Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-44-2020.pdf
PDF · 94.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloleté deti U. R., nar. XX.XX.XXXX a R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, deti rodičov: matky H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XX, právne zastúpenej JUDr. Dudzík JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie so sídlom Topoľčany Škultétyho 1597/7 a otca U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., K. XXXX/XX, t.č. R., S. E. XXA, o určenie výživného otca k maloletým deťom na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje zročné výživné otca k maloletej R. R., nar. XX.XX.XXXX v sume 333,65-€ za obdobie od 03.04.2020 do 28.07.2020, ktoré sa otcovi maloletej povoľuje splácať k rukám matky maloletej v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 50,€ spolu s bežným výživným do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto výroku rozsudku so stratou výhody splátok v prípade, že čo i jedna splátka zročného výživného nebude uhradená riadne a včas.
II. Súd určuje zročné výživné otca k maloletému U. R., nar. XX.XX.XXXX v sume 525,48-€ za obdobie od 03.04.2020 do 28.07.2020, ktoré sa otcovi maloletého povoľuje splácať k rukám matky maloletého v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 50,€ spolu s bežným výživným do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto výroku rozsudku so stratou výhody splátok v prípade, že čo i jedna splátka zročného výživného nebude uhradená riadne a včas.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.08.2020 sa matka maloletých domáha určenia vyživovacej povinnosti otca k mal. U. na sumu 150 eur a k mal. R. na sumu 100,-€ mesačne, a ich zverenia do osobnej starostlivosti matke za obdobie od 03.04.2020 do 29.07.2020, pričom vyčíslená výška zročného výživného k mal. U. je 576,-€ a k mal. R. 384,-€, ktorú má otec zaplatiť k rukám matky v splátkach 100,-€ na obe deti, ktoré bude poukazovať spolu s bežným výživným do úplného zaplatenia. Dôvodom je to, že manželstvo matky a otca detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/54/2020 z 02.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2020. Týmto rozhodnutím bolo určené výživné otca k deťom. V návrhu na rozvod manželstva navrhla určiť výživné už od 03.04.2020 do právoplatnosti rozvodu, no súd o tom nerozhodol aj z dôvodu, že nebol príslušný.
2. Tunajšiemu súdu bola prenesená miestna príslušnosť dňa 23.10.2020 Okresným súdom Topoľčany.
3. Otec detí sa k návrhu vyjadril písomne dňa 22.02.2021, kde uvádza, že s návrhom nesúhlasí. Dôvodí tým, že sa jeho životná situácia zmenila. Je práceneschopný, nemá v súčasnosti ani nemocenské,
nepoberá žiadne dávky ani príspevky. Pravidelne platil na výživu detí sumu 250,-€ až do úrazu, ktorý utrpel. Je si vedomý vyživovacej povinnosti k deťom, no za obdobie uvedené v návrhu je suma privysoká.
4. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca detí podľa § 180 CSP, pretože dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý s poukazom na § 183 ods. 1 až 4 CSP. Je potrebné uviesť, že súd už určoval termín pojednávania na 11.01.2021, pričom súd bol už pred týmto termínom požiadaný o odročenie pojednávania z dôvodu úrazu otca detí, ktorý utrpel dňa 01.01.2021. Súd u úraze otca detí informovala družka otca detí P. H. dňa 04.01.2021. Hoci bol termín pojednávania rušený aj z dôvodu v tom čase vykonávaných preventívnych opatrení pre pandémiu ochorenia COVID-19 a platný zákaz vychádzania, tak súd určoval nový termín pojednávania s ohľadom na zdravotný stav otca detí až na 24.02.2021 majúc na zreteli aj možnosť buď to zlepšenia zdravotného stavu otca dieťaťa, alebo možnosti zastúpenia inou osobou (účastník sa v tomto type konania môže dať zastúpiť nie len advokátom). Otec dieťaťa ospravedlnil neúčasť aj na novourčenom termíne pojednávania, a napriek poučeniu podľa § 183 ods. 1 až 4 CSP súdu preukázal len práceneschopnosť, no nie nemožnosť účasti na pojednávania ani nemožnosť zastúpenia, o ktorú od strany už možno podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 183 ods. 2 CSP dôvodne očakávať. Súd vzhľadom k predmetu konania a rozsahu dokazovania nepovažoval výsluch otca maloletých za nutný, preto nebol dôvod ani na neotvorenie ani na odročenie pojednávania, súd tak vec prejednal. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky detí, listinami, ktoré uvádza nižšie a obsahom pripojených spisov.
5. Matka maloletých na pojednávaní uviedla, že otec detí zaplatil výživné vo výške 250 € mesačne v mesiacoch august, september, október, november 2020, v decembri sa už s ním nedalo komunikovať. Za obdobie od apríla do júna som od otca detí dostala sumu 2 x po 50 €. Za bicykel, ktorý sa kupoval dcére k narodeninám v júli, zaplatil sumu 50 €, čo je však jedna z tých 50 €, ktoré uvádzala. Čiže celkovo za obdobie od 3.4.2020 do 29.7.2020 od neho obdržala sumu 100 €. Prvýkrát 50,-€ zaplatil otec detí na účely zakúpenia bicykla pre dcéru, druhýkrát sumu 50,-€ zaplatila jeho matka, teda stará matka detí, po tom čo sa jej pýtala, či otec detí platí výživné a bola informovaná, že nie. Nijakou inou formou za toto obdobie neprispel. Otcovi detí chodili peniaze na účet, no zvykol si ich brávať aj dopredu, pretože vie, že mu tam chodili sumy 500 € alebo 800 €, no jeho šéf sa na neho obracal s tým, kedy mu ich vráti. Podľa jej informácií v období, za ktoré žiada určiť výživné a aj neskôr, mal dve práce v Trnave v City- sushi a ešte bez zmluvy robil v pizzérii v Topoľčanoch. Otcom dieťaťa, ktoré sa jej má narodiť, je jej terajší partner. S ním žila v spoločnej domácnosti už v čase podania návrhu na rozvod manželstva. Ona bola na dobrovoľnej materskej po dovŕšení 3 rokov R. aj z dôvodu epidémie a starostlivosti o dieťa. Do škôlky začala R. chodiť až od septembra 2020. Jej partner bol v tom čase nezamestnaný na podpore. Otec detí má len dve vyživovacie povinnosti. Býva u rodičov. Ona v tom období, ktoré žaluje, bola živená v podstate jej partnerom, pretože poberala len prídavky na deti. Za žalované obdobie nepoberala materskú, pretože ju nebolo možné vybaviť, predtým ju poberala v Rakúsku cca do roku a pol veku dieťaťa.
6. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/54/2020-50 z 02.07.2020, právoplatným dňa 29.07.2020 bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a určená vyživovacia povinnosť s účinnosťou od rozvodu k mal. U. 150,-€ mesačne a k mal. R. 100,-€ mesačne so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí. Súd vo veci výživného schválil rodičovskú dohodu, teda výživné bolo výsledkom dohody rodičov. Zo spisu vyplýva, že formálny príjem otca detí u zamestnávateľa Michal Beláň - City Sushi, prevádzka Trnava bol v priemere 476,74-€ netto (obdobie január - máj 2020). Matka poberala len prídavky na deti, pracovala na dohodu do marca 2020. Z výpovede matky a otca pred súdom vyplynulo, že otec zaplatil medzi aprílom a júnom 2020 na výživu detí 100,-€. Rodičia už spolu nežili v čase podania návrhu na rozvod.
7. Podľa predložených mzdových listov u zamestnávateľa otca u zamestnávateľa: Michal Beláň - City Sushi, prevádzka Trnava, bola čistá mzdy otca detí za mesiace 01/2020-06/2020 vo výške 476,74-€ mesačne a následne za mesiace 07/2020 až 12/2020 v rozmedzí 121,08-€ až 132,81-€.
8. Podľa predložených lekárskych správ v súvislosti so žiadosťami o odročenie pojednávania, otec detí utrpel dňa 01.01.2021 vážny úraz hlavy, pričom je stále práceneschopný s dg. subdurálne krvácanie po úraze, pretrváva posttraumatická cefalea (bolesť hlavy), poruchy sústredenia.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 10. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
11. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je z väčšej časti dôvodný. Úvodom je potrebné uviesť, že otázku výchovného prostredia dieťaťa a aj výšky výživného súd vyriešil ako predbežnú otázku v tom smere, že výrok rozhodnutia súdu o určení zročného výživného pokrýva odpoveď aj na tieto predbežné otázky - práve v osobe povinného rodiča aj výške výživného za uzavreté obdobie. Súd formálne zamietol návrh v tej časti, v ktorej prekračuje návrh rozhodnutie vo veci samej alebo by bol výrok duplicitný.
17. Súd rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca k deťom spätne, v podstate za obdobie od podania návrhu na rozvod do dňa predchádzajúceho dátumu právoplatnosti výroku o rozvode. V tomto čase už rodičia detí spolu nežili. Matka žila s novým partnerom a otec sám v byte. Je potrebné uviesť, že otázka vyživovacej povinnosti za obdobie od podania návrhu na rozvod, pokiaľ ide o jej výšku je už v podstate vecou rozhodnutou, pretože hoci súd určil výživné schválením rodičovskej dohody táto odzrkadľuje schopnosti a možnosti rodičov a náklady na výživu detí, vychádzajúc zo stavu ku dňu rozhodnutia (súd pritom berie do úvahy logicky schopnosti rodičov a náklady na dieťa za určité dlhšie obdobie do rozhodnutia súdu, štandardne jeden rok). Pokiaľ otec detí súhlasil s výživným 150 + 100,-€ mesačne, zrejme bolo v jeho schopnostiach a možnostiach takéto výživné platiť. Súd v tejto veci rozhoduje o
schopnostiach nadobudnúť príjem a platiť výživné za obdobie len necelé štyri mesiace pred rozhodnutím o rozvode. Preto je irelevantná zmena pomerov, ktorá nastala po úraze otca dieťaťa. To preto, že súd rozhoduje o výživnom, ktoré otec už mal platiť podľa svojich schopností a možností, no neplatil v období od 03.04.2020 do 28.07.2020.
18. Je mylné sa domnievať, že povinnosť platiť výživné na základe vyššie uvedených princípov Zákone o rodine platí až od momentu, keď tak rozhodne súd. Rozhodnutie súdu prichádza vtedy, keď rodičia nie sú schopní dohody, alebo ich vzťah dospeje k rozvodu, kde je rozhodovanie aj o výživnom spojené s rozvodom. Tým chce súd povedať, že otec detí mal po rozchode platiť výživné vo výške 250,-€ spolu na deti už od ich rozchodu, pokiaľ tak neučinil, pri určení výživného následne mu vznikne povinnosť zaplatiť už zročné - splatné výživné za tento minulý čas. Skutočnosť, že neskôr už môže stratiť schopnosť dosiahnuť príjem ako v onom období je už na jeho ťarchu - ako bolo na jeho krátkodobý prospech, že výživné neplatil v období keď mal. Preto sú pre posúdenie splatného výživného už irelevantné skutočnosti vyplývajúce z jeho aktuálneho zdravotného stavu. Majú vplyv len na výrok o splatnosti tohto výživného, a preto súd určil povinnosť výživné zaplatiť v splátkach a nie naraz. Súd do výživného započítal sumu 100,-€, ktorá bola na výživné započítateľná, pretože v rozhodnom období bolo s týmto úmyslom 100,-€ matke vyplatených, čo ona aj potvrdila. Tú sumu po 50,-€ na každé dieťa odrátal od výživného, ktoré otec zaplatiť mal.
19. Suma výživného tak bola vypočítaná ako 28 dní mesiaca apríl 2020 (28/30), dva celé mesiace - máj/ jún 2020 a 28 dní mesiaca júl 2020 (28/31). Pri výžinom 150,-€ mesačne na mal. U. ide o sumu 140 + 300 + 135,48 t.j. 575,48-€ - 50,-€ započítaného výživného teda 525,48-€. U mal R. 93,33 + 200 + 80,32 t.j. 383,65-€ - 50,-€ započítaného výživného teda 333,65-€. Splatnosť súd určil ako v pôvodnom rozhodnutí o rozvode do 20. dňa v mesiaci spolu s bežným výživným, avšak vzhľadom k sociálnym pomerom otca v splátkach po 50,-€ u každého z detí, k rukám matky detí.
20. Záverom súd uvádza, že predmetom konania bolo konanie o zročnom - už splatnom výživnom za uzavreté obdobie na časovej osi do bodu právoplatnosti rozsudku o rozvode. Pokiaľ má otec detí za to, že dlhodobo nie je objektívne schopný platiť výživné bežné (100,-€ + 150,-€) - do budúcna, je potrebné sa toho domáhať návrhom v osobitnom konaní - na zníženie výživného. Tu súd uvádza, že prechodné zhoršenie či zlepšenie pomerov nie je dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, avšak ak už ide o zmenu objektívnu a dlhodobú, je možnosť zmeny, tak v podobe zníženia, alebo zvýšenia vyživovacej povinnosti.
21. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože návrh na priznanie trov konania nebol podaný.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.
Podľa § 8 písm. a/ Z.č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19.01.2021 (ďalej „cit. zák.“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. ustanovenie § 8 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2020/62/20210119> platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.