Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoCsp-56-2020.pdf
PDF · 82.51 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/56/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom ul. Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, proti žalovanej F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., o zaplatenie 110,45 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp 13/2020-55 zo dňa 20.9.2020 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
2. Prvoinštančný súd tak vychádzal zo žaloby, kde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 110,45 eura, poplatok za expresné spracovanie úveru 100 eur, zmluvnú pokutu a úroky z omeškania. Zistil, že dňa 14.4.2016 žalovaná vypísala formulárové tlačivo Žiadosť o úver. Následne v ten istý deň dňa 14.4.2016 uzatvorila so žalobcom aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 300 eur. Žalovaná ako spotrebiteľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 74,40 eur, poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100 eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 174,40 eur. Celkovo teda mala žalovaná zaplatiť čiastku 474,40 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé 4 splátky zaplatí vo výške 1 euro a ďalšie splátky vo výške 58,80 eur vždy k 14. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 14.5.2016. Odplata bola dohodnutá vo výške 0 eur a úrok vo výške 32,22 % ročne predstavuje dohodnutú čiastku 74,40 eur. Strany si dohodli dobu trvania zmluvy do 14.4.2017 a v prípade, pokiaľ sa spotrebiteľka dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, sa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky. Priemerná hodnota RPMN predstavuje ku dňu podpísania zmluvy 21,61 %. Žalobca nepredložil doklady o splácaní úveru, ani o odosielaní upomienok žalovanej. V priebehu konania žalobca predložil doklady o overovaní bonity spotrebiteľa. Prvoinštančný súd ďalej zistil podľa prehľadu o výške úrokových sadzieb, stanovenej Národnou bankou Slovenska pre apríl 2016, že priemerná úroková miera pri nových spotrebiteľských úveroch splatných do 1 roka predstavovala 5,50 %. Prvoinštančný súd celú vec posúdil jednak podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa § 39a Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z ust. § 107 Občianskeho zákonníka a § 54a Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že žalobkyňa (poznámka odvolacieho súdu - zrejme žalovaná) si brala úver v stave finančnej tiesne, čo prvoinštančný súd posúdil zo žiadosti o úver, kde uviedla, že je na materskej dovolenke a odkázaná je iba na materský
príspevok a rodinné prídavky. Prvoinštančný súd žalovanú považoval za zraniteľnú spotrebiteľku. Skonštatoval, že bola zneužitá jej finančná tieseň. Vzhľadom na výšku úrokovej sadzby, plnenie, ktorého majetková hodnota mala byť jej poskytnutá, je v porovnaní s tým, čo mala vrátiť žalobcovi, v hrubom nepomere. Podľa prehľadu o výške úrokových sadzieb v tom čase, v apríli 2016, bola výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka vo výške 5,5 %. Prekročenie tejto úrokovej miery poskytuje žalobcovi toľko násobné prekročenie takto regulovanej úrokovej miery, že úroky nemožno považovať za iné, než úžerné. Keďže žalobca si nárok mal uplatniť v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá začala plynúť poskytnutím plnenia žalovanej a najneskôr začala plynúť dňom, kedy žalovaná nezaplatila požičanú sumu, ale neuplatnil si ho ani v trojročnej objektívnej lehote od tohto dňa, kedy prijala toto plnenie a bola jej suma poskytnutá. Súd prihliadol na premlčanie a deklaruje, že nárok je premlčaný, s poukazom na ust. § 54a OZ, v spojení s ust. § 879v OZ. Preto žalobu zamietol. Prvoinštančný súd, pokiaľ by nebol posúdil vec ako premlčanú, aplikujúc ust. § 54a Občianskeho zákonníka, skonštatoval, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový pre hrubé porušenie odbornej starostlivosti dodávateľa v povinnosti zistiť bonitu žalovanej. V takom prípade by bol nárok dôvodný len čo do sumy 110,45 eura. Keďže však nárok bol premlčaný, súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP, pričom žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak jej trovy konania nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal postup prvoinštančného súdu pri posudzovaní nároku ako bezdôvodného obohatenia pre absolútnu neplatnosť podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Žalobca namietal, že postupom prvoinštančného súdu došlo k pochybeniu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď prvoinštančný súd nesprávne právne vec posúdil. Prvoinštančný súd nezobral do úvahy okolnosti uzatvárania zmluvy, kedy žalobca o všetkých úkonoch v súvislosti s uzatváraním zmluvy žalovanú informoval, žalovanú do uzatvorenia zmluvy nenútil a všetky úkony žalovaná podpísala, vrátane spôsobu úhrady dlhu. Žalobca ďalej namietal, že nárok je premlčaný. Namietal, že nebol podaný včas. Tvrdil, že nárok si uplatnili riadne a včas, pred uplynutím premlčacej doby. Okrem základu nároku mu patria aj úroky, úroky z omeškania tak, ako ich žiadal. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd pri posudzovaní nároku ako premlčaného nesprávne vec právne posúdil, keď na zistený skutkový stav neaplikoval riadne správnu právnu normu. Odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd nárok žalobcu považoval ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, keď uzatvorenú úverovú zmluvu medzi žalobcom a žalovanou považoval za absolútne neplatný právny úkon. Prvoinštančný súd pri posudzovaní vychádzal z ust. § 39a Občianskeho zákonníka, keď považoval žalovanú za zraniteľnú spotrebiteľku, u ktorej bola zneužitá finančná tieseň. Taktiež výška úrokovej sadzby nebola primeraná majetkovej hodnote, ktorá žalobcom mala byť poskytnutá žalovanej a výška vrátenia finančných prostriedkov bola v hrubom nepomere. Podľa zistení prvoinštančného súdu úroková miera v tom čase bola pri obdobných úveroch 5,5 %, čo v danom prípade, keď prvoinštančný súd považoval úrokovú mieru vo výške 32,22 %, keď niekoľkonásobne prekračuje odporúčanú výšku úrokovej miery Národnou bankou Slovenska, považoval za úžernú. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon, vrátenie plnenia je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenia, kedy sa počíta dvojročná a trojročná subjektívna a objektívna lehota. Prvoinštančný súd na premlčanie prihliadol z úradnej povinnosti a považoval nárok za premlčaný už v objektívnej lehote.
