Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-1-2020.pdf
PDF · 170.1 KB
No categories available
16C/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Eleny Kúšovej, v právnej veci žalobcu: Občianske združenie na pomoc spotrebiteľom a ľuďom v núdzi, so sídlom: 044 71 Cestice č. 118, IČO: 50 326 147, práv. zast.: JUDr. Peter Reblán, advokát, 044 71 Cestice 118, IČO: 48 174 297, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom: Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom: Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, v konaní o abstraktnej kontrole, o žalobe na určenie nekalej obchodnej praktiky, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave u r č u j e , že obchodná praktika žalovaného UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, Česká republika, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn. B 3608, pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, sídlo: Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, Slovenská republika, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Po, vl. č.: 2310/B, ktorou pri riadnom uplatnení práva spotrebiteľa na splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti podľa § 18 ods. 1 alebo 2 a nasl. zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neumožní spotrebiteľovi uskutočniť slobodné rozhodnutie, spočívajúce vo voľbe spotrebiteľa alternatívne medzi tým, či žalovaný má v súvislosti s predčasným splatením časti úveru na bývanie: 1. zmeniť (znížiť) výšku anuitnej splátky pri zachovaní konečnej splatnosti úveru na bývanie, alebo 2. zmeniť (skrátiť) konečnú splatnosť úveru na bývanie bez zmeny výšky anuitnej splátky, je nekalou obchodnou praktikou, ktorej p o u ž í v a n i e s a z a k a z u j e.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu ako súdu kauzálne príslušnému sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že: I. obchodná praktika žalovaného, ktorou pri uplatnení práva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zákonnej lehote, čo i len z časti, neumožní spotrebiteľovi bez poplatku, bez sankcie alebo bez náhrady nákladov zaplatiť predčasnú splátku úveru na bývanie vo výške nepresahujúcej 20 % istiny úveru na bývanie, prípadne spotrebiteľa inak obmedzí pri jej zaplatení tým, že na tento účel použije alebo určí iný výpočtový základ, respektíve sumu takejto predčasnej splátky vyčísli z iného výpočtového
základu, než z celkovej sumy istiny úveru na bývanie poskytnutej spotrebiteľovi najmä, ak takéto určenie alebo vyčíslenie vychádza zo „zostatku istiny úveru na bývanie, zostatku dlhu, zostatku úveru na bývanie, zostatku aktuálnej istiny úveru na bývanie“ alebo z obdobného výpočtového základu, ktorý je znížený o splátky istiny úveru na bývanie, je nekalou obchodnou praktikou, ktorej používanie sa zakazuje. II. obchodná praktika žalovaného, ktorou pri riadnom uplatnení práva spotrebiteľa na splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti podľa § 18 ods. 1 alebo 2 a nasl. zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožní spotrebiteľovi uskutočniť slobodné rozhodnutie, spočívajúce vo voľbe spotrebiteľa alternatívne medzi tým, či žalovaný má v súvislosti s predčasným splatením časti úveru na bývanie: 1. zmeniť (znížiť) výšku anuitnej splátky pri zachovaní konečnej splatnosti úveru na bývanie, alebo 2. zmeniť (skrátiť) konečnú splatnosť úveru na bývanie bez zmeny výšky anuitnej splátky, je vzhľadom k § 13 ods. 9 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nekalou obchodnou praktikou, ktorej používanie sa zakazuje. III. žalobca je oprávnený po právoplatnosti rozsudku v mene a na náklady žalovaného zabezpečiť zverejnenie tohto rozsudku Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky so spracovaním ako originálnu textovú službu prostredníctvom jej servisu a webových portálov. IV. žalobcovi prizná plný nárok na náhradu trov konania.
1.1. V podstatných skutkových tvrdeniach žaloby uviedol, že ako organizácia založená na ochranu spotrebiteľa, ktorá je v súlade s ust. zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľadne nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnená chrániť záujmy spotrebiteľov i v oblasti finančného trhu, má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby smerujúcej na ochranu spotrebiteľov v konaní o abstraktnej kontrole.
1.2. Žalovaný je zahraničná banka pôsobiaca na území SR s povolením Národnej banky Slovenska. V rámci svojej podnikateľskej činnosti žalovaný poskytuje alebo sľubuje poskytnúť na území Slovenskej republiky bankové činnosti v podobe úveru na bývanie podľa zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoÚB“) a pri poskytnutí ktorých má postavenie veriteľa. Žalovaného ako veriteľa podľa ZoÚB možno súčasne označiť za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (t. j. za osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), ako aj podľa § 302 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Národná banka Slovenka (NBS) eviduje žalovaného ako subjekt finančného trhu a tento sa nachádza aj medzi tzv. hypotekárnymi bankami. Vyššie uvedené skutočnosti tak preukazujú, že žalovaný je dodávateľom podľa § 301 až § 306 CSP, voči ktorému má a aj môže smerovať žaloba o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia v konaní.
1.3. Žalobca tvrdí, že žalovaný pri poskytovaní úverov na bývanie, v súvislosti s ich predčasným splatením, nekoná v súlade s ust. Smernice 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie, bod 66, čl. 13 ods. 1 písm. k), čl. 25, čl. 44, ktorá je do právneho poriadku SR implementovaná v zákone o úveroch na bývanie, a to v omnoho širšom rozsahu ako bola SR v zmysle uvedeného právneho aktu EÚ povinná. Tento nesúlad a naplnenie podstaty nekalej obchodnej praktiky žalobca videl v nastavení podmienok a v konaní žalovaného ohľadne bezplatného splatenia časti úveru a v súvislosti s ním následnej možnosti voľby spotrebiteľa o výške anuitnej splátky/času trvania úveru.
1.4. Vo vzťahu k možnosti bezplatného splatenia časti úveru žalobca uviedol, že jedným z cieľov ZoÚB, ako vyplýva i z dôvodovej správy, bolo umožniť spotrebiteľovi aj splnenie jeho povinností pred uplynutím zmluvne dohodnutej lehoty, čo sa v zákone odzrkadľuje vo viacerých rovinách (najmä v jeho ust. § 18 ZoÚB). Informáciu o možnostiach úhrady úveru na bývanie, o jeho splatení a informáciu o podmienkach súvisiacich s jeho predčasným splatením, ZoÚB označuje za všeobecnú informáciu poskytovanú pred uzatvorením úverovej zmluvy (§ 5 ods. 7 písm. i/ a j/ ZoÚB). Zákon tiež veriteľovi ukladá povinnosť vypracovať a pravidelne prehodnocovať vnútorné predpisy o určení podmienok pre postupné splácanie úveru na bývanie (§ 8 ods. 32 ZoÚB). Zmluva o úvere musí ako podstatnú náležitosť (ods. 6) obsahovať aj informáciu o práve na splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení úveru na bývanie a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti podľa § 18 (§ 13 ods. 4 písm. v/ ZoÚB). Veriteľ má tiež ďalšie poučovacie povinnosti voči spotrebiteľovi, týkajúce sa predčasného splatenia úveru a podobne.
1.5. Žalobca zistil, že žalovaný pri aplikácii § 18 ods. 2 ZoÚB používa nekalé obchodné praktiky tým, že podľa Obchodných podmienok na poskytovanie úverov na bývanie a hypotekárnych úverov („OPÚB“), vzťahujúcich sa na úverové zmluvy uzavreté do 14.01.2018, v rozpore s § 18 ods. 2 ZoÚB, vedome používa výrazne nižší základ pre výpočet bezplatnej predčasnej splátky úveru, ktorým je „zostatok istiny úveru na bývanie“ namiesto zákonom jasne stanoveného základu, ktorým je „istina úveru na bývanie“, čím žalovaný zneužíva svoje postavenie, poškodzuje práva spotrebiteľov, ich kolektívne záujmy a protiprávne zvýhodňuje seba. Poukázal na to, že kým legislatívny pojem „istina tohto úveru na bývanie“, použitý ako výpočtový základ v § 18 ods. 2 ZoÚB, znamená celkovú výšku úveru na bývanie, ktorý bol spotrebiteľovi poskytnutý na základe úverovej zmluvy (t. j. ide o fixný výpočtový základ, ktorý nie je objektívne možné ani z časti znížiť), žalovaným používaný základ vychádzajúci z pojmu „zostatok istiny“ je variabilný, nestály a v úverových vzťahoch vzniknutých do 14.01.2018 sa nezákonne predlžuje, ale súčasne robí zmluvný vzťah so spotrebiteľom neprehľadným a vopred nepredvídateľným (nemožno od spotrebiteľa požadovať, aby vychádzal z predpokladu, že žalovaný bude postupovať contra legem). Rozdiel medzi pojmami „istina“ a „zostatok istiny“ možno vnímať už z pozície priemerného spotrebiteľa, o to viac je tento rozdiel výrazný pri pohľadávke podnikateľa ako profesionála v predmetnej oblasti jeho pôsobenia.
1.6. Uplatňovanie rovnako negatívneho prístupu žalovaným nemožno vylúčiť ani pri úveroch na bývanie, na ktoré sa vzťahuje dokumentácia žalovaného účinná od 15.01.2018, hoci z nich po formálnej stránke nevyplýva, že by žalovaný uvedenú nekalú obchodnú praktiku tiež používal. Jej použitie v praxi napriek tomu nie je vylúčené a bude preto úlohou súdu zistiť, ak to bude považovať za potrebné, či žalovaný sa jej aplikácii v praxi dopúšťa aj v takýchto neskorších vzťahoch.
1.7. Žalobca tvrdil, že rozporu v aplikácii § 18 ods. 2 ZoÚB z hľadiska stanovenia výpočtového základu si žalovaný musí byť vedomý i vzhľadom na zásadný rozdiel úpravy čl. 5 ods. 7, 8 skorších OPÚB (zo dňa 21.03.2016, v znení dodatku č. 1 účinného od 01.03.2018, aplikované na ÚZ uzatvorené do 14.01.2018) a neskorších OPÚB čl. 12 ods. 2 (účinné od 15.01.2018, aplikované na ÚZ uzatvorené od 15.01.2018), znenie ktorých je formálne súladné so ZoÚB, čo ale nevylučuje záver, že i tu môže v praxi dochádzať k uplatňovaniu rovnakej nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného, čo je však vecou posúdenia konajúceho súdu.
1.8. Rozdielnosť OPÚB uplatňovaných na zmluvy o úveroch na bývanie uzavreté do 14.01.2018 a na zmluvy o úveroch na bývanie uzavretých od 15.01.2018 zavádza do vzťahov so spotrebiteľmi, pri úveroch na bývanie, dualizmus, prejavujúci sa celkom odlišnými - až diskriminačnými podmienkami. Ich účinok možno vnímať ako bezdôvodné a protiprávne poškodzovanie spotrebiteľov, ktorí so žalovaným uzatvorili zmluvu o úvere na bývanie do 14.01.2018 a „zvýhodnenie“ spotrebiteľov, ktorí so žalovaným uzatvorili hoci aj rovnaké zmluvy od 15.01.2018 (pri týchto zmluvách žalovaný zrejme dodržuje svoje kogentné povinnosti uložené mu ZoÚB v otázke bezplatného predčasného splatenia takéhoto úveru). Nezákonné nerovné zaobchádzanie sa prejavuje v tom, že formálne spotrebiteľ, na ktorého sa uplatňujú neskoršie OPÚB, nie je žalovaným nútený k tomu, aby žalovanému zaplatil poplatok až z takého rozsahu sumy predčasnej splátky, z akej je nútený platiť poplatok spotrebiteľ, na ktorého sa vzťahujú skoršie OPÚB. Takáto diskriminácia spotrebiteľov je neopodstatnená, ak k 14.01.2018, ani k 15.01.2018, nedošlo k žiadnej právnej zmene v oblasti úverov na bývanie v rozsahu merita veci.
1.9. V rozpore s § 5 ods. 7 písm. j) ZoÚB, Všeobecné informácie žalovaného neobsahujú žiadnu (nieto zákonom vyžadovanú jednoznačnú a zrozumiteľnú) informáciu o podmienkach súvisiacich s predčasným splatením úveru na bývanie, čím dochádza k porušeniu zákona a k poškodzovaniu spotrebiteľa, ktorému žalovaný pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie contra legem vedome neposkytuje kogentne určené informácie potrebné preto, aby spotrebiteľ mohol vykonať kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii so žalovaným v súlade s právnym poriadkom.
1.10. Vo vzťahu k nastaveniu anuitnej splátky pri splatení časti úveru, žalobca argumentoval tým, že spotrebiteľ nemá zachovanú zákonnú možnosť výberu (voľby) medzi znížením anuitnej splátky pri zachovaní pôvodnej dĺžky trvania úveru, alebo zachovaním výšky anuitnej splátky s možnosťou skrátenia doby trvania úveru.
1.11. Poukázal na to, že podľa zmluvného rámca žalovaného, upravujúceho úvery na bývanie čl. 5 ods. 4. skorších a podľa čl. 5 ods. 3. neskorších OPÚB platí, že v prípade predčasného splatenia časti úveru sa mení výška anuitnej splátky jednostranným rozhodnutím žalovaného, kedy čiastočné splatenie úveru na bývanie spotrebiteľom pred lehotou splatnosti podľa tejto dokumentácie nemá a ani nemôže mať žiaden vplyv na konečnú splatnosť úveru.
1.12. Primárnym účinkom kogentného práva spotrebiteľa § 18 ods. 2 ZoÚB (predčasné splatenie časti úveru) je zníženie celkovej doby trvania úveru, alebo možnosť spotrebiteľa zvoliť si (modifikovať) výšku anuitnej splátky a s tým spojenej doby trvania úveru. Zmluvné ustanovenia žalovaného o bezvýnimočnom a automatickom vykonaní výlučne úpravy výšky anuitnej splátky (jej zníženie) bez akejkoľvek možnosti predčasným čiastočným splatením úveru na bývanie skrátiť jeho konečnú splatnosť (vyplývajúce z čl. 5 ods. 4. skorších a v čl. 5 ods. 3. neskorších OPÚB), predstavuje porušenie § 13 ods. 9 ZoÚB a čl. 41 Smernice 2014/17/EÚ, pretože sa ním spotrebiteľ vopred vzdáva práva predčasnou splátkou časti úveru na bývanie skrátiť si celkové trvanie úveru na bývanie, čím vopred prichádza o možnosť, aby jeho záväzok predčasným plnením zanikol skôr, aby sa časovo rýchlejšie zbavil ťarchy, ktorá ho prostredníctvom tohto záväzku zaťažuje.
1.13. V tomto smere je podľa žalobcu potrebné žalovanému vytknúť i to, že predzmluvnou Všeobecnou informáciou spotrebiteľa nijako neinformuje o tom, že uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie so žalovaným sa spotrebiteľ skryto vzdáva, resp. mu je odňaté jeho zákonné právo skrátiť pôvodnú splatnosť úveru na bývanie, čo odporuje ratiu legis v rámci § 18 ZoÚB (ale i Smernici 2014/17/ EÚ - bod 66 ai.). Z ničoho nevyplýva údaj o tom, akým spôsobom môže spotrebiteľ dosiahnuť pri čiastočnom predčasnom splatení úveru na bývanie to, aby sa výška anuitnej splátky nezmenila, ale aby sa skrátila konečná splatnosť úveru na bývanie. Nemožno určiť ani spôsob, resp. východiská, z ktorých žalovaný pri realizácii svojho jednostranného rozhodnutia o zmene výšky anuitnej splátky vychádza, keď jednostranne a bez osobitnej dohody so spotrebiteľom tomuto automaticky mení (znižuje) anuitnú splátku, so zrejmým cieľom udržať pôvodný termín konečnej splatnosti úveru na bývanie, a tým de facto získať pre seba vyššie protiplnenia na úrokoch a poplatkoch pri doplnkových službách.
1.14. Žalobca preto tvrdí, že žalovaný nastavením automatickej a jednostrannej zmeny výšky anuitnej splátky pri dobrovoľnom predčasnom splatení časti úveru na bývanie zo strany spotrebiteľa obchádza ZoÚB a ním sledovaný zmysel, postupuje v priamom rozpore s ním, ak spotrebiteľ nemá / stráca možnosť predčasným čiastočným splatením skrátiť si pôvodnú konečnú splatnosť úveru na bývanie, čím sa žalovaný dopúšťa nekalej obchodnej praktiky.
