Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-10-2021.pdf
PDF · 112.51 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: KAP - CAR s.r.o. so sídlom Tešmak 236, 936 01 Nitra, IČO: 47 958 405, o zaplatenie 1.642,79 eura, o odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14Cb/78/2019 - 122 zo dňa 28.08.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 14Cb/78/2019 - 122 zo dňa 28. augusta 2020 potvrdzuje.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 03.12.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.642,79 eura ako aj náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že dňa 02.04.2016 zavinil S. T. ako vodič osobného motorového vozidla zn. AUDI A3, EČ: B dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. BMW X1, EČ: C pričom titulom uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČ: B (poistná zmluva č. 8019083556) uhradil žalobca v rámci likvidácie prostredníctvom zahraničného partnera poškodenému náhradu škody v sume 8.213,93 eura.
2. Okresný súd Levice ako súd prvostupňový rozhodol o žalobe žalobcu Rozsudkom č. k. 14Cb/78/2019
- 122 zo dňa 28.08.2020 tak, že žalobu vo výroku I. zamietol a vo výroku II. rozhodol, že žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v odôvodnení uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 25.11.2015 uzatvorená poistná zmluva č. 801 908 3556, a to na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla AUDI A3 s EČ: B so začiatkom poistenia dňa 25.11.2015. Dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v E., spôsobil S. T. ako vodič prevádzkou osobného motorového vozidla zn. AUDI A3, EČ: B škodovú udalosť, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. BMW X1, EČ: C Z prepisu telefonického hlásenia poistnej udalosti, ktorú žalovaný telefonicky oznámil žalobcovi dňa 14.04.2016 vyplýva, že škodová udalosť nebola hlásená na polícii, že vinníkom tejto udalosti je žalovaný a taktiež z predmetného hlásenia vyplýva, že výška škody na motorovom vozidle poškodeného bola odhadnutá na sumu 1.001 eur. Zo správy o nehode, podpísanej oboma účastníkmi, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 18.04.2016 vyplýva, že škodovú udalosť zapríčinil žalovaný, že viditeľné poškodenie na motorovom vozidle žalovaného sa nachádza na prednej ľavej
strane vozidla. Z predloženého znaleckého posudku žalobcom vyplýva, že celkové náklady na opravu poškodeného motorového vozidla BMW X1, EČ: C predstavovali sumu 11.890,96 eura vrátane príslušnej dane. Žalobca v rámci likvidácie uhradil prostredníctvom zahraničného partnera oprávnené nároky poškodeného na náhradu škody v celkovej výške 8.213,93 eura, pričom z predložených faktúr vyplýva, že nároky boli uplatnené v celkovej sume 8.712,69 eura bez dane (8.105,19 eura bez dane + 607,50 eura bez dane), pričom žalobca neuznal výmenu pravého svetlometu vo výške 498,76 eura bez dane. Žalobca si voči žalovanému uplatnil regresný postih vo výške 20 % predmetného plnenia, teda v sume 1.642,79 eura, pričom za týmto účelom písomne vyzval žalovaného listom zo dňa 05.12.2016 na úhradu náhrady časti poistného plnenia, listom zo dňa 03.01.2017 a opätovne listom zo dňa 28.03.2017, avšak neúspešne. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, keďže v konaní nebolo sporné, že žalobca ako poisťovateľ uzatvoril so žalovaným ako poisteným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla AUDI A3, EČ: B R.. V konaní bolo tiež nesporné, že žalovaný spôsobil dňa 02.04.2016 prevádzkou predmetného motorového vozidla škodu na motorovom vozidle BMW X1, EČ: C Z prepisu telefonického hlásenia poistnej udalosti vyplýva, že škodová udalosť nebola hlásená na polícii, taktiež z predmetného hlásenia vyplýva, že výška škody na motorovom vozidle poškodeného bola odhadnutá na sumu 1.001 eur. Zo správy o nehode, podpísanej oboma účastníkmi vyplýva, že škodovú udalosť zapríčinil žalovaný. Tiež bolo v konaní preukázané, že žalobca v rámci likvidácie uhradil prostredníctvom zahraničného partnera oprávnené nároky poškodeného na náhradu škody v celkovej výške 8.213,93 eura, pričom žalobca si voči žalovanému uplatnil regresný postih vo výške 20 % predmetného plnenia, teda v sume 1.642,79 eura. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o CP“), podľa ktorého je dopravnou nehodou okrem iného taká udalosť, pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, teda hmotná škoda prevyšujúca sumu 3.990 eur. Bezprostredne po vzniku udalosti v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla však často nie je možné odhadnúť skutočný rozsah vzniknutej škody, a to najmä pokiaľ sú účastníkmi tejto udalosti osoby, bez odborných technických znalostí, pričom súd poukázal aj na skutočnosť, že často ide aj o poškodenia, ktoré nie sú ani viditeľné. Obaja účastníci predmetnej udalosti v cestnej premávke vyhodnotili vzniknutú udalosť a dospeli k záveru, že limit vzniknutej hmotnej škody pre posúdenie predmetnej udalosti ako dopravnej nehody naplnený nebol a neboli splnené ani ostatné podmienky, za ktorých sa udalosť v cestnej premávke považuje za dopravnú nehodu, a síce, nebola usmrtená ani zranená žiadna osoba, nepoškodila sa cesta ani všeobecne prospešné zariadenie a neunikli nebezpečné veci, definované podľa osobitného predpisu. V konaní bolo tiež preukázané, že účastníci škodovej udalosti následne postupovali podľa § 66 ods. 6 Zákona o CP, keď si navzájom preukázali totožnosť, poskytli údaje o poistení vozidla, vyplnili a podpísali tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody, o čom svedčí správa o nehode. Za daných okolností, keď obaja účastníci udalosti v cestnej premávke dospeli k záveru, že hmotná škoda nepresiahla sumu 3.990 eur a teda, keď v danom prípade došlo len ku škodovej udalosti a nie k dopravnej nehode, pričom si splnili povinnosti vyplývajúce z § 66 ods. 6 Zákona o CP a zároveň sa dohodli aj na zavinení predmetnej udalosti v cestnej premávke žalovaným, neporušili podľa názoru súdu prvej inštancie povinnosť ohlásiť túto udalosť policajtovi.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež uviedol, že neobstoja ani tvrdenia žalobcu, že žalovanému, ktorý správu o nehode spisoval, muselo byť zrejmé, že pri zahraničnom vozidle zn. BMW X1 sú náhradné diely a predovšetkým práca v autorizovanom servise drahšie ako pri iných typoch vozidiel, keďže o tom, že skutočný rozsah škody prevyšuje sumu 3.990 eur nadobudol aj žalobca zrejme vedomosť až na základe uplatneného nároku zo strany zahraničného partnera, nakoľko v konaní netvrdil a nepreukázal, že by boli tvrdenia vyplývajúce z telefonického hlásenia o škodovej udalosti alebo zo správy o nehode ohľadom odhadovanej výšky škody zo strany účastníkov udalosti v cestnej premávke spochybnené, hoci mal tiež vedomosť o tom, že ide o zahraničné osobné motorové vozidlo a to zn. BMW. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobca vykonávajúc evidenciu a kontrolu údajov o rozsahu poškodenia motorového vozidla buď uvedené skutočnosti nespochybnil a teda ani neverifikoval, alebo mu tiež nebolo zrejmé, že by skutočná škoda na poškodenom motorovom vozidle presiahla sumu 3.990 eur. V zmysle uvedeného tak dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný mal bezprostredne po vzniku škodovej udalosti vedomosť o tom, že skutočná škoda na poškodenom motorovom vozidle prevyšuje jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, a teda sumu 3.990 eur a nemal v konaní za preukázané ani splnenie predpokladov, za ktorých možno považovať
vzniknutú škodovú udalosť za dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 2 a § 64 ods. 3 Zákona o CP, keď zo správy o nehode vyplýva, že účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, a síce, že ju zavinil žalovaný, v konaní nebolo tvrdené a preukázané, že by neboli splnené niektoré z povinností účastníka škodovej udalosti ustanovené podľa § 66 ods. 6 Zákona o CP, ako ani že bol vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že udalosť vzniknutá v cestnej premávke, ktorej následkom bola škodová udalosť prejednávaná v predmetnej veci, nie je dopravnou nehodou podľa § 64 Zákona o CP a žalovaný tak neporušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, v dôsledku čoho poisťovateľovi nevznikol nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. e) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“), a preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil zásadou úspešnosti v spore s poukazom na ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä poistkou č. 8019083556, telefonickým prepisom hlásenia poistnej udalosti, správou o nehode, faktúrou č. 01922016, oznámením ohľadom vyplateného plnenia, oznámením adresovaným žalovanému, potvrdením o úhrade, výzvou na zaplatenie, oznámením žalovaného, opätovnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy spolu s doručenkou, výsledkom vyhľadávania v Obchodnom vestníku, platobným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn.: 14Cb/78/2019 - 28 zo dňa 20.12.2019, odporom k platobnému rozkazu, uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: 14Cb/78/2019 - 43 zo dňa 05.02.2020, uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: 14Cb/78/2019 - 46 zo dňa 05.02.2020, žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie k podanému odporu, vyjadrením k odporu, faktúrou č. 01922016, znaleckým posudkom, vyjadrením žalovaného, výpisom z Obchodného registra SR ohľadom žalovaného, faktúrou č. 1207150317, e - mailovou komunikáciou medzi likvidátorom a žalobcom, výtlačkom fotografií poškodeného motorového vozidla žalovaného a vyjadreniami strán na pojednávaní dňa 28.08.2020.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalobca s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), pričom v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 64 ods. 1 písm. d) Zákona o CP, avšak podľa žalobcu tento v konaní nepochybne preukázal (znaleckým posudkom, ktorý nebol spochybnený), že na poškodenom motorovom vozidle vznikla škoda prevyšujúca sumu 3.990 eur o viac ako 100 %. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že bezprostredne po vzniku udalosti v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla často nie je možné odhadnúť skutočný rozsah vzniknutej škody, a to najmä pokiaľ sú účastníkmi tejto udalosti osoby, bez odborných technických znalostí, avšak žiadna z týchto skutočností v konaní nebola žalovaným tvrdená a ani preukazovaná (že by bol laik a že na vozidle boli skryté poškodenia, ktoré nemohol odhadnúť). Ďalej žalobca namietal, že nebol účastníkom udalosti v cestnej premávke a nemal možnosť vyhodnocovať, či výška škody prevýšila sumu 3.990 eur, keďže udalosť mu bola len telefonicky nahlásená. V odvolaní tiež použil argumentáciu ako v priebehu konania na súde prvej inštancie, a síce, že žalovaný si vzhľadom na charakter motorových vozidiel (AUDI A3 a BMW X1), ktoré boli účastné udalosti ako prémiových vozidiel musel byť veľmi dobre vedomý, aká je hodinová sadzba za prácu a lakovanie v autorizovaných servisoch týchto značiek a aké sú ceny originálnych náhradných dielov, a preto mohol reálne očakávať, že škoda prevýši sumu 3.990 eur. V tejto súvislosti uviedol, že škodou sa v tomto prípade nerozumie suma, za akú si účastníci prípadne vedia opraviť motorové vozidlo svojpomocne, ale určuje sa v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 492/2004 Z. z.“), pričom sa vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla a hodnota opravy sa kalkuluje na úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu. Žalobca tiež namietol, že súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný mal bezprostredne po škodovej
udalosti vedomosť o tom, že skutočná škoda na poškodenom vozidle prevyšuje 3.990 eur, keďže podľa žalobcu zo žiadneho zákonného ustanovenia takáto povinnosť (preukazovať vedomosť žalovaného o výške škody bezprostredne po nehode) nevyplýva a zrejme to ani nie je možné preukázať, iba predpokladať. V tejto súvislosti uviedol, že pri akceptovaní záveru súdu prvej inštancie by bolo prakticky nemožné aplikovať ust. § 12 ods. 2 písm. e) Zákona o PZP, keďže si nevie predstaviť, akým spôsobom by poisťovne mali preukazovať vedomosť poistených o škode, ak by tvrdili, že škodu odhadli na sumu nižšiu ako 3.990 eur. V konaní žalobca uviedol, že od postihu by bolo upustené, ak by účastníci políciu zavolali, ale tá by záznam nespísala s odôvodnením, že sa podľa nej nejedná o škodovú udalosť; takto ide len o tvrdenie žalovaného.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že trvá na všetkých doterajších podaniach a na doplnenie poukázal na skutočnosť, že ku škodovej udalosti prišli, v snahe poskytnúť pomoc, traja občania z okolitých domov, s ktorými spoločne skonštatovali, že na autách nevznikla taká škoda, ktorá by bola dôvodom na privolanie polície; po vyplnení predpísaných tlačív z miesta udalosti obidve autá odišli „po vlastnej osi“ a motorové vozidlo s nemeckou značkou prešlo cez viaceré štátne hranice bez problémov do Nemecka, čo potvrdzuje, že porucha na ňom nebola tak veľká; a výška viditeľnej hmotnej škody na jednom vozidle nepresahovala 3.990 eur.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie.
14. Odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v rovine skutkových zistení, ako aj v prevažnej časti právneho posúdenia.
15. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
16. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu.
17. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) Zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,19) ktorá je poistnou udalosťou.
18. Podľa § 1 Zákona o CP, tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
19. Podľa § 64 ods. 1 Zákona o CP, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci24) alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.31)
20. Podľa § 64 ods. 2 Zákona o CP, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
21. Podľa § 64 ods. 3 Zákona o CP, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
22. Podľa § 66 ods. 1 Zákona o CP, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
23. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o CP, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.
24. Podľa § 66 ods. 6 Zákona o CP, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu,31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.31a)
25. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na tento aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a dospel k správnym právnym záverom, pričom tieto závery aj náležite odôvodnil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia tak, ako ho uviedol súd prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Keďže priebeh škodovej udalosti nebol medzi stranami sporný a nebola sporná ani výška škody, súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na regresný postih žalobcu voči žalovanému z dôvodu nenahlásenia škodovej udalosti polícii s poukazom na ust. § 64 ods. 1 písm. e) a ust. § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o CP. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy, z ktorých vyplynulo, že došlo k stretu medzi dvomi motorovými vozidlami, pričom nenastala ani jedna skutočnosť vyplývajúca z ust. § 64 ods. 1 alebo § 64 ods. 2 Zákona o CP, a preto bolo potrebné takúto udalosť považovať za škodovú udalosť v zmysle § 64 ods. 3 Zákona o CP.
27. Vo vzťahu k predpokladanej výške škody podľa § 64 ods. 1 písm. e) Zákona o CP a s tým súvisiacej povinnosti ohlásiť udalosť policajtovi odvolací súd uvádza, že podľa dôvodovej správy k Zákonu o CP, konkrétne k ustanoveniam § 64 až § 66 sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť, pri ktorej si jej účastníci nesplnia ustanovené povinnosti alebo ak je jeden z vodičov pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ostatné udalosti nebudú dopravnou nehodou, ale len škodovou udalosťou, ktorej dôsledky si majú jej účastníci vyriešiť sami, resp. prostredníctvom poisťovne. Táto zmena súvisí najmä so skutočnosťou, že pri tzv. malých dopravných nehodách občania plne nevyužívajú právo vybaviť si vec cestou náhrady škody, ale hlásia aj také dopravné nehody, kde vznikla len zanedbateľná škoda. Tým dochádza najmä k zbytočnému blokovaniu cestnej premávky až do príchodu policajta. Udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde ku škode na majetku, ale nie sú splnené podmienky dopravnej nehody, je škodovou udalosťou. Takú udalosť účastníci škodovej udalosti neoznamujú policajtovi, ale vec si vzájomne vybavia cestou náhrady škody. Ako vyplýva z citovanej dôvodovej správy, úmyslom zákonodarcu pri zavedení rozlišovania dopravných nehôd a škodových udalostí bolo zbytočne neblokovať cestnú premávku a nevyťažovať policajné zložky pri tzv. malých dopravných nehodách. Práve z tohto dôvodu zákonom obmedzil povinnosť účastníkov nehody privolať policajnú hliadku iba vtedy, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 3.990 eur. V prípade škodovej udalosti musí byť poznateľné (t.j. musí ísť o poškodenia viditeľné a rozumne predpokladateľné) a objektívne zrejmé (t.j. komukoľvek, nielen účastníkom škodovej udalosti), že v danom prípade výška škody na poškodenom vozidle celkom jednoznačne a podstatne prevyšuje sumu 3.990 eur. Niet pochýb o tom, že zákonodarca rátal s určitou mierou tolerancie určovania výšky škody účastníkmi škodovej udalosti, ktorými môžu byť aj laici nemajúci dostatočné technické znalosti o motorových vozidlách. To znamená, že primeraná miera podhodnotenia výšky vzniknutej škody je pri škodovej udalosti prípustná. Samozrejme, ak majú účastníci škodovej udalosti pochybnosti o výške vzniknutej škody pri škodovej udalosti (aj keby išlo o škodu nižšiu než jedenapolnásobok väčšej škody), majú právo (z prevenčných dôvodov) oznámiť vznik škodovej udalosti orgánu polície. Poznateľnosť poškodenia vozidla spočíva v tom, že aj bežný účastník škodovej udalosti dokáže vizuálne postrehnúť, ktoré časti vozidla sú poškodené a tiež to, ktoré časti vozidla (hoci vizuálne neviditeľné) budú tiež s vysokou pravdepodobnosťou takisto poškodené (napr. v závislosti od intenzity čelného nárazu vozidla možno dôvodne predpokladať okrem poškodenia nárazníka, prípadne masky chladiča aj poškodenie motora). Z toho vyplýva, že aj pri viditeľných poškodeniach, možno za určitých okolností rozumne predpokladať aj vznik skrytých (vizuálne nepostrehnuteľných) poškodení vozidla. Objektívna zrejmosť poškodenia vozidla spočíva v tom, že pri poškodení vozidla akýkoľvek pozorovateľ (teda nielen účastníci nehody) dokáže rozumne určiť na prvý pohľad výšku škody evidentne prevyšujúcu sumu 3.990 eur. Až pri splnení uvedených podmienok možno hovoriť o dopravnej nehode, a nie škodovej udalosti.
