Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoCsp-25-2020.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému A. B., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 170,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4Csp/106/2019-71 z 12. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v časti II. výroku, ktorým žalobu o zaplatenie sumy 170,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 170,- Eur od 11. 12. 2016 do zaplatenia zamietol, m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 170,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 170,- Eur od 11. 12. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Rozsudok okresného súdu v časti II. výroku, ktorým žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 226,- Eur za deň 10. 12. 2016 a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56,- Eur od 11. 12. 2016 do zaplatenia zamietol, p o t v r d z u j e.
III. Žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti zaplatenia odplaty 56,- Eur, zmluvnej pokuty 33,- Eur, poplatkov za upomienky 180,- Eur, zmluvného úroku 44 % ročne zo sumy 200,- Eur od 10. 12. 2015 do 07. 01. 2016 a zmluvného úroku 44 % ročne zo sumy 170,- Eur od 08. 01. 2016 do zaplatenia (I. výrok). Ďalším výrokom žalobu zamietol (II. výrok). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).
2. Prvoinštančný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že ohľadne zaplatenia odplaty 56,- Eur, zmluvnej pokuty 33,- Eur, poplatkov za upomienky 180,- Eur, zmluvného úroku 44 % ročne zo sumy 200,- Eur od 10. 12. 2015 do 07. 01. 2016 a zmluvného úroku 44 % ročne zo sumy 170,- Eur od 08. 01. 2016 do zaplatenia zobral žalobca žalobu späť a preto podľa § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bolo potrebné konanie v tejto časti zastaviť. Následne citujúc § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 6, § 53b ods. 1, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 103, § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1a ods. 1 a § 3a ods. 1 až 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 261 ods. 6 písm. d) a § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. i) a j), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22. 12. 2015 a § 124 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dospel k záveru o dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania a preto žalobu „v celom rozsahu“ zamietol. Vychádzal z toho, že žalobca
preukázal platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 612100398 zo dňa 10. 12. 2015 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- Eur. Túto čiastku sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dohodnutou odplatou 56,- Eur a zmluvným úrokom 44 % ročne v termíne konečnej splatnosti úveru do 10. 12. 2016. V deň uzavretia zmluvy uzavreli strany aj dohodu o plnení v splátkach k predmetnej úverovej zmluve a v nej sa žalovaný zaviazal vrátiť úver v 8 mesačných splátkach po 43,- Eur splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 10. 01. 2016. RPMN tak predstavovala hodnotu 377,81 %. Podľa okresného súdu dohodnutá úroková miera odporuje dobrým mravom a tým je toto dojednanie neplatným podľa § 39 OZ, pretože trojnásobne prevyšuje bežnú úrokovú mieru v obchodných vzťahoch vzhľadom na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy sa úroková sadzba bánk pri porovnateľných úveroch pohybovala na úrovni 12,13 % ročne. Takisto dohodnutá odplata za poskytnuté peňažné prostriedky prekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty 37,58 % ročne, čomu nasvedčuje aj údaj o výške RPMN a tým odplata odporuje „osobitnému predpisu“. Preto aj toto zmluvné dojednanie vyhodnotil okresný súd ako neplatné podľa § 39 OZ. Z toho následne vyvodil, že ak tieto obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v nej absentovali, žalovanému poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobcovi vznikol len nárok na vrátenie žalovanému poskytnutej sumy. Ak potom nebolo sporným, že z poskytnutej sumy 200,- Eur žalovaný vrátil len sumu 30,- Eur, nevrátené prostriedky tvoria sumu 170,- Eur. Nakoľko vrátenie úveru bolo dohodnuté v splátkach, podľa § 103 OZ ohľadne každej začala od jej zročnosti plynúť trojročná premlčacia doba. Žalobu podal žalobca na súde dňa 11. 12. 2019, čo však bolo po uplynutí premlčacej doby aj ohľadne poslednej splátky splatnej dňa 10. 12. 2016 (okresný súd tu evidentne omylom uviedol dátum 10. 12. 2019) a preto okresný súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a hoci bol žalovaný plne úspešný (tak v zastavenej časti predmetu konania ako aj ohľadne zamietnutia žaloby), náhrada trov konania mu nebola priznaná, lebo trovy konania neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne nevyplývajú.
