Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-142-2020.pdf
PDF · 102.37 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/142/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky P. L., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom S. a otca S. P., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom H. XXXX/XX, F., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. A. otca na zníženie vyživovacej povinnosti s a z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec dieťaťa svojim návrhom, doručeným dňa 29.01.2019 na Okresný súd Poprad, žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému S. z doterajšej sumy výživného vo výške 140,- Eur mesačne na sumu nižšiu, bližšie nešpecifikovanú. V návrhu uviedol, že s matkou maloletého nikdy nežil a pri poslednom rozhodovaní o výživnom súd vychádzal z jeho príjmov v roku 2013 a predchádzajúcich rokov. Otec bol názoru, že od posledného rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. V roku 2017 sa mu znížil príjem a nezostáva mu na základné potreby a ostatné veci, ktoré sú k životu nutné. Ako dôvod uvedeného otec označil skutočnosť, že mu bol odobratý vodičský preukaz na príkaz exekútora, ktorý podala matka. V tejto súvislosti otec prišiel o prácu a jediný príjem, ktorý mal a bol tak odkázaný na prácu s nízkym príjmom. Konštatoval, že svojho syna nikdy nevidel a keď sa s ním snažil kontaktovať, matka maloletého sa snažila a snaží všemožne styku otca s maloletým zabrániť. Dňa 18.05.2018 otec nastúpil na výkon trestu. Dňa 18.12.2018 bol otec podmienečne z výkonu trestu prepustený. Od 19.12.2018 je otec vedený na úrade práce.
2. Uznesením č.k. 14P/19/2020-23 Okresný súd Poprad preniesol príslušnosť vo veci zníženia vyživovacej povinnosti na maloletého S. L., nar. XX.XX.XXXX na Okresný súd Trenčín z dôvodu podstatnej meny pomerov na strane maloletého. Okresný súd Poprad zistil, že maloletý sa spolu s matkou dlhodobo zdržiava na bližšie neurčenom mieste v Trenčíne a od 09.03.2020 má spolu s maloletým vedený trvalý pobyt v meste Trenčín.
3. Súd vykonal pojednávanie a aj rozhodol dňa 25.02.2021 v neprítomnosti otca. Otec mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, pričom svoju neúčasť nijak neospravedlnil a nežiadal o odročenie súdneho pojednávania.
4. Matka na pojednávaní konanom dňa 25.02.2021 s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti len 2 mesiace, keď bola tehotná v roku 2012. V 2012 matka odišla zo spoločnej domácnosti bývať k jej dedkovi v Poprade. Otec mal. sa jej v tomto čase vyhrážal, chodil
im búchať na dvere, matka volala kvôli tomu políciu. V roku 2012 kontaktovali matku zo psychiatrie v D., že otec sa pokúsil o samovraždu, chce s matkou opäť nadviazať vzťah, ale matka nemala záujem. Následne matka išla bývať do 1izbového bytu, kde 1,5 roka bývala sama s maloletým S.. Potom si matka našla priateľa, s týmto žila niekoľko rokov. Z tohto vzťahu sa narodil v roku 2014 druhý syn matky X. I.. Keď matka od partnera odišla, bývala chvíľu v S. a potom prišla 1.4.2019 do S., kde býva spolu so synmi v zariadení pre týrané ženy s utajeným pobytom. Otec sa s maloletým S. ani raz nestretol, nikdy ho od narodenia nevidel a nekontaktoval. Matka naposledy otca videla v roku 2017 na pojednávaní na Okresnom súde Poprad, nijak sa nekontaktujú, matka nemá o otcovi žiadne informácie a ani kontakt na otca. Ďalej matka uviedla, že od roku 2013 do 2017, kedy mal otec určené výživné vo výške 200 Eur, výživné v tejto výške zaplatil len raz. Odvtedy pohyblivo, zväčša okolo 100 Eur. Následne od roku 2017 odkedy je otec povinný prispievať na výživu 140 Eur, platil výživné nepravidelne, približne za 9 mesiacov zaplatil 100 Eur, za ostatné mesiace ešte menej 20-40 Eur, niekedy nič. Od marca 2020 je otcovi, z dôvodu exekučného konania začatého pre neplatenie vyživovacej povinnosti, vykonávaná formou exekúcie zrážka zo mzdy vo výške 30,40 Eur. Od roku 2017 UPSVaR. Poprad matke vypláca náhradné výživné - doplatok do výšky 140 Eur, podľa výšky úhrady otcom na výživné.