28. Z dôkazov, ktoré súd prvej inštancie vykonal, t.j. z fotodokumentácie škodovej udalosti, z postupu účastníkov tejto škodovej udalosti ako aj zo skutočnosti, že poškodené motorové vozidlo bolo bez obmedzení schopné prejsť značnú vzdialenosť cez hranice niekoľkých štátov dostatočne odôvodňuje záver o tom, že účastníci škodovej udalosti (vrátane žalovaného) objektívne nepredpokladali, že škoda na motorovom vozidle, ktoré bolo predmetom poistného plnenia zo strany žalobcu presiahne sumu 3.990 eur. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pri právnom závere súdu prvej inštancie by bolo prakticky nemožné aplikovať ust. § 12 ods. 2 písm. e) Zákona o PZP, ak by mali poisťovne preukazovať vedomosť poistených o škode prevyšujúcej 3.990 eur. Žalobca ako poisťovňa, ktorá si uplatňuje regresný postih v konaní pred súdom, nesie dôkazné bremeno ohľadne splnenia podmienok na uplatnenie takéhoto nároku. Ako už odvolací súd naznačil vyššie, podmienkou takého nároku je objektívna vedomosť o predpokladanej výške škody presahujúcej 3.990 eur, tzn. že každý priemerný účastník dopravnej nehody musí mať v konkrétnom prípade rozumnú vedomosť o takejto výške škody. Skutočnosť, že pri škodovej udalosti bolo poškodené motorové vozidlo „prémiovej“ značky ešte samo osebe nepreukazuje, že škoda presiahne sumu 3.990 eur, a to ani v prípade, ak účastník škodovej udalosti je sám vlastníkom takéhoto „prémiového“ motorového vozidla. V konkrétnom prejednávanom prípade práve skutočnosť, že škoda na motorovom vozidle (taktiež prémiovej značky) žalovaného bola likvidovaná vo výške 1.924,98 eura, nasvedčuje tomu, že žalovaný, ale ani vlastník motorového vozidla BMW X1 nepredpokladali podstatne vyššiu škodu v prípade danej škodovej udalosti. Bolo preto na žalobcovi, aby pri uplatňovaní svojho nároku preukázal, že žalovaný mohol mať objektívne vedomosť o výške škody prevyšujúcej 3.990 eur. Keďže túto skutočnosť nepreukázal, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. Odvolací súd na doplnenie svojich záverov uvádza, že tak konanie žalovaného ako aj konanie vinníka škodovej udalosti (p. S. T.) bezprostredne po škodovej udalosti nenasvedčuje takému postupu, ktoré by bolo motivované poškodením žalobcu dosiahnutím vyššieho poistného plnenia, keďže sa dohodli na zavinení a spolu
ustálili predpokladanú výšku škody, ktorá nemala podľa nich prevyšovať sumu 3.990 eur (ak by mal žalovaný záujem obohatiť sa na poistnom plnení, logicky by k udalosti privolal policajnú hliadku). Navyše, aj zo záznamu o hlásení poistnej udalosti (na č. l. 7-8) zo dňa 14.04.2016 vyplýva, že žalovaný škodu predpokladal „len“ vo výške 1.001 eur.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Potvrdzujúcemu výroku zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania, pričom odvolací súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, keďže bol v celom rozsahu úspešný.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.