Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-11-2019.pdf
PDF · 102.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľky: W. U., F.. XX.X.XXXX, T. D. XXX/X, T., zastúpenej spoločnosťou DRAPPANOVÁ & Partners s.r.o., Moravská 7, Bratislava, proti odporcovi: I.. J.. C. H., F.. X.X.XXXX, T. P. XXXX/X, T., zastúpenému advokátkou JUDr. Zuzanou Mlkvou Illýovou, PhD., Grösslingová 6-8, Bratislava, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o platenie výživného prevyšujúceho sumu 200,- eur mesačne z a s t a v u j e.
II. Odporca je p o v i n n ý od 13.09.2019 platiť navrhovateľke zvýšené výživné v sume 45,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
IV. Týmto sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 11.12.1997, č. k. Nc 171/97-8 v časti o výžinom na navrhovateľku.
V. Zročné výživné za obdobie od 13.09.2019 do 28.02.2021 v sume 383,15 eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 15,- eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súd dňa 13.9.2019 sa navrhovateľka domáhala určenia zvýšeného výživného v sume 500,- eur mesačne. Uviedla, že je študentkou 3. ročníka Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v T.. Odporca platil do jej 18. roku života výživné v sume 150,- eur. Po dovŕšení jej plnoletosti jej odporca oznámil, že sumu 150,- eur znížil na sumu stanovenú súdom dňa 11.12.1997, teda 700,- Sk (23,23 eur). Náklady spojené so štúdiom sa stále zvyšujú, ako aj úhrada niektorých zdravotných úkonov. Vo voľnom čase, hlavne počas letných prázdnin chodí na brigády, keďže jej štúdium je náročné a nie vždy sa dá skĺbiť s dlhodobejšou brigádou. Vo voľnom čase sa venuje rôznym športovým aktivitám, najviac športovému lezeniu. Žije v spoločnej domácnosti s matkou u starej matky.
2. Ďalej navrhovateľka uviedla, že o uzavretí poistnej zmluvy sa dozvedela v roku 2017, zo strany odporcu jej nebolo povedané, že by malo ísť o vyplatenie (predplatenie) vyživovacej povinnosti. Poistnú zmluvu si dala vyplatiť jednorazovo, suma 12.858,35 eur jej bola vyplatená dňa 3.7.2017, vnímala to ako dar z otcovej strany do dospelosti. Väčšinu tých peňazí uložila na šetriace účty. Od začiatku roku
2015 do marca 2019 jej odporca platil výživné v sume 150,- eur mesačne, od marca 2019 začal platiť výživné vo výške 23,23 eur. Ona žije v spoločnej domácnosti s mamou, starou mamou a strýkom v byte, ktorý je v spoluvlastníctve jej mami a strýka. Keď sa dá, tak brigáduje. Toto leto nebrigádovala, lebo chodila do letnej školy.
3. Na pojednávaní dňa 24.6.2020 navrhovateľka uviedla, že žiada priznať výživné v sume 350,- eur mesačne odo dňa podania návrhu. Na pojednávaní dňa 21.9.2020 navrhovateľka uviedla, že žiada priznať výživné v sume 200,- eur mesačne odo dňa podania návrhu. Súd tieto prejavy navrhovateľky podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu. Odporca s čiastočným späťvzatím súhlasil, preto súd konanie v časti o platenie výživného prevyšujúceho sumu 200,- eur mesačne zastavil v súlade s § 29 ods. 1 C.m.p.
4. Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, resp. rozhodnúť, že sa výživné neurčuje. Uviedol, že v roku 1998 uzavrel investičné životné poistenie - promócia, v ktorom ako oprávnenú osobu určil navrhovateľku. Poistnú zmluvu uzatvoril s cieľom zabezpečiť navrhovateľku pre prípad, že by z akýchkoľvek dôvodov nemohol plniť vyživovaciu povinnosť a poistné plnenie malo byť po dovŕšení 18. roku veku navrhovateľky vyplácané mesačne. Túto poistnú zmluvu uzatváral s vedomím, že v čase, keď bude navrhovateľka študovať na vysokej škole, tak on už zrejme nebude mať príjmy, ktoré by mu umožňovali plniť si vyživovaciu povinnosť. Išlo mu o to, aby týmto poistným produktom zabezpečil pokrytie nákladov spojených so štúdiom. Uviedol, že je dôchodca, pričom od mája 2019 mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 358,90 eur. Žiadal, aby súd prihliadol aj na správanie navrhovateľky k nemu.
