Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-453-2007.pdf
PDF · 68.2 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/453/2007
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: D., o vymoženie 16,60 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I.Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Sabolom, Exekútorský úrad Košice, Hutnícka 1, z a s t a v u j e .
II. Exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola vykonaním exekúcie poverením zo dňa 25.9.2007 a to na základe predloženia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá predložený blok na pokutu č. AA 1769157 zo dňa 15.07.2005 vydaný KRPZ Košice.
2. Na základe podaných námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vydaného súdnym exekútorom dňa 17.1.2020, tunajší súd uznesením č.k. 20Er/453/3007-19 zo dňa 23.11.2020 právoplatne rozhodol o vyhovení vyššie uvedených námietok oprávneného a zrušení upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 17.1.2020 z dôvodu, že právo priznané exekučným titulom zaniklo uplynutím času dňa 2.8.2008, teda skôr ako uplynula rozhodná doba v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ ZoUNEK“).
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zák. č. 233/1995 Z.z. (ďalej ako Exekučný poriadok), exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
7. Na výkon takýchto rozhodnutí sa aplikuje ustanovenie § 88 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého možno rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia
lehoty určenej na zaplatenie ( t.j. vykonateľnosti exekučného titulu). To znamená, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť pokutu (exekučné konanie) musí skončiť (zákonodarca používa pojem „možno vykonať“, ak by postačovalo len začatie konania, použil by slovné spojenie „výkon možno začať“) najneskôr do troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo.
8. V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka z exekučného titulu, ktorým je: rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. AA 1769157 zo dňa 15.7.2005, vykonateľný dňa 2.8.2005, prekludovaný dňa 2.8.2008.
9. Prekluzia práva znamená jeho zánik. Zánik práva je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže došlo k naplneniu hypotézy ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, súd exekúciu ex offo zastavil.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
13. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po vykonaní potrebných úkonov.
14. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku, a to ešte v roku 2008, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie nepredložil.
15. Keďže k dôvodu na zastavenie exekúcie došlo vo vyššie uvedenom roku, pričom od vzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými sú tie, že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
1/ Proti výroku I uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má pri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilný sporový poriadok).
2/ Proti výroku II uznesenia odvolanie nie je prípustné.