, napriek tomu, že platené pracovné voľno vo sviatok im garantujú právne predpisy platné v Slovenskej republike.

6. Vychádzajúc z takto predostretého zmyslu a účelu zákona v súvislosti so zavedením zákazu maloobchodného predaja a prác s ním súvisiacich vo vymedzené sviatky, na strane účastníka konania skutočne došlo dňa 05. 07. 2017 k protiprávnemu konaniu tak. ako mu to vytýka prvostupňový orgán. Dotknutí zamestnanci T. V., M. T. a H. T., podľa zistení inšpektorátu práce uvedených v protokole, vykonávali v predmetný deň prácu v súlade s ich pracovnou zmluvou uzatvorenou na pozíciu „obchodníka". Podľa výpovede menovaných (p. V. a T.) do zápisníc dňa 05. 09. 2017, ich činnosť dňa 05. 07. 2017 spočívala vo vykonávaní dozoru v showroome a dohliadaní na tovar, aby sa nič neukradlo. Túto činnosť realizovali aj v bežné pracovné dni (ako súčasť svojich pracovných úloh), pričom vzhľadom na jej charakter, ako aj na bežnú prax zamestnancov pri predaji tovaru možno jednoznačne vyvodzovať záver, že išlo o prácu súvisiacu s maloobchodným predajom tak, ako to vyhodnotil aj inšpektorát práce. Rovnaký postoj zachováva odvolací orgán aj v prípade zamestnanca Michala V., ktorý- v predmetný deň pracoval na oddelení reklamácie tovaru. Berúc na zreteľ to, že aj samotná reklamácia tovaru, ku ktorej môže zákazník pristúpiť bezprostredne po prevzatí zakúpeného tovaru (viditeľné vady), patrí medzi práce súvisiace s maloobchodným predajom, odvolací orgán usúdil, že aj činnosť menovaného dňa 05. 07. 2017 vykazovala znaky obchádzania , a konkrétne cit. zákona

7. Nie je podstatné, kto sa a či vôbec v konkrétny deň (v deň sviatku 05.07.2017) dostavil na prevádzku, nakoľko zamestnanci by pracovali bez ohľadu na to, ktorá skupina zákazníkov využije ponúkané služby. Podstatná je skutočnosť, že spotrebitelia mali možnosť prísť na prevádzku a využiť v daný deň ponúkané služby (reklamácia, vyzdvihnutie tovaru), ktorých poskytnutie predpokladá výkon práce nevyhnutnej na uskutočňovanie maloobchodného predaja (pozn.: za maloobchod alebo predajňu je možné považovať akýkoľvek subjekt podnikania, ktorého tržby plynú prevažne z maloobchodného predaja, a teda aj účastníka konania, bez ohľadu na to, v akom mene ako predajca vystupuje). Pokiaľ ide o úvahy účastníka konania o tom, že ust. obmedzuje ústavné právo na slobodné podnikanie a je diskriminačné, keď dovoľuje vo sviatok maloobchodný predaj len istej skupine subjektov - nie je v kompetencii žalovaného posudzovať tieto skutočnosti, ale v intenciách zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na SR iba dozorovať dodržiavanie zákonných ustanovení s prípadným vyvodením zodpovednosti za ich porušovanie tak, ako to učinil inšpektorát práce aj v prejednávanom prípade.

8. Z viacerých okolností prípadu (inšpektorátom práce v odôvodnení podrobne rozoberaných) vyplýva, že sankcia v sume 5.000 € nielenže zodpovedá významu chráneného záujmu, ale neodporuje ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Inšpektorát práce svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku

sankcie, zároveň náležité odôvodnil (s prihliadnutím na zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce), pričom jeho voľná úvaha, ktorou sa riadil, sa neprieči ani obsahu spisu a ani zásadám logického myslenia. Odvolací orgán majúc na zreteli všetky tieto skutočnosti teda dospel k názoru, že rozhodnutie inšpektorátu práce vo veci účastníka konania bolo vecne správne, vydané v súlade s aplikovanými ustanoveniami hmotnoprávnych i procesných predpisov, a tiež náležité odôvodnené. Účastník konania v podanom odvolaní síce vzniesol viacero skutkových i právnych námietok, avšak jeho argumentácia nebola dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