5. Ďalej odporca uviedol, že si plnil vyživovaciu povinnosť vysoko nad ráme súdom určenej výšky. Zníženiu výživného na sumu 30,- eur a neskôr 23,23 eur predchádzalo konanie zo strany navrhovateľky, ktoré možno považovať za rozporné s dobrými mravmi, nakoľko dlhé roky nejavila o odporcu takmer žiadny záujem, nekontaktovala sa s ním, odmietla účasť na pohreby starej matky (matky odporcu), napriek opakovaným prosbám a naliehaniam zo strany odporcu. Nezaujímala sa o život a zdravotný stav odporcu. Vzťah navrhovateľky a odporcu sa dlhodobo zhoršoval s rastúcim vekom navrhovateľky. Navrhovateľka sa dlhodobo odmieta stýkať a kontaktovať s odporcom. Vzájomný vzťah sa vyostril, keď odporcovi zomrela matka. Tým, že si navrhovateľka vybrala celú sumu poistného plnenia naraz, konala v priamom rozpore s tým, aký bol zámer odporcu. Požadované výživné považoval odporca za neprimerane vysoké, keďže sa už o výživu navrhovateľky postaral predmetným poistným produktom. Odporca ako akademický sochár nemá každý mesiac rovnaký prijem, dlhodobo sú tržby nízke, príjmy z umeleckej tvorby nepostačujú ani len na prevádzku umeleckého ateliéru. Stále vystavuje, ale na výstavách nič nepredal. Vyberá si výstavy, ktoré pre neho nie sú nákladné. V súčasnej zlej situácii odporcove výdavky prevažujú nad jeho ziskami. Vzhľadom na zlý zdravotný stav nemá objektívnu možnosť zvýšenia príjmov. Naviac správanie navrhovateľky možno považovať za konanie rozporné s dobrými mravmi, ktorého dôsledkom je nepriznanie výživného.
6. Odporca ďalej uviedol, že vlastní 1-inu ateliéru. Býva v rodičovskom byte, ktorý dostala jeho sestra a tam má doživotné užívacie právo. Auto nevlastní, nemá ani žiadne úspory. Vzdal sa bytu po starej mame s tým, že jemu zostane byt po rodičoch, ale potom jeho mama bola veľmi nahnevaná na matku navrhovateľky a dala do závetu, že byt zostane jeho sestre a on tam bude mať doživotné užívacie právo. Na sestru prepísal 3-iny ateliéru z dôvodu, že ona sa o neho celý život stará a priala si to aj jeho mama. Prepisoval to na ňu postupne po 1-inách, v roku 2016, 2018 a 2019.
7. Súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, vrátane pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. Nc 171/1997 a zistil tento skutkový stav veci:
8. Navrhovateľka je dcéra odporcu.
9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. Nc 171/1997 súd zistil, že tunajší súd rozsudkom zo dňa 11.12.1997, č. k. Nc 171/97-8, právoplatným dňa 28.1.1998 schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bola vtedy maloletá navrhovateľka zverená do výchovy a opatery matke a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 700,- Sk mesačne od 1.8.1997. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca mal v tom čase priemerný čistý mesačný príjem v sume 6.280,- Sk, matka navrhovateľky bola na materskej dovolenke.
10. Odporca uzatvoril s F.-F. poisťovňou, a.s. poistnú zmluvu - Promócia so začiatkom poistenia dňa 25.6.1998, pričom oprávnenou osobou bola navrhovateľka. Dňa 29.6.2017 poukázala NN W. poisťovňa, a.s. navrhovateľke jednorazové vyrovnanie v sume 12.858,35 eur.
11. Navrhovateľka má 23 rokov. Od septembra 2017 študuje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v T.. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, starou matkou a strýkom. Navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné náklady na sumu 541,- eur. Matka navrhovateľky mala v roku 2019 priemerný čistý mesačný zárobok v sume 1.316,44 eur a v roku 2020 v sume 1.613,19 eur.
12. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka T. zo dňa 25.11.2019 bola navrhovateľka evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnanec - dohoda o brigádnickej práci študenta od 4.7.2016 do 21.9.2016: B.-J. s.r.o., od 17.2.2017 do 30.9.2017: B.-J. s.r.o., od 20.10.2017 do 10.7.2018: U., s.r.o., od 20.2.2018 do 31.8.2018: B.-J. s.r.o., od 11.6.2019: S., s.r.o. a ako zamestnanec - dohoda o brigádnickej práci študenta - NP od 24.5.2017 do 31.12.2017: P.J.J., s.r.o.
13. Podľa potvrdenia Univerzity Komenského v T. zo dňa 26.11.2019 navrhovateľka v akademických rokoch 2017/2018, 2018/2019 a 2019/2020 nepoberala a nepoberá sociálne štipendium.
14. Matka navrhovateľky je vlastníčkou bytu č. XX na D. K.. Č.. X R. T., R. P.. Ú.. F., zapísaného na LV č. XXXX a spoluvlastníčkou bytu č. X, na G. K.. Č.. X R. T., v kat. úz. F., zapísaného na LV č. XXXX, v podiele 1-ica a bytu č. X na K.. H. XX R. T., v kat. úz. J. E., zapísaného na LV č. XXXX, v podiele 1-ica.
