Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/4/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa rodičov - matky: H. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom W.. K. XXXX/X F., t.č. bytom E. XX, L. XXXX, U. L. a otca: A. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom U. M. XXX, U. I. H., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu F. zo dňa 30. júna 2020 č.k. - 60, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a zastavil konanie. Nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , a , článku 1 ods. 1, ods. 2, článku 2 ods. 1, ods. 2, článku 5 ods. 2, článku 24 Dohovoru o právomoci a o uznývaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 30.10.2007 (M. dohovor).

1.1. Uviedol, že vo veci postupoval podľa Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 30.10.2007 (M. dohovor), ktorý sa vo vzťahu k U. uplatňuje od 01.01.2010 s poukazom na skutočnosť, že U. nie je členom Európskej únie a nie je možné v konaní o zníženie výživného uplatniť Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.

1.2. Dospel súd k záveru, že bydlisko, resp. obvyklý pobyt maloletého D. je v U.m kráľovstve, kde maloletý so svojou matkou žije a navštevuje tam základnú školu, pričom tunajší súd nemôže založiť svoju právomoc podľa čl. 24 M. dohovoru, pretože matka maloletého namietla absenciu právomoci súdu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nebola založená právomoc konať a rozhodnúť vo veci zníženia výživného na maloleté dieťa. Pre nedostatok tejto procesnej podmienky, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania, konanie zastavil.

2. Otec podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že Okresný súd Topoľčany má právomoc vo veci konať, pretože maloletý je občanom Slovenskej republiky a posledná úprava výživného bola Okresným súdom Topoľčany. Tvrdil, že ani matka ani on neovládajú nórsky jazyk ani nórsku legislatívu, podľa ktorej sa ani nemôžu riadiť a už vôbec nie, keď ide o maloleté dieťa. Mal za to, že súd nesprávne konanie zastavil a žiadal, aby vo veci rozhodol. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správne.

5. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 13.01.2020 otec maloletého doručil súdu návrh na zníženie výživného, pretože je cca rok práceneschopný a jeho zdravotný stav mu neumožňuje nájsť si prácu. Podal žiadosť o poberanie invalidného dôchodku. Finančne mu pomáha matka a maloletému od septembra 2019 posiela 50 eur. Matka zaslala vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedla, že spolu s maloletým žijú od 09.10.2019 v U., kde maloletý navštevuje 4. ročník základnej školy. Dňa 04.06.2020 matka maloletého doručila súdu vyjadrenie k výzve, v ktorom namietala absenciu právomoci súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

10. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. vymedzuje právomoc súdov v a 4 . Ustanovenie určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu a nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z .

11. Právomoc je jednou z podmienok konania ( ), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania ( a 10 ) a prípadne aj k súčasnému vyhláseniu o nedostatku právomoci.

12. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia . Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho rozhodnutia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).

13. Podľa , Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

14. Podľa , medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. V danom prípade je právne záväzným predpisom Dohovor o právomoci a uznávaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 30.10.2007 (M. dohovor). Súd prvej inštancie správne uviedol, že je potrebné postupovať podľa tohto Dohovoru, pretože U. nie je členom Európskej únie a preto nie je možné v konaní o zníženie výživného uplatniť Nariadenie Rady 4/2009 z 18. Decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práce, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.

15. Podľa článku 1 ods. 1 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Dohovor“), Dohovor sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci.

16. Podľa článku 5 ods. 2 Dohovoru osobu s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom vo veciach výživného: a) na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo b) na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak je vec výživného spojená s konaním o právnom stave osoby, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov, alebo c) na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností, ak je vec výživného spojená s týmto konaním, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov

17. Podľa článku 24 Dohovoru okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto dohovoru má právomoc súd štátu viazaného týmto dohovorom vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.

18. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu konštatuje, že v predmetnej veci ide o konanie s cudzím prvkom, pretože maloletý sa od 09.10.2019 zdržuje v U. so svojou matkou, kde navštevuje základnú školu a má tam obvyklý pobyt. Vzhľadom k tejto skutočnosti bolo potrebné, aby súd prvej inštancie v rámci skúmania podmienok ex offo preskúmal, či má v predmetnej veci právomoc konať o návrhu otca na zníženie výživného.

19. V konkrétnom prípade súd prvej inštancie správne postupoval, keď aplikoval M. dohovor a to vzhľadom na citované ustanovenia Dohovoru. Rozhodujúcim kritériom pri určení právomoci súdu rozhodovať v konkrétnej veci bolo posúdenie bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, ktorou je v danom prípade maloletý D.

20. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (škola, práca). Súd pri posúdení otázky právomoci a otázky určenia obvyklého pobytu ale musí brať okolnosti každého konkrétneho prípadu.

21. Uvedená otázka je kľúčová aj v danom prípade, keď matka s maloletým D. žije dlhodobo v U., kde maloletý navštevuje aj základnú školu. O. súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v danom prípade správne uviedol, že nemá vo veci právomoc konať a konanie zastavil. O. súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý podrobne ozrejmil skutkové aj právne okolnosti, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a preto na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje ( ).

22. O. súd opätovne poukazuje na kľúčovú otázku zmeny obvyklého pobytu maloletého D.. Námietky otca uvádzané v odvolaní, ktorými namietal, že maloletý je občanom Slovenskej republiky sú v danom smere nedôvodné, pretože rozhodujúcim kritériom podľa Dohovoru je spomínaný obvyklý pobyt maloletého. Jedinou výnimkou, kedy by mohol vo veci konať súd Slovenskej republiky je situácia podľa článku 24 Dohovoru, a teda ak by sa žalovaný (osoba oprávnená z výživného, príp. jeho zákonný zástupca) zúčastnil pojednávania. Matka však uviedla, že vzhľadom na súčasnú situáciu nie je možné, aby na E. pricestovala a pojednávania sa zúčastnila. Matka zároveň namietala právomoc súdu Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že je naplnený predpoklad článku 5 ods. 2 Dohovoru spolu s článkom 24 Dohovoru, a teda právomoc rozhodnúť o návrhu na zníženie výživného má U.

23. O. súd tiež dodáva, že námietka otca, že posledná úprava výživného bola upravená v rozhodnutí, ktoré vydal Okresný súd Topoľčany, nie je dôvodná, pretože toto rozhodnutie bolo vydané v roku 2011, teda v čase keď maloletý s matkou žili a zdržiavali sa na území Slovenskej republiky.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ).