Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu TRIK s.r.o., Malodunajská 17, 821 07 Bratislava, IČO: 45 574 341, práv. zast. RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanému 1/ Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., Bôrická cesta 1960, 010 57 Žilina, IČO: 36 672 297, práv. zast. Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie č. 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovanému 2/ RUNE, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 386 383, o zaplatenie 122.034,62 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -842 zo dňa 27.8.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -842 zo dňa 27.8.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému 1/ priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100% a žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrh na náhradu škody odôvodnil v súvislosti s absolútne neplatnou kúpnou zmluvou č. 240/2009 zo dňa 9.10.2009 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, ktorej predmetom bol odplatný prevod pozemku parc. č. XXXX o výmere 3773 m2, v k.ú. Q., za kúpnu cenu vo výške 27.652,40 EUR a porušením právnej povinnosti žalovaného 1/ vyplývajúcej z tejto zmluvy previesť vlastníctvo na žalovaného 2/ ako kupujúceho za odplatu. V predmetnej veci neboli sporné skutkové okolnosti prípadu, teda že žalovaný 1/ ako predávajúci uzavrel so žalovaným 2/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu č. 240/2009 dňa 9.10.2009, predmetom ktorej bola vyššie uvedená nehnuteľnosť podľa za kúpnu cenu 27.652,40 EUR. V dôsledku porušenia zo strany žalovaného 1/, ktorý bol povinnou osobou, musel žalovaný 2/ predmetnú nehnuteľnosť vydať reštituentovi - p. T. C.j ako oprávnenej osobe. Na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Čadca, pracovisko Kysucké Nové Mesto zo dňa 24.4.2012, č. ObPÚ-2012/00014-010/11/KNM v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , právoplatným dňa 5.8.2013 bolo navrátené vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti pani T. C. a predmetná nehnuteľnosť bola zo strany žalovaného 2/ vydaná dňa 19.7.2013. V predmetnom konaní nebolo sporné ani to, že oprávnené osoby podali žiadosť o vrátenie predmetného pozemku na príslušný obvodný úrad už dňa 30.12.1992, pričom táto žiadosť bola nedopatrením správneho orgánu súčasťou spisu iného žiadateľa o reštitúciu. Z dôvodu absencie podpisu vyzval správny orgán oprávnenú osobu na odstránenie vád podania až v roku 2012. V tomto smere krajský súd skonštatoval, že predmetná žiadosť je hmotnoprávnym úkonom a nemôže byť účastníčke správneho konania na ujmu postup správneho orgánu, ktorý vady odstránil až v roku 2012. Predmetný pozemok síce bol v minulosti zastavaný stavbou slúžiacou účelu náhradného vodného zdroja a vedený ako vodný zdroj - studňa č. 4 Radoľa, avšak dňa 19.3.2007 došlo k zrušeniu tohto účelu rozhodnutím ŽP A/2007/00641-003- Let. Nespornou bola aj tá skutočnosť, že na základe výzvy žalobcu ako postupníka zo dňa 22.6.2015

žalovaný 2/ vydal dňa 3.7.2015 sumu vo výške 27.765,67 EUR ako pohľadávku vrátenia zaplatenej kúpnej ceny za predmetný pozemok vo výške 27.542,90 EUR spolu so sumou 33,- EUR za úhradu jednej polovice zaplateného správneho poplatku za zápis prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, ďalej so sumou 109,50 EUR za vypracovanie znaleckého posudku pri zápise prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností ako aj pohľadávku 80,27 EUR za zaplatenú daň z nehnuteľnosti za rok 2010 až 2013.