15. Odporca má 64 rokov. Je dôchodca. Od januára 2019 mu bol priznaný dôchodok vo výške 358,90 eur mesačne, od 1. januára 2020 vo výške 416,30 eur mesačne. Odporca vyčíslil svoje mesačné náklady na sumu 695,38 eur (vrátane výživného na navrhovateľku).
16. Odporca mal z podnikateľskej činnosti (umelecká tvorba) v roku 2015 príjmy vo výške 7.085,87 eur a výdavky v sume 9.737,36 eur, v roku 2016 príjmy vo výške 7.086,71 eur a výdavky v sume 8.639,24 eur, v roku 2017 príjmy vo výške 7.954,61 eur a výdavky v sume 8.865,20 eur, v roku 2018 príjmy vo výške 9.640,- eur, výdavky vo výške 8.891,- eur a základ dane v sume 749,- eur a v roku 2019 príjmy vo výške 31.180,- eur, výdavky vo výške 28.400,- eur a základ dane v sume 2.780,- eur.
17. Odporca je spoluvlastníkom ateliéru, v kat. úz. F. E., v budove súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX
- zastavané plochy a nádvorie o výmere 107 m2, zapísaného na LV č. XXXX v podiele 1-ina.
18. Podľa § 43 ods. 2 Zák. o rodine veta prvá dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich.
19. Podľa § 62 ods. 1 cit. zák. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 cit. zák. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 cit. zák. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 cit. zák. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 63 ods. 2 cit. zák. u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
24. Podľa § 75 ods. 1 cit. zák. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 75 ods. 2 cit. zák. výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
26. Podľa § 78 ods. 1 cit. zák. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu je potrebné po čiastočnom späťvzatí vyhovieť aspoň čiastočne.
28. Predmetom konania je zvýšenie výživného na plnoleté dieťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá vzniká narodením dieťaťa a zaniká nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium, teda sústavná príprava na budúce povolanie. Pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, prípadne jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kedy je osobná starostlivosť najnáročnejšia. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Záväzok nie je solidárny, pri nedostatku schopností a možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča.
29. V danom prípade navrhovateľka po skočení štúdia na strednej škole, začala študovať dennou formou štúdia na vysokej škole, pričom v štúdiu riadne pokračuje, čo nesporoval ani odporca. Je teda u nej splnená podmienka, že nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť. V období, za ktoré si navrhovateľka v konaní uplatňuje zvýšenie výživného (teda od 13.9.2019), odporca platil navrhovateľke výživné v sume 23,23 eur mesačne, čo zodpovedá výživnému určenému súdom v rozsudku zo dňa 11.12.1997, č. k. Nc 171/97-8. Jednalo sa o poslednú (jedinú) úpravu výživného rozhodnutím súdu, aj keď odporca platil na základe dohody s matkou navrhovateľky aj vyššie výživné, naposledy do februára 2019 vo výške 150,- eur mesačne. Výživné, ktoré odporca platí navrhovateľke v súčasnosti, teda 23,23 eur, nedosahuje ani výšku minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine (ktoré bolo v období od 1.7.2019 do 30.6.2020 v sume 28,79 eur a v období od 1.7.2020 doposiaľ v sume 29,42 eur mesačne), ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
30. Od spomínaného posledného rozhodnutia súdu o výživnom na navrhovateľku (z roku 1997) došlo k zmene pomerov, konkrétne k zvýšeniu príjmov oboch rodičov, ako aj potrieb navrhovateľky, preto je daný dôvod na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine), a teda na jeho zvýšenie. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ako aj na odôvodnené potreby navrhovateľky.
31. Odporca je dôchodca, poberá dôchodok niečo vyše 400,- eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2019 mal (čistý) príjem z podnikateľskej činnosti (umelecká tvorba) v sume okolo 231,- eur mesačne. Vzhľadom na vek a zdravotný stav odporcu, ako aj celkovú ekonomickú situáciu v krajine (vyvolanú pandémiou) nie je možné očakávať, že by bol odporca schopný výraznejším spôsobom zvýšiť svoje príjmy. Na druhej strane z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu (vzdal sa bytu po starej matke a daroval 3-iny ateliéru sestre, sám tak vlastní len 1-inu ateliéru). Oproti poslednej úprave výživného súdom došlo aj k zvýšeniu príjmov odporcu, na základe čoho súd dospel k záveru, že je tu priestor pre zvýšenie výživného, preto rozhodol tak, že zvýšil výživné na sumu 45,- eur mesačne. Súd je tiež toho názoru, že je v možnostiach odporcu
platiť takto zvýšené výživné, keďže tento bol schopný platiť navrhovateľke výživné v sume 150,- eur mesačne v čase, keď podľa jeho daňových priznaní dosahoval stratu.
