Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/117/2023

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Podtatranské múzeum v Poprade, so sídlom Vajanského 72/4, 058 01 Poprad, IČO: 37 781 171, proti žalovanému: Hrebienok-Resort service s. r. o., so sídlom Starý Smokovec 18100, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 53 123 999, právne zastúpený: SLOVÍK LAW, s. r. o., so sídlom Rubínova 1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 55 691 641, o zaplatenie 9 033,70 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd s c h v a ľ u j e súdny zmier v nasledovnom znení:

I. „Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9 033,70 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žiadna zo strán konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Poprad dňa 03.02.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na uhradenie sumy 9 033,70 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. V žalobe uviedol, že zmluvou o dielo číslo 22/2021 zo dňa 03.09.2021 žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu na vykonanie archeologického výskumu na stavbe „Mlynica IBV Pod lesom“ v Mlynici na pozemkoch v záhlaví zmluvy. Žalobca bol v zmysle zmluva povinný vykonať záchranný archeologický výskum v zmyse osobitného zákona, ktorý je na to zákonom a na základe rozhodnutia číslo MK SR č. MK – 4428/2020 – 241/13905 zo dňa 30.07.2020 oprávnený. Podľa zmluvy mal teda žalobca vykonať archeologický výskum v čase od 13.09.2021 do 01.12.2021 v súlade s cenovou ponukou a podľa v zmluve špecifikovaných etáp výskumu, ktorý mal trvať tri etapy. K vykonávaniu prvej etapy došlo po odsúhlasení cenovej ponuky spracovanou žalobcom dňa 26.08.2021, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy, ktorá bola vo výške 3 296,00 Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný zloží ako zálohu 40% tejto sumy, na základe čoho žalobca vystavil faktúru číslo 032021 zo dňa 20.09.2021, ktorú žalovaný uhradil. Žalobca neskôr začal vykonávať druhú etapu výskumu, keďže bolo zachytených viacero objektov, pričom túto vykonával do 24.11.2021, keď bol výskum z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok v teréne prerušený. Druhá etapa výskumu bola žalobcom komisionálne ukončená 08.04.2022, čo žalobca vyfakturoval faktúrou číslo 022022 zo dňa 06.05.2022. Žalovaný túto faktúru však neuhradil, pričom listom zo dňa 17.05.2022 žalovaný reagoval, že výskum nebol ukončený v zmluvne dojednanom čase do 01.12.2021. Okrem toho faktúra neobsahovala prehľad realizovaných prác, ktoré by mala obsahovať na základe uzavretej zmluvy. Plnenie žalobcu bolo tiež iba čiastkové a nebola naplnená cenová podstata. Žalobca následne faktúru stornoval dňa 30.05.2022 a vystavil novú faktúru s podrobnou špecifikáciou prác vykonaných žalobcom na archeologickom výskume. Nová faktúra číslo 042022 bola žalovanému predložená dňa 01.06.2022 počas rokovania so žalovaným, ktorému súčasne bola ozrejmená aj výška fakturovanej sumy 9 033,70 Eur. Splatnosť faktúry bola 01.07.2022. Žalovaný však túto faktúru neuhradil. Žalovaný faktúru neuhradil z dôvodu, že žalobca nevykonal prieskum v dohodnutej lehote, neodovzdal dokumentáciu a nevykonal prieskum ani na celom území, ktoré bolo zmluvne dohodnuté. Vykonaná druhá etapa výskumu však bola

opodstatnená, čo potvrdil aj Archeologický ústav SAV v.v.i. Nitra, pracovisko Spišská Nová Ves podaním zo dňa 27.06.2022. Žalobca preto vyzval žalovaného dňa 04.07.2022 na úhradu vystavenej faktúry, čo však žalovaný doposiaľ neurobil, preto sa žalobca so svojim nárokom obrátil na súd.

