Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. E., nar. XX.XX.XXXX, a maloletú L. E., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov - matky A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., J. XX a otca H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., J. XX, o návrhu matky maloletých detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. júna 2020, č. k. - 80, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne s účinnosťou od 20.11.2019. Výrokom II. zaviazal otca uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú U. za obdobie od 20.11.2019 do 31.05.2020 vo výške 191,- eur v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným. Výrokom III. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne s účinnosťou od 20.11.2019. Výrokom IV. zaviazal otca uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú L. za obdobie od 20.11.2019 do 31.05.2020 vo výške 254,66 eur v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným. Výrokom V. vo zvyšku návrh matky zamietol. Podľa výroku VI. napadnutého rozsudku sa týmto mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 28.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2010 v časti výživného na maloleté deti. Výrokom VII. bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 28.09.2010 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloletá U. a maloletá L. zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom bolo určené, že táto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený bez obmedzenia a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej U. sumou 150,- eur mesačne a na výživu maloletej L. sumou 120,- eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bol otec maloletých detí živnostníkom a mal priemerný mesačný príjem do 1 000,- eur. Matka maloletých detí bola zamestnaná v spoločnosti BILLA s.r.o. a mala priemerný mesačný zárobok 488,61 eur v čistom. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevovala maloletá U. 2. ročník Základnej školy na Myjave, bývala spolu s matkou, sestrou, babičkou a starým otcom. Nosila okuliare a vzhľadom k zdravotnému stavu absolvovala pravidelné kontroly v kardiologickej ambulancii. Pre poruchu imunity bývala častejšie chorá. Chodila do družiny. Vo voľnom čase navštevovala v základnej škole krúžok Šikovníček a tiež ZUŠ - tanečný odbor. Maloletá L. v čase

poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevovala materskú školu v Myjave, bývala spolu s mamou, sestrou, babičkou a starým otcom. Chodievala jazdiť na kone na Podkylavu. V súčasnosti matka žije s deťmi v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom jej rodičov, ktorí užívajú prízemie a ona s deťmi býva na poschodí, kde sa nachádza kuchyňa, spálňa, obývačka, detská izba, WC a kúpeľňa. Maloletá U. sa od septembra 2019 s otcom nestretáva, odmieta k nemu chodiť. L. chodila pravidelne do jeho domácnosti asi každý druhý víkend. Počas Corona vírusu sa stretávania otca s deťmi nerealizovali. Maloletá U. sa v domácnosti otca necítila dobre a vystupňovalo sa to až v čase, keď uzavrel nové manželstvo s novou partnerkou. Nepáčilo sa jej, že otec ju porovnáva s matkou, že sa chová ako jej matka, sama sa vyjadrila, že otec robil rozdiely medzi L. a U., kedy preferoval viacej L.. Matka mala v období od marca 2019 do februára 2020 priemerný mesačný zárobok 1 014,92 eur. Je poberateľkou prídavku na obe deti, ktoré boli v roku 2019 vo výške spolu 48,68 eur mesačne a v roku 2020 spolu vo výške 49,90 eur mesačne. Z daňového priznania podaného otcom maloletých detí bolo zistené, že v roku 2019 vykázal príjem 2 385,- eur, výdavky 5 748,- eur a daňovú stratu 3 363,- eur. Nie je poberateľom žiadnych dávok, je ženatý a jeho manželka B. E. je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.01.2020, je poberateľkou prídavku na dieťa X. E. vo výške 24,95 eur mesačne, inak nepodberá žiadne dávky. Otec detí sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, aký je jeho trvalý príjem. Predložil súdu výpisy zo Slovenskej sporiteľne a.s. za mesiace december 2019, január a február 2020, z ktorých bolo zistené, že vklady na ním predložený účet boli v decembri 100,- eur a v januári 2020 a februári 2020 po 400,- eur, má trvalé príkazy na úhrady dvakrát po 68,74 eur mesačne s tým, že uviedol, že ide o sporenia dcéram. Z účtu boli vykonávané inkasné platby, a to v decembri 2019 boli vo výške 31,13 eur, 89,71 eur a 215,- eur. V mesiaci január 2020 platil inkasom 31,13 eur a 215,- eur. Vo februári 2020 platil inkasom 31,13 eur a 215,- eur. Matka deklarovala výdavky na maloletú U. vo výške 1,61 eur x 20 dní za stravu v škole, príspevok na ZRPŠ 30,- eur a na hygienu 