32. Aj keď odporca nie celkom dostatočne vysvetlil nevyhnutnosť vynaloženia všetkých výdavkov, ktoré si vykazuje v daňových priznaniach (najmä v daňovom priznaní za rok 2019), a preto by bolo možné na niektoré z nich neprihliadnuť, súd nepriznal vyššie výživné, hoci by to potreby navrhovateľky opodstatňovali, a to z nasledovných dôvodov. Navrhovateľka je schopná časť svojich potrieb pokrývať vlastnou zárobkovou činnosťou (brigády). Časť jej potrieb by mala saturovať vyživovacia povinnosť matky, ktorá sa síce o navrhovateľku osobne stará, keďže žijú v spoločnej domácnosti, avšak vzhľadom na vek navrhovateľky a príjmy jej matky (ktoré sú výrazne vyššie ako odporcu), je zrejmé, že osobnou starostlivosťou môže byť naplnená jej vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke len sčasti. Najpodstatnejším dôvodom, pre ktorý súd nezvýšil výživné na vyššiu sumu je tá skutočnosť, že odporca poskytol navrhovateľke jednorazové peňažné plnenie vo výške 12.858,35 eur, ktoré navrhovateľka obdržala dňa 3.7.2017, teda ešte v čase, keď odporca prispieval na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne. Ako sama navrhovateľka uviedla, väčšinu tejto sumy uložila na šetriace účty, teda ju má stále k dispozícii a môže z nej uspokojovať všetky svoje potreby, ktoré nie sú kryté vyživovacou povinnosťou zo strany oboch rodičov a prostriedkami, ktoré si sama zarobí brigádami. Je pritom irelevantné, či navrhovateľka vedela alebo nevedela o tom, že odporca uzatvoril predmetnú poistnú zmluvu, ani to, či odporca navrhovateľke oznámil, že sa má jednať o prostriedky na jej výživu. Podstatné je, že odporca predmetnú sumu pre navrhovateľku prostredníctvom poistného produktu našetril, suma jej bola po nadobudnutí plnoletosti vyplatená a navrhovateľka ju tak má k dispozícii, je súčasťou jej majetkových pomerov, zvyšuje jej životnú úroveň (na rozdiel od odporcu, ktorý uviedol, že žiadne úspory nemá a opak nebol v konaní preukázaný) a môže z nej uspokojovať svoje potreby.
33. Odporca žiadal, aby súd pri určovaní výživného prihliadal na správanie sa navrhovateľky k nemu ako otcovi, ktoré je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľka sa o odporcu nezaujíma a nekontaktuje sa s ním. Je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú chladné a nie sú také, aké by mali byť medzi dcérou a otcom. Každý z účastníkov vníma dôvody tohto stavu subjektívne a je zrejmé, že na kvalitu vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom má značný vplyv zlý vzťah medzi odporcom a matkou navrhovateľky. Odporca opisoval správanie a konanie matky navrhovateľky (prípadne aj starej matky) v minulosti veľmi negatívne, toto však nemôže mať vplyv na posúdenie, či by bolo priznanie výživného v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi musí byť spätý s konaním osoby, ktorá sa priznania výživného domáha. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa formoval vzťah navrhovateľky k odporcovi, súd má za to, že správanie navrhovateľky tak, ako ho popisuje odporca (bez ohľadu na to, či objektívne), nemožno hodnotiť ako natoľko rozporné s dobrými mravmi, aby to bolo dôvodom na nepriznanie výživného.
34. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, súd návrhu čiastočne vyhovel, zvýšil výživné na sume 45,- eur mesačne od 13.9.2019 a vo zvyšku (navrhovateľka požadovala výživné v sume 200,- eur mesačne) návrh zamietol, ako nedôvodný.
35. Zročné výživné za obdobie od 13.09.2019 do 28.02.2021 predstavuje sumu 383,15 eur. Rozdiel medzi priznaným (45,- eur mesačne) a plateným (23,23 eur mesačne) výživným predstavuje sumu 21,77 eur, teda zročné výživné za obdobie od 1. októbra 2019 do konca februára 2021, teda za 17 mesiacov, predstavuje sumu 370,09 eur (17 x 21,77 eur), k čomu je ešte potrebné pripočítať zročné výživné za obdobie od 13.9. do 30.9.2019, čo predstavuje sumu 13,06 eur (21,77 eur : 30 dní x 18 dní). Súd povolil odporcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 15,- eur pod následkom straty výhody splátok v súlade s § 232 ods. 3 a 4 C.s.p.
36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 ods. 2 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).