Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-14-2021.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obvineného ml. M. O., za zločin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 24. februára 2021, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/128/2020 zo dňa 24.11.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora zamieta.
odôvodnenie:
Uznesením sp. zn. 3T/128/2020 zo dňa 24.11.2020 samosudca Okresného súdu Zvolen podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného ml. M. O., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom E., M. R. Z. XXX/XX, pre zločin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 30.04.2019 v čase o 09:17:20 hod. a 09:17:25 hod. (UTC - koordinovaný svetový čas) z doposiaľ presne nestotožneného miesta na území A. P. prostredníctvom mobilného telefónu zn. A. W. Q nezn. IMEI pripojeného na internet cez IP adresu XXX.XXX.XXX.XXX, ktorá patrí do rozsahu prideleného A. odbornej škole V. vo J., L. cesta XXXX/XX, XXX XX J., okres J., použitím počítačovej siete prostredníctvom internetovej služby www.facebook.com a aplikácie Messenger vystupujúc pod menom užívateľa „M..O.", odoslal do triednej skupiny v aplikácii Messenger s názvom „T..A(C.)", video s označením: X. vo formáte MD5, na ktorom sú zachytené dve úplne nahé maloleté osoby mužského pohlavia vo veku 8-10 rokov so stoporenými pohlavnými údmi, ktoré predvádzajú orálny, análny sex, ale aj iné sexuálne praktiky, znázorňujúce pohlavný akt, čo je možné považovať za vyobrazenie detskej pornografie, pričom prijímateľmi predmetného videa boli minimálne štyri osoby a to G. O., nar. XX.XX.XXXX, M. I., nar. XX.XX.XXXX, C. A., nar. XX.XX.XXXX a M. K., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, a to písomným podaním zo dňa 03.12.2020, doručeným okresnému súdu v rovnaký deň. V jeho dôvodoch primárne poukázal na výrokovú časť napadnutého uznesenia, ako aj jeho odôvodnenie, v ktorom okresný súd poukázal na výpoveď obvineného, na znaky skutkovej podstaty predmetného zločinu a konštatoval absenciu subjektívnej stránky, ktorú rozobral vo všeobecnej - teoretickej rovine. Uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje. Má za to, že okresný súd svoj záver o tom, že sa jednalo o prvé video takéhoto charakteru oprel len o svoju, ničím nepodloženú, domnienku, nakoľko nemal k dispozícii obsah celej komunikácie triednej skupiny, v rámci ktorej bolo predmetné video sprístupnené. Vyslovenie záveru, že nebolo preukázané ani to, že by obvinený už v minulosti prišiel do kontaktu s podobným druhom videí, aby vedel, že musí prejaviť určitú mieru obozretnosti, zavádza podľa sťažovateľa nebezpečný precendens, keď pri tomto zločine podľa sudcu nebude trestne zodpovedný žiadny páchateľ, u ktorého nebude predtým preukázané obdobné konanie, a teda pripúšťa tzv. beztrestnosť každého takého konania, pokiaľ by nebolo vo väčšom rozsahu hneď pri prvotnom zistení. Skutočnosť, že obvinený
nebol doposiaľ súdne trestaný ani priestupkovo riešený je dôvod, na ktorý je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu a nie pri rozhodovaní, či bol trestný čin spáchaný alebo nie. Samosudca uveril tvrdeniam obžalovaného, že tento súbor najprv preposlal do triedneho priestoru a až potom sa dozvedel o obsahu súboru. V tomto smere sa výpoveď obžalovaného javí jednoznačne účelová a v prípade, ak by jej súd skutočne uveril, je to skôr dôvod na použitie zásady "in dubio pro reo". Poukazuje na výpoveď svedka C. A., ktorý uviedol, že videl, ako sa jeho spolužiaci na tomto videu zabávali a tiež na výpoveď svedka Q. J., ktorý preposlal video obžalovanému, pričom po vzhliadnutí nepodnikol žiadne kroky smerujúce k odstráneniu videa. Tiež poukazuje na výpoveď svedka M. I., ktorý uviedol, že do triednej skupiny na messengri spolužiaci posielali rôzne nechutnosti. Ďalej prokurátor v sťažnosti uviedol, že obžalovaný nie je maloletou osobou, v deň spáchania skutku bol vo veku 17 rokov, t.j. takmer dospelý, trestnoprávne zodpovedný za svoje konanie a vzhľadom na súčasnú dobu má za to, že aj patrične sa orientujúci "v internetovom svete". Poukazuje na výpoveď obžalovaného v procesnom postavení svedka, kde uviedol, že vedel, čo je obsahom videa, ktoré poslal ďalej, celé video nedopozeral, ale vedel, že na preposlanom videu sú zachytené sexuálne aktivity medzi 8 až 10 ročnými, jemu neznámymi chlapcami a toto video za účelom pobavenia svojich spolužiakov preposlal do triednej skupiny. Až následne svoju výpoveď obžalovaný modifikoval. Preto jeho tvrdenie, že video pred jeho preposlaním do triednej skupiny nevidel a tým úmyselne nešíril detskú pornografiu, možno považovať za účelové s úmyslom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Uvedené je potvrdzované aj skutočnosťou, že obžalovaný predmetné video z triednej skupiny označenej ako „T..Q. (C.) neodstránil ani po tom, keď si ho pozreli jeho spolužiaci, teda neurobil žiadne kroky k tomu, aby odstránil video, ktoré mal zaslať údajne bez vedomosti o jeho obsahu.