5,- eur, cestovné náklady do školy a späť 0,55 eur za jednu cestu, platby za školské výlety (napr. divadlo a výlet do Tatier spolu 60,- eur). Maloletá U. sa v roku 2019 realizovala v projekte DOFE. Výdavky na roky 2019 a 2020, ktoré boli ukončené v roku 2020 v súvislosti s týmto projektom, boli na licenciu 24,- eur, styčnú túru 20,- eur a ostrú túru 50,- eur, za karimatku 20,- eur, za turistické topánky 70,- eur, spacák, turistický stan, batoh a varič si požičala. Titulom tohto projektu uhradila spolu sumu 189,- eur. V školskom roku 2019/2020 doplatila celkovo za školské potreby 85,- eur, a to za učebnice a pracovné zošity. Neurológ odporučil maloletej U. cvičiť, táto cvičí jogu, menej chodí na plávanie, navštevuje fitnescentrum na Myjave a za permanentku platí 25,- eur. Chodí jazdiť na kone, v súvislosti s čím má výdavky na cestovné na autobus. Je dobrovoľným hasičom DHZ Hrašné, každý piatok majú tréningy, cesta stojí tam i späť 3,20 eur. Absolvuje hasičské súťaže, v roku 2019 absolvovala 12 hasičských súťaží v priebehu sezóny, s čím má výdavky na cestovné, stravu a kopačky. Maloletá U. lyžuje, vo februári 2020 jej matka kupovala lyžiarske rukavice za 11,95 eur, okuliare za 47,95 eur, zjazdové palice za 19,95 eur, čo sú výdavky na viac rokov. Od novembra 2019 chodila maloletá U. na Venček, kde kurz stál 50,- eur. Lístok na ukončenie plesu vo februári 2020 stál 15,- eur. Od decembra 2019 je zaradená do vodičského kurzu v Autoškole Progres Myjava. Cena kurzu je 650,- eur. Maloletá U. je od narodenia sledovaná na kardiológii, kde jej predpisujú magnézium, za čo dopláca 1,92 eur mesačne. Od alergologičky má predpísané Aerius tabletky, za ktoré dopláca 2,90 eur mesačne, od ortopéda Condrosulf tablety, kde dopláca 14,99 eur mesačne. Matka má na ňu výdavky na oblečenie, obuv a na drogériu. Maloletej L. matka platí stravu v škole 1,50 eur x 20 dní, príspevok na hygienu platí 5,- eur na rok, cestovné do školy a späť denne 1,10 eur, školské výlety 50,- eur ročne. V školskom roku 2019/2020 jej kupovala kalkulačku do školy a iné pomôcky za 70,04 eur. Maloletá L. chodí 2 x do mesiaca na kone, s čím má výdavky len na cestovné. Je dobrovoľným hasičom a platí 4 x do mesiaca cestovné na tréningy, a to každý raz 3,20 eur. Chodí na hasičské súťaže 12 x za rok, v súvislosti s čím mala výdavky na cestovné, na stravu 10,- eur za každú súťaž, za kopačky 35,95 eur. Maloletá L. lyžuje, vo februári 2020 jej matka kupovala lyžiarske rukavice za 27,95 eur, kuklu za 7,95 eur, lyžiarske okuliare za 31,95 eur. Je evidovaná v gastroenterologickej ambulancii, má intoleranciu na kravské mlieko a matka jej kupuje bezlaktózové mliečne výrobky, pričom niektoré stoja o 30 % viac ako normálne mliečne výrobky, mlieko viac ako o 50 %. V súvislosti s týmto má zvýšené náklady na stravu. Inak má výdavky na stravu, oblečenie, obuv a drogériu. Obidvom deťom platí mobilný telefón a paušál 13,- eur mesačne, čo je aj so splátkou na telefón. Obe deti nosia okuliare. Náklady na celú domácnosť má matka vo výške 100,- eur, ktorú sumu prispieva rodičom na plyn, elektriku, kúrenie tuhým palivom a na vodu. Matka spláca úver v ČSOB vo výške 205,15 eur mesačne, ktorý čerpala z dôvodu realizácie prerobenia domácnosti. Bude ho splácať asi 7 rokov. Matka má bežné náklady na mobilný telefón a internet, čo je spolu 35,- eur. Otec nad rámec výživného deťom už niekoľko rokov neprispieva ničím. Pred tromi rokmi im kúpil bicykle. Otec uviedol, že je ochotný prispievať na maloleté deti zvýšeným výživným na každé sumou 150,- eur, poukazujúc na skutočnosť, že si nevie predstaviť, že celkové náklady na jedno dieťa by boli

400,- eur mesačne. Deťom šetrí niekoľko rokov. Je ženatý, manželstvo uzatváral v septembri 2019, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Býva v dome, ktorý je čiastočne v jeho vlastníctve a z časti jeho manželky. V tomto dome býva od roku 2010. V súvislosti s týmto platí elektriku 215,- eur mesačne, vodu štvrťročne 25,- eur, TV a internet 32,- eur a náklady na kúrenie na drevo má 500,- eur ročne. Ďalej má výdavky na výživné pre deti, tiež na telefón a na údržbu okolo domu. V rámci svojej podnikateľskej činnosti sa venuje oprave áut, karosérií. Miesto podnikania má kúsok vedľa domu, na čo má samostatné priestory. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, aký je jeho reálny príjem. Uviedol, že to záleží od mesiaca. V roku 2019 bol 2 mesiace bez príjmu lebo bol po operácii. Zamestnancov nemá. Podniká od roku 2005 - 2007. Jeho manželka je doma, táto je vyučená krajčírka a v súčasnosti je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Mimo výživného vždy deťom niečo dal, podľa toho, o čo sa jednalo. Jedenásť rokov šetrí dcéram na sporenie do dovŕšenia veku dospelosti, pričom do dovŕšenia 18. rokov veku detí s týmto disponuje on. Každé z detí tam má našetrených asi 8 000,- eur za jedenásť rokov. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil podľa § 62 ods. 1- 6, § 63 ods. 1 - 3, § 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1 - 3 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo obdobie takmer 10 rokov. Otec je naďalej živnostník. Nevedel sa vyjadriť, aký je jeho skutočný príjem. Matka má priemerný mesačný zárobok 1 014,92 eur. Maloletá U. je študentkou 3. ročníka Bilingválneho gymnázia na Myjave, maloletá L. je študentkou 4. ročníka 8. ročného Gymnázia na Myjave. Výdavky na maloletú U. sú podstatne vyššie ako výdavky, ktoré boli na ňu v období, keď navštevovala I. stupeň základnej školy a bola v 2. ročníku. Okrem výdavkov v škole a cestovných nákladov má matka výdavky za školské výlety. Vzhľadom k tomu, že maloletá U. má široký záber záujmových aktivít i v súvislosti s týmto má matka na ňu zvýšené výdavky. Je sledovaná na kardiológii, alergológii i ortopédii. Tiež sa zvýšili výdavky na maloletú L., ktorá v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevovala materskú školu v Myjave. V súčasnosti je študentkou 4. ročníka 8. ročného gymnázia. Rovnako ako na maloletú U. má matka aj na ňu okrem bežných výdavkov tiež výdavky na oblečenie, obuv, drogériu, na stravu v škole a na výdavky spojené v súvislosti s návštevou školy. Rovnako aj maloletá L.a má viaceré mimoškolské aktivity. Na maloletú L. má matka výrazne zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením stravy, keď maloletá L. je evidovaná v gastroenterologickej ambulancii, nakoľko má intoleranciu na kravské mlieko a matka jej kupuje bezlaktózové mliečne výrobky, o ktorých je vo všeobecnosti zrejmé, že sú výraznejším spôsobom drahšie ako bežné mliečne výrobky. Za takéhoto zistenia skutkového stavu súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú U. zo sumy 150,- eur na sumu 180,- eur mesačne a na maloletú L. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne. Faktom je, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa zvýšil príjem matky. Otec detí svoj skutočný reálny príjem nevedel uviesť, nevedel sa k nemu vyjadriť. Je však zrejmé, že ako živnostník pôsobil už v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na maloleté deti, kedy dosahoval príjem do 1 000,- eur mesačne a už v tom čase mal autoservis a venoval sa karosárskym prácam. V nadväznosti na výdavky uvádzané otcom maloletých detí, ktorý tiež uviedol, že má samostatné priestory na podnikanie a šetrí deťom každej sumu 60,- eur, pričom jeho manželka je nezamestnaná, súd prvej inštancie dospel k záveru, že jeho príjem je podstatne vyšší, ako príjem prezentovaný v daňovom priznaní. Vychádzajúc z uvedených skutočností, z možností a schopností rodičov a najmä z potrieb maloletých detí súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v uvedenom rozsahu s účinnosťou od podania návrhu. Nedoplatky na zročnom výživnom na maloleté deti povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti výrokom I., II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý v podanom odvolaní uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., III. a IV. zrušiť, prípadne zmeniť tak, že súd zamietne návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú U. a zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L.u zo sumy 120,- eur na sumu 150,- eur mesačne. Namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho a neúplne zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie nezohľadnil príjmy otca, jeho nevyhnutné výdavky a jeho vyživovaciu povinnosť voči súčasnej manželke. Zvýšením sumy mesačného výživného sa otec maloletých dostáva do finančných ťažkostí, ktoré môžu mať za následok zhoršenie jeho zdravotného stavu a aj ukončenie vykonávania podnikateľskej činnosti. Suma zvýšeného výživného nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom a tiež tvrdené náklady matky nie sú dôvodné a často ide o jednorazové náklady, na ktorých sa podieľal i otec, a ktoré matka následne zahŕňa do mesačných nákladov, čo sa nezakladá na pravde. V prípade, ak obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, tak potom na maloletú U. pripadá suma 360,- eur (180,- eur otec,

