Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoP-22-2020.pdf
PDF · 143.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú L. práce sociálnych vecí a rodiny K. G. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., K. republiky XXXX/X, zastúpená: Q.. Z. E., advokátkou so sídlom K. G., G. O. X a Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., T. G. Q. XX, zastúpený: U. kancelária X.. J. Q., s.r.o., so sídlom K. G., A. bašta 2, o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, za účasti R. prokurátora K. G., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.10.2019, č. k. 11P/341/2017-586, takto,
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú K. B. do osobnej starostlivosti matky od XX.XX.XXXX a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške XXX,- eur mesačne za dobu od 04.11.2017 do 31. 08.2019 a vo výške 130,- eur mesačne od 01.09.2019 naďalej vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky (výrok I.), s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia (výrok II.). Zročné výživné na maloletú za obdobie od 04.11.2017 do 31.10.2019 vo výške 2.355,- eur zaviazal otca zaplatiť v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc vykonateľnosťou rozsudku (výrok III.). Styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku od piatka od 15:00 hod. do nedele do 15:00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od štvrtka od 15:00 hod. do piatka do 15.00 hod. s tým, že táto úprava nebude platiť počas vianočných sviatkov a počas letných školských prázdnin (výrok IV.), počas letných školských prázdnin každý rok v čase od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a počas vianočných sviatkov každý nepárny rok v čase od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17:00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. (výrok V.). Ďalej rozhodol, že otec je oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia je povinný v určenom čase maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdať a matka je povinná maloleté dieťa na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať (výrok VI. a VII.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VIII.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od 04.11.2017, pričom v čase rozhodovania sa maloleté dieťa nachádzalo v starostlivosti matky. Konštatoval, že v priebehu konania bolo uznesením zo dňa 13.12.2018 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo upravené stretávanie sa otca s dieťaťom tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku od piatka od 18:00 hod. do soboty do 18.00 hod. do právoplatného skončenia konania. Spravujúc sa ustanoveniami § 25 ods. 1, ods. 2, § 28 ods. 1, ods. 2 a § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) mal za to, že návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Nadi bol podaný dôvodne, keď rodičia sa nevedeli o výkone ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Maloletú Naďu zveril do osobnej starostlivosti matky po tom, čo výsledkami vykonaného dokazovania výpoveďami rodičov, ako aj výpoveďou maloletej mal za preukázané, že maloletá sa nachádza v starostlivosti matky, okrem krátkeho času, kedy bola v starostlivosti otca, pričom v starostlivosti matky neboli preukázané žiadne nedostatky a ani otcove tvrdenia, že by matka užívala nemierne alkoholické nápoje. Zo správy zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom na strane oboch rodičov bolo preukázané, že obaja majú vytvorené vhodné rodinné, bytové a sociálne pomery pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú, ktorá sa v čase prítomnosti u matky ako i otca javí komunikatívna, veselá, je vždy riadne zaopatrená, čisto oblečená a jej hygiena je na požadovanej úrovni. Obaja rodičia tiež majú požadované rodičovské schopnosti a kompetencie zabezpečovať starostlivosť o maloletú v miere, ktorá bude priaznivá pre jej zdravý psychický a fyzický vývin, pričom výrazné nedostatky sa odzrkadľujú vo vzájomnej komunikácii rodičov, ktorá je naďalej deštruktívna. Poukázal i na správu z referátu z Poradensko psychologických služieb z ÚPSVaR Nové Zámky, podľa ktorej otec počas konzultácie verbalizoval svoju potrebu adekvátneho sýtenia rodičovskej role, jeho reakcie vo vzťahu k dieťaťu boli sýtené pozitívnymi emóciami a verbalizoval pozitívny citový vzťah k maloletej. Matka kontakt s otcom dieťaťa odmieta z dôvodu nedoriešených a momentálne prebiehajúcich