Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/25/2024

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/ XX, XXX XX E., toho času bytom F. XX, XXX XX E., proti žalovanému G. H., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom G. E., XXX XX E., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý : n e v s t u p o v a ť na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec E., okres E., zapísané na LV č. XXXX, evidované Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, do bytového domu a spoločných priestorov súpisné číslo XXX na parcele registra „C“, parcela č. XXXX, druh stavby: bytový dom, vchod F. XX a do bytu č. XX na 4. poschodí ako aj na pozemky pred a za týmto bytovým domom, n e v s t u p o v a ť na pracovisko žalobkyne – CAFE RESTAURANT CASTELLO Rožňava, I. J. XX, XXX XX E., z d r ž a ť sa kontaktovania žalobkyne, a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou a n e p r i b l i ž o v a ť s a k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje, a to až do právoplatného skončenia trestného konania vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Rožňave, odbor poriadkovej polície, Obvodnom oddelení Policajného zboru v Rožňave pod spisovou značkou ČVS: ORP – 137/RV- RV-2024.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa 09.04.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje, aby nevstupoval do bytového domu súpisné číslo 425 a jeho spoločných priestorov a do bytu č. XX na 4. poschodí, vchod F. XX, v katastrálnom území E., obec E., okres E. evidovaný na LV č. XXXX a na pozemky pred a za týmto bytovým domom, aby nevstupoval na pracovisko žalobkyne - CAFE RESTAURANT CASTELLO E. I. J. XX, XXX XX E., aby sa zdržal kontaktovania žalobkyne, a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou a priznal jej náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že žalovaný je jej bývalým druhom. Mali spolu asi ročný partnerský vzťah, ktorý ukončila pre násilné správanie sa žalovaného voči jej osobe a jeho nadmerné