180,- eur matka) a na maloletú L.u mesačne suma 320,- eur (160,- eur otec, 160,- eur matka). V tomto prípade sa obe sumy javia ako vysoké a nezohľadňujúce potreby maloletých detí a najmä schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Tieto sumy vysoko prekračujú potreby maloletých detí a otec je presvedčený, že z nich budú financované aj iné potreby. Toto presvedčenie otca vyplýva z toho, že matka detí nevie finančne hospodáriť, čo sa preukázalo už počas manželstva. Nízke príjmy otca v roku 2019 boli dosiahnuté s ohľadom na jeho zdravotný stav, keď musel absolvovať operáciu, čo malo za následok, že počas viacerých mesiacov v roku 2019 nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť, čo zásadne ovplyvnilo jeho príjmy. Zdravotný stav otca je po operácii stabilizovaný, ale nedovoľuje mu vykonávať podnikateľskú činnosť na 100 %. Opakovane sa podrobuje lekárskym kontrolám, čo zvyšuje jeho nevyhnutné výdavky. Mesačné nevyhnutné výdavky otca na vedenie domácnosti sú minimálne 350,- eur. Otec maloletých je znovu ženatý a jeho manželka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a nemá nárok na žiadnu dávku. Preto tu otcovi vzniká i vyživovacia povinnosť medzi manželmi, čo súd nezohľadnil. V prípade otca predstavuje životné minimum dvojice bez detí sumu 364,70 eur mesačne. Aktuálne otec nedosahuje ani príjem životného minima. Taktiež súd nezohľadňuje tú skutočnosť, že od 12.03.2020 bola na Slovensku vyhlásená mimoriadna situácia pre hrozbu šírenia koronavírusu. Jej následkom bolo zatvorenie rôznych prevádzok, čo malo za následok i prepad príjmov otca, ktoré od vyhlásenia mimoriadnej situácie klesli pod úroveň životného minima a ani v súčasnosti túto úroveň nedosahujú. Aktuálne mesačné výživné otec platí z finančnej rezervy, ktorú si zaobstaral po minulé roky. Zvýšením výživného, ako rozhodol súd, nebude môcť otec vzhľadom na aktuálne dosahované príjmy plniť svoje základné životné potreby, nebude môcť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, čo ešte viac zhorší jeho finančnú situáciu. Nedostatkom finančných prostriedkov sa môže zhoršiť zdravotný stav otca a nebude si môcť zakúpiť potrebné lieky. V prípade, že nebude schopný plniť zvýšené výživné riadne a včas, bude mu hroziť exekúcia a trestné stíhanie, čo môže mať nepriaznivý vplyv na jeho manželstvo. Bolo preukázané a matka na pojednávaní potvrdila, že otec vždy riadne a včas plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, i nad rámec stanovenej vyživovacej povinnosti kupoval deťom rôzne veci, ako napríklad bicykle, štvorkolky a iné veci do školy a tiež im dával nepravidelne aj finančnú hotovosť. Otec na vlastné náklady zriadil a zariadil samostatnú izbu pre deti vo svojom dome, a to pre prípad, že deti budú mať záujem u otca prespať.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ona odvolanie nepodávala a rozsudok akceptovala, aj keď súd návrh čiastočne zamietol. Rozsudok považovala za rozumný a spravodlivý a je schopná akceptovať odôvodnenie a stotožniť sa s ním. Odvolanie otca považuje za účelové a neprimerané. Otec tvrdí, že súd neprihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči terajšej manželke. Vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom predchádza vyživovaciu povinnosť medzi manželmi. Terajšia manželka otca je dobrovoľne nezamestnaná, nemá žiadne prekážky, aby sa zamestnala a do domáceho rozpočtu prispieva šitím krojov, ktoré predáva cez internet. Teda v žiadnom prípade nie je odkázaná na výživu od manžela. Otec tvrdí, že sa zvýšením výživného dostáva do finančných ťažkostí. Otec nepredložil jediný dôkaz, prečo by mal byt' vo finančných ťažkostiach. Jeho prácou živnostníka je oprava áut, najmä karosárske práce. Po takejto práci sa vôbec neznížil dopyt, lebo ľudia majú menej peňazí a nekupujú si nové autá, ale dávajú si opravovať staršie. Je to zrejmé aj z predaja jazdených áut, ktorých predaj stúpol oproti predaju nových áut, čo je verejná informácia a netreba to dokazovať. Otec súdu predložil vlastné daňové priznanie, ktoré súd pri rozhodnutí vzal do úvahy pri určovaní zvýšenia výživného a žiadne nové dôkazy s odvolaním nepredložil. Ak otec uvádzal, že v roku 2019 dosiahol daňovú stratu, to nie je dôkaz, že peniaze nezarobil. Pri rozhodovaní sa uznávajú iba tie výdavky, ktoré sú oprávnené. Súd zhodnocoval aj mesačné príjmy a výdavky otca, ktorý predkladal aj výpisy z banky. Otec tvrdil, že deťom platí sporenie, ale toto tvrdenie ničím nedoložil. Ak deťom naozaj sporenie platí, matka si myslí, že deti potrebujú byť teraz riadne vyživované a až potom im môžu rodičia sporiť. Otec sa nevedel vyjadriť ani k svojmu riadnemu mesačnému príjmu a riadny mesačný príjem neuviedol ani v odvolaní. Matka nesúhlasí s tvrdeniami otca, že náklady detí sú nadhodnotené, a že matka nevie hospodáriť s peniazmi. Deti sú matkou riadne vychovávané, obidve dcéry sú šikovné aj manuálne aj v škole. Obidve chodia na gymnázium a mohli by mať predpoklad ísť aj na vysokú školu, ak na to budú mať