procesov, pričom konzultácia s maloletou bola ovplyvnená jej selektívnou produkciou, ktoré mali striedavo racionálny aj iracionálny charakter a postoje voči otcovi maloletá vyjadrovala šepkaním a zväčša mali negatívny charakter. Poukázal tiež na znalecký posudok Q.. S. O., súdnej znalkyne pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, nachádzajúci sa vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch, v ktorom znalkyňa konštatovala, že maloletá je mimoriadne frustrovaná konfliktom medzi rodičmi a je nevyhnutné, aby sa situácia stabilizovala, pretože konflikty medzi rodičmi v nej vyvolávajú pocity neistoty a tlaku. S ohľadom aj na súhlas otca so zverením maloletej do starostlivosti matky prezentovaný na ostatnom pojednávaní dospel k záveru, že maloletá Naďa je vo veku, kedy potrebuje stabilitu výchovného prostredia a skôr prítomnosť matky ako otca a preto ju zveril do výchovy matky a to odo dňa 04.11.2017, odkedy jej rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Nakoľko skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa nebývajú spolu, neobmedzuje ich rodičovské práva a povinnosti, zároveň rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi následne určil povinnosť prispievať na výživu maloletej Nadi sumou 100,- eur mesačne počnúc dňom 04.11.2017 do 31.08.2019 a od 01.09.2019 vo výške 130,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky a v tejto časti svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 62 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzal pri tom z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako i schopností a možností oboch rodičov. V tomto smere konštatoval, že za obdobie od marca do októbra 2017 priemerný mesačný čistý príjem matky bol 438,20 eur, v mesiaci október 2017 jej boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 415,30 eura a za mesiac november 2017 vo výške 401,90 eura. Matka pracovný pomer u zamestnávateľa skončila dohodou dňa 15. 08.2018 na jej žiadosť a odo dňa 16.08.2018 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bola vyradená dňom 01.10.2018, následne dňa 21.08.2018 uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Walnut s.r.o. Bratislava ako upratovačka, kde do apríla 209 jej priemerný čistý mesačný príjem bol 95,35 eura a za obdobie deviatich mesiacov roku 2019 bol 46,66 eura. Zároveň jej od 01.03.2019 bol vyplácaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 105,90 eura mesačne. Matka s maloletou bývajú v podnájme. Pokiaľ ide o otca, tento v roku 2017 dosiahol netto mesačný príjem 915,24 eura a za posledných dvanásť mesiacov vo výške 1.214,- eur. Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je na materskej dovolenke a poberá materské dávky vo výške 230,- eur mesačne, pričom otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Marekovi Šindlerovi, nar. 23.11.2018. Žijú v podnájme, kde náklady na bývanie v úhrne predstavujú 550,- eur mesačne, vlastní motorové vozidlo a spláca štyri úvery v celkovej výške 250,- eur mesačne. Dospel k záveru, že určené výživné spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky, ktorá bude zabezpečovať aj osobnú starostlivosť o maloletú a s rodinnými prídavkami bude dostatočne pokrývať všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa odráža aj životnú úroveň rodičov. Počiatok vyživovacej povinnosti určil od 04.11.2017, odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a to vo výške 100,- eur mesačne, kedy bol príjem otca nižší a maloletá navštevovala materskú školu, kedy jej odôvodnené potreby boli primerané jej veku a od 01.09.2019 následne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 130,- eur mesačne, kedy maloletá začala navštevovať prvý ročník základnej školy, z ktorého
dôvodu sa zvýšili jej potreby v súvislosti so školskou dochádzkou a kedy došlo i k nárastu príjmu otca. Prezentoval názor, že otec môže sumou 130,- eur mesačne prispievať na výživu maloletej vzhľadom na jeho zárobkové možnosti a schopnosti a po zaplatení výživného mu zostane dostatok finančných prostriedkov na pokrytie jeho výdavkov a nebude dotknutá jeho životná úroveň aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Zároveň prihliadol i na to, že otec prispieval na výživu maloletej nákupom oblečenia, zabezpečoval mu do školy školské potreby, zaplatil zálohu na stravu do školy, úhradu za anglický jazyk a družinu za dva mesiace. Ďalej uviedol, že určením výživného od 