5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti a navrhol návrh otca zamietnuť. Mal za to, že zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa. Konštatoval, že doposiaľ dopláca náhradné výživné štát.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, najmä návrhom otca, lustráciami v Sociálnej poisťovni vykonaných v rôznych časových obdobiach, lustráciami v registri obyvateľov, lustráciou v databáze súdov, lustráciami v ZVJS, odpoveďou od zamestnávateľa otca na č.l. 54 vrátane príloh, potvrdeniami o príjme matky, odpoveďou od UPSVAR Poprad, odpoveďou od Sociálnej poisťovne, listinnými dôkazmi predloženými matkou o výdavkoch matky na maloletého, o čestnom prehlásení otca zo dňa 01.10.2012, pokladničnými dokladmi o výdavkoch maloletého na okuliare a s tým súvisiace pomôcky, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 15P/210/2016 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav: 7. Vyživovacia povinnosť k mal. S. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 15P/210/2016-20 z dňa 03.05.2017 tak, že súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 20C/85/2013-69 zo dňa 25.07.2014 a znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne od 01.05.2017. Maloletý S. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorý žili v spoločnej domácnosti len 2 mesiace počas tehotenstva matky. Otec maloletého nikdy nevidel, nestretol sa s ním a nekontaktuje ho. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý S.y, navštevoval predškolské zariadenie, matka mala zvýšené výdavky na lieky 5 Eur mesačne, zakupovala maloletému ortopedickú obuv, maloletému hradila 30 Eur mesačne za súkromnú umeleckú školu. Matka bývala spolu s partnerom a synom X. I., nar. v roku XXXX, z tohto vzťahu v byte vo vlastníctve svojho partnera. Poberala rodičovský príspevok 203 Eur. Partner bol zamestnaný s príjmom 560 Eur. Otec sa v roku 2015 vrátil na Slovensko, žil s priateľkou v jej byte. Iné vyživovacie povinnosti nemal. Od návratu na Slovensko vystriedal viacero zamestnaní. Od 01.02.2017 pracoval v S. a.s. s priemerným príjmom 522 Eur.
8. P.9. Otec má stále vyživovaciu povinnosť len k mal. S.á vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že otec je slobodný. Od 20.06.2018 o 18.12.2018 sa otec nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVVaÚVTOS Prešov, kde bol pracovne zaradený a z pracovnej odmeny mu boli vykonávané zrážky vo výške 5-41 Eur mesačne na výživné pre mal. S. (č.l. 66). Voči otcovi prebieha exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. H. H. z dôvodu riadneho neplatenia vyživovacej povinnosti otcom na mal. S.. Z odpovede z UPSVAR Poprad mal súd za osvedčené, že otec bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.12.2018 do 28.02.2019. Od vyradenia nepožiadal o opätovné zaradenie do evidencie uchádzačovo zamestnanie. Otec nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani žiadne štátne sociálne dávky. Naposledy bol otcovi vyplatený resocializačný príspevok vo výške 75 Eur za december 2018. Od 01.12.2017 do 31.07.2018 otec poberal opatrovateľský príspevok vo výške 249,35 Eur. Z lustrácii v sociálnej poisťovni súd zistil, že otec od 01.03.2019 do 30.09.2019 bol zamestnaný v LPH a.s. vo Q. nad S. s priemerným mesačným príjmom 731 Eur brutto. Na dohodu o pracovnej činnosti otec vykonával pracovnú činnosť od 06.09.2019-21.10.2019 pre P. s.r.o. a od XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX pre I. V návrhu na začatie konania svoje bytové pomery neopísal a výdavky neuviedol. Uviedol, že je od 19.12.2018 evidovaný na
úrade práce. Poukazoval na to, že o prácu prišiel z dôvodu odobratého vodičského preukazu na príkaz exekútora a skutočnosť, že maloletého nikdy nevidel a matka mu bráni v styku s ním.
10. Maloletý S. má 8 rokov, je žiakom 2. ročníka základne školy, je evidovaný v psychiatrickej a psychologickej ambulancii, imunologickej ambulancii, s čím má matka zvýšené výdavky 15 Eur mesačne. Maloletý nosí okuliare, ktoré matka prvýkrát zakupovala v roku 2020 v sume 61 Eur, o čom predložila súdu pokladničný doklad. Výdavky maloletého na cestovné do školy predstavujú 10 Eur, životná poistka 22 Eur, poplatok za stravu v škole 10 Eur, výdavok na ZRPŠ 30 Eur, na oblečenie priemerne 50 Eur mesačne.
11. Podľa § 2 ods. 1 Z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Zároveň súd považuje za dôležité zdôrazniť, že iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 Zákona o rodine a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/210/2016 za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k mal. S.la naposledy upravená vyššie citovaným rozsudkom tamojšieho súdu. Potom vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 26 Zákona o rodine súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom dospel k záveru, že došlo na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Naopak súd má za to, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletého a matky.