2. Podaním zo dňa 12.04.2023 sa k žalobe vyjadril žalovaný, keď uviedol, že nerozporuje, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu zmluvy, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný sa však od počiatku snaží žalobcovi vysvetliť, že zo strany žalobcu nebol dokončený výskum v celom dojednanom rozsahu, pričom žalobca nedoručil žalovanému včas ani dojednanú čiastočnú dokumentáciu v súlade s článkom III bod 1. písmeno b/ zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že zo strany nebol vykonaný výskum ani na všetkých parcelách, ktoré boli zmluvne dojednané. Žalovaný si preto musel nájsť na vykonanie diela iného dodávateľa, čo mu navýšilo náklady. Okrem toho disponuje dokumentáciou, z ktorej vyplýva, že v predmetnej lokalite sa nenachádzali nálezy resp. nálezové situácie, a teda nebolo potrebné vykonávať ďalšie etapy výskumu. Zo strany žalobcu teda nedošlo k vykonaniu diela riadne a včas, preto mu nemôže prináležať odmena za dielo vo výške, ktorú žalobca od žalovaného požaduje. Žalovaný je tiež názoru, že v konaní je nevyhnutné posúdiť, či bolo potrebné robiť ďalšie etapy výskumu, pričom žalovaný je názoru, že nie. Vzhľadom k uvedenému navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalobca v podaní zo dňa 23.05.2023 uviedol, že žalovaný mal vedomosť o tom, že práce neboli vykonané včas a v dojednanom rozsahu z dôvodu nálezu veľkého množstva zachytených objektov, pričom zástupca žalovaného A. B. C. bol počas výskumu a platnosti zmluvy o tomto informovaný, pričom žalobca chcel k zmluve uzavrieť dodatok, čo žalovaný odmietol. Tvrdenie žalovaného, že nálezová správa nebola dodaná v rámci 90 dní od skončenia výskumu v teréne, keď súčasne stanovuje začiatok plynutia lehoty dňom 01.12.2021 je nepravdivé. Zároveň je pravdou, že k ukončeniu archeologického výskumu nedošlo. A. B. C. bol súčasne na stretnutí dňa 03.12.2021 informovaný, že z dôvodu poveternostných podmienok sa výskum prerušuje a bude pokračovať na jar 2022, voči čomu nemal žiadne námietky. K uzavretiu dodatku k zmluve alebo novej zmluvy nedošlo a keďže žalovaný si našiel nového vykonávateľa výskumu, žalobca dňa 08.04.2022 ukončil terénny výskum. Z uvedeného znamená, že 90 dňová lehota na predloženie nálezovej správy začala plynúť dňa 08.04.2022 a skončila 07.07.2022, pričom správa bola žalovanému predložená dňa 09.05.2022. Pokiaľ ide tvrdenia spoločnosti ARCHEO s.r.o., žalovaný tieto nepredložil do konania, pričom strana technického denníka preukazuje presný opak. Tento zhotoviteľ okrem toho nevykonal revízny prieskum ale prieskum nového územia. Na základe argumentov žalovaného by potom došlo k zbytočne vykonávanému výskumu, avšak toto nemalo na vzťah k uplatňovaniu fakturovanej sumy za vykonaný archeologický výskum žalobcom. Potrebu vykonať druhú etapu archeologického výskumu nariadil Krajský pamiatkový úrad Prešov záznamom komisie z 24.09.2021 a neskôr to bolo potvrdené vyjadrením Krajského pamiatkového úradu Prešov z 30.09.2022.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.06.2023 uviedol, že ako laik žalobcovi podpísal rozsah hodín archeologického výskumu, keďže nemá prehľad o tom, koľko archeologický výskum trvá. Následne si však žalovaný porovnal prácu žalobcu a druhého dodávateľa ARCHEO, s.r.o., ktorý archeologický výskum vykonával po žalobcovi a dospel k tomu, že spolu bolo preskúmaných 87 objektov, žalobca v období od 24.09.2021 – 03.12.2021 mal plne preskúmať 59 objektov pričom mu to spolu malo trvať 202 hodín a 45 minút. Dodávateľ ARCHEO za obdobie troch dní počas 33 hodín preskúmal spolu 28 objektov. Žalovaný je teda názoru, že žalobca neprimerane navyšoval čas výskumu resp. uskutočňoval výskum absolútne neefektívne. Žalobca týmto voči žalovanému konal v rozpore s poctivým obchodným stykom a nie je dôvod, aby súd takémuto konaniu poskytol ochranu. Žalovaný ďalej nemá žiadnu vedomosť o tom, že by žalobca predložil nejakú formu dodatku, ktorý chcel so žalovaným uzavrieť. Taktiež nie je pravdou, že sa žalovaný nesnažil so žalobcom stretnúť a dohodnúť sa vo veci. Najprv sa so žalobcom stretol p. C. za účelom dohody, následne listom zo dňa 21.06.2022 právny zástupca uviedol, že jeho klient má záujem vec vyriešiť formou dohody. Žalobca je však v tomto smere pasívny a nemá záujem sa racionálne dohodnúť. Ak by teda súd dospel k záveru, že bolo potrebné vykonať ďalšie etapy výskumu, mal by následne preskúmať efektivitu práce žalobcu, a teda či z jeho strany nedochádzalo k neprimeranému navyšovaniu času archeologického výskumu. Vo veci navrhol vypočuť svedka A. B. C..

