Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-10-2020.pdf
PDF · 163.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6T/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. súd F. nad F. samosudkyňou Y.. E. S. T. v trestnej veci obžalovanej Y. L., nar. XX.XX.D., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek X M. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. februára D. v Bánovciach nad Bebravou, takto
rozhodol:
I. Y. L., nar. XX. marca XXXX v F. nad F., trvale bytom F. nad F., T. XXXX/XX, t.č. v D. na výkon trestu odňatia slobody a D. na výkon väzby K.
j e v i n n á , ž e
1/ dňa XX.XX.XXXX v čase medzi XX:XX hod. a XX:XX hod. v obývacej izbe bytu poškodenej E. L. v F. nad F., ulica T. XXX/X, po predchádzajúcom slovnom konflikte poškodenú E. L., ktorá v tom čase komunikovala prostredníctvom mobilného telefónu s kamarátom Y. M., zo žiarlivosti fyzicky napadla tak, že ju oboma rukami sotila, následkom čoho spadla na zem a následne jej z rúk vzala mobilný telefón značky L. J. R ktorý silou hodila o zem, pričom poškodenej sa slovne vyhrozila, že ak zavolá políciu, tak ju zabije, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
2/ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. vo vnútorných priestoroch bytu poškodenej E. L. v F. nad F., ulica T. XXX/X, po predchádzajúcej otázke poškodenej na obvinenú, či je v poriadku, nakoľko obvinenej bolo v daný deň oznámené úmrtie jej starej mamy, poškodenú E. L. fyzicky napadla tak, že sa za ňou rozbehla a sotila ju oboma rukami do hrude, následkom čoho spadla na zem a stratila vedomie, pričom po zobudení poškodenej ležiacej na zemi, ju opakovane udierala otvorenou rukou v dlani po tvári s výčitkami, že predstiera a hrá divadlo, že odpadla a keď v tomto napádaní prestala, poškodená sa presunula do obývacej izby bytu, kde v čase o XX:XX hod. pomocou svojho mobilného telefónu prostredníctvom sociálnej aplikácie Y. odoslala správu kamarátovi Y. M., v ktorej ho žiadala o pomoc a privolanie polície zo strachu, že ju zabije, následne obvinená opäť pristúpila k poškodenej a začala ju opakovane, väčšinou otvorenou rukou v dlani udierať do tváre, do oblasti tela a následne ako bola skrčená na zemi opakovane ju kopala nohou do viacerých oblastí tela, ako i do ľavej ruky, ktorou sa snažila chrániť si telo pred týmto útokom a to napriek viacerým výzvam poškodenej, aby s týmto prestala, pričom opakovane od poškodenej žiadala vydanie jej mobilného telefónu za účelom zistenia obsahu predmetnej komunikácie medzi poškodenou a Y. M. a do vydania tohto mobilného telefónu jej opakovane uvádzala, že zabije ju, ako i jej psa, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a týmto konaním jej bola spôsobené zranenia a to zlomenina dolného konca ľavej lakťovej kosti ruky s malým posunom úlomkov a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka, pričom poškodená bola závažne obmedzená na obvyklom spôsobe života od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX tým, že mala na ľavej hornej končatine sadrovú, neskôr plastovú fixáciu, po jej zložení mala výrazne obmedzený pohybu v zápästí, výrazne oslabenú svalovú silu ľavej ruky, pre fixáciu ľavej hornej končatiny bola po dobu X týždňov obmedzená pri vykonávaní bežných životných úkonov a po zložení sadrovej fixácie pokračuje v liečebnej rehabilitácii, ktorá je tiež bolestivá
t e d a
v bode 1/ obžaloby
- inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchala čin závažnejším spôsobom konania - násilím
v bode 2/ obžaloby
- inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
- inému úmyselne spôsobila ťažkú ujmu na zdraví
č í m s p á c h a l a
v bode 1/ obžaloby
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek X písmeno a) M. zákona s poukazom na § 138 písmeno d) M. zákona
v bode 2/ obžaloby
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek X M. zákona
- zločin ublíženia na zdraví podľa § X55 odsek 1 M. zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § X55 odsek 1 M. zákona s poukazom na § 41 odsek 1, odsek X M. zákona, § 3X odsek 2, odsek 3, odsek 8 M. zákona, § 36 písmeno j) M. zákona, za nezistenia priťažujúcej okolnosti, s použitím ustanovenia § X9 odsek 1, odsek 3 písmeno e) M. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere XX (tridsaťdva) mesiacov.
T. § 5X odsek X M. zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) M. zákona súd výkon trestu odňatia slobody vo výmere XX (tridsaťdva) mesiacov podmienečne odkladá.
T. § 51 odsek X M. zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere XX (štyridsaťosem) mesiacov a súčasne obžalovanej ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovanej v určenej skúšobnej dobe.
T. § 51 odsek 2, odsek X písmeno b) písmeno f) M. zákona súd ukladá obžalovanej na dobu trvania určenej skúšobnej doby obmedzenie spočívajúce:
- v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
- v zákaze kontaktu s poškodenou E. L., nar. XX.XX.XXXX, a to v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
T. § 51 odsek 2, odsek X písmeno a), písmeno h) písmeno j) M. zákona súd ukladá obžalovanej na dobu trvania určenej skúšobnej doby povinnosť spočívajúcu:
- v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej E. L., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako X metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej E. L.,
- v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
- v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.
odôvodnenie:
H. XX.XX.XXXX podala prokurátorka I. prokuratúry F. nad F. k I. súdu F. nad F. na obžalovanú Y. L., nar. XX.XX.XXXX obžalobu č.k. Pv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, pre skutok v bode X obžaloby právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek X písmeno a) M. zákona s poukazom na § 138 písmeno d) M. zákona a pre skutok v bode X obžaloby právne
kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek X M. zákona v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek X M. zákona na tom skutkovom základe, že: 1/ dňa XX.XX.XXXX v čase medzi XX:XX hod. a XX:XX hod. v obývacej izbe bytu poškodenej E. L. v F. nad F., ulica T. XXX/X, po predchádzajúcom slovnom konflikte poškodenú E. L., ktorá v tom čase komunikovala prostredníctvom mobilného telefónu s kamarátom Y. M., zo žiarlivosti fyzicky napadla tak, že ju oboma rukami sotila, následkom čoho spadla na zem a následne jej z rúk vzala mobilný telefón značky L. J. R ktorý silou hodila o zem, pričom poškodenej sa slovne vyhrozila, že ak zavolá políciu, tak ju zabije, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
2/ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. vo vnútorných priestoroch bytu poškodenej E. L. v F. nad F., ulica T. XXX/X, po predchádzajúcej otázke poškodenej na obvinenú, či je v poriadku, nakoľko obvinenej bolo v daný deň oznámené úmrtie jej starej mamy, poškodenú E. L. fyzicky napadla tak, že sa za ňou rozbehla a sotila ju oboma rukami do hrude, následkom čoho spadla na zem a stratila vedomie, pričom po zobudení poškodenej ležiacej na zemi, ju opakovane udierala otvorenou rukou v dlani po tvári s výčitkami, že predstiera a hrá divadlo, že odpadla a keď v tomto napádaní prestala, poškodená sa presunula do obývacej izby bytu, kde v čase o XX:XX hod. pomocou svojho mobilného telefónu prostredníctvom sociálnej aplikácie Y. odoslala správu kamarátovi Y. M., v ktorej ho žiadala o pomoc a privolanie polície zo strachu, že ju zabije, následne obvinená opäť pristúpila k poškodenej a začala ju opakovane, väčšinou otvorenou rukou v dlani udierať do tváre, do oblasti tela a následne ako bola skrčená na zemi opakovane ju kopala nohou do viacerých oblastí tela, ako i do ľavej ruky, ktorou sa snažila chrániť si telo pred týmto útokom a to napriek viacerým výzvam poškodenej, aby s týmto prestala, pričom opakovane od poškodenej žiadala vydanie jej mobilného telefónu za účelom zistenia obsahu predmetnej komunikácie medzi poškodenou a Y. M. a do vydania tohto mobilného telefónu jej opakovane uvádzala, že zabije ju, ako i jej psa, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a týmto konaním jej bola spôsobené zranenia a to zlomenina dolného konca ľavej lakťovej kosti ruky s malým posunom úlomkov a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka, pričom poškodená bola závažne obmedzená na obvyklom spôsobe života od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX tým, že mala na ľavej hornej končatine sadrovú, neskôr plastovú fixáciu, po jej zložení mala výrazne obmedzený pohybu v zápästí, výrazne oslabenú svalovú silu ľavej ruky, pre fixáciu ľavej hornej končatiny bola po dobu X týždňov obmedzená pri vykonávaní bežných životných úkonov a po zložení sadrovej fixácie pokračuje v liečebnej rehabilitácii, ktorá je tiež bolestivá.
