Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-47-2020.pdf
PDF · 118.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a sudcov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov - matky: K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXX a otca: T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Sv. P. a K. XXXX/X, I. - I., zastúpeného JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou so sídlom Janka Kráľa 738/12, Senica, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6P/53/2019
- 54 zo dňa 06. mája 2020 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. C., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 67,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od 06.05.2020, ktoré výživné je otec povinný poukazovať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. zo sumy 67,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 06.05.2020 (odo dňa vyhlásenia rozsudku), ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Výrokom II. vo zvyšku návrh matky zamietol. Výrokom III. rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom sa neurčuje. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a výrokom V. rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 7P/25/2009 zo dňa 03.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2009, a to v časti výživného na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 67,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, ktorého sa domáhala s účinnosťou odo dňa vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že úprava práv a povinnosti rodičov voči maloletému T. bola naposledy realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 7P/25/2009 zo dňa 03.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.06.2009, a ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na maloletého sumou 67,- eur mesačne s účinnosťou od 16.12.2008, t. j. od narodenia maloletého. Nedoplatok na výživnom v sume 368,50 eur sa otec zaviazal uhradiť k rukám matky do 31.08.2009. Tiež bol zaviazaný uhradiť náklady na výbavičku v sume 200,- eur do 30.06.2009. Matka v tom čase bola poberateľkou rodičovského príspevku, otec mal priemerný mesačný čistý zárobok 594,61 eur. V súčasnosti je matka maloletého konateľkou i zamestnankyňou spoločnosti MCQ s.r.o. Vrbovce, ktorá sa zaoberá kontrolou kvality výrobkov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom jej vypláca prídavok na 1 maloleté dieťa. Z výsluchu matky súd
zistil, že v čase podania návrhu bol príjem matky 700,- eur mesačne, otec nad rámec rozhodnutia súdu neprispieval na dieťa ničím, nestretával sa s ním a nie je s ním v kontakte. Matka má trvalý pobyt vo Vrbovciach, je výlučnou vlastníčkou domu, v ktorom býva spolu s maloletým. Ešte má vo vlastníctve 2-izbový byt v Malackách. Tento nadobudla pred 3 rokmi, má naň hypotéku, ktorú spláca po 263,- eur mesačne. Náklady na byt činia 150,- eur mesačne. Byt v Malackách využíva na prespanie a okrem nej tam nik iný nebýva. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Výdavky na dom vo Vrbovciach uhrádza vo výške 60,- eur na plyn, 40,- eur na elektriku a 16,60 eur na internet. Za mesiace február 2020 a marec 2020 mala príjem asi 1 000,- eur za každý mesiac. V januári mala nižší príjem, v mesiaci apríl nepracovala ani jeden deň. V priebehu roku 2019 kupovala synovi tablet, dron, telefón, kolobežku a howerboard. Matka vlastní auto Škoda Fabia. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň predložených matkou bolo zistené, že jej základ dane za rok 2019 činil sumu 520,08 eur. Z výsluchu otca súd zistil, že býva v prenájme v mestskom byte, kde uhrádza mesačne sumu 155,- eur, elektriku 28,- eur, internet 47,- eur. Platí výživné 150,- eur na svojho druhého syna - maloletého K.a, ktorý je študentom 1. ročníka Gymnázia v Topoľčanoch, a 67,- eur na maloletého T.. Platí za odpad 29,50 eur ročne, za revíziu bojlera v byte 30,- eur ročne. Inak má bežné výdavky na dochádzanie do práce 15,- eur mesačne, náklady na stravu 250,- eur mesačne, oblečenie 60,- eur mesačne, kozmetiku a drogériu okolo 20,- eur mesačne. Otec je zamestnaný u zamestnávateľa AlcerolMittal, Tallrod Blancks Senica s.r.o. Za obdobie od marca 2019 do februára 2020 mal priemerný mesačný zárobok 1 011,17 eur, za marec 2020 to bola suma 991,64 eur netto, pričom zamestnávateľ mu vydal potvrdenie, že od 01.04.2020 pracuje iba na dve pracovné zmeny - rannú a popoludňajšiu. Z dôvodu poklesu objednávok zo strany zákazníkov nie je spoločnosť zamestnávateľa schopná prideľovať mu rovnaký objem práce, ako v predošlom období, preto bude časť mzdy otca v apríli krátená na 60 %. Maloletý T. nastúpil v septembri 2019 do 5. ročníka základnej školy, dochádzku do školy má pravidelnú, málokedy vymešká vyučovanie. Dosahuje výborné vyučovacie výsledky, na koncoročnom vysvedčení školského roka 2018/19 bol hodnotený len jednou dvojkou so slovenského jazyka, z ostatných predmetov mal jednotky. Obľubuje matematiku. Desiate si nosí z domu, v škole sa stravuje počas obeda. Správanie má slušné. V rámci školy navštevuje futbalový krúžok. V domácom prostredí maloletý rád bicykluje, vozí sa na howerboarde, rád sa hrá aj na mobile a tablete. S mamou bol v lete na dovolenke v Chorvátsku. Maloletý T. sa s otcom nepozná, nestretávajú sa, nekontaktujú sa. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil podľa § 62 ods. 1- 6, § 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa zmenili pomery tak na strane rodičov maloletého dieťaťa a výrazne sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa. Matka v súčasnosti dosahuje príjem 1 000,- eur netto mesačne a v roku 2019 mala podľa jej vyjadrenia príjem asi 700,- eur netto mesačne. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ktorá bola realizovaná pred 11 rokmi, poberala rodičovský príspevok, pričom v súčasnosti je zárobkovo činná. Zmenili sa tiež pomery na strane otca, ktorý za obdobie od marca 2019 do februára 2020 mal mesačný príjem 1 011,- eur netto, za mesiac marec 2020 vo výške 991,64 eur. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu dosahoval priemerný mesačný zárobok 594,61 eur. Maloletý je v období veku, kedy sa výrazne zvyšujú náklady v súvislosti so stravou i oblečením a všetky jeho potreby. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, keď vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa nebola zvyšovaná 11 rokov, a to ani v čase nástupu maloletého dieťaťa do materskej škôlky, ani v čase, kedy maloleté dieťa nastupovalo do 1. ročníka základnej školy, pričom preukázateľne výdavky na maloletého museli vzrásť už v tejto dobe, súd dospel k záveru, že primeraným výživným zodpovedajúcim možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a tiež potrebám maloletého dieťaťa je výživné vo výške 150,- eur. Za zásadnú považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že otec sa od narodenia dieťaťa o dieťa vôbec nezaujíma, s dieťaťom sa nestretáva a všetka starostlivosť o maloleté dieťa spočíva na matke, prípadne pomoci starej matky. Otcovi z jeho príjmu, ktorý dosahoval, nič nebránilo tomu, aby už v minulosti prispieval na maloletého zvýšeným výživným, aby plnil nad rámec určenej vyživovacej povinnosti a tiež mohol prispieť z jeho príjmu na veci, ktoré maloletému dieťaťu kupovala výlučne matka maloletého dieťaťa. Súd pri zvýšení vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmov rodičov, potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol i na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa v mesiaci apríl 2020 bude podľa jeho zamestnávateľa poberať mzdu vo výške 60 % z jeho príjmu, pričom matka maloletého dieťaťa v mesiaci apríl ani žiaden príjem nemala. Otec mal podľa súdu dostačujúci príjem na to, aby si aj v nadväznosti na ním uvádzané výdavky odložil finančné prostriedky, z ktorých časť by mohol použiť i na výživné na maloleté dieťa.