1.15. Podstatou a hlavnou motiváciou spotrebiteľa pristúpiť k dobrovoľnému predčasnému splateniu úveru na bývanie, je primárny úmysel skrátiť si trvanie svojho záväzku (povinnosti) voči žalovanému, a tým aj výšku svojich budúcich plnení; iba sekundárne to môže byť podľa individuálnych okolností na strane spotrebiteľa snaha o zníženie výšky anuitnej splátky bez skrátenia konečnej splatnosti úveru na bývanie. Ide o snahu spotrebiteľa skôr sa „oslobodiť“ od povinností voči žalovanému a dosiahnuť tak skorší zánik zmluvného vzťahu. Úplné oddelenie splatenia úveru na bývanie pred lehotou splatnosti od čo i len teoretickej možnosti skrátenia konečnej splatnosti takéhoto úveru v oboch OPÚB, výrazne posilňuje účinok namietanej nekalej obchodnej praktiky žalovaného (používanie nesprávneho výpočtového základu pre uplatnenie práva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 2 ZoÚB), čo by podľa žalobcu mal konajúci súd zohľadniť.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom označené obchodné podmienky pre poskytovanie úverov na bývanie a hypotekárnych úverov (skoršie OPÚB) prijaté 21.03.2016, v znení dodatku č. 1, boli nahradené od 20.06.2020 aktuálnymi OPÚB v súlade s § 18 ods. 2 ZoÚB. Článok 5 bod 8 aktuálnych OPÚB umožňuje bezplatné splatenie úveru zo základu (vo výške) nepresahujúcej 20 % istiny. Dohody o možnosti predčasného splatenia úveru v zmluvách uzavretých do ich účinnosti vo výške nepresahujúcej 20 % zostatku istiny sú v plnom rozsahu nahradené zákonnou úpravou. Poukázal na to, že k zmene došlo i v čl. 5 bod 4 OPÚB, ktoré oproti pôvodnému zneniu, vo vzťahu k anuitnej splátke, už neobsahujú ustanovenie, že jej zmenou sa nemení konečná splatnosť úveru. Zmenilo sa ďalej znenie čl. 5 bod 3 OPÚB, z ktorého v časti vety v zátvorke bolo vypustené spojenie - „predčasnému splateniu časti istiny úveru“. Žalovaný svojím klientom umožňoval výber medzi znížením výšky anuitnej splátky pri zachovaní ich rovnakého (nezmeneného) počtu, alebo zachovaním výšky anuitnej splátky pri
znížení ich počtu (a tým skrátenie úveru) aj v roku 2019, o čom svedčia formuláre - žiadosť klienta o predčasnú/mimoriadnu splátku.
2.1. Nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu vytýkajúcu žalovanému nedostatky v predzmluvnej Všeobecnej informácii. Uviedol, že tieto informácie poskytuje v súlade s § 5 ods. 1 ZoÚB na svojej webovej stránke. Dokument obsahujúci predmetné informácie bol pôvodne zverejnený na webovej stránke pod názvom „Všeobecné informácie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie“ a v súčasnosti je zverejnený pod opraveným názvom „Informácie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie“. Žalovaný si plní i povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 2 ods. 6, 7 a § 5 ods. 2 písm. c), d) ZoÚB tým, že klientovi pred uzavretím úverovej zmluvy spolu s dokumentom „Informácie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie“ predkladá Európsky štandardizovaný informačný formulár (ďalej „ESIS formulár“), ktorý v časti 8 obsahuje informácie o podmienkach súvisiacich s predčasným splatením úveru. Na margo tvrdenia žalobcu o spájaní produktov poukázal na dokument úrokové sadzby úverov „úvery pre občanov“ platný od 10.05.2020, kde je jednoznačne špecifikovaná výška úrokovej sadzby pri rôznych typoch úrokovej sadzby (FIX3 až FIX10), pričom informuje, že „úroková sadzba v percentách počítaná per annum EUR zohľadňuje zľavu 0,30 % p.a. za poistenie schopnosti splácať úver a zľavu 0,50 % p.a. za mesačné poistenie 1,5 násobku splátky úveru na U konto“. Poistenie schopnosti splácať úver je doplnkovou službou, ktorú ponúka k úveru, čo umožňuje priamo ZoÚB, pričom túto službu poskytuje iný subjekt ako žalovaný, o čom je klient informovaný prostredníctvom ESIS formulára časť 7. Záväzok zasielania 1,5 násobku splátky úveru na U konto, ktoré má klient zriadené, alebo si ho zriadi u žalovaného, nie je možné považovať za spájanie, ani viazanie produktov podľa definície zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko uzavretie úverovej zmluvy je možné aj bez jeho zriadenia. Klient môže U konto a úver na bývanie požadovať samostatne, čo preukazuje aj dokumentácia žalovaného zverejnená na jeho webových stránkach. Úvery na bývanie žalovaný klientom ponúka aj bez uzavretia poistenia schopnosti splácať úver ako vyplýva z aktuálnych OPÚB čl. 3 bod 4, čl. 4 bod 2 a čl. 7 bod 2, pričom znenie čl. 3 bod 11 druhá veta, čl. 5 bod 15 a čl. 11 ods. 4 posledná veta bolo rovnaké v pôvodných, ako aj aktuálnych OPÚB. Podmienky získania úveru za zverejnenú úrokovú sadzbu má klient k dispozícii v ESIS. Pred uzavretím zmluvy tak vie posúdiť uvedenú skutočnosť a rozhodnúť sa, či úver s danými podmienkami prijme alebo nie. Žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v čase podania vyjadrenia žalovaného pominuli dôvody, pre ktoré žalobca súdu navrhuje rozhodnúť tak, ako uvádza v žalobe.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Všeobecné informácie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie, Všeobecné obchodné podmienky pre vykonávanie bankových obchodov účinné od 01.09.2018 (VOP), Obchodné podmienky pre poskytovanie úverov na bývanie a hypotekárnych úverov zo dňa 21.03.2016 v znení dodatku číslo 1 účinného od 01.03.2018, pre zmluvy uzavreté do 15.01.2018 (skoršie OPÚB), Obchodné podmienky pre poskytovanie úverov na bývanie a hypotekárnych úverov zo dňa 15.01.2018, účinné od 15.01.2018, pre zmluvy uzavreté od 15.01.2018 (neskoršie OPÚB), Cenníky bankových služieb pre občanov účinné od 01.01.2020, Úrokové sadzby z úverov žalovaného pre úvery občanov platného 10.02.2020, informácie zverejňované na webových stránkach žalovaného označené v žalobe, odpoveď NBS č. NBS1-000-026-567 zo dňa 20.07.2018 na žiadosť žalovaného o výklad legislatívneho slovného spojenia „ istiny tohto úveru “ použitého v § 18 ods. 2 ZoÚB.
4. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: OPÚB účinné od 20.06.2020, žiadosť o zmenu zmluvných podmienok, informácie zverejňované na webovej stránke žalovaného, a to: informácie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie, ESIS formulár, úrokové sadzby úverov pre občanov, výňatok z interného predpisu 1530-ER-049, Infoteka č. 1/2020, print screen z informačného systému žalovaného, žiadosť o predčasnú / mimoriadnu splátku úveru na bývanie z 02.08.2019, žiadosť o predčasnú / mimoriadnu splátku úveru na bývanie prijatá na realizáciu dňa 19.06.2010, zmluva o úvere na bývanie zo 16.08.2018 - 1 a 2 strana, žiadosť o poskytnutie Hypoúveru zo dňa 07.08.2020, Loan Details Enquiry z 20.8.2020 a Capital Repayment z 20.08.2020, odkaz na webové stránky jeho označené v písomnom vyjadrení.