prostriedky. Matka tvrdila, že pre maloletú U. zaplatila zálohu 100,- eur na vodičský preukaz „B", no od rozhodnutia súdu riadne splatila zvyšnú sumu autoškole v celkovej výške 650,- eur. Na zaplatenie autoškoly otec neprispel ani jedno euro. Naozaj nie je dôvod, aby bolo určované výživné v pomere vychádzajúcom zo životného minima. V konečnom dôsledku súd v rozsudku rozpísal aj to, že otec v roku 2019, hoci bol na operácii, nepoberal žiadne nemocenské dávky, teda nebol uznaný za práceneschopného a normálne pracoval. Je jeho vecou, či si o dávky požiadal. Otec súdu nepredložil žiaden dôkaz, že by jeho ochorenie spôsobovalo zníženie práceschopnosti. Otec neuviedol súdu ani to, aký podiel spoluvlastníctva má na

rodinnom dome s novou manželkou, uviedol, že 1/3 alebo 1/4. To nie je pravda, otec má spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome s príslušenstvom 3/4, pričom rodinný dom má 130 m2, plochy patriace k tomu 2574 m2 a hospodárska budova - dielňa s výmerou 266 m2. V hospodárskej budove má otec zriadenú klampiarsku dielňu. Autá parkuje na odstavných plochách pri dome. Ak otec tvrdí, že u neho v práci nastal kvôli mimoriadnej situácie (COVID-19) prepad príjmov, tento nijako súdu nezdokladoval, ani to pred súdom skoršie netvrdil. Ide o tvrdenie všeobecné a účelové, dnes to tvrdia zaradom všetci povinní v snahe dosiahnuť sociálny súcit. Deti však majú reálne výdavky a ako rodičia sa majú postarať, aby ich nároky boli zabezpečené. Rovnako otec tvrdí, že musel siahnuť na úspory a aktuálne výživné vraj platí „z finančnej rezervy, ktorú si zaobstaral po minulé roky“. Všetci sme museli siahnuť na rezervy aj z minulých rokov. Otec tieto „rezervy“ súdu pôvodne vôbec neuviedol. Rozhodnutie o výživnom mohlo byť vyššie. Tieto jeho dnešné tvrdenia sú skutočne účelové a otec má prostriedky, aby zvýšené výživné platil riadne. Dcéry si to zaslúžia. Nie je možné akceptovať, aby otec zdôvodňoval svoju nemožnosť platiť vyššie výživné tým, že mu nezostane na plnenie jeho životných potrieb a tak nebude môcť podnikať a tak mu bude hroziť exekúcia. Ak otec nevie podnikaním zarobiť, môže vždy ísť pracovať do pracovného pomeru s určenou mzdou. Skutočnosť, že v podnikaní vytvára stratu, nie je dôvod na neurčenie výživného. Otec okrem toho, že je vlastníkom 3 domu, jazdí na Audi A3 Sportback, EČV H ktoré je napísané na držiteľku

- jeho manželku. Teda ide o ich rodinné auto, ktoré využíva. Matku najviac zaráža, keď otec spochybňuje náklady na deti. Asi si neuvedomuje, že dcéry sú veľké. Matka náklady na deti riadne zdokladovala a absolútne popiera jeho tvrdenie, že ide o náklady neprimerané. Otec si asi neuvedomuje, koľko majú deti rokov a keďže sa s dcérami vidí len sporadicky, tak ich vníma ako malé deti. K stretávaniu otca s deťmi matka uvádza, že toto je oveľa občasnejšie ako pred svadbou otca s jeho družkou. Od svadby sa stretávajú skutočne zriedkavo, iba maloletá L. chodí za otcom cez víkendy cca na 2 hod. počas dňa, pričom tam ani nikdy nespí. S maloletou U. sa otec od minulého roka, kedy sa znova oženil, nestretáva vôbec. Teda otec ani nemá iné náklady na deti, ktoré sú inak bežné pri styku. Ani na dovolenku ich nikdy nezobral, ani iné letné aktivity im nehradí. Je potrebné, aby sa podieľal aspoň na normálnych priebežných nákladoch. Otec uvádza, že im kúpil bicykle a štvorkolky. Rodičia sa rozviedli v roku 2010, keď deti mali 7 a 5 rokov. Išlo o štvorkolku pre staršiu U. k piatym narodeninám, čo bolo v čase trvania manželstva rodičov a potom im v roku 2017 kúpil zánovné bicykle. Samozrejme deti mali radosť, ale odvtedy uplynulo 12 rokov a od kúpy bicyklov 3 roky. To nemožno započítavať na plnenie výživného v tejto dobe. Nepravidelnú finančnú hotovosť otec deťom dával maximálne raz ročne namiesto darčeka k narodeninám a nikdy to nebolo viac ako 20,- eur. Teraz, keď mu matka vytkla, že maloletej L.e nedal k narodeninám (22.03.2020) žiaden darček, tak jej 02.10.2020 dodatočne dal 50,- eur a striebornú retiazku s príveskom. Otec doteraz ani matke a ani súdu nepredložil žiaden dôkaz, že deťom nejaké - akékoľvek sporenie vytvára. Matka k nemu nemá žiaden prístup a ani nemá o tom vedomosť. Otec už 10 rokov platí výživné ako ho súd určil v čase, keď mali deti 7 a 5 rokov. Už vtedy bol otec živnostník a nemal problém zarobiť 1 000,- eur mesačne, čo vtedy sám vyhlásil. Nie je možné ani uveriteľné, že jeho príjmová kapacita poklesla tak, ako to prezentuje. Zvýšené výživné od rozhodnutia súdu nehradí a ani zročné splátky. Matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a právne správny. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka nemala matka maloletých detí pripomienky.