5. Primárne pre posúdenie prvoinštančného súdu, že ide o plnenie z bezdôvodného obohatenia, je okolnosť, že uzatvorená zmluva o úvere medzi žalobcom a žalovanou je absolútne neplatný právny úkon pre vykazovanie znakov úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Na to, aby bolo možné považovať právny úkon uzatvorený medzi zmluvnými stranami za absolútne neplatný pre úžeru podľa § 39a Občianskeho zákonníka, je nutné, aby jednak bolo zistené a následne aj vyhodnotené kumulatívne splnenie niekoľkých podmienok. Objektívne musí byť splnená podmienka, podľa ktorej žalobca si mal dať sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v danom čase uzatvorenia zmluvy prevyšovalo do tej miery, že existoval
hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami. V prípade zmluvy o pôžičke ide o úroky, ktoré presahujú úroky obvyklé. Prvoinštančný súd síce zistil, že Národná banka Slovenska zverejnila obvyklú úrokovú sadzbu pri spotrebiteľských úveroch v apríli 2016 obdobného typu ako uzatvorili strany sporu na 5,5 % ročne, avšak prvoinštančný súd sa bližšie nezaoberal tým, aká je obvyklá úroková sadzba pri týchto úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, pri danej bonite spotrebiteľa. Uvedená okolnosť totiž môže mať vplyv na výšku úrokovej sadzby. Obvyklá úroková miera 5,5 % bola v tom čase obvyklá pre úvery poskytované peňažnými ústavmi. Ďalšou podstatnou náležitosťou predpokladajúcou vyhodnotenie zmluvy za neplatnú pre úžeru podľa § 39a Občianskeho zákonníka je skúmanie subjektívnych okolností. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná uzavrela úver v tiesni. Prvoinštančný súd túto tieseň nevyhodnotil správne, pretože skutkové okolnosti týkajúce sa tiesne žalovanej ani zistené neboli. Tiesňou možno predovšetkým rozumieť mimoriadne ťaživú situáciu žalovanej, ktorá je vyvolaná určitou, v danej situácii naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v jej možnostiach. Táto situácia stačí, že je naliehavá, stačí, že je čo i len prechodná, ktorá ju nútila k zobratiu si úveru. Žalovaná teda mala by byť týmito okolnosťami nútená si zobrať poskytovaný úver a mala by byť ochotná ako odplatu za tento úver poskytnúť protihodnotu, ktorá je k hodnote poskytnutého úveru v značnom nepomere. Tieseň nemusí vzniknúť len u osoby, ktorá má menej priaznivé majetkové pomery, môže vzniknúť aj u osoby, ktorej majetkové pomery sú na vysokej úrovni. Za tieseň je u žalovanej možno považovať aj tiesnivú situáciu u osoby jej blízkej, ktorú by žalovaná pociťovala ako vlastnú. Vo vzťahu k týmto okolnostiam prvoinštančný súd nevykonal žiadne dôkazy, žalobkyňu ani žalovaného nevypočuli. Ani jedna z týchto okolností nie je v skutkových okolnostiach prvoinštančného súdu popísaná a záver o tom, že žalovaná sa nachádzala v tiesni, je predčasný. Poslednou podmienkou, ktorá je dôležitá pre posúdenie absolútneho neplatného právneho úkonu podľa § 39a Občianskeho zákonníka je, aby žalobca túto situáciu výslovne zneužil. Z obsahu spisového materiálu nie je zistené, že by žalobca sa vyslovene úžerne správal voči žalovanej vediac, že je v takej tiesni, že je ochotná za požičanie peňazí v danom momente poskytnúť akúkoľvek protihodnotu.
6. Vzhľadom na to, že závery prvoinštančného súdu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39a Občianskeho zákonníka sú predčasné, nie je možné vyvodiť, že právny úkon je neplatný. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude náležitým spôsobom skúmať všetky zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve o úvere, vyhodnotiť tieto dojednania podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, zistiť, či ide o platný právny úkon, pokiaľ ide o platný právny úkon, zistiť, či tento úkon je bezúročný a bezpoplatkový alebo patria žalobcovi aj úroky a poplatky a až po tom, čo porovná poskytnuté plnenia a plnenie, ktoré je žalované, bude môcť prvoinštančný súd vo veci správne rozhodnúť. Podľa § 396 ods. 3 CSP, prvoinštančný súd rozhodne aj o náhrade trov celého konania.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.