5. V následných vyjadreniach (replika, duplika) strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach. Žalobca označil za nedôvodnú argumentáciu žalovaného o nedôvodnosti žaloby po ostatnej korekcii (zosúladení) OPÚB účinných od 20.06.2020 so ZoÚB. Poukázal na formálnosť vykonanej zmeny, pretrvávanie spornosti konania žalovaného s odbornou starostlivosťou, nepresvedčivosť a vágnosť
žalovaným predložených listinných dôkazov - tlačiva žiadosti o predčasnú/mimoriadnu splatnosť úveru, vnútorných predpisov, ktoré zaväzujú len zamestnancov žalovaného a nemajú žiadnu dôkaznú silu. Podľa názoru žalobcu tieto dôkazy navyše nedôvodne anonymizoval, poukazujúc na bankové tajomstvo, čo je minimálne v prípade jeho vnútorných predpisov neakceptovateľné. Žalovaný zotrval na tvrdení, že jeho konanie a podmienky nastavené v OPÚB sú súladné so ZoÚB a pri realizovaní produktu úverov na bývanie pre fyzické osoby, v jeho konaní nie sú žiadne nekalé obchodné praktiky. Dôkazom preukazujúcim tieto tvrdenia sú aj predložené interné predpisy, tlačivá - žiadosti, používané pri úveroch na bývanie, rozsah poskytovaných predzmluvných informácií a informácie poskytované na ich webových stránkach označených v písomnom vyjadrení. Uviedol, že žalobca pred podaním žaloby žalovaného nekontaktoval s upozornením na nesprávny výklad zákonných ustanovení alebo s návrhom mimosúdneho riešenia. Mimosúdne rokovanie žalobca nenavrhol ani v žalobe. Učinil tak až po podaní vyjadrenia žalovaného k žalobe za situácie, keď si podľa žalovaného uvedomoval možný neúspech v spore. Medzi stranami prebehla mimosúdna komunikácia, avšak požiadavky žalobcu prezentované žalovanému ústnou i písomnou formou, za ktorých je ochotný zobrať žalobu späť, sú podľa žalovaného neprijateľné, považuje ich za nekalú obchodnú praktiku, preto sa rozhodol návrh žalobcu na mimosúdne urovnanie sporu odmietnuť. Žalobu považuje za nedôvodnú a zo strany žalobcu ide o konanie s úmyslom poškodenia dobré mena žalovaného.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd kauzálne príslušný (§ 31 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 CSP), prejednal žalobu v rozsahu predpokladanom § 301 a § 305 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade so zásadou písomného procesu konaní o abstraktnej kontrole, vyplývajúcej z § 304 CSP. Pre právne posúdenie veci považoval za postačujúci obsah spisu, doplnenie dokazovania nariadením pojednávania v prejednávanej veci nebolo potrebné. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej tabuli Krajského súdu v Bratislave.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom skutkových tvrdení strán sporu obsiahnutých v žalobe a písomných vyjadreniach, predloženými listinnými dôkazmi, ktoré hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomným súvislostiach a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
8. Podľa § 301 CSP, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.
9. Podľa § 302 CSP, žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.
10. Konanie o abstraktnej kontrole, ako vyplýva z označenia tohto osobitného druhu súdnych sporov, nesleduje individuálny prieskum spotrebiteľských zmlúv alebo dokumentov medzi zmluvnými stranami (resp. ich právnymi nástupcami). Účelom a zákonodarcom sledovaným cieľom tohto konania je všeobecný súdny prieskum a súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík používaných dodávateľmi vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov tak, ako ho vymedzuje ust. § 301 CSP. Konanie je vyvolané (začaté) na základe žaloby podanej právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa alebo orgánom dohľadu a smeruje voči dodávateľovi.
11. Strany sporu vystupujúce v prejednávanej veci spĺňajú zákonnom stanovenú definíciu okruhu strán sporu, čím je splnená podmienka na vecné prejednanie žaloby smerujúcej k zodpovedaniu súdu predloženej sporovej otázky (t. j. predmetu sporu).
12. Medzi stranami bolo sporné a žalobca žalovanému vytýkal uplatňovanie nekalej obchodnej praktiky pri realizácii bankového produktu úveru na bývanie tým, že žalovaný nastavením svojich zmluvných dokumentov (obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy), v rozpore s § 18 ods. 2 ZoÚB a právom EÚ vymedzeným Smernicou č. 2014/17/EÚ o úveroch na bývanie, pri predčasnom splatení úveru a) neumožňuje spotrebiteľom bezplatne splatiť mimoriadnu splátku vo výške vypočítanej zo zákonom určeného základu 20 % istiny úveru a túto contra legem vypočítava z istiny 20 % zostatku úveru v rozhodnom čase (t. j. v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia zmluvy)
b) spotrebiteľovi následne neumožňuje výber medzi zachovaním pôvodnej výšky anuitnej splátky so skrátením doby splatenia úveru alebo znížením anuitnej splátky pri zachovaní pôvodne stanovenej doby platenia úveru.
13. Žalobca poukazoval na nejasnosť a rozpornosť konkrétnych ustanovení zmluvných dokumentov (OPÚB), ktoré pri tom istom produkte umožňujú odlišné konanie dodávateľa (banky) v závislosti od doby uzavretia úverovej zmluvy. Žalovanému rovnako vytýkal vágnosť dojednaní o variabilite anuitnej splátky vo OPÚB, ktoré spotrebiteľom negarantujú jasnú možnosť voľby, ale naopak „možnosť voľby prenechávajú žalovanému“
14. Konajúcemu krajskému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti, ako i zo všeobecne známej praxe bánk a peňažných ústavov pôsobiacich na slovenskom trhu známe, že banky pri uzatváraní úverových vzťahov so spotrebiteľmi, vrátane úverov na bývanie, spotrebiteľom neumožňujú oboznámiť sa v dostatočnom predstihu s obsahom úverovej zmluvy a táto im je predkladaná (doslovne vytlačená bankovým úradníkom) bezprostredne pred jej uzavretím (podpisom). Spotrebitelia rovnako nemajú možnosť žiadnej korekcie zmluvných dojednaní (t. j. individuálne dojednanie zmluvy je len zdanlivé). Nemožno opomenúť, že tieto druhy zmlúv sa okrem rozsiahleho textu vyznačujú zložitosťou právneho vyjadrenia zmluvných podmienok. O jednoduchosti právneho textu nemožno hovoriť ani v prípade obchodných podmienok viažúcich sa k tomuto úverovému produktu, ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy. Hoci krajský súd za žiadnych okolností nespochybňuje obozretnosť bánk ani ich snahu určiť pravidlá, za ktorých v postavení veriteľa vstúpia do úverových vzťahov, spotrebiteľ sa musí podrobiť nastaveným podmienkam a k podpisu zmluvy pristupuje bez možnosti dôkladnejšieho (konformného) oboznámenia sa s jej textom a bez možnosti tento text ovplyvniť.
15. Uzavretie úveru na bývanie je pre spotrebiteľa, vystupujúceho na strane dlžníka, z hľadiska finančného rozsahu a tiarch s ním spojených, ako aj z hľadiska sledovaného cieľa, jednou z najvýznamnejších a zásadných finančných transakcií zabezpečujúcou jeho základné životné potreby - bývanie.
16. Význam takéhoto záväzkového vzťahu, pokiaľ by do neho na strane dlžníka vstupovala banka, je podľa názoru súdu možné prirovnať k strategickej, resp. finančne (ekonomicky) zásadnej bankovej transakcii. Konajúci súd si len ťažko vie predstaviť, že by banka, nielen pri tak zásadnom type bankového obchodu (záväzku), akým je pre spotrebiteľa úver na bývanie, ale aj pri bežnom obchode, pripustila (umožnila veriteľovi), aby jej veriteľ (obchodný partner) predložil zmluvu až bezprostredne pred jej uzavretím. Banka pritom na rozdiel od spotrebiteľa disponuje značnou a vlastnou vysoko kvalifikovanou základňou právnikov a rovnako využíva aj služby advokátskych kancelárií. Sama teda pri uzatváraní pre ňu podstatných (aj menej podstatných) obchodov vyžaduje od druhej zmluvnej strany iné správanie, než aké sama nastavuje voči spotrebiteľovi.
17. Za uvedených okolností je požiadavka, aby predzmluvné, ako aj zmluvné dokumenty úverov na bývanie, obsahovali jasné, jednoznačné a prehľadné pravidlá správania sa zmluvných strán a pravidlá jasných postupov, na ktoré má spotrebiteľ za konkrétnych podmienok právo, legitímnym a právne obhájiteľným očakávaním spotrebiteľov, konajúcich prostredníctvom subjektov, akým je aj žalobca.