04.11.2017 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.11.2017 do 31.10.2019 vo výške 2.355,- eur (22 mesiacov x 100 eur + 2 mesiace x 130 eur - 105 eur za úhradu stravného, družiny, angličtiny a školských potrieb vykonanej otcom), ktorý mu povolil zaplatiť v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Mal za to, že takto určená výška splátok na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom. Zároveň upravil i styk otca s maloletou Naďou v súlade s § 25 Zákona o rodine spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia majúc za to, že je to v záujme dieťaťa. S ohľadom na obnovený kontakt otca s maloletou, vek maloletej, jej vzťah k otcovi ako i deštruktívnu komunikáciu rodičov takto upravený styk považoval za primeraný na to, aby sa medzi otcom a dcérou rozvíjal a upevňoval cit spolupatričnosti a otcovi bol zachovaný jeho riadny a pravidelný kontakt s dieťaťom. O trovách konaniach rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2016 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Tento rozsudok odvolaním napadol otec domáhajúc sa ním jeho zrušenia, alternatívne jeho zmeny a zverenia maloletej Nadi do jeho osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti matke prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne s tým, že zročné výživné je povinná zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným a upraviť styk matky s maloletou zhodne, ako bol upravený jemu napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Dôvodil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prioritne poukázal na rozsiahle dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že o maloletú sa od narodenia staral výlučne sám, dokáže jej zabezpečiť stabilné prostredie pre jej výchovu a harmonický vývoj, postarať sa o ňu, pričom matka o dieťa od narodenia neprejavovala žiaden záujem a začala sa oň zaujímať až po tom, čo opustil spoločnú domácnosť z dôvodu správania a konania matky a s cieľom zabezpečiť maloletej bývanie a prostredie vhodné pre jej výchovu. Matka počas konania nespolupracovala ani s organizáciou TENENET, bránila mu v akomkoľvek kontakte sa maloletou a to až do doby výkonu nariadeného neodkladného opatrenia a počas celého konania mala snahu navodiť dojem, že dieťa má z neho strach a nechce sa sním stretávať, ktoré tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé. Uviedol, že s maloletou mal vytvorené stabilné citové väzby, ktoré sa matka snažila negatívne ovplyvniť zamedzovaním jeho kontaktu s dieťaťom a za týmto účelom matka oznámila i nepravdivé absurdné tvrdenia, ktoré boli predmetom konania vedeného na OR PZ Nové Zámky vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ako i zločinu sexuálneho zneužívania a prečinu sexuálneho zneužívania, ktoré však bolo zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. V rámci trestného konania bolo vykonané i znalecké dokazovanie a ustanovenou znalkyňou Mgr. Katarínou Bielikovou bolo konštatované, že maloletá má snahu vyhovieť rodičovi, u ktorého sa momentálne nachádza. Akcentoval, že opakovane počas konania poukazoval na skutočnosť, že matka nie je schopná zabezpečiť maloletej riadnu výchovu, čo vyplynulo aj zo záverov psychologického vyšetrenia v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch zo dňa 19.06.2018, podľa ktorých pripravenosť maloletej k zaškoleniu v septembri 2018 v základnej škole je problematická, s odporúčaním odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok. V tejto súvislosti vyzdvihol, že pokiaľ maloletá bola v osobnej starostlivosti matky nenavštevovala predškolské zariadenie, bola z materskej školy odhlásená a matka odignorovala aj upozornenie riaditeľky materskej školy, že pokiaľ maloletá nebude mať vykázaný potrebný počet hodín odbornej prípravy, nebude môcť nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky. Mal za to, že matka nie je schopná dbať na riadnu výchovu maloletej, čo sa negatívne odzrkadľuje na jej vývoji a to aj pokiaľ ide o zabezpečenie pravidelného režimu a racionálneho stravovania sa, o čom svedčí aj hospitalizácia maloletej v nemocnici z dôvodu prejedenia sa gumovými medvedíkmi. Naviac mu bolo oznámené učiteľkou základnej školy, ktorú maloletá navštevuje, že v škole kradne. Prezentoval názor, že v konaní nebolo preukázané, že by bol problém vo vzťahu medzi ním a maloletou, tento bol deklarovaný len matkou, avšak po tom, čo na základe výkonu rozhodnutia bolo mu umožnené stretávať sa s maloletou, táto sa správala spontánne, zo stretnutí sa tešila, dožadovala sa i dlhšieho stretávania a chcela zostať u neho. Aj preto navrhol vykonať znalecké dokazovanie na zistenie predpokladu rodičov vychovávať maloletú a preukázania,