II. Žaloba a námietky

9. Žalobca v žalobe uviedol, že v súvislosti s porušením ustanovenia - tento formálny nedostatok pracovných zmlúv síce nespochybňuje, ale bez ďalšieho nemôže súhlasiť s argumentáciou žalovaného v rozhodnutí, že „neuvedenie tejto podstatnej náležitosti tak možno jednoznačne označiť ako negatívny zásah do právneho postavenia zamestnanca, najmä do jeho legitímneho očakávania v súvislosti s plnením pracovných úloh, ktoré ten -ktorý druh práce zahŕňa (zamestnancovi nemusí byť jasná charakteristika pracovných činností, ktoré podľa pracovnej zmluvy môže od neho jeho zamestnávateľ požadovať). Žalobca v prvostupňovom aj odvolacom správnom konaní opakovane uvádzal, že stručná charakteristika druhu práce dotknutých zamestnancov bola obsahom pracovnej náplne a každý zamestnanec s ňou bol detailne oboznámený pri nástupe do pracovného pomeru. Nijakým spôsobom negatívne nezasiahol do právneho postavenia svojich zamestnancov a do ich legitímneho očakávania v súvislosti s plnením pracovných úloh, nakoľko ich riadne oboznámil s pracovnou náplňou, z ktorej vyplýva jednak bližšia charakteristika druhu práce, ale aj plnenie pracovných úloh, ktoré od nich zamestnávateľ očakáva. So skutočnosťou, že stručná charakteristika druhu práce bola obsahom pracovnej náplne zamestnancov, s ktorou boli dotknutí zamestnanci oboznámení pri nástupe do pracovného pomeru, sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal. Žalobca zároveň formálny nedostatok pracovnej zmluvy obratom po upozornení zo strany Inšpektorátu práce Bratislava odstránil, a to ešte počas vykonávania kontroly Inšpektorátom práce Bratislava a pred začatím správneho konania o uložení pokuty. Odstránenie uvedeného nedostatku bolo zároveň Inšpektorátu práce Bratislava preukázané predložením dodatkov k pracovným zmluvám označených zamestnancov. Žalobca zároveň zrevidoval zmluvy všetkých svojich zamestnancov, aby sa uistil, že bez výhrad spĺňajú požiadavky pracovnoprávnych predpisov. Hoci priamo v pracovných zmluvách nebola uvedená stručná charakteristika druhu práce „obchodník“, táto bola obsahom pracovnej náplne dotknutých zamestnancov, ktorí s ňou boli oboznámení, vytknutý nedostatok obratom odstránil prostredníctvom dodatkov k pracovným zmluvám ešte počas prebiehajúcej inšpekcie a pred začatím správneho konania o uložení pokuty, čo prvostupňovému správnemu orgánu preukázal, nedošlo z jeho strany k porušeniu práv zamestnancov, ktorým argumentuje žalovaný. Preto žalobca trvá na tom, že závažnosť tohto deliktu nie je zásadná a odôvodňujúca uloženie peňažnej sankcie.

10. Prvostupňový aj odvolací správny orgán nesprávne vyhodnotili Rámcový objednávkový formulár pre poskytnutie služieb zo dňa 28.02.2017 ako dohodu o dočasnom pridelení podľa . Podľa platí, že zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu sa môže so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia platí, že ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri. Podľa právnej teórie predstavuje dočasné pridelenie zamestnanca zmenu obsahu pracovného pomeru v niekoľkých prvkoch súčasne - dočasne sa mení miesto výkonu práce, často aj druh práce, aj keď pôvodný pracovný pomer zostáva zachovaný.

11. Pracovnoprávny vzťah dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa predpokladá dva právne úkony, a to zmluvu medzi zamestnancom a zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnanca a zmluvu medzi zamestnávateľom a subjektom, ktorý si zamestnanca dočasne požičiava - užívateľským zamestnávateľom. Zmluva medzi užívateľským zamestnávateľom a dočasne prideleným zamestnancom sa neuzatvára. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec dočasne pridelený, nevzniká pracovný pomer, ide o pracovnoprávny vzťah sui generis. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom dočasného pridelenia zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi je existencia pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Dočasné pridelenie zamestnancov je potrebné odlíšiť od bežnej činnosti sprostredkovania zamestnania a iných foriem pracovného nasadenia zamestnancov vlastným zamestnávateľom. Podľa sa zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca v pracovnom pomere na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa vzniku pracovného pomeru. Aj podľa je predpokladom dočasného pridelenia existencia pracovného pomeru; navyše, podľa tohto ustanovenia je dočasné pridelenie možné iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody. Veronika V., ale aj iní „brigádnici“, ktorých prostredníctvom poskytuje spoločnosť P.J. Servis, s.r.o., žalobcovi svoje služby, nie sú voči spoločnosti P.J. Servis, s.r.o., v pracovnom pomere, ale pracujú pre túto spoločnosť na základe dohôd uzatváraných mimo pracovného pomeru podľa a nasl. .

12. Už zo samotného názvu/označenia týchto dohôd vyplýva, že nezakladajú pracovný pomer. Navyše, osoby, ktorých prostredníctvom spoločnosť P.J. Servis, s.r.o., poskytovala služby žalobcovi, sa menili; nejednalo sa vždy o tie isté osoby, t.j. tých istých zamestnancov spoločnosti P.J. Servis, s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť P.J. Servis, s.r.o., mohla každý deň prideliť a aj prideľovala žalobcovi za účelom poskytovania služieb iných zamestnancov, čím je popretý základný znak dočasného zamestnania, a to, že sa týka konkrétneho zamestnanca, t.j. jednej a tej istej osoby. Z ustanovenia vyplýva, že za splnenia podmienok uvedených v písm. a) až c) je dočasným pridelením výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, t.j. výkon práce jednou a tou istou osobou. Ako už žalobca uviedol vyššie, spoločnosť P.J. Servis, s.r.o., mu poskytovala služby prostredníctvom rôznych osôb, ktoré sa každý deň menili. Žalobca takisto odmieta, že by bola splnená podmienka podľa , t.j. že by ukladal zamestnancom spoločnosti P.J. Servis, s.r.o., pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával im na tento účel pokyny - táto skutočnosť nebola v správnom konaní preukázaná. Naopak, v súlade s článkom 5 Obchodných podmienok objednávky spoločnosti P.J. Servis, s.r.o., prácu zamestnancov spoločnosti P.J. Servis, s.r.o., organizovala, riadila, kontrolovala a zadávala pokyny konkrétna osoba (koordinátor) ustanovená spoločnosťou P.J. Servis, s.r.o., odsúhlasená žalobcom, s ktorou bol žalobca v úzkej súčinnosti. Podmienka dočasného pridelenia podľa nie je splnená.

13. Podľa platí, že zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia prvej časti, a , <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20171230%23paragraf-85.odsek-1> § <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20171230%23paragraf-90.odsek-10>90 ods. 10, <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/20171230%23paragraf-90.odsek-10> až 95, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20171230%23paragraf-91> , <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/20171230%23paragraf-98> a šiestej časti. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20171230%23predpis.cast-siesta> Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého

zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20171230%23paragraf-141.odsek-1>1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20171230%23paragraf-141.odsek-1>a ods. 2 písm. a) až g), <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20171230%23paragraf-141.odsek-2.pismeno-a> ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí. Na splatnosť odmeny, výplatu odmeny a zrážky z odmeny sa primerane uplatnia ustanovenia až 132. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20171230%23paragraf-129> Vzhľadom na citované ustanovenie a tiež kogentný charakter ustanovení je zrejmé, že na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nevzťahujú ustanovenia o dočasnom pridelení zamestnancov. S touto argumentáciou sa v rozhodnutí stotožnil aj žalovaný.

14. Právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou P.J. Servis, s.r.o., založený Rámcovým objednávkovým formulárom pre poskytnutie služieb zo dňa 28.02.2017 je vzťahom obchodnoprávnym, ktorý sa spravuje , , v znení neskorších predpisov, a nie vzťahom medzi zamestnávateľom a dočasným zamestnávateľom, ktorý by sa mal spravovať ustanoveniami a nasl. . Na základe Rámcového objednávkového formulára pre poskytnutie služieb uzavretého dňa 28.02.2017 medzi žalobcom a spoločnosťou P.J. Servis, s.r.o., sa spoločnosť P.J. Servis, s.r.o., zaviazala poskytovať žalobcovi administratívne služby, služby manipulácie s tovarom a čistiace a upratovacie služby, a to vo vymedzenom časovom období, v presne vymedzených časoch poskytovania služieb a za riadne stanovenú odmenu. Tieto služby zabezpečovala spoločnosť P.J. Servis, s.r.o., prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí pre ňu pracujú na základe dohôd uzatváraných mimo pracovného pomeru (najčastejšie na základe dohody o brigádnickej práci študentov). Systém poskytovania služieb bol taký, že spoločnosť P.J. Servis, s.r.o., na základe požiadavky žalobcu na poskytnutie služieb v konkrétny deň, oznámila zoznam osôb, ktorých prostredníctvom bude žalobcovi poskytovať dohodnuté služby. Takéto oznámenie spoločnosti P.J. Servis, s.r.o., obdržal žalobca vždy v deň predchádzajúci dňu požadovaného poskytovania služieb. Je preto nemysliteľné, aby v dohode medzi žalobcom a spoločnosťou P.J. Servis, s.r.o., bol uvedený dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu, pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania zamestnanca, ako aj podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia.

15. Žalobca striktne odmietal úvahy žalovaného o obchádzaní inštitútu dočasného pridelenia zamestnancov ustanovení o porovnateľných pracovných a mzdových podmienkach pre dočasne pridelených zamestnancov v porovnaní s tzv. kmeňovými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa cez fiktívne poskytovanie služieb právnickou osobou, ktorá v skutočnosti má poskytovať zamestnancov na činnosť, ktorá tvorí predmet činnosti zastretého užívateľského zamestnávateľa, pričom takýchto zamestnancov neriadi právnická osoba, ale zastretý užívateľský zamestnávateľ. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na predmet svojej činnosti zapísaný v obchodnom registri, z ktorého je v porovnaní s činnosťami, ktoré mu zabezpečovala spoločnosť P.J. Servis, s.r.o., v rámci poskytovania služieb (administratívne služby, služby manipulácie s tovarom a čistiace a upratovacie služby), zrejmé, že nie je splnená podmienka dočasného pridelenia podľa . S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a tiež citované právne predpisy má žalobca za to, že prvostupňový aj odvolací správny orgán nesprávne vyhodnotili obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou P.J. Servis, s.r.o., ako vzťah dočasného pridelenia zamestnanca, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Preto žalobca odmietal porušenie , a a teda aj spáchanie správneho deliktu. V súvislosti s porušením ustanovenia mal žalobca za to, že prvostupňový ani odvolací správny orgán, žalovaný, riadne nepreskúmali skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdili, keď konštatovali, že na strane žalobcu skutočne došlo dňa 05.07.2017 k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v nariadení alebo dohodnutí práce so zamestnancami, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj). Podľa platí, že v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25.

decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20171230%23prilohy.priloha- priloha_c_1a_k_zakonu_c_311_2001_z_z> ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.

16. Pod pojmom „predaj“ je potrebné rozumieť uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle ustanovení , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak je na strane kupujúceho spotrebiteľ alebo v zmysle ustanovení , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak je na strane kupujúceho podnikateľ. Kúpnou zmluvou v zmysle ustanovení Občianskeho a sa predávajúci zaväzuje, že kupujúcemu odovzdá predmet kúpy a umožní mu nadobudnúť vlastnícke právo k nemu a kupujúci sa zaväzuje, že predmet kúpy prevezme a zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu. V tejto súvislosti žalobca upozorňoval, že nevykonáva klasický maloobchodný ani veľkoobchodný predaj v kamennej predajni, ale predmetom jeho činnosti je internetový predaj „na diaľku“. Internetový predaj tovaru sa uskutočňuje tým spôsobom, že kupujúci si objedná tovar na webových stránkach predávajúceho, zvolí si spôsob úhrady kúpnej ceny (prevodom na účet, platobnou kartou, na dobierku a pod.), zvolí si spôsob dodania tovaru (poštou, kuriérom, vyzdvihnutím na miestach prevádzkovaných predávajúcim), následne uhradí kúpnu cenu a tovar mu je doručený, resp. pripravený na prevzatie na mieste, ktoré si kupujúci zvolí. V zmysle článku 3 ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu platí, že ak je kupujúcim spotrebiteľ, návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy je umiestnenie ponúkaného tovaru predávajúcim na stránky, kúpna zmluva vzniká odoslaním objednávky kupujúcim spotrebiteľom a prijatím objednávky predávajúcim. Toto prijatie predávajúci bezodkladne potvrdí kupujúcemu informatívnym emailom na zadaný email, na vznik zmluvy však toto potvrdenie nemá vplyv. Ak je kupujúci podnikateľ, návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy je odoslaná objednávka tovaru kupujúcim podnikateľom a samotná kúpna zmluva je uzatvorená momentom doručenia záväzného súhlasu predávajúceho kupujúcemu podnikateľovi s týmto jeho návrhom. Je teda zrejmé, že kúpna zmluva sa uzatvára na diaľku, prostredníctvom internetu, teda mimo kamennej prevádzky žalobcu a bez fyzickej prítomnosti predávajúceho a kupujúceho na jednom mieste. Z uvedeného vyplýva, že k predaju tovaru žalobcom kupujúcemu dochádza okamihom uzavretia kúpnej zmluvy, najneskôr však okamihom prevodu vlastníckeho práva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho. V prípade internetového predaja žalobcu je predávajúcim spoločnosť Alza.cz, IČO: 270 82 440, so sídlom Jateční 33, 170 00 Praha 7, Česká republika, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka č. 8573, ktorá s kupujúcimi uzatvára kúpne zmluvy prostredníctvom internetu, a to webovej stránkywww.alza.sk. <http://www.alza.sk/>

17. Po uzavretí kúpnej zmluvy vzniká na strane kupujúceho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu tovaru a povinnosť predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru a odovzdať tovar kupujúcemu. K prevodu vlastníckeho práva k tovaru na kupujúceho dochádza okamihom zaplatenia kúpnej ceny. Službu spočívajúcu v odovzdaní tovaru kupujúcemu (v prípade, že si kupujúci zvolí spôsob dodania tovaru vyzdvihnutím na pobočke žalobcu) za predávajúceho (spoločnosť Alza.cz), poskytuje žalobca. V prípade internetového predaja je výdaj tovaru len jedným zo spôsobov doručenia tovaru kupujúcemu, nie aktom predaja tovaru (k tomu dochádza okamihom uzavretia kúpnej zmluvy, resp. najneskôr prevodom vlastníckeho práva k tovaru na kupujúceho). Žalobca trval na tom, že dňa 05.07.2018 nevykonával činnosť, ktorá by bola predajom tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj) - žalobca výlučne poskytoval službu pre spoločnosť Alza.cz, spočívajúcu v prijímaní a vybavovaní reklamácií, prípadne aj vo výdaji cez internet zakúpeného a vopred uhradeného tovaru. V žiadnom prípade nebolo dňa 05.07.2017 možné v prevádzkových priestoroch žalobcu zakúpiť si tovar, t.j. uzavrieť kúpnu zmluvu medzi žalobcom a konečnými spotrebiteľmi ani uhradiť kúpnu cenu za takýto tovar (kúpna cena musela byť pred vydaním tovaru uhradená iným spôsobom, nie úhradou v prevádzke žalobcu). Z tohto dôvodu neboli v prevádzke žalobcu funkčné žiadne pokladne a v účtovníctve žalobcu neexistujú žiadne daňové doklady z tohto dňa (ak by takýto doklad existoval, bol by vytvorený priamo samotným zákazníkom cez Alza wifi pripojenie). Internetový predaj je potrebné odlišovať od maloobchodného predaja v kamennej predajni, kde si kupujúci vyberá tovar priamo v predajni z vystaveného sortimentu, má možnosť si ho prezrieť, podľa jeho povahy aj vyskúšať, následne zaň v pokladni zaplatí kúpnu cenu a vlastnícke právo nadobudne tradíciou, t.j. odovzdaním.

18. Kúpna zmluva v prípade maloobchodného predaja v kamennej predajni je spravidla uzatváraná za fyzickej prítomnosti predávajúceho a kupujúceho. Žalobca rozumel, že takýto maloobchodný predaj je počas dní uvedených v ustanovení zakázaný. Pri internetovom predaji si zákazník vyberá tovar väčšinou cez internet, nemá možnosť si ho prezrieť ani vyskúšať. Práve z tohto dôvodu o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, priznáva kupujúcemu, ktorý je spotrebiteľom, v prípade kúpy tovaru na diaľku, spotrebiteľské oprávnenie odstúpiť od kúpnej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru. Takéto oprávnenie žiaden právny predpis nepriznáva kupujúcemu, ktorý je spotrebiteľom, pri kúpe tovaru v kamennej predajni. Dôvodom vzniku uvedeného nástroja ochrany spotrebiteľa pri uzavretí kúpnej zmluvy na diaľku je práve odlišnosť internetového predaja a maloobchodného predaja. Na túto odlišnosť je preto potrebné prihliadnuť aj pri ustálení pojmu „predaj“ v súvislosti s internetovým predajom a maloobchodným predajom v kamennej predajni. Ak žalovaný posudzoval žalobcu ako klasického prevádzkovateľa kamennej predajne a neprihliadol na osobitosti internetového predaja, z ktorého vyplýva odlišný spôsob aj okamih uzavretia kúpnej zmluvy, úhrady kúpnej ceny, prevodu vlastníckeho práva a odovzdania predmetu kúpy, nedostatočne zistil skutkový stav veci.

19. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že služby spojené s príjmom a vybavovaním reklamácií alebo vykonávanie dozoru na prevádzke sú prácami súvisiacimi s . Pri vybavovaní reklamácií si predávajúci plní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uzavretej (a naplnenej) kúpnej zmluvy; žiaden tovar však nepredáva, neprijíma zaň kúpnu cenu ani nevykonáva žiadnu inú činnosť, ktorá by súvisela s predajom tovaru. Dozor v prevádzke taktiež nie je možné považovať za prácu súvisiacu s predajom tovaru. Žiaden právny predpis predsa nezakazuje predávajúcemu mať otvorenú prevádzku, v ktorej počas zákonom ustanoveného sviatku nedochádza k predaju, ale zákazníci majú možnosť prezrieť si vystavený tovar a zakúpiť si ho v iný deň. Avšak aj v takomto prípade je potrebné vykonávať dozor, aby nedošlo ku krádežiam alebo poškodeniu vystaveného tovaru, a to v rámci plnenia zákonom ustanovenej prevenčnej povinnosti v záujme predchádzania vzniku škôd. Skutočnosť, že dozor v prevádzke žalobcu vykonávali osoby, ktoré majú v pracovných zmluvách uvedený druh práce obchodník, ešte neodôvodňuje záver, že takýto dozor je prácou súvisiacou s predajom tovaru (bez ohľadu na to, či takúto činnosť zamestnanec v pracovnej pozícii obchodník vykonáva aj v bežný pracovný deň alebo nie). Výkon dozoru v prevádzke žalobcu by mal byť povinnosťou každého jedného zamestnanca žalobcu bez ohľadu na jeho druh práce dojednaný v pracovnej zmluve, a to práve s poukazom na vyššie uvedenú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám. Zákazníkmi žalobcu a tiež spoločnosti Alza.cz nie sú iba spotrebitelia, ale aj podnikatelia, t.j. iní prevádzkovatelia živností. Predaj tovaru iným prevádzkovateľom živností (podnikateľom) nie je , ale predajom veľkoobchodným, ktorý nezakazuje (ustanovenie zakazuje prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „“). Veľkoobchodný predaj teda zakázaný nie je. Prvostupňový ani odvolací správny orgán vôbec neskúmali, či služby, ktoré žalobca dňa 05.07.2017 poskytoval (príjem a výdaj reklamácií, prípadne výdaj tovaru) a tiež činnosti, ktoré vykonávali zamestnanci žalobcu (vybavovanie reklamácií, dozor v predajni) boli poskytované, resp. vykonávané v súvislosti s maloobchodným alebo veľkoobchodným predajom. Práce vykonávané v súvislosti s veľkoobchodným predajom nie sú zakázané ani iným právnym predpisom Slovenskej republiky. Ak dňa 05.07.2018 navštívili priestory žalovaného výlučne podnikatelia, žalobca sa nemohol dopustiť porušenia ustanovenia Zákonníka práca, keďže veľkoobchodný predaj a práce s ním súvisiace nie sú zakázané.

III. vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že právny zástupca žalobcu v správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by primäli žalovaného k prehodnoteniu záverov (skutkových i právnych), ku ktorým dospel v priebehu odvolacieho konania. Žalovaný na margo vznesených žalobných dôvodov napriek tomu len stručne uvádza, že ich považuje za neupotrebiteľné na účely zmeny právneho posúdenia veci. Porušenie ust. žalobca uznal, nesúhlasil však s vyvodením deliktuálnej zodpovednosti zaň tvrdiac, že stručná charakteristika druhu práce bola obsahom pracovnej náplne, s ktorou bol každý zamestnanec oboznámený pri nástupe do pracovného pomeru. v cit. ustanovení ukladá zamestnávateľovi povinnosť dohodnúť so zamestnancom v

pracovnej zmluve stručnú charakteristiku druhu práce, teda je zjavné, že predmetná podstatná náležitosť mala byť súčasťou pracovných zmlúv dotknutých zamestnancov, čo žalobca v pozícii zamestnávateľa nezabezpečil. Síce argumentuje tým, že zamestnanci mali vedomosť o ich pracovnej náplni, avšak ako vyplýva z posudzovaných pracovných zmlúv, pracovná náplň nebola súčasťou dojednaní pri uzatváraní pracovného pomeru (pracovná náplň nie je podľa pracovných zmlúv ich neoddeliteľnou súčasťou), čo s poukazom na možnosť jej jednostrannej zmeny zamestnávateľom dostatočne odôvodňuje záver žalovaného o nelegitímnom zásahu do právneho postavenia zamestnanca tak, ako bol vysvetlený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobcom deklarované odstránenie nedostatku počas výkonu inšpekcie práce (formou vyhotovenia dodatkov k pracovným zmluvám) taktiež nemôže predstavovať liberačný dôvod, a to s poukazom na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty, ktorý bol už viackrát judikovaný súdmi Slovenskej republiky.

21. K porušeniam z oblasti dočasného pridelenia je zasa potrebné uviesť, že z podkladov nachádzajúcich sa v predloženom administratívnom spise (najmä však zo zápisníc o podaní informácie Veronikou Kŕčovou zo dňa 05.09.2017 a 05.07.2017) je možné spoľahlivo vyvodiť, že žalobcom predložený Rámcový objednávkový formulár pre poskytnutie služieb zo dňa 28. 02. 2017, uzatvorený medzi ním a spoločnosťou P. J. Servis, s. r. o., Bratislava, predstavuje de facto dohodu o dočasnom pridelení v zmysle , a teda je legitímne požadovať, aby spĺňala všetky náležitosti zakotvené v odseku 2 cit. ustanovenia. A hoci žalobca túto skutočnosť popiera, z výpovedí p. Kŕčovej pred inšpektormi práce je zjavné, že napríklad aj prostredníctvom menovanej (a jej práce) dochádzalo zo strany jej zamestnávateľa P. J. Servis, s. r. o., Bratislava k výkonu činnosti pre žalobcu, kedy žalobca ukladal menovanej pracovné úlohy, organizoval a riadil jej prácu a dával jej na tento účel pokyny (viď výpoveď p. Kŕčovej do zápisnice dňa 05.09.2017), pričom túto činnosť p. Kŕčová realizovala v priestoroch žalobcu v zhode s predmetom jeho podnikania (pozn.: menovaná podľa svojej výpovede do zápisnice dňa 05. 07. 2017 pracovala na výdaji tovaru zákazníkom na základe ich objednávky) tak, ako to predpokladá dikcia . Nezanedbateľným v tomto prípade je i zistenie vyplývajúce z poskytnutého dodacieho listu zo dňa 10.07.2017, z ktorého je evidentný žalobcom vykázaný počet odpracovaných hodín dodanými zamestnancami spoločnosti P. J. Servis, s. r. o., Bratislava (vrátane p. Kŕčovej), a teda skutočnosť, že práve žalobca bol ten, kto organizoval ich prácu aj z pohľadu rozvrhovania pracovných zmien. konštruuje fikciu dočasného pridelenia práve na také prípady, pri ktorých navonok nie sú splnené podmienky na dočasné pridelenie, avšak fakticky dochádza k výkonu práce pre iný subjekt za podmienok stanovených vo vyššie cit, ustanovení (). Majúc na zreteli to, že žalobca v priebehu správneho konania neuviedol na svoju obranu také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak (a teda vyvrátili fikciu dočasného pridelenia), žalovaný usúdil, že nie je dôvod odchýliť sa od právneho názoru inšpektorátu práce ani v tomto bode.

22. Bližšie zdôvodnenie úvah, ktoré viedli inšpekčné orgány ku konštatovaniu porušenia ust. , a žalobcom, vrátane stanoviska k jeho námietkam ohľadne nevyhnutnosti existencie pracovného pomeru, či striedania zamestnancov pri poskytovaní služieb, je obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, na ktoré týmto odkazujeme (predposledný odsek na strane 5). Je vecou každého deliktuálne zodpovedného subjektu, aké opatrenia prijme v snahe zamedziť porušovaniu zákona, pričom je úplne irelevantné, či svoje úlohy plní, resp. potreby zabezpečuje samostatne alebo v spolupráci so zmluvnými partnermi. Poukazovanie na konanie iného subjektu totiž vzhľadom na platiaci princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti nemôže predstavovať pre páchateľa správneho deliktu liberačný dôvod. Aby sa žalobca zbavil svojej zodpovednosti, bolo jeho úlohou predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali, že sankcionovaný správny delikt vôbec nespáchal; odvolávanie sa na nezaloženie pracovných pomerov medzi zmluvným partnerom P. J. Servis, s. r. o., Bratislava a jeho zamestnancami, či na zavedený systém poskytovania služieb (dohodnutý medzi zmluvnými partnermi) takýmto dôkazom rozhodne nie je. Napokon k porušeniu zákazu vo sviatok (a teda k porušeniu ) žalovaný uvádzal, že v tomto prípade nešlo o výnimku povolenú prílohou la , nakoľko sa predaj neuskutočňoval na čerpacej stanici s palivami a mazivami, na letisku, v prístave, resp. v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a ani v nemocnici, nešlo o predaj a výdaj liekov v lekárni, ani o predaj cestovných lístkov či suvenírov. Pojem „maloobchod“ zahŕňa všetky aktivity spojené s predajom tovarov alebo služieb priamo konečným spotrebiteľom na ich osobné, neobchodné použitie. Akákoľvek organizácia, ktorá sa zaoberá týmto druhom predaja, uskutočňuje maloobchod, pričom nezáleží na tom, akým spôsobom a kde sú tovary alebo služby predávané a vydávané, resp. či má obchodník kamennú predajňu alebo ide o predaj

cez internet a pod. V rámci maloobchodu totiž existujú rôzne jeho druhy a elektronický predaj cez tzv. e-shopy je len jednou z foriem .

23. Ako bolo v napadnutých rozhodnutiach viackrát deklarované, zákaz premietnutý v sa nevzťahuje iba na samotný predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, ale aj na všetky s ním súvisiace práce, kam možnosti činnosti realizované dňa 05.07.2017, spočívajúce vo vydávaní predaného tovaru, vybavovaní reklamácií, či v dozore na prevádzke nepochybne zaradiť. Pritom je úplne irelevantné, že nešlo o kamennú predajňu; zákaz je daný globálne, bez ohľadu aj na to, kto sa na prevádzku dostaví. Na účely posúdenia veci bolo rozhodujúce iba zistenie, že dňa 05.07.2017 mal spotrebiteľ možnosť prísť a vyzdvihnúť, či reklamovať si u žalobcu zakúpený tovar, čo bolo v prejednávanom prípade, aj na základe výpovedí dotknutých osôb, jednoznačne preukázané. Ak by sme pripustili argumentáciu žalobcu o tom, že je právne akceptovateľné mať vo vymedzených dňoch otvorenú prevádzku, aby si zákazníci mohli prísť prezrieť vystavený tovar (v takom prípade je podľa žalobcu potrebné vykonávať dozor, aby nedošlo ku krádežiam alebo poškodeniu tovaru, a to v rámci plnenia zákonom ustanovenej prevenčnej povinnosti v záujme predchádzania vzniku škôd; podľa žalobcu je výkon dozoru v prevádzke žalobcu povinnosťou každého jedného zamestnanca žalobcu bez ohľadu na jeho druh práce dojednaný v pracovnej zmluve), mohli by sme dôvodne konštatovať, že sa prijatý zákaz minul svojim účinkom v súlade s zmyslom a účelom prijatej novely , ktorá ho do znenia zakotvila. Žalovaný riadiac sa týmito právnymi úvahami bol toho názoru, že žalobca svojou argumentáciou nevniesol do veci žiadne pochybnosti, ktoré by žalovaného primäli k prehodnoteniu jeho záverov. Rozhodnutia inšpekčných orgánov tak, ako sú koncipované, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci, rešpektujúc pritom všetky zásady správneho konania a trestania, za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe.

IV. verejné vyhlásenie rozsudku

24. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa (ďalej len ) v spojení s a , rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24.02.2021, postupujúc podľa a .

V. Relevantné právne predpisy

25. Podľa (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

26. Podľa , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

27. Podľa , Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať a) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca, b) druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných

predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú, c) dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, d) miesto výkonu práce, e) deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa, f) pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, g) podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia, h) číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného zamestnávania vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

28. Podľa , v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem podľa prílohy č. 1a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.

29. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

30. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak SR <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je . Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov.

33. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol opísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal po posúdení veci relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného o tom, že žalobca porušil opísaným spôsobom. v ustanovení ukladá zamestnávateľovi povinnosť dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve stručnú charakteristiku druhu práce, teda je zjavné, že predmetná podstatná náležitosť mala byť súčasťou pracovných zmlúv dotknutých zamestnancov, čo žalobca v pozícii zamestnávateľa nezabezpečil.

34. V skutkovo a právne podobnom spore účastníkov, vo veci spis. zn. Krajský súd konštatoval, že „nesúhlasí s výkladom ponúkaným žalobcom, že termín „predaj“ znamená len uzavretie kúpnej zmluvy. Týmto výrazom možno označiť nie len samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale aj proces, ktorý tomu predchádza, ktorý smeruje k uzavretiu kúpnej zmluvy, ale nevyhnutne v jej uzavretie nemusí vyústiť. Týmto termínom môže byť označená jednorazová udalosť, ale jeho význam zodpovedá aj označeniu opakujúcej sa prípadne permanentnej činnosti predávajúceho (ku kupujúcemu potenciálnemu kupujúcemu). Uzavretie kúpnej zmluvy je len jednou z možností alebo častí v rámci činnosti, ktorá sa nazýva predajom. S ohľadom na predmet posúdenia však súd zdôrazňuje, že pojem „predaj“ použitý v nemožno pri aplikácii tohto ustanovenia vnímať oddelene od celého použitého slovného spojenia „predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi“ alebo inak povedané „maloobchodný predaj“. Tieto slovné spojenia sú definované ako súhrn všetkých bezprostredných činností súvisiacich s predajom tovaru (výrobkov) konečným spotrebiteľom na ich osobné neobchodné použitie. Na rozdiel od maloobchodu, pri veľkoobchode je tovar predávaný kupujúcim na podnikateľské použitie. Predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi sa uskutočňuje v maloobchodných predajniach. Presná a vyčerpávajúca kategorizácia maloobchodnej predajne je vzhľadom na dynamiku rozvoja trhového hospodárstva veľmi obtiažna, pretože maloobchodné predajne sa vyskytujú v rôznych formách s ohľadom na výmeru, rozsahu a typ ponúkaného tovaru, kvalitatívne parametre, cenové úrovne, špecializáciu, viazanosť na certifikáciu alebo licenciu, spôsob obsluhy a rozsahu s predajom súvisiacich služieb, atď., pričom stále sa objavujú nové typy maloobchodných predajní“.

35. Ďalej je potrebné uviesť, že ustanovením sa ustanovil zákaz práce, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (tzv. ), a to v týchto dňoch počas roka: 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Výnimky z tohto zákazu sú obsiahnuté v prílohe č. 1a . Ide o tieto prípady, na ktoré sa zákaz v uvedených dňoch nevzťahuje: 1. na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, 2. a výdaj liekov v lekárňach, 3. na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, 4. predaj cestovných lístkov, 5. predaj suvenírov, 6. predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.. Cieľom zakotvenia výnimiek zo zákazu v týchto dňoch je zabezpečenie nevyhnutných potrieb obyvateľstva, aby fungovala základná pre život spoločnosti nevyhnutná infraštruktúra. správne orgány v predmetnom administratívnom konaní nevytýkali prevádzkovanie internetového obchodu, ale to, že žalobca v dňoch uvedených v umožnil navštíviť spotrebiteľom (zákazníkom) jeho obchodné priestory, pričom je z hľadiska posúdenia porušenia tohto zákonného

ustanovenia právne irelevantné, či si spotrebitelia len tovar predtým zakúpený cez internet len vyzdvihli alebo mali možnosť vybrať si ho a kúpiť priamo v týchto obchodných priestoroch.

36. Zákaz sa vzťahuje výlučne na pracovnoprávne vzťahy, teda na vzťahy založené pracovnou zmluvou alebo niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v ktorých na jednej strane vystupuje zamestnávateľ a na druhej zamestnanec, teda na vzťahy, ktoré sú regulované ustanoveniami . Zákaz teda neplatí v prípade obchodnoprávnych alebo iných zmlúv. Pokiaľ teda výdajné miesto internetového obchodu, v ktorom je umožnené zákazníkovi zaplatiť za vopred vybraný a objednaný tovar, vyzdvihnúť si ho a v ktorom, ako to vyplýva zo zistení správneho orgánu pri inšpekcii práce ( opísané napr. v ods. 13 odôvodnenia rozsudku), sa nachádza vystavený tovar, ktorý majú zákazníci možnosť si prezrieť a prípadne následne online kúpiť, spĺňa definičné znaky maloobchodu, vzťahuje sa preto na neho obmedzenie vyplývajúce z . Z administratívneho spisu vyplýva aj to, že spotrebitelia mali možnosť vystavený tovar zakúpiť aj priamo a tiež im bolo umožnené pred tým zakúpený tovar reklamovať. Uvedené len potvrdzuje správnosť úvah žalovaného o tom, že žalobca v čase rozhodnom pre posúdenie veci prevádzkoval maloobchod. Zákaz zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi sa nevzťahuje iba na samotný predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi ale vzťahuje sa aj na s predajom súvisiace práce. Nemožno pritom prijať záver, že by žalovaný použil svojvoľný extenzívny výklad zákona. Preto činnosti, ktoré vykonávali zamestnanci žalobcu, ako bolo zistené počas inšpekcie práce a týkali sa predaja tovaru, nad všetky pochybnosti korešpondujú s dikciou , s ktorým tieto činnosti boli v rozpore. Pokiaľ ide o argument, že predávajúcim spoločnosť Alza.cz a.s. a žalobca tovar iba vydával resp. prijímal reklamácie a pokiaľ ide o argument, že správne orgány nezisťovali, či sa v prevádzke žalobcu nachádzali aj spotrebitelia alebo len podnikatelia, aj pre tieto námietky žalobcu platí stanovisko správneho súdu uvedené vyššie v texte odôvodnenia tohto rozsudku, z ktorého vyplýva, že pre posúdenie porušenia sú uvedené argumenty bez právneho významu. Zhrnutím vyššie uvedeného správny súd konštatoval, že bol oprávnený a dôvodný záver žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobca sa konaním opísaným v prvostupňovom rozhodnutí (ods. 6 odôvodnenia rozsudku) dopustil správneho deliktu porušením povinností v zmysle v spojení s , za ktorý je podľa možné zamestnávateľovi uložiť pokutu až do 100.000 €. Neexistoval žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dníod jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).