3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca napádajúc jeho druhý výrok. Žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. V odvolaní zopakoval, že podanou žalobou si uplatnil zaplatenie sumy 170,- Eur s príslušenstvom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 612100398 zo dňa 10. 12. 2015 a na jej základe poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 200,- Eur. V zmluve bolo dohodnuté, že doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru nastane dňa 10. 12. 2016. Ak mal žalovaný dojem o nevýhodnosti zmluvy, resp. o príliš vysokej odplate, úroku, či RPMN, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej uzavretia. Svoje právo ale nevyužil, teda s obsahom zmluvy súhlasil. K zmluve bola uzavretá dohoda o plnení v splátkach zo dňa 10. 12. 2015, ktorou sa žalovaný zaviazal k úhrade pohľadávky v 8 pravidelných mesačných splátkach vo výške 43,- Eur splatných vždy k 10. dňu mesiaca počnúc dňom 10. 01. 2016. Túto dohodu ale žalovaný porušil neuhradením splátok riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace a v dôsledku toho dohoda v zmysle jej bodu 3 od počiatku zanikla. Preto k premlčaniu žalovaného nároku nedošlo, keďže splatnosť úveru nastala dňa 10. 12. 2016 a nárok bol na súde uplatnený dňa 09. 12. 2019.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku čiastočne zmenil podľa ust. § 388 CSP a čiastočne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Na základe vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd k správnym záverom, že stranami uzavretá zmluva je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, že je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a že je napokon aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ. Nakoľko odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi, nemohol preskúmavať správnosť názoru okresného súdu o tom, že absolútna neplatnosť zmluvného dojednania o úroku a o celkovej odplate mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanému poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca totiž v odvolaní nijako nepopieral ani nepolemizoval s tým, že uzavretá zmluva mala nedostatky spôsobujúce uvedený následok. Preto bolo možné posúdiť len to, či okresný súd opodstatnene zamietol (vo zvyšku) žalobu
vzhľadom na premlčanie práva žalobcu na zaplatenie sumy 170,- Eur s príslušným úrokom z omeškania, ktorá suma zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom.
8. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). V tomto smere prvoinštančný súd správne zistil, že žalobca svoju žalobu podal na súde dňa 11. 12. 2019 o čom svedčí elektronická doručenka na č. l. 16 spisu (a nie dňa 09. 12. 2019 ako tvrdil v odvolaní). Správne tiež okresný súd zistil, že podľa stranami uzavretej zmluvy bolo povinnosťou žalovaného vrátiť poskytnutú čiastku 200,- Eur (spolu s odplatou a úrokmi) najneskôr dňa 10. 12. 2016. K zmluve bola uzavretá aj dohoda o plnení v splátkach, ktorú okresný súd oboznámil na pojednávaní dňa 12. 03. 2020 a z nej zistil rozloženie vrátenia úveru na pravidelné mesačné splátky, avšak prehliadol v nej obsiahnuté ustanovenie o tom, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace dohoda zaniká od počiatku.
9. V konaní nebolo sporným, že žalovaný uhradil žalobcovi len jedinú platbu vo výške 30,- Eur. Žalovaný teda podmienky dohody porušil a táto zanikla s účinkami ex tunc (od počiatku). Žalovaný stratil možnosť uhradiť úver v splátkach a nastúpila pôvodne dohodnutá splatnosť úveru obsiahnutá v uzavretej zmluve, t. j. povinnosť žalovaného vrátiť celý úver najneskôr dňa 10. 12. 2016. Okresný súd preto nesprávne uviedol, že podľa § 103 OZ ohľadne každej splátky plynula samostatne 3-ročná premlčacia doba a posledná splátka bola splatnou dňa 10. 12. 2016 (pritom v zmysle dohody o plnení v splátkach mala byť posledná z celkovo ôsmych splátok splatnou dňa 10. 08. 2016).
10. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť žalovaného vrátiť úver nebola rozložená na splátky, ale jeho povinnosťou bolo vrátiť úver najneskôr dňa 10. 12. 2016.
11. Ust. § 100 ods. 1 OZ určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Súčasne podľa ust. § 101 OZ platí, že všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Počítanie času v občianskom práve pokiaľ ide o lehoty určené podľa rokov upravuje ust. § 122 ods. 2 OZ, podľa ktorého koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
12. Ust. § 101 OZ pomerne jednoznačne určuje, že všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy veriteľ mohol z objektívneho hľadiska vykonať svoje právo po prvý raz (tzv. okamih actio nata), teda kedy mohol právo na úhradu svojej pohľadávky prvýkrát (úspešne) uplatniť žalobou na súde. Niet pochýb, že v danom prípade mohol žalobca ako veriteľ podať žalobu voči žalovanému najskôr dňa 11. 12. 2016, ktorý nasledoval po dni 10. 12. 2016 ako stranami zmluvne dohodnutej dobe vrátenia (splatnosti) poskytnutých peňažných prostriedkov. Premlčacia doba začala plynúť dňa 11. 12. 2016, ktorý bol jej prvým dňom a teda tento deň je dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína a za ktorú treba považovať práve vznik žalovateľnosti práva - spomínaný okamih actio nata (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/1375/2015, resp. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/424/2008). Koniec všeobecnej trojročnej premlčacej doby pripadol v zmysle ust. § 122 ods. 2 OZ na deň 11. 12. 2019, lebo tento deň sa číselným označením zhoduje s dňom 11. 12. 2016. Keďže posledným dňom premlčacej doby bol deň 11. 12. 2019 (streda), žalobca mohol podať žalobu do jeho skončenia, t. j. do 24:00 hod. uvedeného dňa. Nakoľko tak urobil dňa 11. 12. 2019 o 03:12 hod., podal žalobu včas v rámci trojročnej premlčacej doby, t. j. pred jej uplynutím a teda k premlčaniu práva žalobcu na vrátenie zvyšku poskytnutých peňažných prostriedkov v rozsahu sumy 170,- Eur nedošlo. Okresný súd pritom neuviedol, ktorý deň bol podľa neho posledným dňom premlčacej doby.
13. Odvolací súd preto zmenil napadnutý rozsudok v časti II. výroku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 170,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11. 12. 2016 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania sa odvolací súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01. 02. 2013. Podľa § 3 nariadenia v znení účinnom od 01. 02. 2013 je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením sumy 170,- Eur sa žalovaný dostal dňom 11. 12. 2016 ako dňom nasledujúcim po
dohodnutej splatnosti úveru a nie dňom 10. 12. 2016, od ktorého dňa žiadal úrok z omeškania žalobca. Výška základnej úrokovej sadzby ECB bola ku dňu 11. 12. 2016 na úrovni 0,00 % ročne, čo po zvýšení o päť percentuálnych bodov predstavuje sadzbu 5 % ročne. Nakoľko úrok z omeškania uplatňoval žalobca v žalobe vo výške 5 % ročne zo sumy 226,- Eur od 10. 12. 2016 do zaplatenia a dôvodným bol len úrok z omeškania v rozsahu 5 % ročne zo sumy 170,- Eur od 11. 12. 2016 do zaplatenia, bolo potrebné napadnutý rozsudok čiastočne v II. výroku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pokiaľ ide o zvyšok uplatneného úroku z omeškania.
14. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, musel podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Odvolací súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP. V danom prípade bol žalobca úspešný len v rozsahu sumy 170,- Eur s príslušenstvom. Ohľadne zaplatenia sumy 269,- Eur s príslušenstvom žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Preto prevažuje pomerný úspech žalovaného, ktorý by tak mal právo na pomernú náhradu trov konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v konaní nejaké konkrétne trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).