Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletého: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov: otca: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., P. XXX/XX a matky: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. K., M., K. XXXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 22.10.2020, č. k. -170, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. -91 zo dňa 20.05.2015 vo výroku III. tak, že výživné na maloletého sa s účinnosťou od 07.11.2019 zvyšuje na 200,- Eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého.

II. Za obdobie od 07.11.2019 do 22.10.2020 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 1.294,33 Eur; tento dlh je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že od poslednej úpravy výživného na maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane všetkých účastníkov, najmä však na strane maloletého. Maloletý je cca o 5,5 roka starší, od septembra 2019 navštevuje strednú školu

- Gymnázium v Brezne a má aj záujmy mimo školy, s čím sú zvýšené výdavky na jeho výživu, výchovu, vzdelanie a všestranný rozvoj a starostlivosť o jeho hygienu a zdravie. Matka v čase posledného rozhodovania dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 340,- Eur, počet vyživovacích povinností sa u matky nezmenil. V súčasnosti dosahuje priemerný čistý zárobok 612,81 Eur mesačne netto. Otec je vyučený kuchár, čašník. V čase rozvodu manželstva bol nezamestnaný a poberal podporu vo výške 350,- Eur mesačne. Od rozvodu manželstva nadobudol do výlučného vlastníctva byt, ktorý bol predtým v BSM, z čoho 17.000,- Eur vyplatil matke maloletého. Je tiež podielovým spoluvlastníkom k pozemkom. Vo svojich podaniach otec uvádza, že je nezamestnaný a prácu ako kuchár a čašník si nemôže nájsť kvôli koronakríze. Okresný súd zistil, ku dňu 21.05.2020 ako aj k 22.10.2020, že sú voľné pracovné miesta vhodné pre otca maloletého dieťaťa. Ak by otec prejavil skutočný záujem o prácu, mohol by vykonávať práce v odbore kuchár, čašník, a to aj v takých zariadeniach, ktorých sa koronakríza nedotkla, napr. v Nemocnici v poliklinikou Brezno n.o., alebo v Domove sociálnych služieb Drábsko, a tak si nájsť prácu s hrubým zárobkom od 580,- Eur až 1.120,- Eur mesačne. Pri posudzovaní možností a schopností otca

maloletého platiť výživné súd nevychádzal len z jeho majetkových pomerov, ale aj z jeho potencionálnych možností vykonávať uvedenú prácu. Preto súd zvýšil výživné na maloletého na sumu 200,- Eur mesačne od podania návrhu - 07.11.2019. Zároveň rozhodol aj o zameškanom výživnom. Nakoľko sa matka maloletého domáhala vyššieho výživného, súd jej návrh vo zvyšku zamietol. Rozhodnutie oprel o ustanovenia , , , , , , , , , Zákona o rodine aj čl. 5 základných zásad Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa a nasl. .

3. Proti rozsudku sa odvolal otec. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu alebo zmeniť. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, nakoľko okresný súd nerozhodol o jeho návrhu zo dňa 14.10.2020 na odročenie pojednávania po termíne 20.11.2020. Má za to, že návrh na odročenie pojednávania nebol zmätočný, bol riadne odôvodnený. Okresný súd zmaril jeho osobnú účasť na súde a právo na predkladanie dôkazov, ktoré v čase pojednávania ešte nemal k dispozícii. Odročenia pojednávania sa dožadoval z dôvodu, že ešte nemal potvrdenia od úradu práce o tom, že spĺňa nároky na priznanie dávky v hmotnej núdzi ako aj doklady o jeho príjme vo výške 123,50 Eur, čo predstavuje jeho jediný mesačný príjem. Inzercia, na ktorú sa súd odvolával sa netýkala vôbec uvedeného obdobia. Za uvedené obdobie mal súd listinnými dôkazmi preukázané, že pre chorobu nemohol pracovať a bol v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie, teda svojím správaním preukázal, že sa práci nevyhýba, ale spĺňa podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čoho súčasťou je aj pravidelné preukazovanie úradu práce, že si aj sám hľadá prácu. Okresný súd svoje rozhodnutie úplne odtrhol do reality krízy a núdzového stavu, počas ktorého prevádzky, kde sa mohol podľa úvahy súdu zamestnať boli zatvorené. Z uvedeného dôvodu navrhol znížiť výživné na zákonom stanovenú minimálnu sumu 29,42 Eur mesačne. Keby inzerované pracovné miesta boli skutočne voľné, tak by mu ich úrad práce ponúkol. Ďalej poukázal na to, že je vyučený v odbore kuchár, čašník so zameraním „kód 02 obsluha“, čomu nezodpovedajú ponuky na prácu kuchára. Matke maloletého dieťaťa vyplatil 17.000,- Eur z bytu, čím môže kryť zvýšené potreby maloletého syna. Počas práce v zahraničí otec ochorel, bol dlhodobo na PN, a to od 08.07.2019 do 01.10.2019 a v súčasnosti je nezamestnaný, nakoľko mu jeho zdravotný stav nedovoľuje ďalej prácu v zahraničí vykonávať.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresný súd riadne prihliadol na odôvodnené aktuálne potreby maloletého dieťaťa a o výške výživného rozhodol v najlepšom záujme maloletého. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

5. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Namietala, že otec je momentálne nezamestnaný a je vedený ako uchádzať o zamestnanie na miestne príslušnom úrade práce. Za posledných viac ako 5 rokov sám maloletému neprispel viac na výživnom ako mu ukladá dotknutý rozsudok, neprejavoval ani osobný záujem o maloletého, nepomáhal mu v štúdiu ani vo výchove, či osobnej starostlivosti. Podotkla, či otec nemá aj iný príjem z prenájmu svojho bytu. Nepoprela, že momentálne otec má zdravotné problémy, ako ani to, že je vedený v evidencii uchádzačov o prácu, ale posledných 5 rokov mal možnosti a neprejavil dostatočnú snahu pomôcť zlepšiť život svojmu synovi platením vyššieho výživného.

6. Otec v odvolacej replike uviedol, že návrh žalobkyne žiada v celom rozsahu zamietnuť a navrhuje vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného. Trval na tom, že na jeho strane sa výrazne zhoršili jeho príjmy a jeho zdravotný stav, navyše aj v SR aj v štátoch EÚ je núdzový stav, a preto si prácu nájsť nemôže vôbec, ani mu prácu úrad práce, kde je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie neponúka vôbec. Úrad práce vydal potvrdenie o tom, že spĺňa nároky na priznanie dávky v hmotnej núdzi a jeho príjem predstavuje 123,50 Eur mesačne. Jeho stav nezamestnanosti a sociálnej núdze je objektívny a otec si ho subjektívne nezavinil.

7. Matka v odvolacej duplike uviedla tie isté skutočnosti, ktoré uvádzala vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca. Navrhla vypočuť susedov, prípadne vchodového dôverníka, resp. správcu bytového domu na skutočnosti, či otec nemá aj iný príjem z prenájmu svojho bytu. Pokiaľ sa jedná o sumu 17.000,- Eur, ktoré dostala od otca ako vyrovnanie pri vyporiadaní BSM, k tomu uviedla, že za uvedenú sumu by si byt nekúpila (ani jednoizbový), a preto sa rozhodla vrátiť k rodičom, kde spoločne zdieľajú náklady na domácnosť a rodičia jej pomáhajú aj s výchovou syna.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Podľa ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, podľa písm. c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími dôvodmi odvolateľa - otca maloletého dieťaťa a má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Dôvodná bola aj námietka otca maloletého, že otcovi ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď nepovažoval jeho návrh na odročenie pojednávania za dôvodný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu postup okresného súdu, keď neakceptoval žiadosť otca o odročenie pojednávania, ako aj prejednanie veci v jeho neprítomnosti, je potrebné kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Odvolanie otca je preto dôvodné.

11. V zmysle platnej právnej úpravy, odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Odňatie možnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.

12. V danom prípade okresný súd v dôsledku neakceptovania žiadosti otca o odročenie pojednávania vo veci konal a rozhodol, pričom otec žiadal o odročenie pojednávania (zo dňa 22.10.2020) z dôvodu, že čaká na rozhodnutie úradu, či mu budú priznané sociálne dávky, o ktoré požiadal dňa 06.10.2020, o čom má úrad rozhodnúť do jedného mesiaca. Podľa názoru odvolacieho súdu otec dostatočným spôsobom a zrozumiteľne ako aj v dostatočnom časovom predstihu informoval súd o tom, že žiada odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu, ktorý spočíval v tom, že otec v deň pojednávania nemal ešte k dispozícii rozhodnutie o priznaní/nepriznaní sociálnych dávok, o ktoré požiadal dňa 06.10.2020, ktorým chcel preukázať svoju sociálnu situáciu. Otec podľa názoru odvolacieho súdu adekvátne požiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, pretože mal záujem preukázať svoju sociálnu odkázanosť ako aj výšku sociálnej dávky, o čom predložil okresnému súdu aj potvrdenie, že dňa 06.10.2020 požiadal o pomoc v hmotnej núdzi a konanie doposiaľ nie je ukončené. Námietku otca preto odvolací súd v tejto časti považoval za dôvodnú, pričom otec v odvolacom konaní doložil do spisu už aj potvrdenie o Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno o tom, že poberá pomoc v hmotnej núdzi vo výške 123,50 Eur.