18. Podľa § 13 ods. 9, 12, 14 ZoÚB, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. (12) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o úvere na bývanie. (14) Veriteľ je povinný v oznámení podľa § 18 ods. 6 poučiť spotrebiteľa o podmienkach predčasného splatenia úveru na bývanie alebo jeho časti, pri splnení ktorých nie je možné od spotrebiteľa požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov.
19. Podľa § 18 ods. 2 ZoÚB, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa akýkoľvek poplatok, sankciu alebo náhradu nákladov, ak predčasné splatenie úveru na bývanie nepresiahne výšku 20 % istiny tohto úveru na bývanie v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.
20. Krajský súd v zmysle hore uvedených kritérií a v súlade s cit. ust. zákona preskúmal žalobcom namietanú dokumentáciu žalovaného, a to obchodné podmienky úverov na bývanie (OPÚB), v nastavení a výkone ktorých žalobca videl nekalé obchodné praktiky žalovaného.
21. Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že žalovaný od 21.03.2016 aplikoval na úvery na bývanie obchodné podmienky na poskytovanie úverov na bývanie a hypotekárnych úverov („skoršie OPÚB“), ktoré v článku 5 Splácanie úveru bod 8 obsahovali nasledovnú úpravu predčasného splatenia úveru: „Banka neúčtuje poplatok podľa bodu 7 tohto článku, ak predčasné splatenie nepresiahne výšku 20 % zostatku istiny v lehote jedného mesiaca predo dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere. Ak zmluva o úvere platná a účinná do dňa účinnosti týchto obchodných podmienok obsahuje dohodu zmluvných strán o možnosti predčasného splatenia úveru vo výške nepresahujúcej 20 % zostatku istiny za podmienok určených v zmluve o úvere, bez poplatku, takéto ustanovenia sú v plnom rozsahu nahradená zákonnou úpravou.“
22. V zmysle cit. znenia OÚPB článok 1 bod 2, veta 2 a veta 3, úprava v OPÚB má prednosť pred úpravou vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). OPÚB a VOP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. Tieto obchodné podmienky (založené na č. l. 33/40 spisu) sa vzťahovali na zmluvy o úveroch na bývanie uzavreté do 15.01.2018, ako vyplývalo i z všeobecných informácií žalovaného zverejnených na jeho webovej stránke (<https://www.unicreditbank.sk/sk/ostatne/obchodne_podmienky.html>).
23. Dňom 15.01.2018 nadobudli účinnosť novšie OÚPB (založené na č. l. 41/44 spisu), vzťahujúce sa na zmluvy uzavreté od 15.01.2018, ktoré v článku 12 Právo na úplné alebo čiastočné splatenie úveru pred lehotou splatnosti, bod 2, veta prvá, obsahovali úpravu znenia: „Banka nie je oprávnená požadovať od dlžníka poplatok, sankciu alebo náhradu nákladov, ak predčasné splatenie nepresiahne výšku 20 % istiny úveru v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere“.
24. V priebehu konania, a to k 20.06.2020 nadobudli účinnosť ostatné - aktuálne OÚPB (založené na č. l. 131/139 spisu), ktoré v článku 5 Splácanie úveru, bod 8, obsahujú ustanovenie znenia: „Banka neúčtuje poplatok podľa bodu 7 tohto článku, ak predčasné splatenie nedosiahne výšku 20 % istiny v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere. Ak zmluva o úvere platná a účinná do dňa účinnosti týchto obchodných podmienok obsahuje dohodu zmluvných strán o možnosti predčasného úveru splatenia úveru vo výške nepresahujúcej 20 % istiny za podmienok určených v zmluve o úvere, bez poplatku, takéto ustanovenia sú v plnom rozsahu nahradené zákonnou úpravou.“
25. Krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že tzv. „skoršie OÚPB“ aplikované na úverové zmluvy uzavreté do 14.01.2018, neboli v súlade s § 18 ods. 2 ZoÚB, a to pre nesprávne stanovený výpočtový základ, ktorým bol zostatok istiny úveru v rozhodnom čase (t. j. v lehote jedného mesiaca pred výročím zmluvy). Takto určený základ vyplývajúci zo znenia „skorších OÚPB“ bol nižší ako zákonom garantovaný základ predstavujúci 20 % z istiny úveru. Žalovaný tak používaním uvedených obchodných podmienok dosiahol prospech na úkor spotrebiteľa, keďže mimoriadnu splátku oslobodenú od poplatku počítal z nižšej sumy, ktorou bol zostatok istiny úveru, v lehote jedného mesiaca pred výročím zmluvy a nie zo správneho základu 20 % istiny úveru.
26. Zisteným skutkovým stavom má však súd preukázané, že žalovaný s účinnosťou od 15.01.2018 prijal tzv. „novšie OÚPB“, ktoré i v informáciách publikovaných na jeho webovej stránke spájal so zmluvami účinnými od 15.01.2018. Novšie OPÚB v článku 12 bod 2 už obsahujú správny základ pre výpočet nespoplatnenej mimoriadnej splátky počítaný zo sumy 20 % istiny úveru.
27. Pokiaľ preto žalovaný pri aplikácii starších a novších OPÚB, napriek jednoznačnej a nespornej zákonnej úprave vyplývajúcej zo ZoÚB a Smernice o úveroch na bývanie, vypočítaval nespoplatnenú mimoriadnu splátku toho istého produktu (úveru na bývanie) z odlišného výpočtového základu, a to v závislosti od toho, či išlo o zmluvu uzavretú do 15.01.2018 alebo po 15.01.2018, je nutné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že jeho konanie nebolo súladné so zákonom a napĺňalo by povahu nekalej obchodnej praktiky. Žalovaný v procesnej obrane vedenej pred krajským súdom toto skutkové tvrdenie žalobcu nespochybnil.
28. Krajský súd ale dopĺňa, že prisvedčiť argumentácii žalobcu a vyhovieť žalobe v tejto časti by bolo možné len za situácie, ak by označený stav trval, a ak by žalovaný takto naďalej konal aj v čase rozhodnutia súdu, čo v prejednávanej veci splnené nebolo.
29. Krajský súd poukazuje na to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol a súdu listinným dôkazom preukázal, že dňa 20.06.2020 nadobudli účinnosť ostatné tzv. „aktuálne OPÚB“, ktoré v článku 5 Splácanie úveru, bod 8, spájajú výpočet mimoriadnej splátky nepodliehajúcej poplatku so základom 20 % istiny. Takto určený základ možno podľa názoru krajského súdu považovať za istinu úveru a nie za zostatok tejto istiny.
30. Žalovaný podľa názoru súdu svoje OPÚB zosúladil so znením zákona, pričom v bode 8 veta druhá upravil účinnosť aktuálnych OPÚB aj na skôr uzavreté zmluvy, keď uviedol, že ak zmluva o úvere platná a účinná do dňa účinnosti týchto obchodných podmienok obsahuje dohodu zmluvných strán o možnosti predčasného splatenia úveru vo výške nepresahujúcej 20 % istiny za podmienok určených v zmluve o úvere bez poplatku, dotknuté ustanovenia sú v plnom rozsahu nahradené zákonnou úpravou.
31. Takouto zákonnou úpravou je ustanovenie § 18 ods. 2 ZoÚB.
32. Žalovaný podľa názoru krajského súdu aktuálnym znením OPÚB zosúladil svoje konanie s ust. § 18 ods. 2 ZoÚB pre všetky úverové zmluvy viažuce sa k rovnakému produktu - úveru na bývanie. Pred rozhodnutím súdu tým odstránil závadné, so zákonom nesúladné konanie, aplikované v minulosti vo vzťahu k zmluvám uzavretým do 15.01.2018.
33. Žalobca v podstatných skutkových tvrdeniach (procesnom útoku) neuviedol, ani nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že by žalovaný po 20.06.2020 svojím konaním pri predčasnom splatení úveru/ časti úveru na bývanie používal pri zmluvách uzavretých do 15.01.2018 odlišný postup ako pri zmluvách uzavretých po 15.01.2018 alebo, že by bez ohľadu na dátum uzavretia zmluvy, používal nekalú obchodnú praktiku tým, že odvolávajúc sa na iné znenie OPÚB naďalej vypočítava mimoriadnu splátku nepodliehajúcu poplatku zo sumy 20 % zostatku istiny a nie zo sumy 20% istiny úveru.
34. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona súd žalobu v časti I. petitu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Nepreukázal, že by v čase rozhodovania súdu trval žalobou uvádzaný stav, t. j. že na strane žalovaného v súvislosti s predčasným splatením úveru/časti úveru, pri stanovení základu pre výpočet mimoriadnej splátky nepodliehajúcej poplatku, dochádza k nekalej obchodnej praktike.
35. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol i v časti III. petitu, ktorým sa žalobca voči súdu domáhal odobrenia jeho oprávnenia zverejniť právoplatný rozsudok prostredníctvom TA SR. Krajský súd s poukazom na ust. § 305 ods. 2 CSP konštatuje, že oprávnenie žalobcu zverejniť vhodnou formou právoplatné rozhodnutie, ktorým súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, nepodlieha ďalšiemu súhlasu ani povoleniu súdu. Toto právo žalobcovi svedčí priamo zo zákona a jeho výkon (realizácia) nie je viazaný na rozhodnutie (povolenie) súdu. Rozhodnutie súdu o oprávnení žalobcu zverejniť právoplatný rozsudok, nie je potrebné a CSP takého rozhodovanie súdu neukladá.
36. Krajský súd však žalobu vzhliadol dôvodnou vo vzťahu k II. žalobnému petitu, t. j. v časti týkajúcej sa nekalej obchodnej praktiky žalovaného, ktorý spotrebiteľovi pri predčasnom splatení časti úveru na bývanie neumožňuje uskutočniť slobodnú voľbu o výške (nastavení) anuitnej splátky.
37. Podľa čl. 2 písm. d) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej aj „Smernica č. 2005/29/ES“), na účely Smernice sú „obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom“ (ďalej tiež „obchodné praktiky“), akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom.
38. Podľa čl. 5 ods. 1 Smernice č. 2005/29/ES, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
39. Podľa čl. 5 ods. 2 Smernice č. 2005/29/ES, obchodná praktika je nekalá, ak: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a b) podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
40. Pre stanovenie definície úrovne spotrebiteľa ako kritéria, z ktorého vychádza Smernica pri nastavení a ochrane jeho ekonomických záujmov pred nekalými obchodnými praktikami, vzala Smernica za kritérium „priemerného spotrebiteľa“, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych kultúrnych a jazykových faktorov ako ho vykladal Súdny dvor (Preambula bod 18).
41. Podľa čl. 5 ods. 4 písm. a) Smernice č. 2005/29/ES, za nekalé obchodné praktiky sa považujú najmä tie, ktoré sú klamlivé v zmysle článkov 6 a 7.
42. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice č. 2005/29/ES, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna vo vzťahu k jednému alebo viacerým nasledujúcim prvkom, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, vzhľadom na b) hlavné znaky produktu, ako je jeho dostupnosť, výhody, riziká.
43. Podľa čl. 7 ods. 2 Smernice č. 2005/29/ES, za klamlivé opomenutie sa taktiež považuje, ak obchodník skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, vzhľadom na okolnosti popísané v uvedenom odseku, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ak už nie je zrejmý z kontextu a tam, kde v jednom alebo druhom prípade toto spôsobí alebo je pravdepodobné, že spôsobí, že priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
44. Z obsahu súdu predložených OPÚB žalovaného, posudzovaných v sledovanej časovej osi (skoršie, novšie, aktuálne), vyplýva, že pri predčasnom splatení úveru vo vzťahu k anuitnej splátke skoršie OPÚB obsahovali úpravu, že banka výšku anuitnej splátky upraví, pričom konečná splatnosť úveru sa nemení (článok 5, bod 4). Novšie OPÚB obsahovali úpravu, že v prípade zmeny niektorej skutočnosti rozhodnej pre určenie anuitnej splátky, banka jej výšku upraví a novú výšku anuitnej splátky oznámi dlžníkovi písomným oznámením, ktoré sa stáva súčasťou zmluvy o úvere (článok 5 bod 3). Aktuálne OPÚB obsahujú úpravu (čl. 5 bod 4), podľa ktorej, ak dôjde k zmene niektorej skutočnosti rozhodnej pre určenie anuitnej splátky, banka výšku anuitnej splátky upraví. Novú výšku anuitnej splátky banka oznámi dlžníkovi písomným oznámením, ktoré sa stáva súčasťou zmluvy o úvere.
45. Obchodné podmienky úverov na bývanie („OPÚB“) predstavujú zásadný a podstatný zmluvný dokument žalovaného spojený s ponúkaným finančným produktom - úverom na bývanie a ako vyplýva z ich obsahu, sú súčasťou zmluvy o úvere.
46. Krajský súd s poukazom na svoju vyššie uvedenú argumentáciu (ods. 16-18) upriamuje pozornosť aj na Smernicu Európskeho parlamentu a rady 2014/17/EU o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov, týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie (ďalej aj „Smernica 2014/17/EÚ“), ktorá v čl. 15 ods. 6 v súvislosti s povinnosťou bánk poskytovať pred uzavretím zmluvy predzmluvné informácie, ukladá členským štátom povinnosť stanoviť, že minimálna lehota siedmych dní poskytnutá spotrebiteľovi ako dostatočný čas na porovnanie ponúk, posúdenie ich výsledkov a prijatie kvalifikovaného rozhodnutia, je buď lehotou na premyslenie pred uzavretím zmluvy o úvere alebo lehotou na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy o úvere po jej uzavretí alebo ich kombináciou. Podľa čl. 15 ods. 11 veta druhá (identický aj 46 Preambuly), sa od členských štátov vyžaduje, aby veriteľ alebo sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca ponúkol spotrebiteľovi poskytnutie kópie návrhu zmluvy o úvere v čase predloženia ponuky záväznej pre veriteľa. Táto úprava bola premietnutá do § 14 ZoÚB.
47. Podľa bodu 66 Preambuly Smernice 2014/17/EÚ, schopnosť spotrebiteľa splatiť úver pred uplynutím platnosti zmluvy o úvere, môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore hospodárskej súťaže v rámci
vnútorného trhu a voľného pohybu občanov Únie, ako aj pri podpore poskytnutia flexibility počas trvania zmluvy o úvere potrebnej na podporu finančnej stability v súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu. Existujú však značné rozdiely medzi vnútroštátnymi zásadami a podmienkami, za akých sú spotrebitelia schopní splatiť svoj úver a podmienkami, za akých sa takéto predčasné splatenie môže uskutočniť. Aj keď sa uznáva rozmanitosť mechanizmov financovania hypotekárnych úverov a škály dostupných produktov, je potrebné zabezpečiť určité normy na úrovni Únie, pokiaľ ide o predčasné splatenie úveru, s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov možnosť splniť svoje povinnosti pred uplynutím lehoty dohodnutej v zmluve o úvere a dôveru, aby mali možnosť porovnať ponuky s cieľom ľahšie vyberať najlepšie produkty na uspokojenie svojich potrieb. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, či už prostredníctvom právnych predpisov, alebo inými prostriedkami, ako sú napríklad zmluvné ustanovenia, aby spotrebitelia mali právo na predčasné splatenie úveru. Členské štáty by však mali mať možnosť vymedziť podmienky na uplatnenie tohto práva. Tieto podmienky môžu zahŕňať časové obmedzenie uplatnenia práva, rozdielne zaobchádzanie v závislosti od typu úrokovej sadzby úveru alebo obmedzenia vzhľadom na okolnosti, za akých sa môže toto právo uplatniť. Ak predčasné splatenie úveru spadá do obdobia, v ktorom je úroková sadzba úveru fixná, uplatnenie tohto práva môže byť podmienené existenciou legitímneho záujmu na strane spotrebiteľa, vymedzeného členským štátom. Takýmto legitímnym záujmom môže byť napríklad rozvod alebo strata zamestnania. V podmienkach, ktoré určia členské štáty, sa môže stanoviť, že veriteľ má nárok na spravodlivú a objektívne odôvodnenú náhradu možných nákladov priamo spojených s predčasným splatením úveru. V prípade, že členské štáty stanovia, že veriteľ má nárok na náhradu, malo by ísť o spravodlivé a objektívne odôvodnené odškodnenie za prípadné náklady priamo spojené s predčasným splatením úveru, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi náhrady. Výška náhrady by nemala prekročiť výšku finančnej straty veriteľa.