Z vykonaných dôkazov podľa prokurátora jednoznačne vyplynul odôvodnený záver, že zo strany obžalovaného ml. M. O. došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko sa jedná o trestnoprávne zodpovedného páchateľa, ktorý svojím konaním sprístupnil video zobrazujúce sexuálne aktivity jednoznačne maloletých osôb, ktorých vek bol objektivizovaný na základe znaleckého skúmania v rozmedzí 8-10 rokov, a to cestou sociálnej siete ďalším osobám. V ďalšom prokurátor rozoberá objektívnu stránku trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Tr. zák., keď pre jej naplnenie postačuje aj sprístupnenie resp. iné rozšírenie detskej pornografie, ktoré konanie zo strany obžalovaného preukázané bolo, keď aj sám uviedol, že predmetné video zaslal do skupiny vedenej na messengri pod názvom "T.. A (C.)", teda ho sprístupnil viac ako dvom osobám, čím je taktiež naplnený znak "verejne".
Záverom preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. K sťažnosti okresného prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojho obhajcu, písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 17.12.2020. V písomnom vyjadrení uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, náležite a právne zdôvodnené. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní vyvodil, považuje za logické a po právnej stránke za správne zhodnotené. Naopak sťažnosť prokurátora sa mu javí ako nedôvodná až účelová, argumentačne slabá, vzbudzujúca dojem, že zámerom prokurátora je za každú cenu kriminalizovať a trestnoprávne postihovať konanie, ktoré zjavne zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu nenapĺňa. Prokurátor zároveň bez predloženia relevantných dôkazov, len samotným konštatovaním, že jeho obhajobu považuje za účelovú, túto odmieta, pričom neprihliada na vykonané dôkazy, ktoré jeho tvrdenia potvrdzujú. Prokurátor zároveň dezinterpretuje dôvody, ktoré súd prvého stupňa viedli, podľa jeho názoru absolútne logicky, k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že skutok, z ktorého bol obvinený a následne obžalovaný nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci. Po vznesení mu obvinenia boli v prípravnom konaní vypočutí svedkovia G. O., M. I., C. A. a M. K., ktorí skutkový stav veci svojimi výpoveďami bližšie neobjasnili, len potvrdili, že video s obsahom uvedeným v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia bolo zaslané do triednej skupiny vytvorenej prostredníctvom aplikácie Messenger s názvom „T.. A (C.)“, ktorej boli v tom čase členmi. Uvedení svedkovia sa ale nevedeli vyjadriť k tomu, kto toto video do triednej skupiny poslal a ani odkiaľ predmetné video pochádzalo. Dňa 22.10.2020 bol v pozícii svedka vypočutý v prípravnom konaní aj Q. J., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil jeho výpoveď ako obvineného z prípravného konania zo dňa 18.09.2020, keď predovšetkým opakovane uviedol, že predmetné video si spoločne prehrali na jeho mobilnom telefóne v trvaní len niekoľkých sekúnd potom, ako mu ho menovaný svedok preposlal. Prehratie videa
ale nasledovalo až potom, ako ho preposlal do spoločnej triednej skupiny na aplikácii Messenger. To znamená, že svedok jednoznačne potvrdil jeho verziu, že predmetné video predtým, ako ho do ich triednej skupiny preposlal, nevidel, a s jeho obsahom sa oboznámil až následne. Ak by bol s obsahom videa oboznámený pred jeho odoslaním, v žiadnom prípade by ho ďalej neposielal. V nadväznosti na uvedené v ďalšom rozoberá objekt, objektívnu stránku trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák. a hľadisko zavinenia (ust. § 15 Tr. zák.). Vykonaným vyšetrovaním bolo preukázané, že predmetné video si nevyhľadal, ale toto mu bolo preposlané spolužiakom, ktorému bolo zase preposlané iným kamarátom v ich veku, pretože predmetné video sa šírilo medzi jeho rovesníkmi. Zároveň bolo preukázané, a to nielen jeho výpoveďou, ale aj výpoveďou svedka Q. J., že predmetné video si pozrel až potom, ako ho bez znalosti jeho obsahu ďalej preposlal do triednej skupiny vytvorenej prostredníctvom aplikácie Messenger s názvom „T.. A (C.)“. Vzhľadom k uvedenému, pretože v danej veci zjavne absentuje subjektívna stránka konania, teda jeho úmysel sprístupniť detskú pornografiu ďalším osobám, keďže jeho konanie nesmerovalo proti narušeniu záujmu spoločnosti na ochrane pred sprístupňovaním alebo iným spôsobom rozširovania detskej pornografie, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu jeho osobou. Zároveň, keďže svedkovia nevnímali zaslané video ako pornografické, ale ako nemiestny žart, preto nielen z hľadiska subjektívnej, ale aj objektívnej stránky, nemôže ísť o konanie, ktoré by nieslo znaky trestného činu rozširovania detskej pornografie alebo akéhokoľvek iného trestného činu. Súčasne vychádzajúc z gramatického výkladu príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, zaslanie výlučne jedného videa nemožno považovať za naplnenie znaku „rozširovanie detskej pornografie“, pretože pre naplnenie tohto znaku by bolo potrebné posielanie väčšieho množstva či už videí alebo fotografií s obdobným obsahom. Na to, aby protiprávne konanie mohlo byť vôbec poňaté ako trestný čin, a síce protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, a teda obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu ako objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka ako súhrn konkrétnych, určitých a typových znakov, v prípravnom konaní žiadnym relevantným spôsobom preukázané nebolo, napriek tomu, ignorujúc závery vyšetrovania, podal prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen dňa 05.11.2020 v predmetnej veci obžalobu.
Poukazuje taktiež na zmysel ustanovenia tohto trestného činu v Trestnom zákone, a to zabrániť vo výrobe a distribúcii pornografických materiálov, kde sú zachytené maloleté osoby - deti, s poukazom na ich prirodzený a zdravý vývoj. Tento trestný čin páchajú buď osoby, ktoré takéto materiály vyrábajú, prípadne distribuujú a potom možno povedať cieľoví zákazníci, pre ktorých sú takéto fotografie alebo videá prostriedkom ich sexuálneho uspokojovania. Ani jedným z uvedených ľudí zjavne nie je, čo vykonané vyšetrovanie opäť jednoznačne potvrdzuje.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a závery vykonaného vyšetrovania považujúc postup súdu prvého stupňa za vecne správny, navrhol preto, aby krajský súd sťažnosť okresného prokurátora podanú proti napadnutému uzneseniu podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd zistil, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnom stanovenej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nebola podaná dôvodne. Súd prvého stupňa, ktorý postupom podľa § 241 ods. 1 písm. písm. c) Tr. por. s použitím na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné konanie obvineného ml. M. O., rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že vychádzajúc zo zásah pre prípadnú trestnú zodpovednosť páchateľa konštatoval absenciu konania obvineného v priamom alebo v nepriamom úmysle. V rámci vypočutia zúčastnených osôb vyplynulo, že skoro všetci účastníci sa s takouto situáciou (oboznámenie sa s obsahom videosúboru) stretli po prvý krát, teda podľa okresného súdu je možné predpokladať, že aj keď do predmetného úložiska súborov uzavretého okruhu ľudí prišli nejaké súbory s videoformátom, žiadne predchádzajúce nevykazovali žiadne známky protiprávnosti tohto charakteru (svedkovia sa vyjadrovali maximálne o smiešnych videách, nehodách, úrazoch a podobne). Podľa prvostupňového súdu nie je preukázané ani to, že by obvinený už v minulosti prišiel do kontaktu s podobným druhom videí, aby vedel, že musí prejaviť určitú mieru obozretnosti, obvinený navyše doposiaľ nebol súdne trestaný, dokonca ani priestupkovo