3. V konaní bol sporný samotný základ nároku žalobcu, ktorý žalovaný 1/ poprel v celom rozsahu. V tejto súvislosti žalovaný 1/ namietal zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže mal za to, že pohľadávka, ktorá neexistuje nemohla byť postúpená, čím sa stala sporná samotná otázka aktívnej vecnej legitimácie. Spornou bola otázka aj právneho titulu, na základe ktorého sa žalobca mal domáhať náhrady škody a s tým súvisiaca otázka použitia Občianskeho, resp. . V nadväznosti na použitie príslušného zákonníka žalovaný 1/ namietal premlčanie celého nároku žalobcu a postúpenie nároku zmluvou o postúpení zo žalovaného 2/ na žalobcu, keďže nárok neexistuje. Spornou bola aj otázka výšky škody, keď strany predkladali viaceré znalecké posudky týkajúce sa všeobecnej hodnoty predmetného pozemku, ale aj pozemkov v okolí obce Radoľa. Vo vzťahu k úžitkom z bezdôvodného obohatenia žalovaný namietal právny základ nároku a otázku dobromyseľnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy, keďže na predmetnom pozemku bol vodný zdroj-studňa a žiadosť o navrátenie pozemku bola doplnená až v roku 2012 po uzavretí kúpnej zmluvy. Medzi stranami, ktoré neplatnú kúpnu zmluvu uzavreli, išlo obchodnoprávny vzťah, keďže obe zmluvné strany sú podnikateľskými subjektami, ktoré mali predmetnú činnosť upravenú v predmete podnikania a neplatný právny úkon sa vzťahoval k výkonu tejto podnikateľskej činnosti. V tomto smere súd upozornil, že vedenie účtovnej evidencie a jej správnosť nemá dopad na určenie charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami. Súd v tomto smere zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, že zo strany žalovaného 1/ došlo k porušeniu povinnosti podľa , v dôsledku ktorého je kúpna zmluva týkajúca sa prevodu a nadobudnutia vlastníckeho práva vzťahujúca na predmetný pozemok absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Na základe uvedeného však nie je možné vylúčiť zodpovednosť za škodu s poukazom na absolútnu neplatnosť zmluvy a nemožnosť porušenia povinnosti vyplývajúcej práve z tejto zmluvy, tak ako to namietal žalovaný 1/. Čo sa týkalo námietky premlčania vznesenej žalovaným, tu sa súd priklonil k argumentácii žalobcu, že v prípade, ak sa jedná o obchodnoprávny vzťah, je nutné aj na premlčanie práva na náhradu škody aplikovať ustanovenia , a teda 4-ročnú premlčaciu dobu. Nestotožnil sa však s názorom strán, od ktorého momentu začala predmetná premlčacia doba plynúť. K uzavretiu neplatnej kúpnej zmluvy, teda absolútne neplatného právneho úkonu, došlo dňa 9.10.2009, a preto ak žalobca svoj nárok uplatnil žalobou na súde dňa 19.10.2015, je tento premlčaný. Podľa názoru súdu, námietka premlčania vznesená žalovaným 1/, na ktorú sa aplikuje je v súlade s právom, resp. s právnym poriadkom, v predmetnom prípade s . Rozhodujúcim (pre posúdenie námietky premlčania) bol začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý pri práve na náhradu škody podľa 268 je v zmysle ustanovený osobitne, a to odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. Objektívne zistenie, že určitá zmluva je neplatná (napr. na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti zmluvy), nebude mať na začiatok plynutia premlčacej doby vplyv.

4. Súd prvej inštancie vzhľadom na argumentáciu žalobcu týkajúcu sa námietky premlčania vznesenej žalovaným 1/, ktorá je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, uviedol, že zo skutkových okolností prípadu, kedy bola kúpna zmluva neplatná v dôsledku administratívneho pochybenia zo strany príslušného správneho orgánu, ktorý žiadosť reštituentov evidoval už v roku 1992, vyplýva, že predmetný pozemok ďalej predal žalovanému 2/ v roku 2009, o čom vedomosť žalovaný 2/ ako kupujúci nemal, pričom o absolútnej neplatnosti predmetného právneho úkonu sa mal dozvedieť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo vlastníctvo navrátené oprávnenej osobe T. C.. Napriek tej skutočnosti, že žalobca sa už dňa 5.8.2013 dozvedel o neplatnosti predmetného úkonu, uplatnil svoj nárok žalobou až v roku 2015. Neopomenuteľným faktom je v predmetnej veci aj tá skutočnosť, že žalovaný 1/ po navrátení vlastníctva reštituentke uhradil sumu vo výške 27.765,67 EUR ako pohľadávku pozostávajúcu zo kúpnej ceny a ďalších pohľadávok, ktoré vznikli žalobcovi. V predmetnej veci súd nezistil zámer žalovaného 1/, ktorým by márne spôsobil uplynutie premlčacej doby a vyvolal tak zánik uplatňovaného nároku v dôsledku plynutia premlčacej doby. Aj keď v predmetnom konaní, prebiehalo počas plynutia premlčacej doby konanie, v ktorom bolo základom posúdenie rozhodnej otázky porušenia právnej povinnosti žalovaného 1/ vyplývajúcej z , je treba upozorniť na vedomosť žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) o absolútne neplatnej kúpnej zmluve od počiatku už dňom 5.8.2013, ktorý si predmetný nárok uplatňoval voči