I. Y. L. na nariadenom hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorkou a po zákonnom poučení obžalovanej podľa § 34 M. poriadku, § 36 M. poriadku, § 40 M. poriadku, v zmysle § 121 M. poriadku a tiež po zákonnom poučení v zmysle § 257 M. poriadku, urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek X písmeno a) M. poriadku a vyhlásila, že sa necíti byť vinná zo spáchania skutkov, ktoré sú jej kladené za vinu, je nevinná.
Na hlavnom pojednávaní vykonanom dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX preto súd vychádzajúc z vyhlásenia obžalovanej vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom poškodenej E. L., výsluchom svedka Y. M., výsluchom svedkyne R. F., oboznámením obsahu znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, oboznámením obsahu odborného vyjadrenia z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a ortopédie č. XX/XXXX, oboznámením obsahu lekárskych správ, správy o povesti obžalovanej, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa XX.XX.XXXX, oboznámením obsahu odpisu registra trestov, a tiež vyžiadaného hodnotenia ústavu na výkon väzby na obžalovanú.
I. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súvisle bez kladenia otázok uviedla, že dňa XX.XX.XXXX sa stalo to, že poškodená od obžalovanej žiadala, aby sa s poškodeným Y. M. kamarátila, pričom v ten deň jej poškodená ukazovala, čo jej Y. M. píše. I. uviedla, že nemala o to záujem a nemala dôvod sa s ním kamarátiť. V tom čase bola obžalovaná a poškodená v karanténe, pričom sa tiež často hádali. I. chytila telefón poškodenej a hodila ho o zem. K samotnému vyhrážaniu obžalovaná uviedla, že je pravdou, že sa s poškodenou hádali, avšak si nepamätá, či sa jej vyhrážala. G., že nevie, možno to aj povedala, ale nemyslela to doslova. Y. obžalovaná uviedla, že poškodená navrhla, aby išla obžalovaná spolu s babkou bývať k poškodenej, nakoľko poškodená má veľký byť, má dosť miesta, pričom obžalovaná a poškodená sa dohodli tak, že žiaden vzťah medzi obžalovanou a poškodenou nebude, ani žiadna láska. E. po týždni,
čo sa tam obžalovaná nasťahovala, poškodená nechcela žiaden nájom, chcela iba obžalovanú. L. tam boli hádky, poškodená obžalovanej vyčítala, že trávi viac času s babkou ako s ňou. M. pred skutkom bola obžalovaná na káve s pani F., pričom poškodenej sa to nepáčilo a vypisovala obžalovanej sms-ky. H. XX.XX.XXXX obžalovanej volali z nemocnice, že babka zomrela. F. to pre ňu šok. K. do izby, kde bývala babka, poškodená tam za obžalovanou asi trikrát prišla, pričom stále niečo chcela. I. jej povedala, aby jej dala pokoj. U., že jej dala tri facky. T. pre obžalovanú prišiel M. F., pomáhal jej naložiť veci do auta. T. odchode sa poškodená snažila s obžalovanou ešte akoby ťahať o vankúš. I. uviedla, že si nebola vedomá toho, že poškodená má zlomenú ruku.
W. pri kladení otázok prokurátorkou obžalovaná uviedla, že do bytu poškodenej sa nasťahovala X-X mesiace predtým ako sa toto stalo. F. bol trojizbový. F. bývala v izbe, kde kedysi býval syn poškodenej, obžalovaná spávala väčšinou v obývačke a poškodená v spálni. W. spala obžalovaná s poškodenou aj v spálni. T. trikrát bola poškodená obžalovanú zobudiť a povedala jej, že ak za ňou nepôjde, nepožičia jej auto. I. uviedla, že počas spolužitia s poškodenou mali s poškodenou milostný vzťah, no bolo to z jej strany, obžalovaná k poškodenej nič necítila, poškodená to vedela. H. XX.XX.XXXX bola obžalovaná pod vplyvom alkoholu. K tomu, čo robila poškodená večer dňa XX.XX.XXXX obžalovaná uviedla, že nevie, že poškodená má stále potrebu sa s obžalovanou hádať, stále riešila Y. M. a to, aby sa obžalovaná a Y. M. začali kamarátiť. G., že Y. M. nejde z roboty domov, ide rovno do krčmy, nemá dôvod sa s ním kamarátiť. K mobilnému telefónu obžalovaná uviedla, že poškodená jej ukazovala fotky a to, čo jej Y. M. písal, na čo obžalovaná dostala nervy, vytrhla jej telefón z ruky a hodila o zem. I. vadilo to, že poškodená obžalovanú núti kamarátiť sa s Y. M.. V tento večer obžalovaná poškodenú nenapadla. K vyhrážaniu uviedla, že nevie o tom, že by sa poškodenej vyhrážala zabitím, nie je si toho vedomá. V minulosti obžalovaná napadla inú osobu, a to E. N. pred tromi rokmi. M. bola aj udať na polícii za vyhrážanie. H. XX.XX.XXXX asi o XX:XX hod. obžalovanej telefonicky oznámili, že jej zomrela babka. Po tomto telefonáte išla obžalovaná do izby, ukľudniť sa. T. obžalovanej nalievala asi dve hodiny alkohol, stále za obžalovanou chodila do izby, obžalovaná mala nervy, nevedela, čo má robiť. I. uviedla, že na poškodenú fyzicky zaútočila tak, že jej dala tri facky, nič viac. W. je si vedomá, že by jej spravila takéto zranenia. I. poukázala na to, že poškodená má stále nejaké zranenia, mala zlomené koleno, karpálne tunely, tiež mala haváriu, kde si zlomila krčný stavec. I. uviedla, že poškodenú nekopala. I. uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, prečo mala poškodená zlomenú ruku. W. je si vedomá, že by jej spôsobila takéto zranenia. V. jej niečo spôsobila, určite by jej zavolala pomoc, keby videla, že jej niečo je. T. výsluchu v prípravnom konaní pred policajtom uviedla, že poškodenú kopala, toto uviedla preto, lebo to od nej policajt chcel. T. jej, aby sa priznala, lebo inak ju zavrú na štyri roky. H. XX.XX.XXXX obžalovaná z bytu odišla. T. po ňu M. F. na aute. W., o čom sa poškodená s M. F. bavili, ona to neregistrovala, balila si veci. Y. vzťah obžalovanej k poškodenej nie je žiaden, je to pre ňu cudzí človek, nemá si s ňou čo povedať, ani ju neľúbi. V. sa obžalovaná k poškodenej nasťahovala, dohodli sa, že obžalovaná bude platiť nájom. T. poškodená už nájom nechcela, chcela obžalovanú do postele. I. to vadilo. W. obžalovaná platila, platila čo bolo treba, umývačka sa pokazila, parkety bolo treba opraviť. Q. obžalovanej vadilo, že ju poškodená núti k sexu, neodišla s babkou z bytu poškodenej, lebo M. F. nechcel odísť z babkinho bytu a obžalovaná s babkou nemali kam ísť.
W. pri kladení otázok obhajcom obžalovaná uviedla, že s poškodenou sa zoznámila v práci. G., že asi týždeň pred babkinou smrťou, v čase keď jej poškodená vypisovala sms-ky, si obžalovaná prišla k poškodenej po veci, pričom poškodená jej nechcela dať obžalovanej TV ani nič, dala jej len pár kusov oblečenia a potom jej vyhodila cestovnú tašku a nabíjačku. I. išla bývať do svojho bytu, babka bola v nemocnici. T. chodila za obžalovanou stále žobrať, aby sa k nej vrátila, lebo že inak si niečo spraví. I. sa vrátila do bytu poškodenej, nakoľko jej poškodená sľúbila, že pôjde k doktorovi, pričom zároveň sa mala babka vrátiť z nemocnice a obžalovaná nemala s babkou kam ísť. S Y. M. sa pozná dva roky, pracovali spolu, boli kamaráti, obžalovaná chodila aj k nemu domov, pomáhali si navzájom. I. uviedla, že Y. M. od nej chcel, aby s ním chodila do krčmy, ona na to nemala čas, starala sa o babku. T. prišla poškodená, oni zostali veľkí kamaráti. T. spolu. I. uviedla, že poškodená má blízky vzťah k alkoholu. U. pila každý druhý deň. Aj v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX bola pod vplyvom alkoholu. U. viac ako obžalovaná. N. tvrdého určite dala. I. uviedla, že sa s poškodenou dohodli, že pokiaľ bude babka v byte, poškodená alkohol piť nebude.
Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX obžalovaná uviedla, že na poslednom hlavnom pojednávaní sa chcela vyjadriť, aby bola známa aj jej verzia. G., že sa cíti byť vinná, je jej ľúto, čo sa stalo. U. jej bola ponaučením. Už nič podobné sa nestane. Z. sa vinná zo spáchania oboch skutkov, ktoré sa jej kladú
za vinu. K trestnej činnosti zmenila svoj postoj. Na poslednom hlavnom pojednávaní sa chcela vyjadriť, pretože to bolo hádzané iba na jej stranu, ale myslí si, že na vine sú obe. E. obžalovaná a ani poškodená nie sú bez viny. Z. sa vinná z vyhrážania a ublíženia na zdraví, stalo sa to, čo je opísané v obžalobe, proste jej zomrela babka a obžalovaná to nezvládla. F. toho na ňu priveľa, nemyslela to vážne, že by ju chcela zabiť, bol to proste výbuch z jej strany. T. dala facky, vie, že padla, nepamätá si na to, či ju kopala do ruky, je to možné, ale nepamätá si. Na otázku, či ju niekto na polícii nútil k priznaniu, obžalovaná uviedla, že ona prišla na políciu, a bolo jej povedané, že ak sa neprizná, dostane štyri roky a nebude sa s ňou nikto baviť. A že ak sa prizná, odsedí si štyri mesiace v base a potom dostane podmienku. K zraneniam poškodenej obžalovaná uviedla, že nevie, proste jej ich asi spravila. Q., že si nepamätá, vie, že jej dala facky, ostatné si nepamätá, obe mali vypité. To, či poškodenú kopala do oblasti hrudníka a brušnej dutiny si nepamätá. K tomu, či sa obžalovaná poškodenej vyhrážala, obžalovaná uviedla, že to nebolo myslené ako vyhrážanie.
T. E. L. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súvisle bez kladenia otázok uviedla, že v podstate si písala so svedkom Y. M., sedeli s obžalovanou v obývačke, boli v karanténe, hrávali spolu hry, popíjali alkohol. T. ako obžalovaná poškodenej uviedla, že by si nemala s Y. M. písať, poškodená si s ním písala, ale nie o obžalovanej, pretože obžalovaná si to neželala a poškodená to brala na vedomie. T. si s ním však písala, obžalovaná chytila nervy, sotila ju a silou hodila telefón o zem. T. sa zobrala a išla do spálne, išla si ľahnúť, našla starý mobil a dala si doň kartu. W. z neho telefonovať, iba písať cez Y.. S. jej neublížila, iba ju sotila, v ten deň sa už nič nedialo.
W. pri kladení otázok prokurátorkou poškodená uviedla, že v apríli mala ťažkú autonehodu, babka bola na tom zle. T. tých nervoch sa jej obžalovaná možno vyhrážala, ale možno to nemyslela vážne, je si istá, že to nemyslela vážne, bolo to z nervov. XX.XX.XXXX sa obžalovaná nevyhrážala, bol len ten mobil. Y. niečo povedala, nepamätá si to, bolo toho na ňu veľa. T. odstraňovaní rozporov z výpovede z prípravného konania poškodená uviedla, že možno sa to doplietlo toho XX.XX. a XX.XX.. H. XX.XX. ju sotila a rozbila mobil. M. XX.XX. sa jej nebála, išla do spálne, normálne si ľahnúť, keby sa jej obávala, nezaspí. G., že netuší prečo je vyhrážanie v zápisnici z prípravného konania, možno to vyšetrovateľ zapísal zle. Je to už X mesiacov. L. sa na to zabudnúť, nechce to zjednodušovať alebo klamať, nečakala, že ju niekto, koho ľúbi zbije. Y. poškodená uviedla, že keďže Y. spávala po XX.XX. v babkinej izbe, tak v kontakte neboli. L. sa v kuchyni. V ranných hodinách jej prišla obžalovaná povedať, že babka zomrela. V tejto chvíli vedela, že obžalovaná to bude zle prežívať. L. sa jej pomôcť, zavolala ju, aby si sadli do obývačky. U. si a zapálili. T. sa obžalovaná zobrala a išla do babkinej izby. K. za ňou, či niečo nepotrebuje. I. na ňu vyletela, aby jej dala pokoj. L. ju medzi dvere obývačky. T. sa na zemi s tým, že odpadla. I. ju fackala, aby nehrala divadlo. T. si buchla hlavu o futra. T. si sadla do obývačky, obžalovaná bola v amoku, v nervoch. U., že poškodená si píše. T. videla, že obžalovanej to vadí, tak mobil schovala do sedačky. T. nevie presne ako to bolo, ale obžalovaná ju sotila zo sedačky na zem, začala poškodenú kopať a biť rukou. A. mobil, vedela, že bude zle. T. jej vravela, aby ju prestala biť, ešte pár krát kopla. V. prestala, dala jej poškodená mobil. T. písala Y. M. cez Y., aby zavolal policajtov. I. sa začala baliť. I. Y. M. v mene poškodenej, aby nevolal políciu, že je všetko v poriadku. I. sa zbalila a prišiel jej ujo. T. ležala na zemi a prosila ho, aby jej zavolal záchranku. M. sa usmial a povedal jej, že on sa jej tiež bojí. I.. I. vrátila poškodenej telefón, hodila jej ho na sedačku. T. uviedla, že keď ju obžalovaná sotila na zem, ona sa skrútila, bola po operácii kolena, bála sa o koleno, tak sa kryla na zemi. W. sa postaviť, koleno mala v ortéze. V. si rukou tvár a snažila sa aj brucho. V. ju do hrude. Y. pomliaždenú ľavú stranu hrudníka, nemohla poriadne dýchať. Y. si, že má zlomené rebrá. C. jej aj CT hlavy. Y. dolnú zlomeninu lakťovej kosti, dolnú zlomeninu vretennej kosti a pomliaždenie hrudníka na ľavej strane. M. zranenia sa poškodenej stali XX.XX.XXXX. T. útoku sa jej obžalovaná vyhrážala slovami, že ju zabije, a aj jej psa. V tej chvíli mala poškodená strach, že môže svoje vyhrážky obžalovaná naplniť. T. uviedla, že obžalovaná u nej bývala tak, že toto bolo v podstate druhýkrát. T. spolu bývali tri mesiace a v januári sa rozišli. U. sa k sebe v apríli. Na nájomnom sa nedohodli, lebo obžalovaná si platí svoju garsónku a má toho tiež veľa. Od apríla XXXX do augusta XXXX mali spolu s obžalovanou intímny pomer. L. spolu v jednej miestnosti každý deň. F. bývala s nimi približne od mája, bývala v samostatnej izbe. I. s poškodenou bývala v spálni dobrovoľne. T. uviedla, že obžalovanú k sexu nenútila. W. obžalovanej, že ak s ňou nebude mať sex, nedá jej auto. H. XX.XX.XXXX bola poškodená pod vplyvom alkoholu. T. z jednej fľaše rovnako. H. XX.XX. to bola vodka, X dcl, vypili celú fľašu. H. XX.XX pili menej, pili gin, obe rovnako, celú fľašu nevypili.
W. pri kladení otázok obhajcom poškodená uviedla, že dňa XX.XX. a aj v septembri, keď išla na políciu, mala obavu o svoj život. M. obavu o svoj život nemá. G., že asi to bude znieť hlúpo, ale odpustila
jej, snaží sa zabudnúť, neobáva sa, pretože vtedy to bola psychika a alkohol. N. do tohto konania napísala dobrovoľne, je to jej rozhodnutie, nedá sa nikým nútiť, naozaj sa jej teraz neobáva. W., aby to skončilo takto. T. uviedla, že by chcela ísť ďalej, nech obžalovaná pokračuje svoj život a poškodená bude svoj. K obžalovanej nemá žiaden vzťah. K obžalovanej necíti nenávisť ani lásku. T. výpovedi pred vyšetrovateľom a tretíkrát vyšetrovateľkou, poškodenú nikto neinštruoval ako má vypovedať. I. rozprávala, vyšetrovateľ zapisoval. V. sa obžalovaná dňa XX.XX. balila, poškodená sa nemohla hýbať. I. jej povedala, aby zostala čušať na sedačke. T. bitky obžalovaná pozatvárala okná, aby poškodenú nebolo počuť. L. to počuli. T. to potom poškodenej. V. obžalovaná odchádzala, poškodená sedela na sedačke. W. obžalovanej, že má zranenia, ona to videla. K incidentu pred skutkami poškodená uviedla, že nevie čím to začalo, obžalovaná sa odsťahovala, babka bola v nemocnici. T. sa, fyzické napadnutie tam nebolo. H. tašky jej vyhodila z okna z dôvodu, aby poškodená nemusela mať priamy kontakt s obžalovanou. T. vzťahu s obžalovanou, bola poškodená možno trochu žiarlivá. E. nezakazovala jej stretávať sa s nikým ako obžalovaná poškodenej. I. si nepriala, aby sa poškodená stretávala s inými ľuďmi. M. sa to viacerých ľudí, aj Y. M.. Y. M. je kamarát poškodenej. A. ich obžalovaná v období október
- november XXXX. U. Y. M. k alkoholu poškodená nevie ohodnotiť, uviedla, že sem tam si dá, robí, chodí na štvorzmenky, na nadčasy, ona s ním nie je stále. K požívaniu alkoholu svojou osobou poškodená uviedla, že keď boli s obžalovanou, pili spolu málo, počas karantény pili spolu viacej. T. ďalej uviedla, že dňa XX.XX.XXXX mala vážnu autohaváriu, zlomila si krčný stavec. H. XX.XX.XXXX spadla na koleno, mala prasknuté jabĺčko, krížny väz a meniskus roztrhnutý. H. XX.XX.XXXX bola na operácii v M.. V dňoch XX.XX a XX.XX. bola práceneschopná. V. zraneniam, ktoré jej obžalovaná spôsobila, mala poškodená týždeň dlahu a po týždni jej dali sadru, ktorú mala X alebo X týždňov. Čo sa týka tej ruky, momentálne s ňou problémy nemá. T. nevedela uviesť koľkokrát ju obžalovaná kopla, uviedla, že sa to nedá zrátať. T. bola skrčená na zemi, bolo to niekoľko kopancov, ale nevie povedať, či boli tri alebo osem, to by klamala. T. papuče ani topánky obžalovaná nemala. V. ju prednou časťou nohy, nevie presne. T. poškodená ukazovala na prednú hornú časť chodidla, priehlavok.
L. Y. M. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súvisle bez kladenia otázok uviedol, že už si to nepamätá, len to čo bolo písané v telefóne.
W. pri kladení otázok prokurátorkou a obhajcom svedok uviedol, že už si nepamätá, bolo to dávno. K., kedy obžalovaná napadla poškodenú si pamätá, to bolo v tom telefóne, že ju napadla, aby volal políciu, na to mu prišla ďalšia správa, aby nevolal, že je všetko v poriadku. T. mu prišla ďalšia správa, volaj, tak volal políciu. Na otázku, či vie, čo sa stalo medzi obžalovanou a poškodenou svedok uviedol, že došlo k bitke, napadla ju, nevie prečo, že vraj kvôli komunikácii s ním, tak ju napadla. Na otázku, či poškodená písala svedkovi, že sa jej obžalovaná vyhráža, svedok uviedol, že bolo to písané v správach, nepamätá si, čo tam bolo. I. pozná rok aj mesiac. Je to jeho bývalá kamarátka, lebo s ňou prestal komunikovať. A. arogantná. L. sa tak, že rozkazovala, s kým si môže písať, s kým môže komunikovať. L. a poškodená sú kamaráti. L. uviedol, že nevie o tom, že by bola poškodená závislá od alkoholu alebo návykových látok. On závislý od alkoholu nie je, ale vypije si. W. uviesť ako často si vypije. L. uviedol, že si nepamätá presne, či mu poškodená písala, že sa obžalovanej bojí, uviedol, že to tak bolo v tých správach. I. a poškodená mali medzi sebou partnerský vzťah. K. vzťah nebol vyrovnaný. C. bolo dobre, raz bolo zle. C. boli spolu, raz nie. W., kto inicioval rozchody, neriešil to. T. vyjadrenia svedka si poškodená občas dá alkoholické nápoje. H. XX.XX. s poškodenou nebol osobne v kontakte, oni boli v karanténe. Z obžalovanej strach nemal.
L. R. F. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že ich vzťah (vzťah obžalovanej a poškodenej) bol založený na nútení, Y. nechcela mať tento vzťah ani udržiavať žiadne kontakty, ale na základe nátlaku boli spolu v kontakte. L. bez kladenia otázok svedkyňa uviedla, že v ten deň zomrela Y. babka, v podstate ako matka, pretože sa o obžalovanú starala od malinka, keďže jej matka ju opustila. F. to pre Y. asi najťažší deň jej života, v ten deň svedkyňa telefonovala s Y., celkový stav obžalovanej bol veľmi zlý, smutný, zronený, proste človek sa cíti veľmi zle, keď mu niekto zomrie. M. sa ju svedkyňa snažila podporiť v tom, aby sa zavrela do izby, aby sa poriadne vyplakala, aby to všetko dala zo seba von. E. stále chodila za ňou, s podmienkami a žiadosťami. M. svedkyňa obžalovanej povedala, choď do izby, nepúšťaj ju, vyplač sa, aby ten deň nejak proste prežila. X. Y. svedkyni do telefónu povedala, že je veľmi zronená, že nič nevládze, že nemá síl ani rozprávať ani nič. G. ten hovor tak, aby svedkyňa počula, že odišla do izby a zavrela za sebou dvere. T. sa už len dozvedela o tomto incidente, že chodila E. za ňou stále do tej izby, aby jej vysvetlila, prečo ju neľúbi, prečo s ňou nechce byť, nech s ňou zostane a v jednom kuse nátlak na Y. a pravdepodobne to u nej vyvrcholilo tým, že jej dala facky a sotila ju. W.
iné o tom svedkyňa nepočula, pretože Y. išla potom do karantény, mali spolu so svedkyňou telefonický kontakt. L. uviedla, že obžalovaná bola na tom zle, aj kvôli smútku, aj kvôli karanténe, ale snažila sa nejako z toho dostať. Po karanténe obžalovanú odviezli na policajnú stanicu. L. bola veľmi prekvapená. G., že môže povedať, že E. jej medzitým volala a hovorila jej ako jej to je ľúto, ako to dopadlo a že Y. treba pomôcť, že to tak nemôže nechať, že ju zažaluje za ublíženie na zdraví. Po karanténe, keď Y. mala súd, tak ju brali do väzby. U., že tam bola aj E. a ešte Y. svedkyni vravela, že poškodená vyzerala v pohode, že nemala žiadne znaky, že by mala ruku v sadre a žiadne zranenia. Y. otec tam bol tiež, E. ho k sebe pozvala do bytu, aby sa spolu porozprávali a vyriešili to. M., že E. bola v poriadku. S poškodenou bola v kontakte telefonicky. Aj po poslednom pojednávaní jej E. písala, že pokiaľ chce svedkyňa Y. pomôcť, tak aby dali zrušiť žiadosť o sms-ky. Aj keď svedkyňa mala s ňou telefonický kontakt, nikdy svedkyni nehovorila, že má zdravotné problémy. L. tiež uviedla, že pár týždňov pred incidentom, kedykoľvek Y. vybehla k svedkyni, E. ju bombardovala sms-kami.
Za súhlasu procesných strán súd čítal znalecký posudok z odboru A. a farmácia, odvetvie T. č. XXX/XXXX. Zo znaleckého posudku z odboru A. a farmácia, odvetvie T. č. XXX/XXXX vyplynulo, že obžalovaná netrpí a ani v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti netrpela duševnou chorobou v pravom slova zmysle, t.j. psychózou. U obžalovanej znalec nezistil prítomnosť žiadnej duševnej poruchy. I. obžalovanej je štruktúrovaná ľahko disharmonicky, jej osobnosť je akcentovaná so zvýraznenými rysmi emočnej plochosti, afektívnej nestability, rysmi pithiatickými - hyperemotívnymi, s latentnou agresivitou, je nestála a nezdržanlivá k alkoholu. W. sa o patologicky zvýraznené osobnostné rysy, nejedná sa o poruchu osobnosti v zmysle psychopathie. A. u obžalovanej nezistil prítomnosť žiadnej závislosti, ani od alkoholu a ani od inej psychoaktívnej látky. T. hospitalizácie jej starej mamy ako najrelevantnejšej vzťahovej osoby v jej živote a v období očakávania jej úmrtia, ktoré nakoniec aj nastalo dňa XX.XX.XXXX s istotou možno konštatovať u obžalovanej v čase XX. až XX. augusta XXXX prítomnosť akútnej reaktívnej psychickej poruchy, ktorou bola krátka depresívna reakcia, smútková reakcia na úmrtie starej matky, ktorá bola u obžalovanej spojená najmä s reaktívnym smútkom, depresiou a najmä afektívnou labilitou. V tomto období spolu s partnerkou E. nadužívajú alkoholické nápoje a riešia svoje disharmonické vzťahy, čoho rezultátom sú opakované konflikty, ktoré boli sprevádzané vzájomnými verbálnymi a zo strany obžalovanej aj bronchiálnymi agresiami voči poškodenej. M. v čase skutku dňa XX. a XX. augusta XXXX okrem krátkej depresívnej reakcie, smútkovej reakcie na úmrtie starej mamy boli u obžalovanej prítomné aj simplexné opitosti, dňa XX.XX.XXXX stredne ťažká opitosť a dňa XX.XX.XXXX ľahká simplexná opitosť. V čase predmetnej trestnej činnosti reagovanie a správanie sa obžalovanej bolo podmienené jednak smútkovou reakciou na úmrtie starej mamy, ale tiež simplexnými opitosťami ľahkého až stredne ťažkého stupňa, ktoré si privodila sama vediac, že pod vplyvom alkoholu sa môže prejavovať výbušne, zlostne aj agresívne. V čase predmetnej trestnej činnosti v dňoch XX. a XX. augusta sa jednalo u obžalovanej o afekty zlosti na teréne smútkovej reakcie, ktoré boli dezinhibované, t.j. uvoľnené simplexnými ebrietami, opitosťami. I. vedela rozpoznať protiprávnosť svojho konania v miere ľahko, nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej, toto svoje konanie mohla ovládať v miere zmenšenej podstatne, forenzne významne, pričom na forenzne významnom zmenšení ovládacích schopností sa nie zanedbateľne podieľala aj smútková depresívna reakcia na úmrtie starej mamy. V žiadnom prípade jej rozpoznávacie a ani ovládacie schopnosti neboli vymiznuté. E., zlostné správanie nie je osobnosti obžalovanej cudzie, sama toto priznáva a aj výpis z evidencie priestupkov svedčí, že sa takto môže prejavovať pod vplyvom alkoholu, má s tým skúsenosť. A. uviedol, že pod vplyvom alkoholu môže dochádzať u obžalovanej k oslabovaniu racionálnych zábran, k zvýrazňovaniu sociálne nežiaduceho správania, najmä afektívnej lability, zvýšenej dráždivosti, výbušnosti a tiež aj agresivity. Má s tým skúsenosť. K problematickému užívaniu alkoholu je obžalovaná nekritická, iba hypoteticky uvažované protialkoholické liečenie odmieta. Zo psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovanej na slobode primárne nebezpečný, pretože netrpí duševnou poruchou psychotického charakteru.
Z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vypracovaného v odbore A. a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia vyplýva, že poškodená utrpela pri fyzickom útoku dňa XX.XX.XXXX zranenia: pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a zlomenina dolného konca ľavej lakťovej kosti s malým posunkom úlomkov. T. hrudníka vzniká priamym mechanizmom. V mieste pôsobiaceho násilia dôjde k čiastočnému poškodeniu tkanív so vznikom krvného výronu a opuchu v poranenej oblasti. H. ku krvácaniu do medzirebrových svalov, čo spôsobuje zranenému bolesti pri dýchaní a fyzickej aktivite. T. poranení rebrových oblúkov je potrebné sledovať nález v brušnej dutine, pre možné poranenie pečene a sleziny. N. spočíva v užívaní analgetík, lokálnej aplikácii chladivých obkladov prípadne bandáži hrudníka. T. nekomplikovanom priebehu liečby ťažkosti ustúpia v priebehu X-X týždňov. A. dolného konca lakťovej kosti patria medzi
najčastejšie zlomeniny na hornej končatine u dospelých. Vo väčšine prípadov sú súčasťou zlomeniny dolného konca vretennej kosti. U. najčastejšie pádom na ruku. M. dislokácia úlomkov závisí od polohy ruky v čase úrazu. K. zlomeniny lakťovej kosti sú typické pre priamy mechanizmus pôsobiaceho násilia. W. pri páde na predlaktie na hranatý povrch alebo pri obrannom pohybe hornej končatiny v snahe brániť sa pred úderom. U. na izolovanú zlomeninu lakťovej kosti a typ zlomeniny sa u poškodenej jednalo o priamy úder (kopnutie) do oblasti dolného konca ľavej lakťovej kosti. W. zlomeniny a dislokované zlomeniny s malým posunom úlomkov sa liečia konzervatívne. Q. končatina sa fixuje v sadrovom obväze. Po zhojení zlomeniny za X-X týždňov pokračuje liečba rehabilitáciou zameranou na zlepšenie hybnosti a svalovej sily poranenej hornej končatiny. U. dislokované zlomeniny lakťovej kosti sa liečia operačne. A. sa po napravení fixuje skrutkami a dlahami v správnom postavení. N. pokračuje podobne ako pri konzervatívnej liečbe rehabilitáciou. T. doba fixácie zlomeniny v sadrovom obväze je X-X týždňov. Z. doba liečenia vrátane liečebnej rehabilitácie X-X mesiace. T. predĺženom hojení zlomeniny a neúspešnej rehabilitácii môže byť doba liečenia aj dlhšia. T. nebola priamo ohrozená na živote, ani nemala vážnejšie poranený životne dôležitý orgán. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o ľahké zranenie. T. charakteru zranení a výpovede poškodenej vyššie uvedené zranenia vznikli pri fyzickom útoku inej osoby. U. ako dôsledok viacerých úderov tupým tvrdým predmetom (pravdepodobne kopnutím nohou) do oblasti hrudníka a ľavej hornej končatiny. M. zlomeniny ľavej lakťovej kosti svedčí pre priamy úder (alebo kopnutie) do oblasti dolného konca ľavej lakťovej kosti (typický obranný pohyb pred úderom). D. o vzniku zranenia podľa výpovede poškodenej zodpovedajú objektívnemu nálezu v zdravotnej dokumentácii. A., ktoré utrpela poškodená vznikli následkom aktívneho konania. Po prvotnom ošetrení na traumatologickej ambulancii FN M., v deň úrazu jej bola kvôli zlomenine dolného konca ľavej lakťovej kosti priložená sadrová dlaha, ktorá bola neskôr doplnená cirkulárnou fixáciou celacast. M. fixácia jej bola zložená pri kontrolnom vyšetrení dňa XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX pokračuje v liečbe na ambulancii S. (fyziatricko-rehabilitačného oddelenia). Od XX.XX.XXXX je stále práceneschopná. E. doba liečenia zlomeniny dolného konca lakťovej kosti je pri nekomplikovanom priebehu hojenia X-X mesiace. H. liečenia pomliaždenia hrudníka je X-X týždne. T. bola počas liečenia vyššie uvedených zranení obmedzená na obvyklom spôsobe života. F. opakovane ošetrená na chirurgickej ambulancii a S. ambulancii. Od prvotného ošetrenia v deň úrazu do XX.XX.XXXX mala na ľavej hornej končatine sadrovú, neskôr plastovú fixáciu. Po jej zložení mala na ľavej hornej končatine elastickú bandáž. Po zložení fixácie mala výrazne obmedzený pohyb v zápästí, výrazne oslabenú svalovú silu ľavej ruky. T. pomliaždenie ľavej polovice hrudníka mala bolesti v tejto oblasti pri dýchaní, kašľaní, kýchaní. W. spať na ľavom boku X-X týždne. T. fixáciu ľavej hornej končatiny bola po dobu X týždňov obmedzená pri vykonávaní bežných životných úkonov. T. vykonávaní základných životných úkonov nebola odkázaná na pomoc inej osoby. Po zložení sadrovej fixácie pokračuje v liečebnej rehabilitácii, ktorá je tiež bolestivá. T. doby liečenia nemôže vykonávať žiadnu fyzickú prácu, domáce práce, žiadny šport ani svoje povolanie. Po dobu fixácie ľavej hornej končatiny bola obmedzená aj v spoločenskom živote. S. bola obmedzená aj v príjme potravy, mohla jesť iba pravou rukou. A. obmedzenie na obvyklom spôsobe života poškodenej v dôsledku vyššie uvedených zranení trvalo od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Aj po zložení fixácie z ľavej hornej končatiny bola funkcia ľavej ruky ešte po dobu XX dní výrazne obmedzená.
Z oboznámených lekárskych správ (na č.l. D.-D.) vyplýva, že dňa XX.XX.D. bola poškodená ošetrená na traumatologickom oddelení S. nemocnice M., s diagnostickým záverom vzniku zlomeniny. H. XX.XX.D. bola poškodená ošetrená na chirurgickej ambulancii W. v F. nad F. s diagnostickým záverom A. dolného konca lakťovej a vretennej kosti. H. XX.XX.XXXX bola poškodená ošetrená na chirurgickej ambulancii s diagnostickým záverom pomliaždenia hrudníka.
Zo správy o povesti obžalovanej (na č.l. XXX) vyplýva, že obžalovaná je slobodná. T. z hľadiska dôvery a vážnosti spoluobčanov ako i charakteristika osoby Y. F. nad F. nie je známa. Na mestskom úrade neevidujú na obžalovanú žiadne sťažnosti a zároveň obžalovaná nebola riešená za žiaden priestupok. I. nie je zapojená do projektov aktivačných prác v meste.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (na č.l. XXX) a z rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa XX.XX.XXXX (na č.l. XXX - XXX) vyplýva, že obžalovaná bola priestupkovo riešená za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek X písmeno d) zák.č. XXX/XXXX Zb., keď obžalovaná dňa XX.XX.XXXX pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky napadla E. N. a to tak, že ju niekoľkokrát udrela päsťou do ľavého líca a následne zhodila na zem. Za uvedený priestupok bolo obžalovanej uložené pokarhanie.
Z odpis registra trestov (na č.l. XXX) vyplýva, že obžalovaná nebola súdne trestaná.
Z hodnotenia ústavu na výkon väzby na obžalovanú (na č.l. XXX) vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovanej počas doby výkonu väzby, napriek skutočnosti, že v zariadení s obmedzením slobody sa obžalovaná ešte nenachádzala, je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Q. návyky má osvojené. W. činnosti sa nedopustila, disciplinárne riešená nebola, disciplinárny trest jej uložený nebol, nebola jej udelená disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne prejavuje pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas, nepravidelne sa zúčastňuje vychádzok. I. neprejavila záujem o zaradenie do práce, pracovne zaradená nie je, avšak písomne požiadala o umožnenie pracovných činností v ústave, ktoré sú vykonávané dobrovoľne, bez nároku na pracovnú odmenu a ktorých cieľom je zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať schopnosti obžalovanej a zvládanie negatívnych vplyvov umiestnenia vo výkone väzby. L. kontakty s vonkajším prostredím udržiava najmä formou korešpondencie a telefonovania. G. si právo na prijatie balíka a právo na videonávštevu. A. ústav skonštatoval, že sa jedná o obžalovanú, ktorá si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby je momentálne bezproblémový.
Na základe vykonaného dokazovania a po zohľadnení všetkých v konaní zistených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade obžalovaná svojim konaním opísaním v bode X obžaloby naplnila všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek X písmeno a) M. zákona s poukazom na § 138 písmeno d) M. zákona a v bode X obžaloby všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek X M. zákona v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § X55 odsek 1 M. zákona.
