Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-6-2020.pdf
PDF · 71.83 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v právnej veci navrhovateľa: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX B. a oprávnenej z výživného: R. F., nar. XX.XX.XXXX, K P. XX, XXX XX J. nad G. - X., I. republika, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. X. povinnosť Z. F., nar. XX.XX.XXXX voči R. F., nar. XX.XX.XXXX, určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11P/95/2017 - 63 z 27.02.2018, právoplatný 27.02.2018, vo výške 150,00 eur mesačne, sa zrušuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Trnava dňa 13.02.2020, domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči dcére určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11P/95/2017 - 63 z 27.02.2018, ktorá dňa 31.01.2019 ukončila štúdium a od 21.06.2019 je zamestnaná v BM ČESKO, s. r. o. s miestom výkonu práce: baumax, Ústí nad Labem, k čomu súdu predložil aj predmetnú pracovnú zmluvu z 21.06.2019.
2. Okresný súd Zvolen dňa 03.03.2020 postúpil vec Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému na konanie.
3. Oprávnená z vyživovacej povinnosti v písomnom vyjadrení k návrhu z 28.12.2020 uviedla, že súhlasí so zrušením výživného, ako aj s rozhodnutím vo veci bez jej prítomnosti a nariadenia pojednávania.
4. Navrhovateľ súdu oznámením z 02.02.2021 uviedol, súhlasí so zrušením výživného, ako aj s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti a nariadenia pojednávania.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, pretože strany žiadali súhlasne rozhodnúť bez ich prítomnosti a nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
8. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné sa živiť. Veková hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením štúdia toho istého stupňa a z toho hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Zmena rozsudku alebo dohody schválenej súdom novým rozsudkom môže byť vydaná len na návrh oprávneného. To neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťaťa, ktoré môže byť zmenené aj bez návrhu.
10. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa otca na dcéru, ako osobu oprávnenú z výživného, je dôvodný, a to nielen z dôvodu, že oprávnená z výživného s týmto súhlasila, ale aj z dôvodu, že pre ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti nie je, vzhľadom na jej schopnosť samostatne sa živiť, právny ani skutkový základ.
11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Táto lehota, podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v čase odo dňa účinnosti tohto zákona t. j. od 19.1.2021 do 28.2.2021, neplynie.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.