žalovanému 1/ na súde až dňom 19.10.2015. Súd preto konštatoval, že takéto správanie žalovaného 1/, kedy uplatnil námietku premlčania nie je zneužitím práva, tzv. šikanou, keď účelom nie je realizácia vlastných hospodárskych oprávnených záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu; žalovaný nezískal žiadny prospech zo záväzkového vzťahu so žalobcom a ani inak. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením, že v danom prípade ide o námietku v rozpore s dobrými mravmi, teda o správanie žalovaného 1/. Vychádzajúc zo vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného ako povinnej osoby a zákonných ustanovení, súd žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa uplatnenia nárokov na náhradu škody ako ušlého zisku ako premlčanú zamietol.

5. Ďalej súd skúmal, keďže ide o premlčaný nárok len voči žalovanému 1/ (samostatné spoločenstvo), skúmal splnenie predpokladov nárokov zodpovednosti zo škody vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý predmetnú námietku premlčania neuplatnil, a to z dôvodu, že aj keď sa síce žalobca síce formálno- právne domáhal priznania úžitku z bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný 1/ podľa jeho názoru nekonal dobromyseľne, teda formálne použil v žalobe tento pojmový aparát, avšak z hľadiska materiálneho obsahu ním uplatneného nároku (úhrada úrokov určených v sadzbe priemernej výšky úrokov poskytovaných bankami v danom období), sa domáhal náhrady škody. K nároku žalobcu na úroky vo výške 11,5 % ročne zo sumy vo výške 27.542,90 EUR odo dňa 23.10.2009 až do dňa zaplatenia, t.j. do dňa 3.7.2015 ako úžitku z bezdôvodného obohatenia podľa , uviedol, že žalobcovi nemohol vzniknúť ani nárok voči žalovanému 2/, ktorý mu mal predmetnú pohľadávku postúpiť, a ktorý prehlásil, že ručí za jej splnenie žalovaným 1/, keďže táto pohľadávka sa akcesoricky odvíjala od nároku voči žalovanému 1/, ktorý v predmetnom prípade nebol dôvodným.

6. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná pre rozpor a v nadväznosti na uvedené bolo treba uviesť, že túto neplatnosť spôsobil žalovaný 1/, keď predmetnú zmluvu uzavrel napriek existencii žiadosti oprávnenej osoby v reštitučnom konaní. Žalobca v konaní zakladal svoj nárok na ušlý zisk výlučne na tvrdení o existencii hypotetického ušlého zisku, pričom v priebehu konania netvrdil žiadne konkrétne okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a dokazujúce existenciu ušlého zisku ako dôsledku porušenia povinnosti žalovaného 1/. Takýto ušlý zisk nemá reálny základ a ostáva len v rovine fikcie. Opodstatnenosť nároku v žalobe (ak by nárok nebol premlčaný), nie je možné preukázať len predložením znaleckého posudku s vyčíslením možnej teoretickej, a teda hypotetickej ceny, za ktorú by bolo možné na danom trhu v danom období predmetný pozemok predať. Nárok poškodeného na ušlý zisk nemôže založiť znalecký posudok, ale len preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Znalecké posudky predložené v konaní dokazujú len všeobecnú hodnotu predmetného pozemku v čase jeho vrátenia reštituentke (aj to v značne rozdielnej výške), teda sumu, ktorú by dosiahol ktorýkoľvek podnikateľský subjekt v prípade realizácie podnikateľského zámeru spočívajúceho len v ďalšom predaji alebo sprostredkovania v daných podmienkach a na danom trhu, avšak nedokazuje (čo ani nemôže), že takýto zisk by práve žalobca skutočne dosiahol nebyť porušenia právnej povinnosti žalovaného 1/ uzavrieť platnú kúpnu zmluvu so žalovaným 2/. Žalobca nepreukázal, či tento podnikateľský zámer bol v takom reálnom štádiu, aby bolo vôbec možné uvažovať o reálnom ušlom zisku. V konaní neboli predložené návrhy zmlúv týkajúce sa takéhoto plánovaného predaja, zmluvy o budúcej zmluve, ani predložené plánované projekty. V tomto smere súd upozornil na vyjadrenie žalovaného 2/ na pojednávaní, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu, ktorý ani netvrdil, že mal vôbec podnikateľský zámer ujasnený, keďže uvažoval o vybudovaní čerpacej stanici, resp. o jeho následnom predaji. Z uvedeného vyjadrenie je možné zhrnúť, že išlo o dovtedy nerealizovaný podnikateľský zámer, ktorý do momentu navrátenia pozemku reštituentke nebol ani len v počiatočnej fáze. Žalobca preto nepreukázal, že ušlý zisk v určitej výške by reálne dosiahol z podnikateľskej činnosti jeho predchodcu a že za daných konkrétnych okolností by bolo možné takýto ušlý zisk za vysoko pravdepodobný. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že náklady, ktoré žalobcovi vznikli a ktoré preukazuje faktúra vystavená za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 850,- EUR, nie sú náklady, ktoré by súviseli so vznikom bezdôvodného obohatenia. Uvedené náklady vznikli samotnému žalobcovi pri vypracovaní znaleckého posudku, ktorý ale v predmetnom konaní nebol účelným a s ohľadom na vyššie uvedený rozbor nie je možné tento náklad ani považovať za škodu. Súd dodal, že predmetné žalobcom takto vynaložené výdavky predstavujú trovy konania v zmysle vzniknuté žalobcovi v danom konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva a v tomto smere je treba o nich rozhodnúť v rámci výroku o náhrade trov konania. Vzhľadom na to, že žalobca v predmetnom spore nebol úspešný, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku o trovách konania. K otázke uplatňovania nároku vo výške 727,52 EUR ako náhrady škody - trov právneho

zastúpenia v súdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia o odňatí pozemku a jeho vrátení pôvodnému majiteľovi (Krajský súd v Žiline, sp. zn. a Najvyšší súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ) bolo potrebné uviesť, že tieto žalobca ani nepreukázal. Súdu nebolo zrejmé, z akých jednotlivých položiek a právnych úkonov trov právneho zastúpenia má predmetná suma pozostávať. Žalobca nežiadal pripojiť ani predmetný spis a nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Zároveň bolo potrebné uviesť, že žalobca v tomto smere nepreukázal okrem výšky predmetnej sumy, ani to, že ide o škodu, ktorá by vznikla v dôsledku príčinnej súvislosti porušenia povinnosti zo strany žalovaného 1/.

7. Vo vzťahu k nároku uplatnenému ako úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy vo výške 149.800,29 EUR za obdobie od 29.6.2015 až do dňa 3.7.2015, súd uviedol, že s ohľadom na vyššie uvedený rozbor je zrejmé, že nárok na úroky z omeškania v časti vo výške 9,05 % ročne zo sumy vo výške 122.034,62 EUR za obdobie od 29.6.2015 až do dňa 3.7.2015, ako aj úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy vo výške 122.034,62 EUR za obdobie od 4.7.2015 až do zaplatenia, nie je dôvodný. Súd aj v tejto časti žalobu zamietol, keďže predmetné jednotlivé pohľadávky, na základe ktorých si ich žalobca uplatňoval v zmysle vyššie uvedeného výkladu neboli dané a z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobcovi priznať ani požadovaný úrok z omeškania za dané obdobie zo sumy, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie, keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný 1/ bol v rozhodnom období v omeškaní.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov v ust. , , a a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že sa žalobe vyhovie. V odvolaní uviedol, že súd nerešpektoval ust. , pričom napr. posúdenie nároku ako premlčaného sa stalo pre žalobcu prekvapivým, keď sa s touto námietkou vznesenou podľa ust. Obch. zák. ani žalovaný sám nebránil. Konanie ako také bolo postihnuté prieťahmi, keďže vec napadla na súd ešte v roku 2015 a rozsudok, spočívajúci výlučne na súdom identifikovanom premlčaní nároku, bol vydaný až po štyroch rokoch. Súdu teda trvalo posúdenie otázky premlčania skoro štyri (4) roky, čo je samé o sebe závažným zásahom do práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie. Odhliadnuc od toho, že to, že sa chystá žalobu zamietnuť pre premlčanie, sa žalobca dozvedel až z odôvodnenia rozsudku, keďže to celé štyri roky súd ani raz neuviedol. K nesprávnemu okruhu sporových strán žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie totižto absolútne prehliadol, že žalovaný 2/ nepodal proti platobnému rozkazu odpor. Platobný rozkaz mu bol riadne doručený, takže konanie voči žalovanému 2/ skončilo právoplatným rozhodnutím v skrátenom konaní, a to na prelome roku 2016 a 2017. Súd však následne po skoro troch (3) rokoch ďalej konal so žalovaným 2/ akoby bol stále sporovou stranou - predvolával ho na pojednávania, dokonca ho ako sporovú stranu vyslúchal. Keďže súd v odôvodnení prezentoval ako dôležité pre svoje rozhodnutie skutočnosti, ktoré zistil z výsluchu žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 3.5.2019, je zjavné, že konanie a jeho výsledok je postihnutý aj touto vadou zmätočnosti. Súd konal ako so sporovou stranou s niekým, s kým bolo konanie už dávno fakticky právoplatne skončené. Žalovaný 1/ v konaní vzniesol námietku premlčania (v odpore zo dňa 3.1.2017 proti vydanému platobnému rozkazu).

9. Práve pri posudzovaní premlčania sa súd prvej inštancie dopustil podľa žalobcu viacerých pochybení

- procesných ako i nesprávností pri právnom posúdení, ktoré mali vážny dopad na celkový výsledok konania. Podľa žalobcu súd prvej inštancie opomenul základné princípy sporového konania, keď vyhodnotil, že uplatnené právo je premlčané aj napriek tomu, že pri tomto závere vôbec nevychádzal z vznesenej námietky premlčania žalovaným 1/ (čo do skutkových tvrdení). Tiež sa nestotožňuje s tým, že súd prvej inštancie nevyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako rozpornú s dobrými mravmi, resp. so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný 1/ mal za to, že uplatnený nárok na náhradu škody je premlčaný, nakoľko márne uplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba s odkazom na ust. . Aj vo svojom ďalšom podaní zotrval na tom, že na premlčanie je z jeho pohľadu potrebné aplikovať , pričom podľa neho dňom plynutia premlčacej doby podľa ust. je subjektívna vedomosť žalobcu (jeho právneho predchodcu) o neplatnosti kúpnej zmluvy ku dňu 24.4.2012 (plynutie odvíjal od už spomenutého rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Čadci). Na vznesenú námietku premlčania reagoval žalobca tým, že podľa neho nárok na náhradu škody premlčaný nie je, keďže mal za to, že medzi účastníkmi kúpnej zmluvy existoval obchodnoprávny vzťah v intenciách . S tým je potom spojená aj štvorročná premlčacia doba. Čo sa týkalo okamihu, ku ktorému žalovaný 1/ ustálil plynutie premlčacej doby, tu uviedol, že je presvedčení o inom