že maloletá je ovplyvňovaná negatívne matkou, ktoré súd nevykonal a nevysporiadal sa v odôvodnení rozhodnutia s dôvodmi, prečo tak neučinil. Rovnako tak neboli súdom vykonané ani ďalšieho jeho návrhy na doplnenie dokazovania zabezpečením správy zo základnej školy, ako i výsluchom svedkyne Beáty Krajčovičovej, ktorá bola spôsobilá vyjadriť sa k otázke starostlivosti matky o maloletú. Vo vzťahu k súdom určenej vyživovacej povinnosti uviedol, že matke spočiatku posielal výživné na maloletú, ktoré sa mu vrátilo ako neprevzaté, napriek tomu pri náhodnom stretnutí jej nakúpil veci, snažil sa posielať oblečenie a potrebné veci, zabezpečil jej mobilný telefón, školské potreby ako i školskú tašku, čo však nebolo súdom zohľadnené. Spochybnil i matkou uvádzané náklady na maloletú, ktoré označil za podstatne nadhodnotené, za markantný označil rozdiel medzi príjmami a výdavkami matky, ktoré má údajne dlhodobo financovať prostredníctvom úspor od svojej rodiny, najmä od svojej matky dôchodkyne, čo považoval za nepravdepodobné. Tvrdil, že mesačné výživné vo výške 230,- eur, ktoré by mal uhrádzať nie je v jeho ekonomických možnostiach, s ohľadom na jeho novú vyživovaciu povinnosť a skutočnosť, že jeho partnerka je na materskej dovolenke, preto je nútený zabezpečovať náklady v domácnosti zo svojho príjmu. Tieto má na bývanie vo výške 550,- eur mesačne, úvery vo výške cca 320,- eur mesačne, pochádzajúce z obdobia spolužitia s matkou a použité na zariadenie domácnosti, ktoré matka doposiaľ užíva, na pohonné hmoty v súvislosti s dochádzkou do zamestnania a za maloletou vo výške cca 60,- eur mesačne ako i jeho bežné potreby (strava, oblečenie, mobilný telefón, hygienické potreby), ktoré rovnako tak neboli súdom zohľadnené a ktoré mu neumožňujú participovať na výžive maloletej výživným vo výške 230,- eur mesačne bez ohrozenia jeho životnej úrovne.
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a správny potvrdiť.
5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukazujúc na svoje doterajšie vyjadrenia ako aj písomné správy podané v rámci konania navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť.
6. Okresná prokurátorka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a správne vo všetkých jeho výrokoch majúce základ vo vykonanom dokazovaní. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti označila za odôvodnené, keď na strane matky neboli preukázané žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by vylučovali jej schopnosti alebo možnosti poskytovať maloletej potrebnú starostlivosť a maloletú riadne vychovávať. V súvislosti s odvolaním otca poukázala na správu z psychologického a diagnostického vyšetrenia maloletej zo dňa 19.06.2018, ktorá za evokačný moment u maloletej zistenej dominujúcej emočnej nestability, pre ktorú jej bol odporučený odklad školskej dochádzky, určila nie limity v schopnostiach matky ale disharmonickú situáciu v rodine. Konštatovala, že odrazom tejto situácie bola preukázaná absencia konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi, ich rozdielny prístup a spochybňovanie danosti matky zo strany otca, pričom absencia konštruktívnej komunikácie mala negatívny dopad na stretávanie otca s maloletou, čo si vyžiadalo realizáciu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo strany Úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky smerujúcich k stabilizácii vzťahov. Tomuto smerovaniu zodpovedá súdom určená úprava styku, ktorá vytvorila pravidelný rámec jeho stretávania s maloletou, aktuálne v rozsahu adekvátnom pre zachovanie a ďalšie budovanie ich vzájomného vzťahu. Prezentovala názor, že ochrane záujmu u maloletej, ktorá je v predmetnej veci prioritná, je jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, u ktorej má vytvorené svoje zázemie. Za záujmom maloletej zodpovedajúce považovala aj určenie výživného, ktorého výška zodpovedá potrebám maloletej, pričom otcom vyčíslená suma 230,- eur, ktorá má neprimerane zaťažovať jeho výdavky zahŕňa splátky zročného výživného v sume 100,- eur za obdobie od 04.11.2017 do zaplatenia, ktorá povinnosť mu bola súdom správne a dôvodne určená. Žiadala preto napadnutý rozsudok potvrdiť.
7. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania, pretože matka ako aj kolízny opatrovník zotrvali na svojich vyjadreniach prezentovaných pred súdom prvej inštancie. S vyjadrením okresnej prokurátorky sa nestotožnil z dôvodov špecifikovaných v jeho odvolaní. Osobitne vyzdvihol, že matka žiadnym spôsobom nezabezpečuje vo vzťahu k nemu sýtenie potrieb maloletej čo vníma pri stretnutiach s maloletou, ktoré sa realizujú len v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia a vyplýva to aj z výpovede matky na pojednávaní dňa 10.05.2019, ako aj výsluchu maloletej. Mal za to, že matka na maloletú nepôsobí výchovne, prispôsobuje sa podľa jej želaní, pričom matka sa zmienila, že maloletú nezvláda, avšak v prípadoch, kedy sa maloletá nachádza v jeho domácnosti jej správanie zodpovedá veku, má vytvorený
riadny režim, ktorý aj dodržiava. U matky maloletá nemá vytvorený stabilný režim a dochádza tak k jej disharmonickému vývinu. Poukázal tiež na to, že od 15.03.2018 sa s maloletou nestretol a ich kontakt bol obnovený až postupne od polovice mája 2019, a napriek ich dlhému odlúčeniu zostali vzájomné citové väzby zachované a v rovnakej intenzite. Za príčinu zistení, pre ktoré psychologička odporúčala odklad povinnej školskej dochádzky maloletej o jeden rok označil zanedbanie povinnej predškolskej dochádzky maloletou, na ktorej trval, avšak v dôsledku odlúčenia maloletej od neho maloletá predškolské zariadenie nenavštevovala a matka ju zo škôlky odhlásila. Mal za to, že pokiaľ matka maloletú odhlásila zo škôlky bolo jej povinnosťou zabezpečiť maloletej nadobúdanie nevyhnutných schopností a zručností, ako v prípade riadnej návštevy predškolského zariadenia. Konštatoval, že zo strany matky ako rodiča, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloletá nachádza, nedochádza k sýteniu potrieb maloletej ako vo vzťahu k nemu, tak i vo vzťahu k návšteve materskej škôlky, preto výchova matky je v tomto smere nedostatočná, rovnako tak mu je znemožnená telefonická komunikácia s maloletou. K výške súdom určenej vyživovacej povinnosti na doplnenie uviedol, že matka deklarovala, že s maloletou býva v podnájme, za ktorý uhrádza nájomné vo výške 250,- eur mesačne, avšak z výpovede maloletej vyplynulo, že s nimi v spoločnej domácnosti býva i sestra matky a stará matka maloletej, na ktorú skutočnosť výška vyživovacej povinnosti nereflektuje.
8. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§65-67 CMP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Predmetom tohto konania je návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Nadi Šindlerovej, nar. 24.01.2012, ktorým sa domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 350,- eur mesačne počnúc dňom 04.11.2017 a úpravy styku otca s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 13:00 hod. do 18:00 hod. Rovnako tak návrh otca, ktorým požaduje maloletú Naďu zveriť do jeho starostlivosti bez určenia výživného matke a úpravu styku matky s maloletou každý nepárny víkend do piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pôvodne vedený pod sp. zn. 7P 347/2017. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27.11.2017, č.k. 11P 341/2017-20 boli obe prv samostatne vedené konania spojené na spoločné konanie.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
12. Citované zákonné ustanovenie vychádza zo zásady a výslovne zdôrazňuje, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením a umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Ak však rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, t. j. nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a zároveň nedôjde medzi nimi k takejto dohode, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Pri svojom rozhodovaní berie do úvahy identické kritéria ako pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na dobu po rozvode podľa § 24 Zákona o rodine. Najmä však záujem mal. dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Je preto nevyhnutné, aby súd
pri zohľadnení všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, rozhodol o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Na tom nemôže nič zmeniť ani to, že rodičia nie sú schopní sa na takomto usporiadaní sami dohodnúť.
13. Rovnako tak úprava styku rodičov, ktorí nežijú s maloletým dieťaťom, ako špeciálna zložka rodičovských práv a povinností je inštitútom, pri ktorom zákonodarca preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi a do tejto úpravy zasahuje len v špecifických a neštandardných situáciách, keď sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť. V takomto prípade upraví styk rodičov s mal. deťmi súd, postupujúc v intenciách ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré ako rozhodujúcu podmienku pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností preferuje rešpektovanie práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Až od tejto podmienky sa odvíjajú ostatné kritéria pre posudzovanie záujmov maloletého dieťaťa, a to s ohľadom najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a s ohľadom na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Právo styku rodičov s ich maloletými deťmi je totiž významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a vyplýva i z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, mimo iného i čl. 9 ods. 3, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú jeho zmluvnou stranou uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
14. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že maloletá Naďa pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí spolu od novembra 2017 nežijú, pričom k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dohodou rodičov nedošlo. Tým bol daný dôvod pre postup súdu v intenciách § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ako to dôvodne učinil i súd prvej inštancie, ktorý na základe riadne zisteného skutkového stavu, vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie i jasne, výstižne a v potrebnom rozsahu odôvodnil, keď ustálená judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia a špecifická odpoveď sa vyžaduje len ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje na konštatovanie správnosti jeho dôvodov.
15. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými bolo v konaní preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové a materiálne podmienky pre výchovu dieťaťa, u žiadneho z nich neboli zistené nedostatky, ktoré by im bránili v starostlivosti o dieťa a maloletá má k obom rodičom vytvorený blízky citový vzťah. Maloletá od prerušenia spolužitia rodičov je v osobnej starostlivosti matky s výnimkou necelých dvoch mesiacov, kedy bola v opatere otca. Styk otca s maloletou sa v súčasnosti realizuje v zmysle uznesenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.12.2018, č.k. 11P/341/2017-424, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a týmto bol styk otca s maloletou Naďou upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku od piatka od 18:00 hod. do soboty do 18:00 hod. a dňa 25.12.2018 od 09:00 hod. do 18:00 hod. a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Za situácie, že obaja rodičia požadovali maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, bolo potrebné z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa posúdiť do osobnej starostlivosti ktorého z rodičov má byť zverená. Odvolací súd osvojac si skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tomto smere, ktoré duplicitne opakovať nebude, a na ktoré preto len poukazuje v zhode so záverom súdu prvej inštancie má za to, že s ohľadom na osobitosti daného prípadu je v záujme maloletej Nadi jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. V tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že existencia bezosporu deštruktívnej vzájomnej komunikácie rodičov, ich tendencia negatívnych vyjadrení na osobu druhého rodiča a snaha riešiť svoje konflikty prostredníctvom maloletej naďalej pretrváva, a to i po intervenciách vykonaných referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky a po podrobení sa súdom nariadenému výchovnému opatreniu - sociálnemu poradenstvu prostredníctvom TENENET o.z. Senec. Obaja rodičia pre neschopnosť vzájomnej tolerancie tak, akosi „pozabudli“ na opravdivý záujem maloletej, hoci verbálne ho obaja prezentujú ako svoju prioritu. V záujme maloletej z hľadiska jej budúceho zdravého vývinu totiž nemôžu byť konfliktné situácie rodičov a ani negatívne pôsobenie jedného rodiča na vzťah maloletej k druhému rodičovi, z ktorého konania sa navzájom obviňujú. Nemožno preto nepodotknúť, že maloletá Naďa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi tak, aby pre ňu vytvorili prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne. Len rodičia sú totiž zodpovední za to, aby následky ich vzájomných
konfliktov neprenášali na dcéru a nepoužívali ju ako nástroj boja proti druhému rodičovi. Javí sa však, že rodičia si túto zodpovednosť neuvedomujú, keď ich doterajšie konanie tomu nenasvedčuje, čo nachádza už svoj negatívny odraz i na psychickom vývine maloletej Nadi, čo bolo konštatované už v znaleckom posudku znalkyne z odboru psychológia odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Mgr. Kataríny Bielikovej č. 42/2018, ktorý znalkyňa podala v rámci trestného konania. Okrem iného znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že maloletá Naďa má v dôsledku snahy vyhovieť rodičovi, u ktorého sa práve nachádza, tendencie k skresľovaniu prežitých okolností a bohatou fantazijnou činnosťou uniká od ťaživej reality konfliktného matrimónia do sveta fantázie. Jej potreba pokoja bezpečných a láskavých vzťahoch nie je dostatočne uspokojená a v prípade, že rodičia budú svoje konflikty naďalej riešiť prostredníctvom maloletej predpokladá, že dôjde k neurotizácii až disharmonickému vývinu jej osobnosti. Je preto nevyhnutné apelovať na oboch rodičov, aby uprednostnili ozajstný záujem maloletého dieťaťa nad svojimi záujmami a vzájomnou averziou a pokúsili sa v otázkach súvisiacich s výchovou maloletej