18. V danej veci súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. V návrhu na začatie konania otec uvádzal, že je evidovaný na úrade práce. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.12.2018 do 28.02.2019, pričom doposiaľ o opätovné zaradenie do evidencie nepožiadal. Po podaní návrhu na začatie konania tak došlo k vyradeniu otca z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to z dôvodu uzatvorenia pracovnej zmluvy otca so spoločnosťou D.. Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že otec u tohto zamestnávateľa bol zamestnaný od 01.03.2019 do 30.09.2019 a poberal priemerný mesačný príjmom 731 Eur brutto. Približne rovnaký, dokonca o trochu nižší, príjem dosahoval otec aj v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti u zamestnávateľa S. to 522 Eur netto. Z ďalších lustrácii v sociálnej poisťovni vyplýva, že otec následne vykonával pracovnú činnosť na základe dohôd o pracovnej činnosti od 06.09.2019-21.10.2019 pre M. a od 04.06.2020-30.09.2020 pre I.o. s príjmom 136 Eur - 216 Eur brutto. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že je v možnostiach otca sa zamestnať a dosahovať prinajmenšom príjem ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, a uhrádzať tak svoje bežné výdavky na život, ako bývanie, strava a drogéria, ako i výživné na mal. S. vo výške 140 Eur. Naviac otec svoje zníženie príjmu v čase podania návrhu na začatie konania oproti roku 2017 argumentoval odobratím vodičským oprávnením, ktorým keď disponoval, mal možnosť dosahovať vyšší príjem. Súd zdôrazňuje, že otec sa o zadržanie vodičského oprávnenia na príkaz súdneho exekútora pričinil subjektívnymi dôvodmi na jeho strane, kedy mu vodičský preukaz bol zadržaný v súvislosti s prebiehajúcim exekučným konaním pre riadne neplatenie jeho súdom určenej vyživovacej povinnosti. Taktiež subjektívnou okolnosťou na strane otca je skutočnosť, že v období od 20.06.2018 o 18.12.2018 sa otec nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v R. Prešov, kde bol pracovne zaradený, avšak dosahoval pracovnú odmenu 111 Eur - 173 Eur. Zároveň súd uvádza, že otec súdu nepreukázal skutočnosti ohľadne jeho zdravotného stavu, ktoré by mu bránili zamestnať sa úplne alebo čiastočne. Ďalšia vyživovacia povinnosť otcovi nepribudla. Otec tak nepreukázal, že na jeho strane došlo k zásadnej zmene pomerov. Na strane matky naopak došlo k zmene miesta pobytu, jej bytových a životných pomerov. Matka sa rozišla s partnerom, s ktorým už nezdieľa spoločnú domácnosť, žije spolu s dvomi synmi v zariadení, kde platí za bývanie poplatok 130,- Eur. V čase poslednej úpravy výživného matka poberala rodičovský príspevok v sume 203,- Eur, po presťahovaní do S. sa zamestnala ako upratovačka na gymnáziu a v roku 2019 z tejto činnosti dosahovala príjem asi 500,- Eur netto. Aktuálne vzhľadom na pandémiu koronavírusu jej pracovná zmluva nebola predĺžená a matka si privyrába brigádne na základe dohôd o vykonaní práce. Aktuálnu dohodu o vykonaní práce má uzatvorenú od 3.2.2021 do 31.3.2021 s odmenou 4,40 Eur za hodinu. Na strane maloletého S. došlo od roku 2017 k zásadnej zmene pomerov, okrem toho, že je vekovo starší, maloletý nastúpil na prvý stupeň základnej školy, v súčasnosti navštevuje 2. ročník ZŠ, preto možno jednoznačne konštatovať odôvodnenú zmenu potrieb maloletého na bežné výdavky i výdavky maloletého na školu, školské pomôcky, na cestovné 10 Eur mesačne. Maloletý začal nosiť okuliare, o nákupe ktorých matka predložila pokladničný doklad. Naviac maloletý je evidovaný vo viacerých odborných ambulanciách - detského psychológa, psychiatra a imunológa, s čím má matka zvýšené výdavky 15 Eur mesačne. Na strane maloletého súd nezistil žiadne neprimerané alebo neodôvodnené výdavky. Neopomenuteľnou skutočnosťou je, že otec narodenia maloletého S.a neprejavuje o neho záujem, nestretáva sa s ním, nekontaktuje ho a nijak neprispieva nad rámec bežného výživného. Otec v návrhu uvádza, že matka mu bráni v stretávaní s maloletým, avšak otec návrh na úpravu
styku s maloletým nikdy na súde nepodal a podľa vyjadrenia matky takýto záujem o stretávanie ani neprejavoval. Súd zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom, ktorá korešponduje i s povinnosťou každého rodiča vyvinúť maximálne úsilie na to, aby získal dostatočné množstvo finančných prostriedkov za účelom riadneho plnenia vyživovacej povinnosti k svojím maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa a každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa. V tejto súvislosti súd konštatuje, že otec dlhodobo neplatí súdom určené výživné, preto matka poberá od UPSVAR Trenčín náhradné výživné za neplatené výživné (potvrdenia na č.l. 64 - 65). Od marca 2020 je otcovi, z dôvodu exekučného konania začatého pre neplatenie vyživovacej povinnosti, vykonávaná formou exekúcie zrážka zo mzdy vo výške 30,40 Eur. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd, súladne s názorom kolízneho opatrovníka, návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
19. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.