riešený. Žiadnym dôkazom nebolo v prípravnom konaní vyvrátené tvrdenie obvineného o tom, že súbor najprv preposlal do triedneho priestoru a až potom sa dozvedel o obsahu súboru (bez ohľadu na to, čo obvinený vypovedal ešte v procesnej pozícii svedka, pretože táto výpoveď nemôže byť použitá po vznesení obvinenia). Navyše v jeho prospech vypovedá svedok J., ktorý potvrdil odoslanie súboru za jeho osobnej prítomnosti do triedneho úložiska obvineným bez oboznámenia sa s obsahom súboru. Preto podľa názoru okresného súdu v danom prípade nemôže byť konanie obvineného posúdené ani ako priamy, ani ako nepriamy úmysel. Prípadná nedbanlivosť obvineného je v tomto prípade irelevantná, keďže sa jedná o úmyselný trestný čin. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti v prejednávanom prípade podľa prvostupňového súdu chýba subjektívna stránka trestného činu, zavinenie.
Krajský súd sa po preskúmaní spisového materiálu v celom rozsahu stotožnil s takto uvedenou argumentáciou súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli k zastaveniu trestného stíhania, keďže je presvedčivá a v podrobnostiach preto odkazuje na podrobné a správne zdôvodnenie napadnutého uznesenia.
K dôvodom sťažnosti okresného prokurátora odvolací súd poznamenáva, že tieto sú takého charakteru, ktorý nepresvedčil odvolací súd, aby prijal iné rozhodnutie - zhodné s jeho názorom vysloveným v sťažnosti, pretože skutkové okolnosti prípadu, ako aj dôkazná situácia nenasvedčuje tomu, aby sťažnosti bolo vyhovené. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné pre doplnenie uviesť, že v prípade videa s označením: X. išlo o prvé video s detskou pornografiou, ktoré bolo zaslané do triednej skupiny v aplikácii Messenger s názvom „T..A(C.)", ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu nielen výpovede samotného obvineného, ale aj zákonným spôsobom v prípravnom konaní vypočutých svedkov, a to najmä M. K. a M. I.. Taktiež svedkovia C. A. a Q. J. potvrdili, že do triednej skupiny v aplikácii Messenger s názvom „T..A(C.)" si posielali rôzne obrázky a videá na zábavu, pričom do triednej skupiny bolo zaslané video s detskou pornografiou, ktoré je predmetom prejednávanej veci. Z obsahu výpovede svedka M. I. je tiež zrejmé, že si do tejto triednej skupiny spolužiaci posielali rôzne obrázky a videá na zábavu, tiež si tam posielali rôzne nechutnosti, pričom išlo o nehody a úrazy, čo jemu ale vtipné neprišlo. Ani vykonaným znaleckým dokazovaním znalcom z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, kriminalistická fotografia a video B.. T.. P. I., M., za účelom preskúmania mobilného telefónu zn. T. 8, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý do konania vydal obvinený ml. M. O., nebolo preukázané, že by sa na pamäťovom úložisku nachádzali obrázkové alebo video súbory zobrazujúce detskú pornografiu.
Z hľadiska zavinenia pri trestnom činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Tr. zák. sa vyžaduje výlučne úmyselné zavinenie (§ 15 Tr. zák.). Aj krajský súd po vyhodnotení celej dôkaznej situácie vyplývajúcej zo spisového materiálu dospel k záveru, že z hľadiska subjektívnej stránky nebolo preukázané by obvinený konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle, a teda, že by naplnil požadovaný zákonný znak z hľadiska zavinenia. To vylučuje trestnú zodpovednosť za úmyselný trestný čin, ktorým trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Tr. zák. je. Preto a na základe okolnosti, že konanie uvedené v obžalobe nie je u obvineného ml. M. O. ani iným trestným činom, správne postupoval súd prvého stupňa, keď zastavil trestné stíhanie obvineného podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť okresného prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. pomerom hlasov 3:0 ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.