- neskoršom - začiatku plynutia premlčacej doby, ako uvádzal žalovaný 1/. Napriek tomu ale žalobca opakovane uvádzal, že skutkové tvrdenia žalovaného 1/ ohľadne začatia plynutia premlčacej doby

nerozporuje (a to aj vo vzťahu k už skoršiemu dátumu, ktorý uvádzal - k 23.1.2012), Upozorňoval totiž na to, že aj po prijatí skutkových záverov žalovaného 1/ ohľadom okamihu začatia plynutia premlčacej doby nie je právo premlčané, nakoľko je potrebné na premlčanie aplikovať štvorročnú (obchodnoprávnu) premlčaciu dobu. Súd prvej inštancie tak odvíjal premlčanie a plynutie premlčacej doby od okamihu uzavretia absolútne neplatnej kúpnej zmluvy - od 9.10.2009 (s poukazom na ust. v spojení s ust. ). Úplne tak prehliadol a ignoroval tvrdenia nielen našej spoločnosti, ale čo je podstatné, skutkové tvrdenia žalovaného 1/, ako subjektu, ktorý predmetnú námietku premlčania vzniesol. Žalobca trvá na tom, že súd prvej inštancie potom postupoval nezákonne. Súd prvej inštancie si však premlčanie posúdil sám, bez toho, aby sa pridržal po obsahovej stránke vznesenej námietky premlčania. Tu však poukazuje na to, že kým právne posúdenie veci (vrátane režimu premlčania) je v kompetencii súdu (podľa zásady iura novit curia), povinnosť tvrdiť a dokazovať vo vzťahu k skutkovému stavu je v kompetencii strany sporu (v prípade námietky premlčania išlo o žalovaného 1/). V žiadnom prípade však nemal nahrádzať procesnú aktivitu (resp. neaktivitu) žalovaného 1/ a premlčanie posudzovať sám bez väzby na ním tvrdené skutočnosti. Osobitne tak súd prvej inštancie nemal robiť v prípade, ak otázka okamihu začatia plynutia premlčacej doby bola žalovaným 1/ tvrdená konštantne a žalobcom nebola spochybňovaná.

10. V odvolaní žalobca poukázal na právne posúdenie uplatnených nárokov - úrokov podľa , kedy súd mylne právne posúdil titul uplatnených nárokov - osobitne nároku na úroky ako úžitku z bezdôvodného obohatenia, vo vzťahu ku ktorým navyše plynie premlčacia doba samostatne. Súd si totižto bez akéhokoľvek dôvodu zamieňa právnu kvalifikáciu dotknutých nárokov, z čoho je zjavné, že týmto vôbec neporozumel. V žalobe si žalobca okrem istiny uplatnil aj úroky (nie úroky z omeškania, ale úroky ako úžitky z peňažného plnenia). A to vo výške 11,5% ročne zo sumy 27.542,90 EUR (kúpnej ceny pozemku) odo dňa 23.10.2009 (dátum zaplatenia kúpnej ceny) až do 3.7.2015 (dátum vrátenia zaplatenej kúpnej ceny). Právnym titulom bol nárok na úžitky z bezdôvodného obohatenia podľa ust. , čo v žalobe aj ďalších podaniach či pri vyjadrení na pojednávaní, keď sa na to súd výslovne pýtal (dňa 22.1.2019) jasne odprezentoval a na čom počas celého konania aj zotrval. Nikdy žalobca neuvádzal, že by išlo o iný nárok a toto žalovaný ani nijako nespochybňoval. Nárok na úžitky z bezdôvodného obohatenia podľa ust. je osobitným