požívanie alkoholu. Žalovaný žil s ňou v spoločnej domácnosti od 01.10.2023 v ňou prenajatom byte č. XX na 4. poschodí v bytovom dome H. C. XXX/XX na pozemku na pare. XXXX na F. K. C. XX L. E., a to na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 30.9.2023, ktorej doba trvania bola predĺžená do 31.12.2024. Odkedy sa spolu nasťahovali do spoločnej domácnosti v októbri 2023 násilné správanie sa žalovaného sa voči nej začalo stupňovať a vystupňovalo sa v čase kedy mu oznámila, že chce ukončiť ich vzťah a požiadala ho, aby sa vysťahoval z bytu. Tesne pred vykázaním žalovaného políciou sa správal ku nej násilne prakticky každý deň. Žalovaný je závislý na alkohole, keď ho nemá tak sa trasie a musí sa napiť. Myslí si, že v minulosti sa bol aj z tejto závislosti liečiť. V čase kedy spolu žili ju žalovaný izoloval od jej rodiny. Keď išla za svojimi vnúčatami do Ochtinej tak po návrate domov boli dvere bytu zamknuté a žalovaný ju odmietal pustiť dnu do bytu. Keď išla k svojmu otcovi alebo sestre, tak jej žalovaný vyvolával, vypisoval, že kde je a hovoril, aby tam už ostala a nevracala sa. Žalovaný je extrémne žiarlivý a vníma ju ako svoj majetok. Vyhrážal sa jej, že ak ho opustí tak ju oberie o prácu a bude bez peňazí. Nadáva jej aj vulgárne, hanlivo sa o nej vyjadruje aj pre jej rómsku etnicitu, čo je pre ňu zvlášť ponižujúce. Keď išla do práce, tak žalovaný niekedy išiel s ňou, inokedy ju čakal. Pracujem ako pomocná sila v kuchyni v CAFE RESTAURANT CASTELLO na nám. Baníkov 13 v Rožňave. Väčšinou keď pracovala, tak žalovaný pil alkoholické nápoje. Keď bol opitý, tak obvykle rozprával celú noc, preto nemohla spať a potom bola unavená, keď potrebovala ísť do práce. Žalovaný za ňou často chodil do práce, aj keď mu povedala, že musí pracovať a nemá priestor sa s ním vybavovať. Žalovaný to nerešpektoval, dal si ju zavolať z kuchyne čašníčkami. Písal jej veľa správ, pokračuje v tom prakticky dodnes. Keď mu povedala, že chce vzťah ukončiť tak písomnú komunikáciu, elektronickú komunikáciu a aj počet telefonátov ešte v ostatnom čase zintenzívnil. Ak mu aj neodpovedala, tak hneď volal alebo rovno prišiel. Žalovaný ju potreboval kontrolovať. To, že žalovaný pravidelne chodil za ňou na pracovisko, či vkuse vypisuje správy alebo volá jej už vytkol aj zamestnávateľ. Žalovaný dokonca vyžadoval, aby mu z práce posielala fotky dokumentujúce to, čo práve urobila, napr. že umyla riad, ošúpala zemiaky a pod. Žalovaný ju aj fyzicky napádal, udieral a škrtil. Raz mala väčšiu odreninu, modrinu na ruke. Dňa 1. marca 2024 ju žalovaný udrel cez vankúš do spánkovej oblasti. Mala potom bolesti, tak bola na lekárskom ošetrení, z ktorého lekárske správy zaslala súdu v prílohe tohto návrhu. Zistila, že má doma ostré náboje. Vystrašilo ju to, tak zavolala políciu, ktorá mu ich dňa 02.03.2024 aj zaistila, o čom jej vydali potvrdenie. Žalovaný sa jej tiež vyhrážal, že skončí jednou nohou v base. Vyhrážal sa aj svojou samovraždou, hovoril, či sa má zabiť, že má u mamy v pivnici lano, na ktorom sa môže obesiť. Raz keď jej povedal, že sa zabije, tak z obavy, že tak urobí skryla všetky kuchynské nože. A volala vtedy aj záchranku. Žalobkyňa opakovane volala políciu, potom ako sa ku nej žalovaný správal násilne, no polícia so ňou nikdy žiadne oznámenie nespísala, a to ani vtedy keď im hovorila, že ju žalovaný fyzicky napadol a opľul do tváre. Polícia zakaždým žalovaného vyhodila z bytu. Chcela so žalovaným vzťah ukončiť, no neustále jej vypisoval a vyvolával, písal, že ju miluje, že sa zmení a pod. Písal jej strašne veľa správ, zasielal rôzne fotografie, nerešpektoval, keď chcela komunikáciu s ním ukončiť. Prenasledoval ju a chodil za ňou do práce. Bolo a stále je to pre ňu veľmi vyčerpávajúce. Žalovaný dňa 25.03.2024 opäť prišiel za ňou a čakal ju po práci, bol opäť pod vplyvom alkoholu. Povedala mu, že do bytu s ňou v takom stave nepôjde, že ho do bytu nepustí. On to odmietal akceptovať. Volala na políciu, aby zobrali žalovanému kľúče od bytu, že ho do bytu nepustí. Polícia jej povedala, že nech ho aspoň na noc pustí a ak by sa správal násilne tak má volať policajnú hliadku opätovne. Žalovaný išiel na políciu, že ho nechce do bytu pustiť a za krátko na to bol opäť žalovaný pred bytovým domom. Dňa 26.3.2024 potom ako žalovaný odišiel ráno z bytu mu povedala, tak ako aj opakovane predtým, aby sa už nevracal, že nemá záujem s ním obnoviť vzťah. Zamkla za ním a nechala v zámku kľúč. Žalovaný jej rozhodnutie ukončiť s ním vzťah a neobnoviť spolužitie v spoločnej domácnosti neakceptoval. Vrátil sa a dobíjal sa do bytu, pričom jej vkuse telefonoval. Aj napriek tomu, že mu napísala, že ho do bytu nevpustí, tak žalovaný zavolal políciu, že jej neberie telefón a či je v poriadku. Potom ako prišla policajná hliadka, tak zopakovala, že chce, aby jej žalovaný vrátil kľúče od bytu, čo žalovaný odmietol urobiť, tvrdil, že on má právo bývať v byte, a to aj napriek tomu, že práve žalobkyňa je nájomcom bytu a platí nájomné. Po odchode polície a jej odchode, neskôr opäť vošiel žalovaný do bytu, ja ona zo strachu opäť volala policajnú hliadku. Žalovaný na výzvu polície otvoril bytové dvere a následne ešte v prítomnosti zasahujúcej hliadky uviedol, že: „čo sa stane ak ju zabijem?“ Zasahujúca policajná hliadka následne žalovaného vykázala z bytu. V zmysle ust. o obetiach trestných činov o vykázaní žalovanej z obydlia bolo políciou informované Intervenčné centrum Fenestra, ktoré ju následne kontaktovalo a poskytlo jej krízovú intervenciu a odbornú pomoc, vrátane právnej pomoci pri spísaní tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 25.03.2024 podal žalobkyňa aj trestné oznámenie na políciu, že ju žalovaný prenasleduje a vyhráža sa jej aj smrťou, toto konanie stále prebieha. Odkedy žalovaný bol vykázaný z bytu tak pokračuje v jej prenasledovaní a

vypisovaní množstva správ a telefonátov. Vyvoláva aj v noci. Žalovaný chcel, aby sa stretli mimo bytu, je si vedomý toho, že v byte sa so ňou stretnúť nemôže, no podľa neho si môžu dať niekde nezávislé stretnutie. Žalovaný nerešpektuje ani to, že spoločne s vykázaním z bytu mu bol políciou uložený aj zákaz priblíženia sa ku žalobkyni ako k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50m. Pod zámienkou, že potrebuje veci, ktoré si nechal v byte chcel aj vstúpiť do bytu, čo odmietla a trvala na tom, že môže do bytu vstúpiť jedine v sprievode polície, čo aj následne urobil. Aj polícii prezentovala aktuálne správanie sa žalovaného po jeho vykázaní zo spoločného bytu. Polícia jej odporúčala, aby si žalovaného číslo zablokovala, čo aj urobila, no kvôli svojmu bezpečiu má obavu urobiť tak natrvalo. Navyše jej hovoril kolega, že ho videli prechádzať sa pred jej pracoviskom a ďalší kolega ho videl pred bytovým domom, kde býva. Vzhľadom na vyššie popísané násilné správanie sa žalovaného voči žalobkyni, má za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd podľa ust. § 325 ods. 2 psím, e) f) g) a h) žalovanému zakáže vstupovať do bytu, kontaktovať ju písomne, telefonicky, či elektronickou komunikáciou, vstupovať na jej pracovisko či sa zdržiavať pred ním a približovať sa ku nej na vzdialenosť menšiu ako 50m. Žalobkyňa je presvedčená, že účinným právnym prostriedkom ochrany jej života a zdravia, jej telesnej a duševnej integrity je práve nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budú žalovanému uložené uvedené zákazy. V čase kedy je žalovaný vykázaný z bytu, tak do neho síce nevstupuje (urobil tak len za prítomnosti polície), no komunikuje, že príde po 14 dňoch a naďalej pokračuje v jej prenasledovaní a zasielaním jej množstva správ a telefonátov. Žalobkyňa už nechce mať so žalovaným nič spoločné, nemá záujem pokračovať vo vzťahu s ním a čeliť jeho násilnému správaniu sa voči nej.

3. Súd sa oboznámil s výpisom z katastra nehnuteľností, okres E., obec E., katastrálne územie E., z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na parcele č. XXXX pod súpisným číslom XXX, vchod F. XX, J. C. XX I. X. M. sú N. O., narodená XX.XX.XXXX a D. G., narodený XX.XX.XXXX v pomere 1/2. Titulom nadobudnutia je Uznesenie , D not. 372/2023, Z 446/24-252/24.

4. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 30.09.2023 vyplýva, že bola uzavretá medzi prenajímateľom G. D. narodeným XX.XX.XXXX a žalobkyňou a predmetom nájmu je vyššie uvedený byt č. XX na 4. poschodí evidovaný na LV č. XXXX, s dobou nájmu od 01.10.2023 do 31.12.2023, pričom pod podpismi účastníkov zmluvy je perom dopísané, že zmluva sa predĺžuje do 31.12.2024.

5. Z Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.01.2024 vyplýva, že žalobkyňa pracuje ako pomocná sila v kuchyni s miestom výkonu práce CAFE RESTAURANT CASTELLO Rožňava, pričom pracovnoprávny vzťah bol uzavretý na dobu určitú a to od 01.01.2024 do 31.12.2024.

6. Z lekárskeho potvrdenia z urgentného príjmu zo dňa 01.03.2024 vyplýva, že prišla na ošetrenie po tom čo bola napadnutá partnerom. Dostala cez vankúš jednu facku do tvárovej oblasti vľavo. V bezvedomí nebola, nezvracala, okolnosti si pamätá. RTG lebky AP, bočné + tvárové kosti bez evidentných traumatických zmien na skelete. Predpokladaná doba liečby cca 7 dní, kľudový režim, analgetiká, kontrola o 2-3 dni. V mesiaci marec 2024 absolvovala žalobkyňa 2x kontrolu u traumatológa MUDr. Tomáša Csorbu.

7. Z Potvrdenia o zaistení veci ORPZ v Rožňave zo dňa 02.03.2024 vyplynulo, že žalobkyni boli zaistené 3 náboje, 1 ks slepý náboj, 1 ks náboj 9mm ostrý, 1 ks ostrý náboj 7,62 mm.

8. Z Úradného záznamu o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, odbor poriadkovej polície zo dňa 26.03.2024 vyplýva, že žalovaný bol dňa 26.03.2024 v čase o 16.00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia - bytom G. E. na dobu 14 dní a to z dôvodu že žalovaný najmenej od novembra 2023 doposiaľ poškodenú žalobkyňu dlhodobo prenasleduje v mieste jej prechodného bydliska ako aj v práci, pričom dňa 25.03.2024 bola privolaná hliadka polície, ktorej sa opýtal, že čo sa stane ak ju zabije, následkom čoho došlo u poškodenej k zhoršeniu kvality jej života, bojí sa chodiť von, obáva sa o svoj život a zdravie. Trestné stíhanie bolo začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu a to zadržaním a obmedzením osobnej slobody podozrivej osoby podľa , dňa 25.03.2024 v čase o 13.50 hod. Súd sa oboznámil aj s Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, odboru poriadkovej polície zo dňa 26.03.2024.

9. Z Potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, odbor poriadkovej polície zo dňa 25.03.2024 vyplýva, že žalobkyňa dňa 25.03.2024 oznámila na OO PZ v Rožňave, že ju prenasleduje proti jej vôli jej bývalý priateľ- žalovaný, ktorý sa jej aj vyhrážal smrťou. Konanie je vedené pod ps. Zn. Č. u: ORP-137/RV-RV-2024. Súd vlastnou činnosťou zistil, že Uznesením zo dňa 25.03.2024 bolo začaté trestné stíhanie voči žalovanému za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Rožňave, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru v Rožňave pod spisovou značkou ČVS: ORP – 137/RV- RV-2024.

10. Súd sa oboznámil aj s komunikáciou sms od 01.03.2024 do 27.03.2024 a komunikáciou Messenger od 01.03.2024 do 02.04.2024 vrátane priložených fotografických správ, z ktorých vyplynulo, že žalovaný opakovane vo vysokej intenzite kontaktuje žalobkyňu formou elektronickej komunikácie s rôznorodým obsahom.

11. Na základe predložených listín v súdnom spise, súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

12. Podľa ustanovenia , , , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa ustanovenia , , , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa ustanovenia , , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa ustanovenia , , , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

16. Podľa ,, , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje

odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa ,, , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

18. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.

20. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.