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 07.08.2023, keď uviedol, že žalovaný nemá žiaden relevantný dôkaz o tom, že si žalobca neprimerane navyšoval trvanie archeologického výskumu, resp. uskutočňoval výskum neefektívne. Všetky odpracované hodiny boli potvrdené žalovaným prostredníctvom ním určenej zodpovednej osoby A. C.. Žalobca teda žiadnym

spôsobom neporušil zásadu poctivého obchodného styku. To, že žalovaný nemal žiadny prehľad, koľko môže archeologický výskum trvať nie j reálnym nedostatkom žalobcu. Žalobca nevie dopredu povedať, koľko bude trvať archeologický výskum, keďže tento závisí od množstva nájdených archeologických nálezov počas výskumu. Fakturácia vykonaných hodín teda zodpovedala reálne vykonanému výskumu a bola potvrdená žalovaným. Žalovaný mal možnosť kedykoľvek počas výskumu prísť na kontrolu a odkontrolovať si prebiehajúci výskum, čo však neurobil. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že výskum bol urobený neefektívne, keďže ide o ekonomický pojem, nie právny. Na efektivitu preto treba nazerať z pohľadu cieľov a povahy práce. Žalovaný ďalej spochybňuje aj nálezovú situáciu, túto preto postúpili špecializovanému pracovisku v Poľsku, ktoré vykonalo rádiokarbonové datovanie s výsledkom, že vzorka bola datovaná do polovice 13. storočia a iný objekt do prvej polovice 12. storočia.

6. Dňa 31.08.2023 Okresný súd Poprad postupom podľa písmeno e/ v spojení s zákona číslo (ďalej len „“), vec postúpil z dôvodu kauzálnej príslušnosti Okresnému súdu Prešov, ktorý vec vedie pod spisovou značkou .

7. Žalovaný v podaní zo dňa 22.12.2023 uviedol, že predkladá súdu stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky zo dňa 13.06.2023, adresované žalobcovi, ktoré bolo doručené aj žalovanému a z ktorého vyplýva, že boli zistené odborné a formálne nedostatky podľa § 1, §7, §10 vyhlášky, konkrétne z odborného hľadiska absentuje zameranie celej plochy výskumu doložené je len zameranie zistených objektov, z odborného hľadiska sú údaje v denníku výskumu nedostatočné, nie je možné z nich odčítať postup prác výskumu pri odkrývaní, skúmaní a dokumentovaní jednotlivých objektov, z odborného hľadiska je potrebné zosúladiť označovanie objektov v nálezových listoch a vo vyhodnotení výsledkov výskumu (kombinácia viacerých čísiel v označení objektu vo vyhodnotení je zmätočná a nemožno ju stotožniť s ďalšími označeniami objektov v iných častiach výskumnej dokumentácie). V závere ďalej pamiatkový úrad skonštatoval, že archeologický výskum bol len čiastočne uskutočnený v zmysle citovaného rozhodnutia KPÚ Prešov, z odborného hľadiska sú údaje v denníku výskumu nedostatočné, nie je možné z nich odčítať postup prác výskumu pri odkrývaní, skúmaní a dokumentovaní jednotlivých objektov. Uvedené jednoznačne preukazuje tvrdenie žalovaného o neprimeranom navyšovaní času archeologického výskumu resp. neefektívneho vykonávania výskumu žalobcom. Pokiaľ ide o predložený dôkaz zo špecializovaného laboratória v Poľsku, tento dôkaz je jednak v poľštine a jednak nie je zrejmé, aký objekt bol zaslaný žalobcom do laboratória. Žalovaný poukázal ďalej na stanovisko pamiatkové úradu, konkrétne, že „okrem jednej výnimky, žiaden z objektov zaradených medzi archeologické neobsahoval nálezy.“, a teda názor žalovaného o umelom nadhodnocovaní hodín je dôvodný. Okrem toho z tohto rozhodnutia vyplýva, že dielo nebolo vykonané ani v celom rozsahu ani včas. Pokiaľ ide o svedka D. E. F., D., ktorého výsluch navrhol žalobca, je zrejmé že tento bude vypovedať tendenčne, keďže jeho manželka E. F. F. pracuje u žalobcu.

8. Na podanie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 15.01.2024, v ktorom uviedol, že ohľadom mimosúdnej dohody je povinný postupovať v súlade so Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom Prešovského samosprávneho kraja, o čom bol žalovaný uzrozumený. Žalobca požiadal Pamiatkový úrad SR o stanovisko k archeologickej situácii, ktoré mu bolo doručené dňa 11.01.2024. Žalobca konštatuje, že žalovaný nemá žiadnu kompetenciu posudzovať žiadnu časť realizovaného archeologického výskumu. Názory žalovaného na obsah výskumnej dokumentácie preto nemajú žiadny vplyv na vznik práva a povinnosti fakturácie za vykonaný výskum. Čo sa týka listinných dôkazov z laboratória v Poľsku, žalobca rieši ich úradný preklad a dopĺňa, že tieto výsledky analýz sú súčasťou doplnenej dokumentácie z archeologického výskumu.

9. Dňa 29.01.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 10.04.2024 z dôvodu, že strany konania zhodne navrhli zmierne skončenie veci. Dňa 12.03.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v rámci ktorého súdu oznámil, že vo veci nedošlo k zmieru, keďže zriaďovateľ žalobcu, Prešovský samosprávny kraj, neudelil žalobcovi súhlas s uzatvorením zmieru vo veci.

10. Dňa 10.04.2024 bolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie. Pred otvorením pojednávania predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že od posledného pojednávania došlo vo veci k zmene a so žalobcom by chceli navrhnúť zmier na schválenie súdom, ktorým by sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi iba istinu vo výške 9 033,70 Eur a žiadnej strane konania by sa nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca s uvedeným návrhom vyslovil súhlas.

11. Podľa článku VII základných princípov , základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.

12. Podľa , žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

13. Podľa , súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

14. Podľa , súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

15. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o schválení zmieru súdom je súd názoru, že o schválení súdneho zmieru nemožno rozhodovať formou rozsudku, ale formou uznesenia, vychádzajúc z právnej teórie, že pri schvaľovaní zmieru účastníkov, ide síce o rozhodovanie vo veci samej (meritórne), avšak nejde o žiadne z rozhodnutí o predmete sporu posúdením žalobného návrhu, ktorým je súd viazaný ( ) a na základe preukázaných skutkových zistení (sporných a nesporných), resp. ustálení preukázaného skutkového stavu veci, po vykonaní potrebného dokazovania ( ). Pri rozhodovaní o návrhu zmieru, súd posudzuje dohodu strán, ktorá je obsahom zmieru, ako bolo uvedené, výlučne z hľadiska jej prípustnosti podľa hmotného práva, resp. či neobsahuje dohody v rozpore s hmotným právom a nie je viazaný pôvodným petitom žaloby a ani neposudzuje zmier podľa výsledkov doterajšieho dokazovania, resp. ho z tohto dôvodu nedopĺňa. I keď súčasná právna úprava na rozdiel od predchádzajúcej explicitne neuvádza, že schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, ide práve o také rozhodnutie súdu, ktorému zákon priznáva účinky rozsudku i keď rozhoduje o schválení zmieru účastníkov uznesením a tiež zakladá preukážku rozhodnutej veci (res iudicatae). Je potrebné doplniť, že významným rozdielom pri uplatnení tohto druhu rozhodnutia, je najmä prípustnosť odvolania, ktoré je proti rozsudku prípustné vždy, ak to zákon nevylučuje a naopak pri uznesení je prípustné, len ak to zákon pripúšťa ( ). S uvedeným napokon korešponduje aj súčasné znenie ustanovenia , ktoré pripúšťa proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, podanie žaloby na obnovu konania, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval.

16. Zmier dosiahnutý medzi stranami sporu ako jeho konečné znenie bolo navrhnuté súdu žalovaným na pojednávaní dňa 10.04.2024, ktorý žalobca akceptoval. Súčasťou návrhu bolo znenie výroku, ktorým by súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny 9 033,70 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom žalobcovi by sa uplatnený nárok na príslušenstvo a zmluvnú pokutu nepriznal. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, tento by sa nepriznal žiadnej strane konania. Dosiahnutý zmier súd schválil, keďže ho nepovažoval prima facie za rozporný s právnymi normami obsiahnutými vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a najmä v rozpore s hmotným právom. V rozpore s hmotným právom nebola ani časť výroku ohľadom trov konania, ktoré neboli priznané žiadnej strane konania, t.j. každá strana si ich znáša sama. Takto uzavretý a schválený súdny zmier v jeho konečnom znení ako aj nárokov týkajúcich sa náhrady trov konania vyčerpáva celý predmet sporu. Za proklamovaného súhlasu oboch strán sporu, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme na pojednávaní dňa 10.04.2024 súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

17. Podľa zákona číslo o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“), ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.

18. O vrátení kráteného súdneho poplatku súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. ( v spojení s )