Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-38-2019.pdf
PDF · 96.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd pred sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: C.. N. T., bytom M. Č.. X, XXX XX M. proti žalovanému : Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2019, č. XXXXXXXXXXX, takto:
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2019 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) rozhodla na základe žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) tak, že zvýšila sumu invalidného dôchodku od 9. januára 2019 na 293,00 EUR mesačne z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 14. marca 2019, došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť' od 9. januára 2019 zo 45 % na 60 %.
2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 24.09.2019, č. XXXXXXXXXXX (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že zamietol v celom rozsahu odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne.
3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný správny orgán citoval aplikované zákonné ustanovenia § 70 ods. 1, § 71, § 73 ods. 2, § 112 ods. 4 a § 153 ZSP a konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 7. júna 2019, ktorý zotrval na svojom odbornom posudku o invalidite zo dňa 14. marca 2019 a kompletný posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 15. augusta 2019 s nasledovným záverom: „Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej zvýšená zo 45 % na 60 % od 9. januára 2019, kedy bola objektívnym EMG vyšetrením verifikovaná diabetická komplikácia.“
4. V závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol: „Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu. Vek účastníka konania uvedený v odbornom posudku o invalidite zo dňa 14. marca 2019 nemá vplyv na posúdenie jeho dôchodkových nárokov. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Účastník konania v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.“
II. Správna žaloba, vyjadrenie a replika
5. Včas podanou správnou žalobu, doručenou správnemu súdu dňa 26.11.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 24. septembra 2019.
6. V správnej žalobe namietal, že žalovaný správny orgán pochybil a nesprávne právne posúdil jeho žiadosť vo veci zvýšenia sumy invalidného dôchodku. V tejto súvislosti uviedol: „Posudkový lekár sociálneho poistenia je zamestnancom Sociálnej poisťovne a preto predmetné metodické usmernenie je záväzné pre posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a na základe ktorého posudkový lekár sociálneho poistenia rozhoduje v rozpore s prílohou č.4 k zákonu o sociálnom poistení a teda neobjektívne a nie nestranne ako to uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 2. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri výkone lekárskej posudkovej činnosti obhajuje záujmy Sociálnej poisťovne v zmysle metodického usmernenia číslo 12/2013 a to v rozpore so zákonom o sociálnom poistení a prílohou č.4 k zákonu, pretože z tohto metodického usmernenia a jeho Prílohy č.1 k metodickému usmerneniu číslo 12/2013, B.2 Pracovné postupy posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky a ústredia pri aplikácii Prílohy č.4 k zákonu o sociálnom poistení, z Kapitoly IV, položka 1 na strane 18 jasne a taxatívne vyplýva, že pri mojom rozhodujúcom ochorení z hľadiska invalidity
- diabetes mellitus (cukrovky) 2. typu závislej na inzulíne s komplikáciami je stanovené špecifické posudkové hľadisko v prípade výskytu jednej komplikácie cukrovky je miera poklesu zárobkovej činnosti 50% a v prípade výskytu dvoch a viac komplikácií cukrovky je miera poklesu zárobkovej činnosti 75%, čo nemá oporu v zákone o sociálnom poistení.“
7. Ďalej v správnej žalobe žalobca uvádza: „Pri zvýšení percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) iba na 60 % od 09.01.2019 nebolo posudkovými lekármi sociálneho poistenia v celom konaní dňa 14.03.2019 ani v odvolacom konaní dňa 15.08.2019 dostatočne posúdeného posudkové hľadisko v zmysle zákona o sociálnom poistení Prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení, kde sa podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Práve táto zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ako komplexné posudkové hľadisko nebolo žalovaným, teda posudkovou lekárkou sociálneho poistenia v odvolacom konaní dostatočne posúdené a zohľadnené.“ (...)
Komplikácia cukrovky, diabetická polyneuropatia bola u mňa verifikovaná EMG vyšetrením dňa 09.01.2019 v stupni stredne ťažká (stupeň diabetickej polyneuropatie dolných končatín je určený ako diabetická polyneuropatia senzi-motorická, zmiešaná a stredne ťažká), preto má byť toto posudkové hľadisko riadne zohľadnené aj v rozpätí MPSVZČ od 50 do 75%, nie na spodnej stanovenej hranici 50% podľa subjektívneho názoru posudkovej lekárky a podľa metodického usmernenia číslo 12/2013 a jeho Prílohy č.1, ktoré zákonom stanovenú hranicu rozpätia 50-75% žalovaný ignoruje a odmieta a v rozpore so zákonom určuje posudkovým lekárom pri cukrovke s komplikáciami v kapitole IV- endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 1- cukrovka priznávať a určovať len MPSVZČ na spodnej hranici 50% pri výskyte jednej komplikácie cukrovky bez možnosti zákonom stanoveného rozpätia a 75% pri výskyte dvoch a viac komplikácii cukrovky, čo je maximálna hranica rozpätia. (...)
So záverom posudkovej lekárky sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredia, U.. T. Z. v odvolacom konaní som sa nestotožnil v kontexte s komplexným posúdením pri určení MPSVZČ iba na spodnej hranici 50% pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, cukrovky a diagnostikovanej jednej komplikácie cukrovky bez možnosti zákonom stanoveného rozpätia a preto som podal písomnú námietku v odvolacom konaní na mieste do zápisnice dňa 15.08.2019. Zvýšenie MPSVZČ maximálne o 10% za ďalšie závažné chronické ochorenie a jeho komplikácie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení podľa § 71 ods. 8, aj keď pri chorobe HIV s občasnými klinickými príznakmi je stanovená MPSVZČ na 20-30% a preto mám zato, že cukrovka s polyneuropatiou a imunodeficientný stav, ktoré spôsobujú môj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, mal byť zohľadnený práve v percentuálnej miere rozhodujúceho zdravotného postihnutia v posudkovom hľadisku posudkovou lekárkou sociálneho poistenia minimálne na úrovni o viac ako polovicu rozpätia stanovenej MPSVZČ 50-75%, nie iba 50%. (...)
Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť je vo veciach sociálneho poistenia zverené v súlade so zákonom o sociálnom poistení posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako to žalovaný uvádza v závere napadnutého rozhodnutia na strane 5. Zámerne a úmyselne ale žalovaný neuvádza, že toto posúdenie a dokazovanie je vykonávané posudkovými lekármi sociálneho poistenia výlučne v súlade s Metodickým usmernením číslo 12/2013 vrátane jeho Prílohy č.1, ktoré nemá oporu v zákone o sociálnom poistení, pretože stanovuje len spodnú hranicu rozpätia 50% a maximálnu hranicu rozpätia 75% bez zákonnej možnosti rozpätia stanovenej v Prílohe č.4 zákona o sociálnom poistení a tým diskriminuje účastníka konania- invalidného dôchodcu.“
8. Listom zo dňa 11.3.2020, doručeným správnemu súdu dňa 27.4.2020 sa vyjadril správny orgán prvého stupňa, ktorý zotrval na svojom právnom názore vyslovenom v napádaných rozhodnutiach a zopakoval argumentáciu, ktorá bola v nich obsiahnutá. Zároveň súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
9. Listom doručeným správnemu súdu dňa 14.4.2020 žalobca reagoval na nečinnosť žalovaného správneho orgánu pri zasielaní vyjadrenia sa k správnej žalobe. Replikou zo dňa 9.11.2020 sa vyjadril žalobca tak, že zotrval na doterajšom právnom názore. Listom zaslaným na výzvu správneho súdu, ktorý bol doručený správnemu súdu dňa 15.2.2021, žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
III. Právny názor správneho súdu
10. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj postup ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“ a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP.
11. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 24.02.2021 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 18.02.2021
12. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci a preto správny súd žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol.
13. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
16. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania a s obsahom pripojeného administratívneho spisu. Priebeh administratívneho konania nebol medzi účastníkmi sporný.
17. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zvýšila sumu invalidného dôchodku žalobcu z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobcu, nakoľko došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu, ktorá bola určená na 45%. Nová miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 60% od 9.1.2019.
18. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný správny orgán, podobne ako správny orgán prvého stupňa, nesprávne vyhodnotili jeho zdravotný stav a tak stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpore so ZSP. Podobne ako v odvolaní, žalobca namietal, že sa nestotožňuje s posudkovým hľadiskom posudkového lekára v odvolacom konaní, pretože miera funkčnej poruchy najzávažnejšieho ochorenia diabetu s polyneuropatiou bola stanovená na spodnej hranici 50% v rozpätí od 50-75 % v zmysle prílohy č. 4 ZSP.
19. Žalobca v prvom rade namietal rozpor metodického usmernenia Sociálnej poisťovne č. 12/2013 so ZSP, nakoľko týmto usmernením sa posudkovému lekárovi pri jeho posudkovej činnosti, resp. pri percentuálnom určovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nezákonným spôsobom obmedzuje možnosť určiť mieru poklesu zárobkovej činnosti aj mimo stanovených percentuálnych hraníc (medzí) ZSP. Túto žalobnú námietku hodnotí správny súd ako nedôvodnú, pretože predmetom tohto konania nie je právne hodnotenie metodického usmernenia, ale prípadný zásah do subjektívnych práv žalobcu. Hoci správny súd nie je viazaný metodickým usmernením správneho orgánu, z tohto pohľadu správny súd považuje metodické usmernenie Sociálnej poisťovne ako akýsi návod na aplikáciu diskrečnej právomoci správneho orgánu v danej oblasti, pričom je potrebné zdôrazniť, že uvedené metodické usmernenie neupravuje diskrečnú právomoc nad rámec ZSP (príloha č. 4).
20. Podstata žalobných námietok smerovala do prehodnocovania vykonaného dokazovania správnym orgánom, ktoré bolo založené na posudkovej činnosti lekára, konkrétne na aplikácii ZSP v nadväznosti na jeho prílohu. Žalobca v prvom rade namietal, že lekár v rámci posudkovej činnosti je viazaný metodickým usmernením Sociálnej poisťovne č. 12/2013 a v tomto kontexte musí vyhodnocovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle tohto usmernenia, ale zároveň aj v zmysle ZSP. Žalobca poukázal na konkrétnu časť usmernenia Sociálnej poisťovne č. 12/2013 - Prílohy č.1 k metodickému usmerneniu, časť B.2 s názvom „Pracovné postupy posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky a ústredia pri aplikácii Prílohy č.4 k zákonu o sociálnom poistení“, Kapitoly IV, položka 1 na strane 18, kde v tejto súvislosti uviedol, že posudkový lekár nesprávne určil percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti na 50%, pretože mal (mohol) ju určiť na 75%, hoci uvedené percento sa v zmysle usmernenia aplikuje v prípade výskytu dvoch a viac komplikácií cukrovky.
21. Správny súd sa oboznámil s vyššie citovanou časťou usmernenia Sociálnej poisťovne č. 12/2013 a konštatuje, že bolo aplikované správne, nakoľko žalobca nemal dve a viac komplikácie cukrovky. Takéto hodnotenie správneho orgánu nie je ani v rozpore so ZSP, nakoľko v prílohe č. 4 je stanovená percentuálna hranica miery poklesu zárobkovej činnosti pre tento prípad od 50%-75%, pričom diskrečnú právomoc upravuje práve usmernenie Sociálnej poisťovne č. 12/2013, ktoré je v tomto rozmedzí. Ak žalovaný správny orgán určil mieru poklesu tak, že ju určil na 60%, takémuto hodnoteniu nemožno nič
vytknúť. Uvedené platí aj v prípade posudzovania ďalšieho závažného chronického ochorenia, ktoré malo za následok zvýšenie miery percentuálneho poklesu zárobkovej činnosti o 10%.
22. Podľa ust.§ 1 ods. 1 zákona č. 461/20003 Z. z., tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
23. Podľa ust. § 71 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (4) pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
24. Keďže v súdnom konaní bola predmetom posúdenia aplikácia diskrečnej právomoci správneho orgánu v kontexte určovania miery percentuálneho poklesu zárobkovej činnosti, správny súd konštatuje, že táto bola žalovaným správnym orgánom aplikovaná v súlade so zákonom o ZSP.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z hore uvedených dôvodov, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).