nárokom sui generis. Nejde o nárok na bezdôvodné obohatenie, náhradu škody či iný inštitút, ale o osobitný plnohodnotný právny titul vzniku pohľadávky. Súd v bode 74. odôvodnenia však prezentuje, že žalobca sa nedomáhal úžitkov podľa ust. , ale miesto toho išlo údajne „vecne“ o nárok na náhradu škody. A súd zachádza v uvedenej línii ešte ďalej, keď si tento údajný „nárok na náhradu škody“ vyhodnotil ako hypotetický (nereálny) nárok na akýsi ušlý zisk, ktorý žalobca podľa neho nepreukázal. Týmto žalobca zdôrazňuje, že si v súvislosti s úrokmi nikdy tieto neuplatňoval ako náhradu škody či ušlý zisk a vždy, od počiatku až do súčasnosti, išlo o osobitný nárok na úžitky podľa ust. . Nie je mu známe odkiaľ vzal súd, že by „vecne“ malo ísť o akýsi nárok na náhradu škody a toto jeho presvedčenie považuje za ďalší vážny omyl právneho posúdenia. Pri uplatnení úrokov ako úžitku z bezdôvodného obohatenia pri vrátení peňažného plnenia ide o paušálne vyjadrenie úžitku a toto nie je vôbec potrebné preukazovať, čo vyplýva priamo z dostupnej a ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít. Toto súd však absolútne odignoroval.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ a v tejto súvislosti poukázal, že v právnej praxi je veľmi rozšíreným javom také uplatňovanie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivý súdny proces), keď účastník konania bez hmotného práva sa domáha procesného práva, aby mohol naďalej svojvoľne porušovať hmotné práva účastníka, s ktorým je v spore. Absencia hmotného práva tvrdeného nároku žalobcu vyplýva aj z bodu 73. rozsudku, ktorý argumentačne a právne zdôvodnil, že žalobca sa ako náhrady škody domáhal - hypoteticky ušlého zisku. Žalobca nejako nepreukázal ani procesne ani dôkazne nedoložil vysokú pravdepodobnosť, alebo dôkazmi doloženú skutočnosť ušlého zisku. Žalovaný 1/ má za to, že z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd v konaní procesne bezchybným spôsobom postupoval a v plnom rozsahu umožnil žalobcovi uplatňovať jemu patriace procesné práva, pričom je nepochybné, že žalobca ani v jednom prípade údajných procesných pochybení súdu, žiadnym procesným spôsobom tieto nerozporoval. Taktiež zdôrazňuje, že žalobca v celom procesnom štádiu nikdy nerozporoval obsah zápisnice zo dňa 22.1.2019, z ktorej nepochybne vyplýva text - „Súd predbežne právne vec posúdil, uviedol, čo je sporné, čo nie je sporné, aké dôkazy vykoná, ktoré nevykoná“. Nie je možné akceptovať, že takúto významnú skutočnosť, žalobca zistil až pri podávaní odvolania. Z uvedeného je procesne zastabilizované, že súd procesne efektívne predbežne prejednal spor na pojednávaní konaného dňa 22.1.2019. Z procesných úkonov účastníkov a zápisníc z pojednávaní je nesporné, že účastníci žalobca a žalovaný 1/ posudzovali začatie plynutia a doby