I. ako subjekt trestného činu v čase spáchania žalovaných skutkov napĺňala podmienky trestnej zodpovednosti, a to ako z pohľadu veku (obžalovaná v čase spáchania skutkov dovŕšila vek XX rokov), tak z pohľadu jej duševného stavu (keď z vykonaného znaleckého dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaná v čase spáchania žalovaných skutkov pre duševnú poruchu nemohla rozpoznať ich protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, t.j. že by obžalovaná bola v čase spáchania skutkov nepríčetná). I. trestného činu nebezpečného vyhrážania je ochrana jednotlivca - fyzickej osoby pred vyhrážkami takého charakteru, stupňa a kvality, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať u osôb, ktorým sú tieto vyhrážky adresované, strach o svoj život a zdravie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná a poškodená bývali v jednej domácnosti - v byte poškodenej, pričom medzi obžalovanou a poškodenou bol aj intímny pomer. L. s nimi bývala v byte aj stará mama obžalovanej, a to približne od mája XXXX až do doby, kedy bola stará mama obžalovanej hospitalizovaná v nemocnici. V čase hospitalizácie starej mamy vznikali medzi obžalovanou a poškodenou časté slovné konflikty a hádky. W. starej mame bolo diagnostikované ochorenie Z. - XX, obžalovaná a poškodená mali nariadenú povinnú domácu karanténu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ako obžalovaná, tak aj poškodená počas karantény požívali alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, pričom pod vplyvom alkoholu boli obe aj v čase stíhaných skutkov. K. vzťahy sa pod vplyvom emocionálneho vypätia (ochorenie starej mamy, nariadená karanténa) a tiež pod vplyvom alkoholu dňa XX.XX.XXXX vyhrotili do takej miery, že obžalovaná fyzicky napadla poškodenú, túto sotila, vytrhla jej z ruky mobil, tento hodila o zem, pričom použijúc slovné vyhrážky zabitím vzbudila u poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie - objektívna stránka trestného činu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná k tomuto uviedla, že nevie, či poškodenej adresovala vyhrážky zabitím, možno to aj povedala, avšak toto nemyslela vážne. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa XX.XX.XXXX sa jej obžalovaná nevyhrážala. Q. na to však uviedla, že možno obžalovaná niečo povedala, avšak poškodená si to už nepamätá, bolo toho na ňu veľa. W. poškodená pri výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaná sa jej v daný deň slovne vyhrážala a tieto vyhrážky vzbudili u poškodenej obavy, bola poškodená vyzvaná, aby vysvetlila rozpor jej výpovedí, na čo poškodená uviedla, že dňa XX.XX. ju obžalovaná sotila a rozbila mobil, obžalovanej sa však nebála, lebo si išla do spálne normálne ľahnúť. G. verzii však súd neuveril, keď aj z obsahu predmetného spisu vyplýva, že poškodená má aj v tomto štádiu konania tendenciu konanie obžalovanej ospravedlňovať a svojimi vyjadreniami (aj písomnou formou, adresovanými súdu) obžalovanej pomôcť. A. je potrebné uviesť, že obžalovaná hoci na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že sa cíti nevinná (pričom pri výsluchu pripustila, že možno nejaké vyhrážky boli, ale nemyslela ich vážne), dňa XX.XX.XXXX uviedla, že sa cíti byť vinná zo spáchania predmetného skutku. T. obžalovaná zmenila svoj názor a postoj, obžalovaná odôvodnila tým, že mala potrebu sa na hlavnom pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX vyjadriť a uviesť súdu všetky skutočnosti, nakoľko ona si myslí, že nie je ,,na vine'' sama, ale že podiel ,,viny'' nesie aj poškodená. M. vysvetleniu možno prisvedčiť, keď aj z výpovede obžalovanej skutočne vyplývajú okolnosti týkajúce sa spolužitia obžalovanej a poškodenej ako vznikajúce konflikty a hádky, následná karanténa, nadmerné požívanie alkoholických nápojov a iné okolnosti, ktoré podľa názoru súdu postupne vytvárali základ preto, aby došlo aj k vážnejšiemu porušeniu alebo ohrozeniu zákonom chránených záujmov. Je však zrejmé, že hoci tieto okolnosti dávajú súdu obraz o ich vzájomnom spolužití, tieto skutočnosti obžalovanú neospravedlňujú a za svoje konanie je obžalovaná zodpovedná v plnej miere. Na základe vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že dňa XX.XX.XXXX obžalovaná spáchala prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek X písmeno a) M. zákona s poukazom na § 138 písmeno d) M. zákona, pričom jej konanie spočívajúce vo vyhrážaní sa zabitím poškodenej, za použitia násilia bolo zahrnuté úmyslom obžalovanej porušiť záujem chránený M. zákonom - subjektívna stránka trestného činu.
Aj v prípade druhého skutku, ktorý sa stal dňa XX.XX.XXXX bola podľa názoru súdu vychádzajúc z vykonaného dokazovania objektívna stránka trestného činu naplnená konaním obžalovanej spočívajúcim v slovných vyhrážkach zabitím adresovaných poškodenej E. L. takým spôsobom, že to u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ktorá obava bola umocnená použitím násilia zo strany obžalovanej a následne aj spôsobením ťažkej ujmy na zdraví poškodenej. L. konaním dňa XX.XX.XXXX obžalovaná naplnila skutkové podstaty hneď dvoch trestných činov spáchaných v jednočinnom súbehu, a to prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek X M. zákona a zločinu ublíženia na zdraví podľa § X55 odsek 1 M. zákona. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výpovede poškodenej (podporne z výpovede svedka Y. M.) vyplynulo, že obžalovaná dňa XX.XX.XXXX poškodenú fyzicky napadla, túto sotila, následkom čoho si poškodená udrela hlavu, obžalovaná poškodenú fackala a následne potom ako sa obžalovaná premiestnila na sedačku, obžalovaná poškodenú kopala takým spôsobom, že poškodenej spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, to všetko za súčasného vyslovenia vyhrážok adresovaných poškodenej, ktoré u poškodenej vzbudili dôvodnú obavu o život a zdravie (poškodená pri výsluchu uviedla, že z obžalovanej mala dňa XX.XX. strach a obávala sa jej ešte aj v septembri v čase výsluchov v prípravnom konaní). G. konaním obžalovaná poškodenej spôsobila poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, keď z vypracovaného odborného vyjadrenia vyplynulo, že poškodená bola závažne obmedzená na obvyklom spôsobe života v dôsledku zranení vzniknutých dňa XX.XX.XXXX, pričom toto obmedzenie trvalo od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. U. opísané konanie obžalovanej (vyhrážky adresované poškodenej a fyzický útok na poškodenú so spôsobením ťažkej ujmy na zdraví), následok (porušenie záujmov chráneným trestným zákonom - ochrana zdravia jednotlivca a ochrana pokojného občianskeho spolužitia a ochrana fyzickej osoby pred vyhrážkami) i príčinná súvislosť boli zároveň zahrnuté úmyslom obžalovanej, daným vedomostnou i vôľovou zložkou obžalovanej porušiť záujem chránený M. zákonom (subjektívna stránka trestného činu). Vo vzťahu k vzniku ťažkej ujmy na zdraví možno konštatovať, že obžalovaná minimálne vedela, že uvedeným spôsobom môže porušiť záujem chránený M. zákonom, s čím bola uzrozumená. D. obžalovanej smerujúci k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví podľa názoru súdu vyplýva zo spôsobu konania obžalovanej. I. kopala nohou poškodenú do hornej časti tela, vediac pritom, že sa tu nachádzajú aj životne dôležité orgány. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodená mala viaceré zranenia už aj pred samotnými skutkami. I. mala vedomosť o zdravotných ťažkostiach poškodenej a náchylnosti poškodenej ku vzniku zranení a i napriek tomu útočila na poškodenú, pričom poškodená majúc nohu v ortéze sa nemohla brániť, resp. len minimálne. A. neuniklo pozornosti súdu, že z vykonaného dokazovania (výsluch poškodenej) vyplynulo, že obžalovaná počas útoku na poškodenú zatvorila okno, aby nebolo počuť krik poškodenej, čo svedčí o tom, že obžalovaná uvedomujúc si porušovanie záujmov chránených M. zákonom si zabezpečovala podmienky preto, aby v útoku proti poškodenej mohla pokračovať. I. trestného činu zločinu ublíženia na zdraví je ochrana ľudského zdravia. I. stránka zločinu bola naplnená konaním obžalovanej spočívajúcim vo fyzickom útoku proti telesnej integrite poškodenej, pričom fyzický útok vyústil do spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví - poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas. Y. konštatovať, že konanie obžalovanej, následok i príčinná súvislosť boli zahrnuté zavinením obžalovanej minimálne vo forme nepriameho úmyslu obžalovanej, keď obžalovaná vzhľadom k okolnostiam fyzického útoku, intenzity útoky ako aj z toho, proti akej časti tela bol útok mierený, vedela, že svojim konaním môže spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví a pre prípad, že sa tak stane bola s tým uzrozumená. A. aj na tomto mieste je potrebné uviesť, že obžalovaná hoci na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že sa cíti nevinná, dňa XX.XX.XXXX uviedla, že sa cíti byť vinná zo spáchania predmetného skutku.
T. určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 3X odsek 4 M. zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania skutkov a ich následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
T. prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek X písmeno a) M. zákona s poukazom na § 1X8 písmeno d) M. zákona, M. zákon stanoví trestnú sadzbu v rozpätí od X mesiacov do 3 rokov. T. zločin ublíženia na zdraví podľa § X55 odsek 1 M. zákona, M. zákon stanoví trestnú sadzbu od X do XX rokov.
S poukazom na uvedenú trestnú sadzbu zločinu ublíženia na zdraví podľa § X55 odsek 1 M. zákona (ako trestného činu najprísnejšie trestného), súd aplikujúc ustanovenie § 34 odsek X veta druhá M. zákona, (podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak) skonštatoval, že v danom prípade je povinný uložiť obžalovanej trest odňatia slobody.
V predmetnom konaní súd ukladajúc obžalovanej trest za celkovo tri trestné činy (dva prečiny nebezpečného vyhrážania) a jeden zločin ublíženia na zdraví, je povinný uložiť úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 odsek 1, odsek X M. zákona. W. jeden z troch žalovaných úmyselných trestných činov je zločinom, pričom žalované trestné činy boli spáchané dvoma skutkami, súd aplikujúc tzv. asperačnú zásadu hornú hranicu trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný (zločin ublíženia na zdraví) zvýšil o jednu tretinu, zo XXX mesiacov na XXX mesiacov.
W. postupom podľa § 38 odsek X M. zákona bola u obžalovanej zistená jedna poľahčujúca okolnosť, a to poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno j) M. zákona. L. súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. W. prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, súd podľa § XX odsek 2, odsek 3 a odsek 8 M. zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby a na základe týchto postupov súd ustálil trestnú sadzbu v rozpätí od XX mesiacov do XXX mesiacov a XX dní.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná bola dňa XX.XX.XXXX, teda v deň spáchania druhého skutku telefonicky informovaná o úmrtí jej starej mamy. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že stará mama sa o obžalovanú starala od detstva, potom ako obžalovanú matka opustila. L. mama tak plnila dôležitú rolu v živote obžalovanej, nahrádzala jej matku a citovo boli na seba naviazané. Z vypracovaného znaleckého posudku z odboru A. a farmácia, odvetvie T., znalec okrem iného s istotou skonštatoval, že v čase od XX. až do XX. augusta XXXX bola u obžalovanej prítomná akútna reaktívna psychická porucha, ktorou bola krátka depresívna reakcia, smútková reakcia na úmrtie starej matky, ktorá bola u obžalovanej spojená najmä s reaktívnym smútkom, depresiou a afektívnou labilitou. A. skonštatoval, že obžalovaná vedela rozpoznať protiprávnosť svojho konania v miere ľahko, nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej, toto svoje konanie mohla ovládať v miere zmenšenej podstatne, forenzne významne, pričom na forenzne významnom zmenšení ovládacích schopností sa nie zanedbateľne podieľala aj L. depresívna reakcia na úmrtie starej mamy. T. názoru súdu túto relevantnú okolnosť (strata najbližšej vzťahovej osoby obžalovanej), ako aj ďalšie okolnosti prejednávanej trestnej veci (a to, že obžalovaná a poškodená mali medzi sebou bližší intímny vzťah, pričom ich vzťah bol v čase pred skutkom narušený, dochádzalo medzi nimi často ku konfliktom a hádkam, a zároveň im bola z dôvodu šíriaceho sa koronavírusu nariadená karanténa, ktoré skutočnosti rovnako negatívne ovplyvňovali psychické prežívania obžalovanej) a tiež skutočnosť, že obžalovaná sa ku skutkom priznala a svoje konanie oľutovala, je potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré prekračujú bežné hranice inak priznávaných poľahčujúcich okolností a ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej M. zákonom, nakoľko má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
A. všetkých v konaní zistených a preukázaných skutočností, a zároveň rešpektujúc ustanovenie § X9 odsek 3 písmeno e) M. zákona súd ustálil, že trest odňatia slobody vo výmere XX mesiacov (znížený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby XX mesiacov) je vzhľadom na spôsob spáchania trestných činov, ich následky, zavinenie, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti nápravy, trest primeraný.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na okolnosti prípadu a tiež s prihliadnutím na osobu obžalovanej, jej doterajší život (1/ obžalovaná nemá v odpise registra trestov žiaden zápis, 2/ vo výpise priestupkov má obžalovaná jeden zápis, 3/ počas výkonu väzby je jej správanie na požadovanej úrovni), súd ustálil, že v danom prípade na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, a preto výkon trestu odňatia slobody vo výmere XX mesiacov súd obžalovanej na primeranú skúšobnú dobu v trvaní XX mesiacov podmienečne odložil, a to za súčasného uloženia probačného dohľadu a primeraným obmedzení a povinností.
T. ukladaní obmedzenia spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok súd vychádzal z vykonaného dokazovania (keď z vykonaných výpovedí vyplynulo, že obžalovaná užívala spoločne s poškodenou v nadmernom množstve alkoholické nápoje), najmä však zo záverov znaleckého posudku, v zmysle ktorého síce u obžalovanej nebola konštatovaná závislosť od alkoholu, avšak k užívaniu alkoholu je obžalovaná nekritická, iba hypoteticky uvažované liečenie odmieta, pričom pod vplyvom alkoholu môže u obžalovanej dochádzať k oslabovaniu racionálnych zábran, k výbušnému či agresívnemu konaniu.
A. súd opätovne vychádzajúc zo zistení znaleckého dokazovania o osobnosti obžalovanej (obžalovaná po úmrtí starej matky trpela reaktívnou psychickou poruchou, ktorou bola krátka depresívna reakcia, smútková reakcia na úmrtie starej matky, ktorá bola u obžalovanej spojená najmä s reaktívnym smútkom, depresiou a afektívnou labilitou, pričom tento psychický stav obžalovanej aj vzhľadom k životnej situácii, v akej sa obžalovaná aj s poukazom na výkon väzby nachádza, môže pretrvávať) dospel k záveru o dôvodnosti, opodstatnenosti a potrebe uloženia povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.
C. vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania o osobnosti obžalovanej, a to tých, že agresívne a zlostné správanie nie je osobnosti obžalovanej cudzie, pod vplyvom alkoholu môže dochádzať u obžalovanej k oslabovaniu racionálnych zábran, k zvýrazňovaniu sociálne nežiaduceho správania, najmä afektívnej lability, zvýšenej dráždivosti, výbušnosti a tiež aj agresivity, súd obžalovanej uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
A. súd vzhľadom k potrebe ochrany poškodenej pred prípadným ďalším útokom (či už slovným alebo fyzickým) zo strany obžalovanej, uložil obžalovanej vo vzťahu k poškodenej E. L. primerané obmedzenia a povinnosti špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku. L. má za to, že uložený trest odňatia slobody s podmienečných odkladom jeho výkonu, uložený probačný dohľad a tiež uložené primerané obmedzenia a povinnosti, napĺňajú základné funkcie trestu v zmysle trestného práva, sú vhodnými prostriedkami generálnej i individuálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti a zároveň vhodným a účinným spôsobom prispejú k resocializácii osobnosti obžalovanej.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu ho treba doručiť a ak sa vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, jeho oznámením je až jeho doručenie. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.