Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-12-2021.pdf
PDF · 72.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/12/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v exekučnej veci oprávneného SR - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094 proti povinnému D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, občan SR, o vymoženie 16 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/49/2016-22 zo dňa 1.12.2020 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vracia vec na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,51 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Exekučný súd tak rozhodol po tom, čo zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnej exekútorke N.. I. R. dňa 27.1.2016, sa začalo exekučné konanie proti povinnému. Súdna exekútorka dňa 21.12.2016 podnetovala zastavenie exekúcie, pretože povinný označený v návrhu neexistuje. Vyčíslila trovy exekúcie. Prvoinštančný súd podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a následne podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, podľa § 58 ods. 1 a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, aplikujúc prostredníctvom ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku aj ust. § 61, § 62 CSP. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1, 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, za aplikácie ust. § 14, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Zistil, že základným procesným predpokladom pre výkon exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul s presným označením osoby oprávnenej, ako aj povinnej. Je dôvodné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú z dôvodu, že povinný, proti ktorému sa vedie exekučné konanie, neexistuje a na základe dostupných informácií osoba nebola stotožnená. Ide o neodstrániteľný nedostatok konania, keďže exekúciu niet voči komu vymáhať.
3. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Namietal postup prvoinštančného súdu. Podnet na zastavenie exekúcie podala súdna exekútorka JUDr. I. R.. Uviedla, že nie je možné stotožniť osobu povinného, keďže osoba s označeným menom, priezviskom, bydliskom a dátumom narodenia neexistuje. Ministerstvo ako oprávnená osoba v korešpondencii so súdnou exekútorkou uviedlo, že dátum narodenia v návrhu na začatie exekúcie žiadajú vypustiť, keďže išlo o mylné uvedenie. Následne oprávnený oznámil súdu riadny dátum narodenia povinnej osoby, ktorý získal prostredníctvom Obce D.. Keďže došlo k dodatočnému zisteniu dátumu narodenia povinného, je možné v exekúcii pokračovať. Preto v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil, resp. zmenil tak, že nevyhovie podnetu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie.
4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že návrh na začatie exekúcie bol podaný dňa 27.1.2016. V súlade s ust. § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku exekučné konanie sa riadi podľa predpisov účinných do 31.3.2017. V súlade s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku podporne pre procesný postup sa aplikuje ustanovenia Civilného sporového poriadku. Keďže Exekučný poriadok má v ust. § 36, § 40 presný popis, akým spôsobom je potrebné odstrániť vady návrhu na začatie exekúcie, je potrebné sa týmito zákonným ustanoveniami spravovať. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. V danom prípade návrh na začatie exekúcie bol doručený priamo súdnej exekútorke, kde v návrhu na začatie exekúcie bol označený povinný ako D. B. mladší, nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, občan Slovenskej republiky. Predmetom vykonania exekúcie mal byť exekučný titul Obce D., kde povinný bol označený ako D. B. mladší, bytom D. XXX. Súdna exekútorka získala poverenie na vykonanie exekúcie. Keď súdna exekútorka zistila, že návrh na vykonanie exekúcie v označení povinnej osoby nie je totožný s exekučným titulom, podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku bola povinná vyzvať oprávneného, aby nezrozumiteľný, neúplný alebo nesprávny návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a nesmie byť krajšia ako 10 dní. Zároveň bolo povinnosťou súdnej exekútorky oprávneného poučiť aj o tom, ako treba opravu či doplnenie vykonať. Súdna exekútorka týmto spôsobom nepostupovala, stotožnila povinného uvedeného v návrhu na začatie exekúcie s povinným uvedeným v exekučnom titule a začala vo veci viesť exekúciu. Až v priebehu exekúcie zistila rozpor medzi označením povinných. Preto sa informovala na Obecnom úrade vo D. o existencii osoby označenej oprávneným v návrhu na začatie exekúcie. Informácie pre ďalšiu exekúciu nemali žiadaný obsah. Následne vyzvala oprávneného na presnú špecifikáciu povinného, avšak bez poučenia, že v prípade, pokiaľ návrh neopraví, exekúcia bude zastavená. Oprávnený svoj návrh na začatie exekúcie upresnil tak, že z návrhu vypustil dátum narodenia povinného. Súdna exekútorka ďalšie úkony v súvislosti s identifikáciou povinného nevykonala, žiadala exekúciu zastaviť. Následne oprávnený oznámil prvoinštančnému súdu v podaní zo 17.12.2020 (čl. 28 súdneho spisu), že prostredníctvom Obce D. sa podarilo identifikovať povinnú osobu uvedenú v exekučnom titule tak, že ide o osobu, ktorá sa narodila dňa XX.X.XXXX. Na základe uvedeného vyplýva, že pri odstraňovaní vád podania nepostupovali kompetentné osoby v súlade s ust. § 40 Exekučného poriadku, platného do 31.3.2017, náležitým spôsobom nepoučili o sankcii riadneho nedoplnenia návrhu na začatie exekúcie oprávnenú osobu, preto postup nemohol dospieť k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej zastaveniu.
5. Keďže postupom prvoinštančného súdu došlo k odňatiu práva konať oprávnenému a k zamedzeniu prístupu k súdu, odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Bude povinnosťou prvoinštančného súdu vo veci konať a zabezpečiť vymoženie plnenia od povinnej osoby v prospech oprávneného.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.