2. Proti výroku I. v časti o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého zo sumy 67,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne podal otec maloletého odvolanie. Výrok I. čo do určenia času zvýšenia vyživovacej povinnosti a ostatné výroky rozsudku otec odvolaním nenapadol. V odvolaní otec namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, keď súd mal za to, že výška vyživovacej povinnosti v sume 150,- eur mesačne je primeraná na výživu maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. Maloletý T. má jedenásť rokov, navštevuje základnú školu v mieste bydliska, nenavštevuje žiadne platené krúžky a matka nepreukázala žiadne zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o maloletého. Dieťa má tak len bežné výdavky na stravu, oblečenie, bývanie, školu a voľnočasové aktivity na zabezpečenie jeho rozvoja, v závislosti od záľub a trávenia voľného času. Je samozrejmé, že je v záujme dieťaťa mať k dispozícii čo najvyšší objem finančných prostriedkov, avšak treba tiež potreby dieťaťa hodnotiť cez životnú úroveň rodičov. Zatiaľ čo matka má vyššiu životnú úroveň, s čím súvisí aj jej možnosť kupovať športové potreby pre dieťa vo vyššej miere resp. zabezpečenie letnej dovolenky v Chorvátsku, otec jej životnú úroveň nedosahuje. Ak by bolo na výživu mal. T. primerané výživné v sume 150,- eur mesačne, potom druhý syn K., ktorý je už stredoškolák a má nepochybne vyššie potreby, by mal mať k dispozícii ešte vyššie výživné, avšak toto nie je otec schopný platiť. Je neporovnateľná situácia, kedy matka podniká prostredníctvom s. r. o. ako jej jediná spoločníčka a konateľka, a otec je zamestnancom. Matka je jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti MCQ s. r. o., IČO: 51 629 763, so sídlom Vrbovce 108, a podniká v predmetoch podnikania 1/ Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), 2/ Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, 3/ Počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, 4/ Reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky, 5/ Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, výroby, 6/ Informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly, 7/ Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla a 8/ Skladovanie a pomocné činnosti v doprave. Aj napriek výpadku príjmu v súvislosti s COVID-19 (kde príjem je čiastočne nahradený ošetrovným a štátnou pomocou pre podnikateľov), má matka predsa len väčšie možnosti v rámci podnikania v nasledujúcich mesiacoch získať vyšší príjem ako otec, ktorý je zamestnancom s fixným platom. Otec, po dobu výpadku príjmu v súvislosti s COVID-19, klesol na príjem vo výške 60 %. Náklady mu však ostali rovnaké. Jednoducho povedané, podnikateľ si sám svojím spôsobom vie ovplyvniť výšku príjmu, napríklad zvýšením množstva uzatvorených obchodov, tiež si sám vie určiť objem času ktorý venuje podnikaniu, prípadne uprednostní výhodnejší obchod pred menej finančne výhodným, zatiaľ čo zamestnanec je závislý od zamestnávateľa, jeho príjem je stanovený pracovnou zmluvou a prípadné nadčasové hodiny na zvýšenie príjmu nemôže ovplyvniť, najmä nie za súčasnej situácie, kedy firmy v dôsledku výpadku v dodávkach materiálu alebo výpadku u odberateľov nemajú pre zamestnancov ani toľko práce, aby pokryli ich dohodnutý pracovný čas a pristupujú k tomu, že zamestnanci čerpajú zamestnávateľom nariadené voľno, prípadne zamestnanci pracujú na menej zmien (kde majú príplatky za zmennosť) ako doteraz. Majetková situácia rodičov je taktiež rozdielna. Matka vlastní viaceré nehnuteľnosti. Vlastní rodinný dom vo Vrbovciach súp. č. 108, zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX, k. ú. C., tento má vo výlučnom vlastníctve a nie je zaťažený žiadnou ťarchou. Tiež vlastní byt zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX, k. ú. K. a spoluvlastnícky podiel k pozemku pod domom zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX, k. ú. K., zaťažené záložným právom v prospech Prima banka Slovensko, a.s. Majetková situácia matky je priaznivá. Otec nevlastní nehnuteľnosť a býva v sociálnom byte Mesta Senica, kde platí nájomné. Situácia na strane matky je lepšia ako u otca a jej životná úroveň je vyššia, ako životná úroveň otca. Príjem rodičov pred pandémiou COVID-19 bol pravdepodobne rovnaký (podľa vyjadrenia matky