48. Podľa bodu 66 Preambuly Smernice 2014/17/EÚ je dôležité zabezpečiť dostatočnú transparentnosť, ktorou sa zaistí, že spotrebiteľom bude zrejmá povaha záväzkov prijatých na účely zachovania finančnej stability, ako aj možnosti flexibility počas trvania zmluvy o úvere. Spotrebiteľom by sa mali poskytnúť informácie týkajúce sa úrokovej sadzby úveru počas trvania zmluvného vzťahu, ako aj v predzmluvnom štádiu. Členské štáty by mali mať možnosť ponechať alebo zaviesť obmedzenie alebo zákaz jednostranných zmien úrokovej sadzby úveru zo strany veriteľa. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že v prípade zmeny úrokovej sadzby úveru je spotrebiteľ oprávnený dostať aktualizovanú amortizačnú tabuľku.
49. V súvislosti s predčasným splatením úveru Smernica 2014/17/EÚ v článku 25 bod 1 vyžaduje, aby mal spotrebiteľ právo na úplné alebo čiastočné splatenie úveru aj pred uplynutím platnosti zmluvy, pričom v takýchto prípadoch má spotrebiteľ právo aj na zníženie celkových nákladov spojených s úverom, pritom takéto zníženie netvoria úroky a náklady na zostávajúcu dobu trvania zmluvy.
50. Krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že možnosť voľby spotrebiteľa spočívajúca v jeho práve zmeniť pôvodné nastavenie výšky anuitnej splátky je takouto okolnosťou, ktorá priamo ovplyvňuje náklady spotrebiteľa zložené z úrokov a ďalších úverových nákladov spojených s dĺžkou trvania úveru. Táto možnosť, ktorá má svoju oporu v Smernici EU a priamo zaväzujúcej členské štáty, je právom spotrebiteľa, ktoré mu garantuje ochrana vyplývajúca z únijného práva. Uvedená ochrana preto musí byť zachovaná aj na vnútroštátnej úrovni každého členského štátu. S poukazom na uvedené si preto dodávateľ nemôže na úkor spotrebiteľa osobovať výkon tohto práva pre seba tým, že možnosť voľby výšky anuitnej splátky neponechá vo výlučnej sfére vôle spotrebiteľa, ktorú je banka povinná akceptovať, ale že mu sama ponúkne rozhodnutie, ktoré môže byť pre ňu výhodnejšie.
51. Podľa názoru krajského súdu zo žiadnej z predložených časových verzií OÚPB žalovaného a v nich obsiahnutej úprave zmien výšky anuitnej splátky pri predčasnom splatení časti úveru, nie je možné vyvodiť, že zmena výšky anuitnej splátky pri predčasnom splatení časti úveru je výlučne vecou slobodnej voľby spotrebiteľa. Naopak, z obsahu a výkladu tohto právneho textu žalovaného je zrejmé, že rozhodnutia týkajúce sa zmien anuitnej splátky sú aj pre takýto prípad vecou banky. Závisia teda na jej rozhodnutí. Ustanovenia OPÚB v časti upravujúcej anuitnú splátku, ani ďalšie časti OPÚB negarantujú právo voľby spotrebiteľa medzi zachovaním pôvodnej výšky anuitnej splátky so skrátením doby splatenia úveru alebo znížením anuitnej splátky pri zachovaní pôvodnej doby splatenia úveru.
52. Vo vzťahu k úprave výšky anuitnej splátky pri predčasnom splatení časti úveru nedošlo k zmene ani prijatím aktuálnych OPÚB, účinných v čase rozhodnutia súdu. Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadreniach zo 07.07.2020 a 15.10.2020, že aktuálne a účinné znenie OPÚB, umožňujúce klientovi požiadať o zmenu konečnej splatnosti úveru, korešponduje účelu podľa § 18 ods. 2 ZoÚB.
53. Poukaz žalovaného na to, že klientovi v predzmluvnej Všeobecnej informácii, v súlade s § 5 ods. 1 ZoÚB, poskytuje dostatočné informácie, krajský súd nepovažuje za presvedčivý dôkaz, bez pochybností preukazujúci garanciu práva spotrebiteľa na voľbu iného nastavenia anuitnej splátky pri predčasnom splatení časti úveru.
54. Všeobecné informácie, ktoré žalovaný poskytuje spotrebiteľom pri úveroch na bývanie, a to ESIS formulár a informácie zverejňované na webovej stránke žalovaného (označené v jeho písomných vyjadreniach), s ktorými sa súd oboznámil, predstavujú všeobecný štandard informácií v rozsahu vyžadovanom Smernicou EU (Smernica Európskeho parlamentu a rady 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie) a ZoÚB, ktorým bola predmetná Smernica a ďalšie smernice EUR implementované do právneho poriadku SR. Uvedené predzmluvné informácie neobsahujú údaje o práve voľby spotrebiteľa určiť (nastaviť) si po predčasnom splatení časti úveru inú výšku anuitných splátok a nedávajú ani garanciu zachovania tohto práva. Smernica ani ZoÚB však takéto požiadavky na predzmluvné informácie ani nemá. Je preto dôležité, aby toto právo spotrebiteľa jasne a bez pochybností vyplývalo z podstatnej zmluvnej dokumentácie žalovaného spojenej s produktom úveru na bývanie. Touto podstatnou dokumentáciou (ako súd už uviedol) sú práve OPÚB a zmluva o úvere.
55. Za dostatočný a presvedčivý dôkaz, že žalovaný pri nastavení podstatnej zmluvnej dokumentácie nekoná v rozpore s právom spotrebiteľa na voľbu výšky anuitnej splátky, krajský súd nepovažuje ani žalovaným predložené listinné dôkazy, a to interné smernice žalovaného, upravujúce postup jeho zamestnancov pri predčasnej / mimoriadnej splátke úveru bez poplatku a formuláre - žiadosti žalovaného o predčasnú/mimoriadnu splátku úveru (založené na č. l. 172/183 spisu), ktoré v textovej časti obsahujú aj požiadavku spotrebiteľa o ďalšom nastavení výšky anuitných splátok.
56. Z obsahu predložených tlačív - žiadostí, podľa názoru súdu vyplýva len uvedenie požiadavky spotrebiteľa ako chce ďalej nastaviť svoju anuitnú splátku, avšak v žiadnom prípade z tejto žiadosti nemožno vyvodiť skutočnosť, že banka (žalovaný) jeho požiadavku akceptuje a bude sa ňou riadiť.
57. Konajúci súd jednoznačný a záväzný postup banky riadiť sa za daných okolností voľbou spotrebiteľa (klienta) nezistil ani z interných predpisov žalovaného, ktoré mu boli predložené. Vo vzťahu k týmto predpisom uvádza, že z ich povahy vyplýva záväznosť len pre zamestnancov žalovaného a nie pre samotných klientov. Pokiaľ by sa spotrebiteľ mal takýmto predpisom riadiť, musel by byť s ním oboznámený, čo žalovaný nepreukázal. Navyše súdu nebolo predložené úplné znenie týchto interných noriem, ale žalovaný ich predložil čiastočne anonymizované, dôvodiac tým, že anonymizované časti sa konania netýkajú.
58. Krajský súd s poukazom na všeobecnú procesnú povinnosť strany sporu vyplývajúcu z ustanovení CSP konštatuje, že každá zo strán znáša dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie, vrátane predloženia príslušných dôkazov preukazujúcich jej vyjadrenia. Civilný sporový poriadok sa riadi zásadou kontradiktórnosti súdneho procesu. Konajúci súd v prípade žalovaného, ktorým je finančná inštitúcia (disponujúca dostatkom právne kvalifikovaných zamestnancov), nevidí dôvod, pre ktorý by mal za žalovaného sám vykonávať dôkazy a žiadať predloženie úplného znenia interných predpisov, ktoré sa žalovaný rozhodol čiastočne anonymizovať. Žalovaný okrem tvrdenia, že tieto sa v nezverejnených častiach konania netýkajú, netvrdil, že by uvedené interné predpisy obsahovali údaje bankového tajomstva vyžadujúce si osobitný stupeň ochrany alebo inú skutočnosť vyžadujúcu si ich anonymizáciu (hoci i na tento prípad zákon pamätá). Ako súd už uviedol vyššie, predložené mu interné smernice upravujú len vnútorný postup zamestnancov banky vo vzťahu ku konkrétnemu produktu, bez záväznosti pre spotrebiteľa. Súd nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by ich žalovaný mal dôvodne predkladať len určité časti ich znenia najmä za situácie, ak sa práve týmito predpismi snaží preukázať transparentný, korektný a jednotný postup banky rešpektujúci právo voľby spotrebiteľa určiť si nastavenie anuitnej splátky
pri predčasnom splatení úveru. Tento dôkaz preto posudzoval v rozsahu predloženom žalovaným. Nepovažoval za potrebné žalovaného vyzvať na predloženie ich úplného znenia.
59. Z obsahu predmetných interných predpisov vyplýva len zosúladenie postupu výpočtového základu bezplatnej mimoriadnej splátky s ust. § 18 ods. 2 ZoÚB. Usmernenie zamestnancov žalovaného rešpektovať voľbu spotrebiteľa pri určení výšky anuitnej splátky z týchto predpisov nevyplýva. Rovnako ani anonymizovaný print screen (snímka obrazovky), z ktorého je možné vyvodiť akceptovanie žiadosti o zníženie výšky splátok, nie je dôkazom o tom, že žalovaný takto postupuje všeobecne vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom identického produktu, ktorým je úver na bývanie.
60. Nemožno opomenúť, že obchodné podmienky, ako dokument zverejňovaný na webovej stránke žalovaného, sú okrem ich všeobecnej záväznosti pre spotrebiteľa, de facto jediným záväzným dokumentom, s ktorým má možnosť oboznámiť sa vopred ešte pred uzavretím samotnej zmluvy o úvere na bývanie.
61. Úverové podmienky súd všeobecne hodnotí ako dokument zásadného právneho významu, ktorý priemernému spotrebiteľovi poskytne dostatok podstatných informácií na rozhodnutie o uzavretí záväzkového vzťahu k produktu - úveru na bývanie, aký poskytujú aj iné bankové domy. Za uvedených okolností preto práve všeobecne prístupné úverové podmienky dávajú priemernému (priemerne obozretnému) spotrebiteľovi dostatok informácií pre rozhodnutie uzavrieť s konkrétnou bankou tento zásadný záväzkový vzťah. Nastavenie výšky anuitnej splátky pri predčasnom splatení úveru a možnosť voľby spotrebiteľa rozhodnúť sa o jej ďalšej výške, je pre spotrebiteľa z hľadiska ekonomickej opatrnosti (predvídania prípadných zmien v aktuálnej finančnej situácii) podstatnou a zásadnou informáciou pri rozhodnutí, s kým takýto záväzkový vzťah uzavrie. Vágne a nejednoznačné ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré v prípadných predzmluvných rokovaniach môžu byť ústne interpretované v prospech spotrebiteľa, avšak spotrebiteľ následne nevie dosiahnuť ich dodržanie bankou, môžu mať pre neho vážne dôsledky a sú porušením práv garantovaných mu európskymi smernicami aj vnútroštátnym poriadkom.
62. Konanie žalovaného spočívajúce v spôsobe a postupe, ktorý v Obchodných podmienkach úverov na bývanie, teda v zásadnom zmluvnom dokumente pre tento typ produktu, nejasným a viacvýznamovým spôsobom upravil podstatnú informáciu o anuitnej splátke pri predčasnom splatení časti úveru, tak, že nedáva spotrebiteľovi jasnú, vynútiteľnú a jednoznačnú garanciu o práve voľby výšky anuitnej splátky v nadväznosti na dobu splatnosti úveru, je nekalou obchodnou praktikou.
63. Toto konanie žalovaného podľa názoru súdu napĺňa skutkové vymedzenie nekalej obchodnej praktiky podľa článku 5 ods. 1, ods. 2, písm. b) a článku 7 ods. 2 Smernice č. 2005/29/ES.
64. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu tak dospel krajský súd k právnemu záveru, že žalobca vo vzťahu k nastaveniu anuitných splátok pri predčasnom splatení úveru na bývanie, preukázal naplnenie dôvodnosti žaloby o abstraktnej kontrole a uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Súd preto žalobe v tejto časti (II. petit) vyhovel a rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku.
65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 252 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu. Pri rozhodnutí o náhrade trov a dôvodnosti aplikácie ust. § 252 CSP vychádzal konajúci súd zo zásady procesného úspechu a neúspechu v konaní, ktorý bol vyrovnaný. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech (vo vzťahu k II. petitu a neúspech vo vzťahu k I. petitu), v dôsledku čoho bol naopak žalovaný úspešný vo vzťahu k I. petitu a neúspešný vo vzťahu k II. petitu žaloby. Pri hodnotení pomeru úspechu a neúspechu rozhodnom v otázke posúdenia nároku na náhradu trov konania, krajský súd nevzal do úvahy a nehodnotil neúspech žalobcu v III. petite žaloby, ktorý smeroval len k „odobreniu“ jeho oprávnenia zverejniť právoplatné rozhodnutie súdu. Dôvodom, pre ktorý súd na tento petit pri rozhodovaní o trovách (hodnotení úspechu v konaní) neprihliadal bolo, že svojou povahou išlo o „nárok“ procesnej povahy, ktorý nemal pôvod v hmotnom práve. Strany sa vo vzťahu k tomuto petitu neprodukovali žiadne vecné ani iné vyjadrenia, či dôkazy a žiadne trovy im v súvislosti s týmto nárokom nevznikli.
66. Pre úplnosť konajúci krajský súd dopĺňa, že elektronickým podaním zo dňa 20.12.2020 do konania na stranu žalobcu, z vlastného podnetu, vstúpil intervenient EuroSpotrebiteľ, ktorého vstup súd v súlade s ust. § 82 CSP oznámil stranám sporu. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 23.12.2020 žalobca vyjadril nesúhlas so vstupom intervenienta na jeho stranu. Uznesením č. k. 16C/1/2020-216 zo dňa 04.02.2021 súd rozhodol, že vstup intervenienta do konania nepripúšťa. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 13.02.2021 intervenient napadol označené uznesenie odvolaním, s tým, že pre prípad, ak súd vyhodnotí podanie opravného prostriedku voči tomuto typu uznesenia ako neprípustné, potom intervenient odvolanie označuje za svoj nový vstup do konania. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 16.02.2020 žalobca vyjadril nesúhlas s „opätovným“ vstupom intervenienta a súčasne namietol aj na procesnú neprípustnosť a nemožnosť takéhoto vstupu do konania na jeho stranu. Na podporu svojho právneho názoru o nemožnosti opätovného/nového vstupu intervenienta do konania, potom ako už o neprípustnosti vstupu bolo súdom rozhodnuté, poukázal na komentár k CSP, v ktorom sa uvádza, že súd na opätovné návrhy neprihliada a nevydáva o tom ani žiadne rozhodnutie (Števček?Ficová?Baricová? Mesiarkinová?Bajánková?Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 278). Konajúci krajský súd poukazuje na to, že rozhodnutím o neprípustnosti vstupu intervenienta do konania podľa § 82 CSP postavenie intervenienta v spore zaniká. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že po vydaní rozhodnutia o nepripustení vstupu intervenienta jeho opätovný vstup do konania nie je možný. Na prípadné opakované oznámenia identického subjektu (intervenienta) o „novom“ vstupe do konania súd neprihliada, nekoná o nich a nevydáva o nich rozhodnutia. S poukazom na uvedené preto súd neprihliadal na vyjadrenie subjektu EuroSpotrebiteľ uvedené v jeho odvolaní (strana 3 posledný ods.), aby pre prípad neprípustnosti odvolania považoval odvolanie za nový vstup intervenienta do konania z vlastného podnetu. Takéto oznámenie z vyššie uvedených dôvodov podľa právneho názoru súdu nemá žiadne procesné účinky, súd naň nemôže prihliadať a ďalej o ňom nekoná (t. j. nerozhoduje o ňom).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je prípustné len z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP písm. a) až h). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP ).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2 CSP). Novoty v odvolacom konaní sú prípustné len za podmienok uvedených v § 366 písm. a) až h) CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.