13. Za dôvodnú považuje odvolací súd aj námietku otca, keď namieta, že „súd vyvodil nesprávne a neurčité závery, na základe inzercie o pracovných ponukách, kde sa otec mohol zamestnať a mohol poberať súdom neurčito určenú mzdu“. Takto zistený skutkový stav bez pochyby nemožno považovať za náležite zistený a preukázaný a nedostatok podkladov súdu pre rozhodnutie o zvýšenom výživnom viedlo k rozhodnutiu, ktoré je podľa názoru odvolacieho súdu predčasné, ničím nepodložené. K takémuto záveru dospel odvolací súd oboznámiac sa so spisom, podaniami doručenými súdu v odvolacom konaní (odvolacími námietkami otca a vyjadreniami matky). Vzhľadom na to, že ide o vyhľadávacie konanie, okresný súd sa nemal uspokojiť len so zistenými voľnými pracovnými miestami, ale mal otca riadne vypočuť a zisťovať bližšie okolnosti, prečo sa nemôže zamestnať. Naviac otec v odvolaní poukazuje na to a doložil o tom aj hodnoverný listinný dôkaz, že je vyučený v odbore kuchár - čašník so zameraním „na kód a názov 02 obsluha“ a nie kuchár.

14. Preto v ďalšom konaní bude vhodné v záujme maloletého dieťaťa otca vypočuť, zistiť od ošetrujúceho lekára (lekárov), či zdravotné problémy u otca sú takého charakteru, že spôsobujú také problémy, pre ktoré otec nemôže pracovať, resp. vykonávať určité práce. V odvolacom konaní otec doložil aj potvrdenia o hľadaní zamestnania, z ktorých vyplynulo, že voľné pracovné miesta

zamestnávatelia neponúkajú pre mimoriadny stav (koronakríza). Preto bude vhodné zistiť z úradu práce, či v danom regióne existujú vhodné pracovné zaradenia, ktoré by otec mohol vykonávať, resp. urobiť dopyt, či je disciplína otca vo vzťahu k spolupráci s týmto úradom dobrá.

15. Taktiež okresný súd by sa mal zaujímať, z akého dôvodu, skutočnosti, prestal otec pracovať v zahraničí, či skutočným dôvodom bol zlý zdravotný stav otca. Sú to všetky dôležité otázky, z ktorých môže okresný súd zistiť lepšie skutkový stav a urobiť si obraz o možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné. Samotný odkaz na to, že ak by otec prejavil skutočný záujem o prácu, mohol by vykonávať práce s hrubým zárobkom od 580,- Eur až do 1.120,- Eur mesačne nie je postačujúci, naviac, keď v odvolacom konaní otec predložil potvrdenie o tom, že poberá pomoc v hmotnej núdzi vo výške dávky 123,50 Eur mesačne.

16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni všetky vyššie uvedené nedostatky, došetrí skutkový stav, riadne vykoná dokazovanie, najmä zistí príjmy, majetkové a osobné pomery každého z rodičov, tieto vyhodnotí u každého osobitne. Prihliadne tiež na obsah podaní doručených súdu v priebehu odvolacieho konania (odvolanie otca, vyjadrenia k nemu). Pokiaľ bude považovať za vhodné, vypočuje aj navrhnutých svedkov zo strany matky, ktorá tvrdí, že otec prenajíma byt a má z toho príjem. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, takýmto je aj dané konanie, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli ( ).

17. Súd pochybil taktiež v tom, že nesprávne vo výroku III. návrh matky vo zvyšku zamietol, pretože v prípade nesporového konania súd nerozhoduje na základe podaného návrhu, nie je návrhom viazaný; teda v prípade, ak nevyhovie návrhu na určenie výživného v celom rozsahu, vo zvyšku návrh nezamieta, ale dôvod uvedie len v odôvodnení rozhodnutia.

18. Vzhľadom na nedostatočne zistený skutočný stav veci, ako aj odňatie možnosti otcovi konať pred súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom doplní dokazovanie podľa naznačeného smeru, dôkazy riadne vyhodnotí a až na základe zistení z nich vyplývajúcich bude aplikovať príslušné právne normy a vo veci opätovne rozhodne. Záverom odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že je potrebné v ďalšom konaní rozhodnúť aj o návrhu otca na zníženie výživného, ktorý si otec podal v rámci podaného odvolania.

19. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).