21. Účelom inštitútu nevstupovania do domu alebo bytu pri dôvodnom podozrení z násilia v zmysle je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia a čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu a pod.). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do 24 hodín od jeho doručenia. Povinná osoba je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaná a jeho nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa (komentované znenie Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016)

22. Obsah neodkladných opatrení v zmysle až h) vychádza zo znenia článku 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch ako súd fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má

byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2, písm. e) musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lége podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (komentované znenie Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016)

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

24. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení (resp. a nasl. ), ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( viď ).

25. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď ). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď ).

26. Žalobkyňa svojím návrhom žiadala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd nariadil žalovanému povinnosť podľa , , a . Žalobkyňa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia osvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčila aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

27. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol partnerský vzťah družky a druha, ktorý žalobkyňa ukončila a že títo žijú v spoločnej domácnosti, v byte, ktorý má v nájme žalobkyňa na základe Nájomnej zmluvy. Žalovaný ju opakovane fyzicky a psychicky týral pod vplyvom alkoholu. Žalobkyňa v konaní osvedčila, že žalovaný ju opakovane obťažuje ako v mieste bydliska tak aj na jej pracovisku, fyzicky ju napadol a vyhráža sa jej dokonca smrťou a to v pomerne dlhom časovom období minimálne od novembra 2023. Na základe uvedeného súd má za jednoznačne preukázané, že žalovaný je osobou dôvodne podozrivou z násilia a teda, že používa fyzické násilie proti telesnej integrite žalobkyne, čo je napokon predmetom dokazovania v trestnom konaní a žalobkyňa predložila v konaní lekárske správy, ktoré túto skutočnosť preukazujú a sú predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia . Súd má jednoznačne za preukázané, že žalovaný je osobou dôvodne podozrivou z násilia voči nej a rovnako súd má jednoznačne za preukázané, že správaním žalovaného, ktoré bolo v konaní preukázané by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená, a teda splnila aj predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia , a , ktoré skutočnosti žalobkyňa osvedčila podaním trestného oznámenia zo dňa 25.03.2024, Úradným záznamom o vykázaní zo spoločného

obydlia Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, odbor poriadkovej polície zo dňa 26.03.2024 lekárskymi správami, ako aj početnou elektronickou komunikáciou s fotografiami.

28. Súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a uložiť žalovanému povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti, kde býva a zdržiava sa žalobkyňa, ako aj na pracovisko žalobkyne, nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, a nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky ani elektronickou komunikáciou nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný je osobou dôvodne podozrivou z násilia vo vzťahu ku žalobkyni, ako aj to, že zakázaným správaním žalovaného by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobkyne. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia , , g) a . Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia mal súd za dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súd zároveň poukazuje, že je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Súd má za to, že v zmysle ustanovenia , s poukazom na Dôvodovú správu k návrhu zákona - , len vo výnimočných prípadoch možno nariadiť neodkladné opatrenie na určitý čas, pričom sa preferuje zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnutím súdu, ktorý skonštatuje, že účinky neodkladného opatrenia pominuli. Napriek vyššie uvedenému, súd nariadil neodkladné opatrenie s časovým obmedzením do právoplatného skončenia trestného konania vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa , Tr. zák. vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Rožňave, odbor poriadkovej polície, Obvodnom oddelení Policajného zboru v Rožňave pod spisovou značkou ČVS: ORP – 137/RV- RV-2024 a bez uloženia povinnosti žalobkyni podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a to z dôvodu že predmetným uznesením o nariadení neodkladného opatrenia by malo podľa názoru súdu dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, teda k ochrane telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne až do právoplatného skončenia trestného konania. Súd zároveň s poukazom na citované ustanovenie , poučuje tak žalobkyňu ako aj žalovaného, že môžu podať žalobu vo veci samej ( domáhať sa nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia alebo nároku na navrátenie do pôvodného stavu ) a o právnych následkoch s tým spojených.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a , tak že nakoľko mala vo veci plný úspech, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ,, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.