tiež jej príjem bol 1 000,- eur mesačne). Matka má vyššiu životnú úroveň ako otec, čo otec odôvodňuje jej majetkom ako aj tým, že je podnikateľkou. Matka platí zo svojho príjmu výživu maloletého T.a, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec zo svojho príjmu platí výživné dvom deťom, 11 ročnému T. a XX ročnému K.. Ak by aj súd vychádzal z príjmu otca 1 000,- eur mesačne, výška výživného na obe deti by sa pohybovala od 200,- eur (obe deti na základnej škole) po 250,- eur (obe deti na strednej škole), v ktorej súvislosti otec poukázal na nepísanú zásadu určovania výživného v hraniciach 20 % až 30 % z čistého príjmu povinného rodiča na všetky vyživované deti, pričom najvyššia hranica je pre deti na vysokoškolskom štúdiu. Za primerané možnostiam otca by bolo určené výživné na maloletého T. sumou 100,- eur mesačne. Maloletému K. otec platí výživné v sume 150,- eur mesačne, teda z príjmu otca by takto na vyživovacie povinnosti šla presne suma 250,- eur mesačne. Uvedená skutočnosť nezohľadňuje pritom ani aktuálny pokles príjmu, pričom nemožno opomenúť fakt, že v súvislosti s pandémiou COVID-19 došlo u otca k výpadku príjmu a do budúcnosti možno očakávať v súvislosti so sekundárnou ekonomickou krízou trvalé poníženie platu otca. S prihliadnutím na všetky okolnosti súdenej veci, na potreby dieťaťa, na možnosti a schopnosti
otca, mal súd prvej inštancie určiť výživné v sume 100,- eur mesačne. Výživné v sume 100,- eur mesačne dostatočne pokryje potreby maloletého T., zároveň rešpektuje zásadu rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Na základe uvedeného považuje otec maloletého rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu za nesprávny. Otec navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T.a zo sumy 67,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 06.05.2020, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. O trovách odvolacieho konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
3. Matka maloletého k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so zákonom, vecne správne, vychádza z dostatočne zisteného skutkovému stavu veci po vykonaní všetkých potrebných a podstatných dôkazov. Napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, pričom s úpravou vyživovacej povinnosti a aj s odôvodnením rozhodnutia matka súhlasí a v súčasnosti ho považuje za vhodné riešenie situácie vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Skutočnosti opísané v písomnom odvolaní otca sú jednoznačne zavádzajúce a skreslené. Súdom určené výživné vo výške 150,- eur je adekvátne vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého ako aj vo vzťahu k majetkovým schopnostiam otca. Otec argumentuje, že počas súčasného krízového obdobia došlo k poklesu jeho mesačného príjmu, pričom predložil výplatnú pásku za mesiac apríl 2020 s čistou mzdou vo výške 904,40 eur. Súčasné krízové obdobie postihlo i podnikanie matky a jej príjem za mesiac apríl 2020 bol prakticky nulový. Otec sa s maloletým T. od jeho narodenia nestretáva a žiadnym spôsobom sa ani nepodieľa na starostlivosti a výchove maloletého, čo je taktiež nevyhnutné pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť. Otec maloletého od určenia vyživovacej povinnosti k maloletému v roku 2009 až doposiaľ dobrovoľne neprispel žiadnym spôsobom nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti. V schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletého T. sumou vo výške 150,- eur mesačne, pričom v tejto súvislosti matka poukázala i na ustálenú súdnu prax pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinnému rodičovi (20 % až 30 - 35% z čistého príjmu povinného rodiča). Pravidelný mesačný čistý príjem otca predstavuje sumu vo výške cca 1 000,- eur, pričom pokiaľ bude výživné na maloletého T. určené na sumu vo výške 150,- eur, bude aj s poukazom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca vo výške 150,- eur dodržaná zásada na určovanie výšky výživného vo vzťahu k povinnému rodičovi. Na základe uvedeného matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že nie je možné opomínať existenciu jeho druhej vyživovacej povinnosti k maloletému K.ovi P.. Maloletý T. má jedenásť rokov. Otec má však aj druhú vyživovaciu povinnosť v sume 150,- eur mesačne k maloletému K. P., ktorý má sedemnásť rokov. Je nepochybné, že náklady na živobytie u staršieho dieťaťa, stredoškoláka, sú vyššie ako u maloletého T., ktorý navštevuje ešte len základnú školu. Maloletý T. nemá žiadne zvýšené náklady na výživu oproti iným deťom jeho veku, je v zásade zdravý a nevenuje sa žiadnej drahej záujmovej činnosti, športu alebo záľube. Výživné vo výške 20 % až 30 % z čistého príjmu povinného rodiča je výživné, ktoré má platiť povinný rodič na všetky deti (teda nie na každé dieťa 20 % až 30 % z príjmu). Rovnako je výška výživného odstupňovaná aj vekom 2 detí, teda 20 % deti v nižšom veku, 25 % stredoškoláci, 30 % vysokoškoláci (za absencie iných mimoriadnych pomerov na strane dieťaťa ako napr. zhoršený zdravotný stav). Teda aj pri úvahe matky je z príjmu otca dôvodné výživné v sume 250,- eur mesačne, ako 25 % (starší syn SŠ) z otcovho čistého mesačného príjmu, pričom dané výživné sa delí medzi dve deti, starší syn má vyššie životné potreby, t. j. je dôvodné výživné v sume 150,- eur mesačne (ako aj otec platí) na maloletého K. a v sume 100,- eur na maloletého T.. Otec nežije nadštandardným spôsobom života. Býva v prenajatom byte, ide o sociálny byt pridelený Mestom Senica, kde platí nájom 155,- eur mesačne, elektriku 27,90 eur mesačne, okrem toho platí poplatky za telefón 20,- eur mesačne, za internet 20,- eur mesačne, za televíziu 20,- eur mesačne a komunálny odpad 29,- eur ročne. Životná úroveň matky je neporovnateľne vyššia. Vlastní dve nehnuteľnosti určené na bývanie, a to rodinný dom vo Vrbovciach a byt v Malackách. Matka ako podnikateľka je schopná dosahovať vyšší príjem ako otec (zamestnanec). Matka sa vyhla vyjadreniu k námietke o jej vyššej životnej úrovni, ktorá však vyplýva z predložených dôkazov. Otec trvá na podanom odvolaní a navrhuje, aby výživné na maloletého T. bolo zvýšené zo sumy 67,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 06.05.2020.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a k následným vyjadreniam nevyjadril.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
7. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v § 62 Zákona o rodine. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.
12. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7P/25/2009 - 38 zo dňa 03.06.2009, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 67,- eur mesačne. V čase uvedeného rozhodnutia mal maloletý 5 mesiacov. Matka maloletého bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku, otec mal priemerný mesačný čistý zárobok 594,61 eur. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto veci mal maloletý 11 rokov a navštevoval 5. ročník základnej školy. Matka dosahovala príjem z podnikania vo výške približne 1 000,- eur netto mesačne a v roku 2019 mala príjem asi 700,- eur netto mesačne. Otec mal priemernú čistú mesačnú mzdu za obdobie od marca 2019 do februára 2020 vo výške 1 011,- eur, za mesiac marec 2020 mal čistú mzdu vo výške 991,64 eur. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť, otec má vyživovaciu povinnosť ešte k 17 - ročnému synovi K. vo výške 150,- eur mesačne. O maloletého T. sa stará jeho matka za pomoci jej matky (starej matky maloletého), otec sa s maloletým T.om nestretáva, fakticky sa nepoznajú.
13. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k výraznej zmene pomerov na strane oboch rodičov a aj na strane
maloletého dieťaťa. Obaja rodičia dosahujú oproti poslednej úprave výživného výrazne vyššie príjmy, matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur. Maloletý je o 11 rokov starší a matka má v súvislosti s ním výdavky spojené s uspokojovaním jeho základných životných potrieb (stravovanie, bývanie, obliekanie, vzdelávanie). V súvislosti s maloletým nemá zvýšené výdavky na jeho zdravotnú starostlivosť. Z mimoškolských aktivít sa maloletý venuje iba futbalu. Na základe takto zisteného skutkového stavu bol odvolací súd toho názoru, že odvolanie otca je z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, čiastočne dôvodné. Je pravdou, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili zárobkové pomery otca k lepšiemu, a to výrazne, avšak rovnako to platí aj na strane matky, keď obaja rodičia majú porovnateľný príjem, avšak matka má vzhľadom na vlastníctvo dvoch nehnuteľností slúžiacich na bývanie výrazne vyššiu životnú úroveň, aj keď na jednej viazne