premlčania rozdielne vrátane lehoty, od ktorej mala začať plynúť lehota týkajúca sa námietky premlčania V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukazuje na repliku žalobcu doručenej OS BA I dňa 7.11.2007, strana 5, odstavec šiesty, kde práve žalobca poukazuje na začatie plynutia štvorročnej premlčacej doby, podľa jeho presvedčenia a podľa , ktorá mala začať plynúť najskôr od júla 2013. Súčasne žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného 1/, ktorý odvodzoval začatie plynutia premlčacej doby dňom doplnenia podpisu reštituenta na jeho žiadosti o vrátenie pozemkov, teda dňa 23.1.2012. Taktiež je dôvodné namietať aplikáciu odvolacieho dôvodu podľa , , tak ako ho determinuje žalobca, že súd konal ako so sporovou stranou s niekým, s kým bolo konanie už dávno fakticky právoplatne skončené. Svoju námietku žalovaný 1/ opiera o uznesenie OS BA I sp. zn. -121 zo dňa 13.10.2017, ktorým konajúci súd zrušil platobný rozkaz OS BA I zo dňa 15.12.2016 sp. zn. -88 v súlade s ust.

12. K vyjadreniu žalovaného 1/ žalobca uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní, pričom žalovaný 1/ nereagoval na argumentáciu žalobcu a vo svojom podaní sa obmedzuje na strohé konštatácie bez vysvetlenia.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, s odvolaním žalobcu, s obsahom spisu a s vyjadreniami strán poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz dňa 15.12.2016 ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 122.034,62 EUR titulom istiny, úrok vo výške 11,5% ročne zo sumy 27.542,90EUR od 23.10.2009 do 3.7.2015, úroky z omeškania vo výške 9,05% p.a. zo sumy 149.800,29 EUR od 29.6.2015 do 3.7.2015, úroky z omeškania vo výške 9,05% p.a. zo sumy 122.034,62 EUR od 4.7.2015 až do zaplatenia. Žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 11,5% p.a. zo sumy 27.542,90 EUR od 23.10.2009 do 3.7.2015. Žalovaný 1/ podal v lehote voči platobnému rozkazu odpor. Žalovanému 2/ platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk a po uplynutí úložnej doby bola zásielka vrátená súdu. Uznesením č.k. -121 zo dňa 13.10.2017 bol platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu a teda aj voči žalovanému 2/. Z výroku a odôvodnenia uvedeného uznesenia nevyplýva že voči žalovanému 2/ bol alebo nebol platobný rozkaz zrušený. Platobný rozkaz bol zrušený ako celok a to bez ohľadu či bol platobný rozkaz riadne doručený žalovanému 2/ a bez ohľadu na skutočnosť, že medzi žalovaným 1/ a 2/ sa jedná o samostatné spoločenstvo v súlade s . Ak bol platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu tak na strane žalovaného v konaní správne vystupovali žalovaný 1/ aj žalovaný 2/.

15. Čo sa týka námietky premlčania odvolací súd udáva, že námietkou premlčania sa súd musí zaoberať ak takáto námietka bola zo strany žalovaného 1/ vznesená. Je na úvahe súdu aby posúdil moment vzniku premlčania ako aj plynutie premlčacej doby a vplyv premlčania na žalobou uplatnený nárok. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v prejednávanej veci na premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj na nárok na náhradu škody vzťahuje vzhľadom na právne postavenie strán v konaní ( podnikatelia, ktorý vstúpili do záväzkového vzťahu za účelom podnikania ) a všeobecná premlčacia lehota v súlade s ktorá je štvorročná. V súlade s ,, Obch. zák. pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo a pri práve na náhradu škody podľa začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. Na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Čadca, pracovisko Kysucké Nové Mesto zo dňa 24.4.2012, č. ObPÚ-2012/00014-010/11/KNM v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , právoplatným dňa 5.8.2013 bolo navrátené vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti pani T. C.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že kúpna zmluva č. 240/2009 zo dňa 9.10.2009 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim je vzhľadom na uplatnený reštitučný nárok absolútne neplatná. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní 1/ a 2/ až do momentu právoplatného rozhodnutia o reštitučnom nároku pani C. mali za to, že zmluva je platná a nemali dôvod a ani možnosť uplatniť si zo zmluvy nejaké nároky. Až po právoplatnom rozhodnutí o priznaní reštitučného nároku mohli nastať účinky absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Ak by súd vychádzal zo znenia ust. § ,, Obch. zák. tak vzhľadom na dĺžku reštitučného konania ako aj vzhľadom na právnu domnienku žalovaného 1/ a 2/ (zmluvu považovali za platnú) by nebolo možné uplatnenie akýchkoľvek nárokov z absolútne neplatnej zmluvy v prípade vznesenia námietky premlčania. Žalobca mohol podľa názoru odvolacieho súdu uplatniť nárok

na náhradu škody resp. nárok vydanie bezdôvodného obohatenia až od momentu keď sa na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo súdu dozvedel o tom, že zmluva je neplatná a z tejto neplatnej zmluvy mu nároky vznikli. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť uplatnené nároky vo vzťahu k 4 ročnej premlčacej dobe v súlade s Obch. zákonníkom od času keď mohol žalobca svoj nárok uplatniť po prvý krát tak ako bolo uvedené vyššie.

16. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov vo výške 11,5 % ročne zo sumy 27.542,90 EUR (kúpnej ceny pozemku) odo dňa 23.10.2009 (dátum zaplatenia kúpnej ceny) až do 3.7.2015 (dátum vrátenia zaplatenej kúpnej ceny). Právnym titulom bol nárok na úžitky z bezdôvodného obohatenia podľa ust. , . Nárok na zaplatenie úrokov z bezdôvodného obohatenia je jedným zo samostatných nárokov uplatnených žalobou a je potrebné ho posúdiť vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v podľa , .

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že v prípade absolútne neplatnej kúpnej zmluvy môže byť dôvodný nárok na náhradu škody a ušlého zisku len nárok riadne odôvodnený a preukázaný. Hypotetický nárok ako nepreukázaný nie je možné v konaní priznať.

18. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

20. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov za 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).