4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne na obidve deti. Výživné bolo určené v čase, keď maloletá U. bola žiačkou 2. ročníka základnej školy a maloletá L.a navštevovala materskú škôlku. Je zrejmé, že od tejto doby (10 rokov od určenia výživného) podstatne vzrástli potreby oboch detí. Maloletá U. je študentkou 4. ročníka Bilingválneho gymnázia v Myjave a maloletá L. 5. ročníka 8. ročného Gymnázia v Myjave. Zvýšili sa výdavky nielen v súvislosti s výživou, hygienickými potrebami, oblečením, ale aj školskými potrebami a celkovým štúdiom, mimoškolskými aktivitami (projekt DOFE, plávanie, jazdenie na koňoch, hasičské tréningy a súťaže a pod.) a zdravotným stavom detí (užívanie liekov v prípade maloletej U., bezlaktózová diéta v prípade maloletej L.). Otec poukazuje na svoj nízky príjem, ktorý údajne aktuálne nedosahuje ani životné minimum dvojice, t. j. sumu 364,- eur. Z takéhoto príjmu by neuspokojil ani svoje vlastné výdavky. Len úhrada elektriky, ktorú platí v sume 215,- eur mesačne, pôvodného výživného (spolu 270,- eur) a sporenia deťom (po 60,- eur mesačne na každé dieťa) by predstavovalo sumu 605,- eur. Jeho manželka je nezamestnaná a bez príjmu. Z tohto dôvodu má kolízny opatrovník za to, že otec neuviedol svoj skutočný príjem z podnikateľskej činnosti. Kolízny opatrovník preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Určené výživné nie je nadhodnotené a otec by si mal uvedomiť, že potreby detí by odôvodňovali určenie aj vyššieho výživného.

5. Otec maloletých detí k vyjadreniu matky uviedol, že to, že sa jeho manželka snaží svoju nepriaznivú životnú a finančnú situáciu riešiť rôznymi inzerátmi na ponuku šitia, ešte nezakladá dôkaz o tom, že má pravidelný príjem, a to najmä v dnešnej situácii (COVID 19). Vozidlo Audi A3 je výlučným vlastníctvom jeho manželky, ktorá ho nadobudla cca 3 roky pred uzatvorením manželstva s otcom detí. Táto však nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom otca. Otec podľa svojich možností dáva deťom nepravidelne finančnú hotovosť, o čom však matka nemusí mať žiadne vedomosti. Spoluvlastnícky podiel na dome otec priznáva, avšak ide o štandardný rodinný dom, ktorý slúži na uspokojovanie základných životných potrieb otca a jeho manželky. Otec zopakoval argumenty o poklese jeho príjmu v dôsledku mimoriadnej situácie na Slovensku, pričom menej práce má aj v dôsledku opakovane vyhlásených zákazov vychádzania na Slovensku. Od 01.01.2020 do 30.09.2020 dosiahol otec zdaniteľný príjem v sume 1 436,08 eur, čo nedosahuje ani výšku životného minima prepočítaného na jeden mesiac. V aktuálnej situácii bez pravidelného príjmu nie je možné platiť zvýšené výživné a v prípade, že sa situácia do 6 mesiacov nezlepší, budú vyčerpané finančné rezervy otca, bude nútený ukončiť živnosť, prihlási sa na úrade práce a požiada o zníženie výživného. K tvrdeniu matky, že nikdy nezobral deti na dovolenku, uviedol, že s terajšou manželkou boli za posledných 10 rokov na jednej 5 - dňovej dovolenke, ktorej sa deti nechceli zúčastniť, nakoľko mu to neumožnila jeho finančná situácia.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že návrh matky na zvýšenie výživného k maloletým deťom je čiastočne dôvodný, a preto zvýšil výživné na maloletú U. zo sumy 150,- eur na sumu 180,- eur a na maloletú L. zo sumy 120,- eur na 160,- eur, keď prihliadol predovšetkým na oprávnené potreby maloletých a dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na ich výživu takto zvýšeným výživným. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo obdobie takmer 10 rokov. Otec detí svoj skutočný reálny príjem nevedel uviesť, v čase poslednej úpravy výživného bol živnostník a dosahoval príjem do 1 000,- eur mesačne. Rovnako je živnostníkom aj v súčasnosti a vykonáva rovnakú činnosť - opravu áut - karosárske práce. Podľa daňového priznania za rok 2019 vykázal otec detí stratu, no podľa názoru súdu prvej inštancie je jeho príjem podstatne vyšší v nadväznosti na otcom deklarované výdavky na elektriku 215,- eur mesačne, vodu 25,- eur štvrťročne, televíziu a internet 32, -eur mesačne, na drevo na kúrenie 500,- eur ročne a na sporenie deťom po 60,- eur mesačne, pričom jeho manželka je nezamestnaná. Matkin príjem sa oproti poslednej úpravy výživného zvýšil zo sumy 488,61 eur mesačne na priemerný mesačný príjem 1 014,92 eur. Maloleté deti sú oproti poslednej úprave výživného o 10 rokov staršie, maloletá U. je študentkou 3. ročníka Bilingválneho gymnázia na Myjave, maloletá L. je študentkou 4. ročníka 8. ročného Gymnázia na Myjave. Výdavky na obe deti sú podstatne vyššie ako výdavky, ktoré boli na ne v období pred 10 rokmi. Pokiaľ ide o maloletú U., matka má výdavky v súvislosti s jej štúdiom, na školské výlety, na záujmové aktivity a na zdravotnú starostlivosť, keď maloletá U. je sledovaná na kardiológii, alergiológii i ortopédii. Pokiaľ ide o maloletú L., matka má výdavky v súvislosti s jej štúdiom, na viaceré mimoškolské aktivity, zvýšené výdavky na stravu z dôvodu intolerancie maloletej na laktózu, ktorá je evidovaná v gastroenterologickej ambulancii. Okrem toho má matka bežné výdavky pre dcéry na oblečenie, obuv, drogériu a stravu.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam otca dodáva nasledovné:

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom upravená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. - 30 zo dňa 28.09.2010, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých, a ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej U. sumou 150,- eur mesačne a na výživu maloletej L. sumou 120,- eur mesačne.