hypotéka, no otec maloletého býva iba v prenajatom mestskom byte a zároveň má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. S prihliadnutím k uvedenému a zohľadniac aj to, že o dieťa sa stará takmer výlučne jeho matka za pomoci svojej matky a otec sa o maloletého vôbec nestará, nestretáva sa s ním a nad rámec určeného výživného naň neprispieva, je odvolací súd toho názoru, že vyživovaciu povinnosť bolo nevyhnutné zvýšiť výrazným spôsobom, avšak nie až na úroveň 150,- eur mesačne. Už len tým, že výživné nebolo zvyšované 11 rokov a maloletý už nie je dojčaťom, ale je školákom, sa výrazne zvýšili celkové životné náklady a celkové potreby maloletého, spočívajúce najmä vo vzdelávaní, stravovaní a tiež aj jeho kultúrne a sociálne potreby. Uspokojovanie týchto potrieb si pri možnostiach a schopnostiach otca vyžaduje zvýšenie výživného na sumu vyššiu, než otcom navrhovaných 100,- eur mesačne, avšak s prihliadnutím na majetkové pomery otca a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť zároveň nie je možné otca zaťažiť zvýšením vyživovacej povinnosti o viac ako 100 % na sumu 150,- eur mesačne, pretože aj keď v konaní bola preukázaná výrazná zmena pomerov na strane maloletého a aj na strane otca, tak táto bola zistená aj na strane matky smerom k lepšiemu a na druhej strane táto nemá výrazne zvýšené náklady v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o maloletého, ani v súvislosti s jeho záujmami a výdavky súvisiace s jeho vzdelávaním nepresahujú rámec bežných výdavkov, keď navštevuje základnú školu v mieste bydliska, teda bez potreby cestovania, bez špeciálneho zamerania, ktoré by si vyžadovalo napr. zvýšené výdavky na školské pomôcky a potreby. Odvolací súd za primeranú zistenému skutkovému stavu veci, majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov a potrebám maloletého považoval sumu 130,- eur mesačne. Takto určená vyživovacia povinnosť tvorí spolu s vyživovacou povinnosťou otca k jeho druhému synovi približne 28 % z jeho čistého príjmu. Otec poukázal na zaužívanú prax súdov, keď výživné zamestnaného rodiča na všetky deti by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 30 % jeho priemerného čistého zárobku, pričom v prípade stredoškoláka a školáka základnej školy by to malo byť 25 %, t. j. 250,- eur, čo by v prípade jeho druhej vyživovacej povinnosti na stredoškoláka - maloletého K.a vo výške 150,- eur znamenalo možnosť zvýšiť výživné na maloletého T.a iba na sumu 100,- eur. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zo žiadneho rozhodnutia nevyplýva ustálenie výšky výživného v uvedenom rozsahu a takéto zovšeobecnenie nie je možné a nejde o ustálenú rozhodovaciu prax. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali, použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Zovšeobecnenie pri určení výšky výživného neprichádza do úvahy a vždy sa vychádza z každého jednotlivého prípadu, posúdením všetkých skutkových okolností. Preto ani otcom maloletého uvádzanú „prax“ nie je možné aplikovať na predmetné konanie. Pokles príjmu otca na úroveň 60 % po marci 2020 v dôsledku pandémie COVID - 19 otec nepreukázal a okrem toho pri rozhodovaní o zmene výšky výživného musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, pričom aktuálne negatívne ekonomické dôsledky v súvislosti s touto pandémiou zatiaľ nemožno hodnotiť inak, než ako prechodné zmeny, čo rovnako platí aj v prípade výpadku príjmu matky za mesiac apríl 2020. Taktiež nemožno brať zreteľ na možný pokles príjmu v budúcnosti, keď rozhodujúci je skutkový stav v čase rozhodnutia súdu a nie predpoklad do budúcna.
14. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť k maloletému T.ovi zo sumy 67,- eur na sumu 130,- eur mesačne, ktorú otca zaviazal platiť k rukám matky. Keďže súd prvej inštancie o zmene výšky výživného rozhodol s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku, tak nedoplatok na zročnom výživnom neurčil. Rozsudok súdu prvej inštancie o výživnom bol vykonateľný doručením (§ 44 CMP). Odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého v menšom rozsahu než súd prvej inštancie, a preto v nadväznosti na rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho predbežnú vykonateľnosť odvolací súd o zameškanom výživnom nerozhodoval.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).