dospieť k modelu, v ktorom bude prvoradý záujem ich dcéry. Obom rodičom totiž musí byť absolútne zrejmé, že pri vzájomnej nespolupráci a neschopnosti komunikovať a tolerovať sa, idú v konečnom dôsledku len proti záujmu svojho dieťaťa, ktorému tým odopierajú právo na pokojné, vzájomnými konfliktmi svojich rodičov, nezaťažené detstvo a dospievanie. S ohľadom na tieto zistenia pre zdravý psychický, citový a fyzický vývin maloletej je tak prioritné zabezpečiť stabilitu jej výchovného prostredia, ktoré naposledy od 15.03.2018 je neprerušovane realizované u matky. Pokiaľ otec pochybuje o schopnosti matky riadne sa o maloletú postarať, v konaní bolo preukázané správami kolízneho opatrovníka, že matka má vytvorené riadne podmienky pre výchovu dieťaťa a v jej starostlivosti doposiaľ neboli zaznamenané nedostatky. Taktiež neboli preukázané tvrdenia otca o alkoholizme matky. Samotná skutočnosť, že starostlivosť matky o dieťa nenapĺňa predstavy otca neznamená, že táto starostlivosť zo strany matky nespĺňa atribúty riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky otca ďalej uvádza, že jeho odvolávka na závery správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Nové Zámky zo dňa 19.06.2018 zo psychologického vyšetrenia maloletej, z ktorých vyvodzuje neschopnosť matky zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa v záujme jej harmonického vývoja, neobstojí. Z tejto správy totiž vyplýva, ako na to dôvodne poukazuje okresná prokurátorka, že pripravenosť maloletej k zaškoleniu je problematická, keď u nej dominuje emočná nestabilita, evokovaná aktuálnou disharmonickou situáciou v rodine, ktorá narúša jej optimálny osobnostný vývin a tým i prognózu optimálne zvládať výchovno- edukačný program v škole. Úvahy otca, že ide o dôsledok výchovy matky sú tak len v rovine hypotetickej, keď z predmetnej správy nevyplývajú. Rovnako tak len v polohe úvah zostali námietky otca, že na rozdiel od neho, u matky nemá maloletá vytvorený stabilný režim v súvislosti s čím dochádza u maloletej k disharmonickému vývinu a matka nepôsobí na ňu výchovne, ktoré bez ďalšieho zostali nepreukázané. Neobstojí ani poukaz otca, že matka nie je schopná na maloletú riadne výchovne pôsobiť v súvislosti s neumožňovaním mu styku s dcérou nad rámec času určeného neodkladným opatrením a neposkytovaním mu informácií o maloletej. V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že i keď komunikácia rodičov bola problematická, dňa 01.12.2018 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletou Naďou, ktorú matka rešpektovala. Podľa nej dňa 09.02.2018 sa styk otca s dieťaťom aj realizoval, následne však otec v dohodnutý deň 11.02.2018 dieťa matke nevrátil, neumožnil jej ani telefonický kontakt s maloletou a to až do 15.03.2018, kedy si matka maloletú prevzala z materskej škôlky, po tom, čo otec dieťaťu návštevu škôlky umožnil. Je viac ako pravdepodobné, že takéto konanie otca vyvolalo u matky negatívnu odozvu a zvrátilo jej počiatočnú ochotu riešiť styk otca s maloletou na základe vzájomných dohôd. Taktiež bolo potrebné zohľadniť aj maloletou ostatne prezentovaný bližší citový vzťah k matke a bez významu nie je ani vyjadrenie otca na poslednom pojednávaní dňa 22.10.2019, že súhlasí, aby maloletá bola zverená do starostlivosti matky s tým, aby sa mohol s maloletou častejšie stretávať. Uvedené skutočnosti, najmä už dlhodobejšie trvajúca stabilita výchovného prostredia maloletej, boli potom v situácii, keď obaja rodiča spĺňajú kritériá riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, rozhodujúce pre zverenie maloletej Nadi do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd dospel preto k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ako i na to nadväzujúci výrok týkajúci sa zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku oboma rodičmi.