17. V prípade, keď má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutočný stav veci v zmysle a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe.

18. Uvedené porovnanie pomerov súd prvej inštancie vykonal správne a na základe jeho výsledkov vo veci aj správne rozhodol. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým bola naposledy upravená pred 10 rokmi, kedy maloletá U. navštevovala 2. ročník základnej školy a maloletá L. navštevovala materskú školu. V súčasnosti obe navštevujú gymnázium. Oproti poslednej úprave výživného sa tak podstatne zmenili potreby oboch maloletých detí, keď sa zvýšili výdavky na ich štúdium, dochádzku do školy a školské pomôcky a aktivity a taktiež sa zvýšili ich potreby v oblasti ich záujmov a obe majú viaceré mimoškolské aktivity (napr. členstvo v dobrovoľnom hasičskom zbore, jazda na koni, lyžovanie a pod.), ktoré nepochybne prospievajú k ich vývinu a k rozvoju ich osobností a predstavujú napĺňanie ich kultúrnych, športových a sociálnych potrieb a výdavky s nimi spojené sú nemalé a dôvodné. Obe maloleté deti navštevujú viaceré odborné lekárske ambulancie a obe nosia okuliare, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na ich zdravotnú starostlivosť. Obe maloleté sú vo veku dospievajúcich dievčat, s čím sú tiež spojené aj výdavky na drogériu a hygienické potreby, ktoré sú rozhodne vyššie, ako keď boli vo veku 7 a 5 rokov. Napokon a v prvom rade sú tu výdavky na uspokojovanie základných životných potrieb oboch maloletých, medzi ktoré patria výdavky na bývanie, stravu a oblečenie, pričom aj výdavky na stravu sú u maloletej L. zvýšené v dôsledku intolerancie laktózy. Aj v týchto oblastiach už len vzhľadom na vek maloletých detí ich potreby vzrástli a za 10 rokov sa nepochybne zvýšili aj celkové životné náklady. Potreby maloletých detí si tak jednoznačne vyžadujú vyššie výživné zo strany povinného rodiča, a to otca, keďže obe maloleté boli zverené do starostlivosti matky a táto im v prevažnej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť, pričom s otcom sa stretávajú iba minimálne. Matka deklarovala a preukázala odôvodnené potreby oboch maloletých a

výdavky, ktoré má na odôvodnené potreby maloletých, a tieto nemožno považovať za neprimerané, ani za nadhodnotené, pričom matka maloletých rozlišovala, ktoré výdavky sú ročné, ktoré mesačné, a ktoré jednorazové (resp. zabezpečujúce potreby na niekoľko rokov ako napr. lyžiarska výstroj) a takto ich vyhodnotil aj súd prvej inštancie. V tomto smere sú tak odvolacie námietky otca nedôvodné a súdom prvej inštancie zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, a to aj s prihliadnutím na takmer výlučnú osobnú starostlivosť matky o obe deti, ako aj na to, že otec nad rámec výživného dcéram takmer vôbec neprispieva s výnimkou drobností pri príležitosti sviatkov dcér. Opak otec nepreukázal a ako príspevok nad rámec výživného nemožno v súčasnosti počítať kúpu bicyklov spred troch rokov a štvorkoliek z obdobia spred viac ako 10 rokov. Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku otca spočívajúcu v tom, že zvýšené výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že príjem otca je rozhodne vyšší, než deklarovaný v daňovom priznaní za rok 2019 a zároveň nie nižší, ako bol pred 10 rokmi, keď si dokázal ako živnostník opravami áut zarobiť zhruba 1 000,- eur mesačne. Otec na jednej strane deklaruje mesačné výdavky na domácnosť minimálne v sume 350,- eur a tvrdí, že obom dcéram mesačne sporí po 60,- eur mesačne, čo je spolu so sumou na domácnosť suma 470,- eur a so sumou doterajšieho výživného suma 640,- eur. Na druhej strane deklaruje stratu a príjem pod úrovňou životného minima, čomu však zjavne nezodpovedajú ním deklarované výdavky. Svoj skutočný mesačný príjem však pred súdom prvej inštancie uviesť nevedel a neuviedol ho ani v odvolaní. Otec maloletých tiež tvrdil, že mal v roku 2019 nižší príjem z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a operácie, v dôsledku čoho nemohol počas viacerých mesiacov vykonávať podnikateľskú činnosť, avšak tieto tvrdenia nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ani žiadne zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom. Napokon súd prvej inštancie zistil, že otec maloletých nepoberal v roku 2019 žiadne dávky, a to ani nemocenské, v súvislosti s čím sa tvrdenia otca o nemožnosti vykonávať podnikateľskú činnosť niekoľko mesiacov zo zdravotných dôvodov javia ako nevierohodné, resp. ak ju skutočne zo zdravotných dôvodov nevykonával, je potom nepochopiteľné prečo nepoberal nemocenské dávky a ak tomu tak bolo len v dôsledku jeho prístupu, tak na takúto okolnosť, keď sa sám pripravil o príjem, nemožno brať zreteľ v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Okrem deklarovanej straty v roku 2019 otec namietal, že jeho príjem je nižší aj v roku 2020 z dôvodu pandémie Covid - 19. Pandémia Covid - 19 je však okolnosť prechodného charakteru a v tejto súvislosti sú tvrdenia otca len veľmi všeobecné, pričom je všeobecne známe, že napriek obmedzeniam viacerých prevádzok obchodu a služieb počas pandémie boli práve autoservisy tými prevádzkami, ktoré mali a majú výnimku a môžu poskytovať svoje služby. V konečnom dôsledku sa však otec bráni tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na dcéry zvýšeným výživným spolu v sume 340,- eur mesačne oproti doterajším 270,- eurám. Sám otec však (aj napriek deklarovanej strate a pandémii) navrhuje výživné v sume spolu 300,- eur, čo je v logickom rozpore s ním tvrdeným stratovým podnikaním, ktoré je navyše v rozpore s ním tvrdenými výdavkami. Uvedené je tiež v logickom rozpore s tvrdením o nižších príjmoch v dôsledku pandémie a s tým súvisiacim čerpaním z úspor. Otec maloletých detí tak má nepochybne vyšší, než v daňovom priznaní deklarovaný príjem, pričom aj odvolací súd je toho názoru, že tento je minimálne na úrovni jeho príjmu spred 10 rokov a pokiaľ tvrdí, že obom dcéram mesačne sporí po 60,- eur, čo je spolu 120,- eur, tak je nepochybne v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať im na výživu tak, ako určil súd prvej inštancie, čo je spolu mesačne 340,- eur, t. j. iba o 70,- eur viac, ako tomu bolo na základe rozsudku Okresného súdu Nové mesto nad Váhom zo dňa 28.09.2010. Pokiaľ by aj o sumu rozdielu 70,- eur otec znížil príspevok na úspory dcéram, tak nepochybne mu ešte zostáva zo sumy ním tvrdenej na úspory suma minimálne 50,- eur. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v prvom rade je potrebné uspokojovať aktuálne odôvodnené potreby maloletých detí, t. j. bývanie, stravu, oblečenie, hygienické potreby, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a záujmové aktivity a až po tom, ak rodič na to má prostriedky, im tieto môže odkladať na tvorbu úspor. Okrem toho otec tvrdí, že každej z dcér mesačne sporí po 60,- eur, no v skutočnosti ide mesačne o sumy po 68,74 eur, ktoré sú platené z jeho účtu, avšak otec nepreukázal, na aké konkrétne účty a účel sú tieto prostriedky poukazované. Keďže však ide o dobrovoľné plnenie zo strany otca, nie je to ani potrebné, avšak svedčí to v spojení s ďalšími jeho deklarovanými výdavkami, v spojení s vkladmi prostriedkov v hotovosti na jeho účet a o platbách z neho o tom, že jeho tvrdenia o príjmoch sú nedôveryhodné, a že je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť súdom prvej inštancie zvýšené výživné. Pokiaľ otec maloletých detí namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho vyživovaciu povinnosť voči jeho manželke, tak aj táto odvolacia námietka je nedôvodná. Otec maloletých detí je síce znovu ženatý a manželia majú voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť, avšak jeho vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletým deťom predchádza vyživovaciu povinnosť voči manželke. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie postupoval správne, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne

a na maloletú L.u zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne, vychádzajúc z potrieb maloletých detí a možností a schopností otca v nadväznosti na správne vyhodnotenie jeho tvrdení o príjme ako nedôveryhodných, vychádzajúc pritom z ním deklarovaných a čiastočne aj preukázaných výdavkov.

19. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa . Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).