16. Za vecne správne považuje odvolací súd i výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa úpravy styku s otca s maloletou Naďou (IV. - VII.). V tomto smere si odvolací súd plne osvojil závery prvoinštančného súdu o potrebe úpravy styku otca s maloletou, ako i rozsah ním zvolenej úpravy, na ktoré preto len odkazuje. I odvolací súd za súladnú so záujmom maloletej považoval súdom prvej inštancie zvolenú úpravu styku, pretože takáto úprava styku otca s maloletým dieťaťom komplexne a
s prihlaidnutím na osobitosti danej veci zachováva právo otca i právo maloletej upevňovať i rozvíjať svoj vzájomný vzťah a vytvára i dostatočný časový priestor na uskutočnenie spoločných akcií a na naplnenie záujmov maloletej. Je tak bez pochybností, že takouto úpravou styku otca s maloletou bude zabezpečený úplný a celistvý rozvoj dieťaťa po všetkých stránkach, keď zároveň v konaní bolo preukázané, že otec má vytvorené všetky podmienky a predpoklady pre plnohodnotnú realizáciu styku v súlade so záujmami dieťaťa. Zároveň úprava styku zohľadňuje i vek dieťaťa, ako aj jeho denný harmonogram.
17. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
21. Preskúmavané rozhodnutie v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú v plnom rozsahu korešponduje citovanej platnej právnej úprave, keď s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania výživné určené súdom prvej inštancie v sume 100,- eur mesačne za obdobie od 04.11.2017 do 31.08.2019 a vo výške 130,- eur mesačne od 01.09.2019 naďalej plne zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov ako aj zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej Nadi, ako i zákonnej zásade, podľa ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Rovnako tak prvoinšatnčný súd správne stanovil i výšku zročného výživného a podmienky jeho zročnosti. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré poskytlo popísanie rozhodujúcich
skutočností, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti otca ako i jeho úvahy v tomto smere, pričom súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal i so všetkými právne relevantnými otázkami vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca. V tomto smere odvolací súd len zvýrazňuje, že matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletej Nadi. V roku 2017 dosiahla čistý priemerný mesačný príjem vo výške 438,20 eura, v roku 2019 jej netto príjem z dohody o pracovnej činnosti činil 46,66 eura netto mesačne a bol jej vyplácaný i preddavok na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 105,90 eur mesačne. Pokiaľ ide o otca, tento v roku 2017 mal priemerný čistý mesačný príjem 915,24 eura a za posledných 12 mesiacov dosahuje netto príjem vo výške 1.214,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má i k ďalšiemu maloletému dieťaťu Marekovi Šindlerovi, nar. 23.11.2018, s ktorým žije v spoločnej domácnosti spolu s matkou tohto dieťaťa, ktorá je na materskej dovolenke a poberá materské dávky vo výške 230,- eur mesačne. Posudzujúc takto zistené pomery na strane všetkých dotknutých osôb v ich vzájomnej súvislosti, výživné určené otcovi preskúmavaným rozsudkom zohľadňuje všetky významné atribúty majúc na zreteli to, že potreby maloletej sú čiastočne kryté prídavkami na dieťa a že matka svojou osobnou starostlivosťou čiastočne vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. V nadväznosti na odvolacie námietky otca je potrebné dodať, že pokiaľ ide o bežné životné náklady maloletej, tieto zodpovedajú úmerne jej veku, čo vzal na zreteľ i prvoinštančný súd, pričom tieto skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné bližšie dokazovať, zvlášť pokiaľ nie sú determinované inými okolnosťami (napr. zlý zdravotný stav, mimoškolské aktivity a pod.), o ktorý prípad u maloletej Nadi nejde. Ani okolnosť, že by s matkou v byte žili prípadne ďalší jej rodinní príslušníci s ohľadom na minimálny príjem matky nemá zásadný význam vo vzťahu k určenej vyživovacej povinnosti otca, práve naopak, svedčí o tom, že matka je odkázaná i na ich finančnú podporu. Súd prvej inštancie správne tiež zohľadnil nárast nákladov maloletej od 01.09.2019, kedy sa dieťa zapojilo do vyučovacieho procesu na základnej škole, s čím súvisel prirodzený nárast potrieb maloletej. I podľa názoru odvolacieho súdu určená výška vyživovacej povinnosti otca s ohľadom na jeho zárobkové pomery nie je spôsobilá ohroziť ani výživu otca a potrieb jeho rodiny, pričom je potrebné zdôrazniť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní ich schopností, možností a majetkových pomerov súd neberie do úvahy výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v intenciách § 52 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže zákonnosť v tomto smere neustanovuje inak.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP). Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP). Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP). Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu