Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_11Co-18-2020.pdf
PDF · 165.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/18/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore žalobcu: J.. J. C., nar. XX. septembra XXXX, V. XX, XXX XX A. A., právne zastúpený JUDr. Martinom Dolníkom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovaným: 1/ EKOWENGEL s.r.o., IČO: 36 364 452, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, 2/ JUDr. Peter Tonhauser, nar. 28. augusta 1979, J. Cikkera 8, 974 01 Banská Bystrica, ako likvidátor v dodatočnej likvidácii spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o., IČO: 31 623 115, Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, 3/ sDesign s.r.o., IČO: 47 066 032, so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, za účasti intervenienta: MPI-TRADING, s.r.o., IČO: 46 888 004, Lazovná 71, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neexistencie záložných práv, o odvolaní žalovaného 1/, žalovaného 3/ a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/16/2017-379 zo dňa 4. septembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 9C/16/2017-379 zo dňa 4. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol nasledovne: I. Súd určuje, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX v časti C, evidované na Okresnom úrade v Banskej Bystrici, pre katastrálne územie Banská Bystrica, ako záložné právo, ktoré viazne na nehnuteľnostiach zapísaných v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálne územie Banská Bystrica, na LV č. XXXX ako pozemky registra C, s parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2, s parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 382 m2, stavba so súp. č. XXX, označená ako "Prevádzková budova" postavená na pozemku s parc. č. XXXX/ XX a to pod por. číslom 8 ako záložné právo, ktoré je vedené pod V XXXX/XXXX zo dňa 07. 09. 2007
- čz XXXX/XXXX, neexistuje. II. Súd určuje, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX v časti C, evidované na Okresnom úrade Banská Bystrica, pre kat. územie Banská Bystrica, ako záložné právo, ktoré viazne na spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 19/20 z celku na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Banská Bystrica, kat. územie Banská Bystrica, na LV č. XXXX ako pozemky registra C, s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5110 m2, s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 602 m2, stavba so súp. č. XXXX, označená ako "Výrob. hala, dielňa", postavená na pozemku s parc. č. XXXX/X, a to pod por. číslom 10 ako záložné právo, ktoré je vedené pod č. zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 07. 09. 2007 - čz. VZ XXXX/XXXX, neexistuje. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX v časti C, evidované na Okresnom úrade v Banskej Bystrici pre k.ú. Banská Bystrica, ktoré viazne na nehnuteľnostiach parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, stavba, súpis. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, pod por. č. 8 a na LV č. XXXX, ktoré viazne na nehnuteľnostiach parc. č. XXXX/X, XXXX/X, stavba, súpis. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/ X, pod por. č. XX, vedené pod č. zmluvy M zo dňa 07.09.2007 neexistuje. Žalovaní 1/ a 3/ žiadali žalobu zamietnuť pre absenciu naliehavého právneho záujmu; žalovaný 2/ mal za to, že je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe a pokiaľ sa preukáže, že došlo k zriadeniu záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach neoprávnenou osobou, bude potrebné zrejme tieto vyhlásiť za neexistujúce.
1.2 Z tvrdení žalobcu pre okresný súd vyplynulo, že žalobca je majiteľom pohľadávky voči zaniknutej spoločnosti Stavex, s.r.o. priznanej súdnym rozhodnutím v celkovej výške 955.511,70 Sk, ktorú nadobudol od spoločnosti Incom, s.r.o.; spoločnosť Stavex, s.r.o. previedla kúpnou zmluvou dňa 27.02.1995 na spoločnosť EFEKT - PRIM, s.r.o. nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k.ú. Banská Bystrica, súdnym rozhodnutím bolo určené, že táto zmluva je voči spoločnosti Incom, s.r.o. neúčinná. Žalobca pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní vedenom voči spoločnosti Stavex, s.r.o., nebol uspokojený pre nedostatok majetku. Stavex, s.r.o. bol dňa 28.01.2011 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Žalobca si vzhľadom k uvedenému chcel uspokojiť pohľadávku z majetku spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o., ktorá však zanikla likvidáciou. EFEKT - PRIM, s.r.o. previedol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 25.05.1999 na V. M., ktorý úkon bol rovnako súdnym rozhodnutím určený za neplatný; súd považoval zmluvu za absolútne neplatnú, uzatvorenú v rozpore s dobrými mravmi, mal za preukázané personálne prepojenie obchodných spoločností a úmysel svojím konaním ukrátiť žalobcu. Po vyhlásení rozsudku krajským súdom (vo veci neplatnosti kúpnej zmluvy medzi EFEKT - PRIM, s.r.o. a V. M.) uzatvorila spoločnosť Harmony Real Ltd. ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností v rozsahu 19/20 vedených na LV č. XXXX a výlučný vlastník nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kúpnu zmluvu s kupujúcim žalovaným 1/ za kúpnu cenu 31.000.000,- Sk s tým, že časť kúpnej ceny mala byť zaplatená vo výške 21.000.000,- Sk predávajúcim pri podpise zmluvy a zvyšok v lehote do 1 mesiaca. Následne dňa 17.05.2007 došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi záložným veriteľom Harmony Real Ltd. a záložcom spoločnosťou KALYMNOS, s.r.o. na zabezpečenie práva vyplývajúceho z kúpnej zmluvy uhradiť zostatok kúpnej ceny vo výške 10.000.000,- Sk. Spoločnosť Harmony Real Ltd. mala nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti od V. M. kúpnou zmluvou dňa 25.01.2007, v čase, keď prebiehalo konanie ohľadom neplatnosti nadobudnutia predmetných nehnuteľností V. M. od spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o.. Pokiaľ ide o zmluvu o zriadení záložného práva medzi spoločnosťou KALYMNOS, s.r.o. ako záložcom a záložným veriteľom Harmony Real Ltd., túto považoval žalobca za absolútne neplatnú, nakoľko záložca nebol v čase uzavretia zmluvy vlastníkom nehnuteľností v súvislosti so závermi rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 15Co/242/2006 a 15Co/250/2010; vlastníkom predmetných nehnuteľností bola spoločnosť EFEKT - PRIM, s.r.o.. Žalobca naliehavý právny záujem na podanej žalobe odôvodnil tým, že je veriteľom spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o., v dodatočnej likvidácii, má záujem, aby jeho pohľadávka bola uspokojená predajom nehnuteľností, na ktorých v súčasnosti viazne ako ťarcha, zapísané na príslušných listoch vlastníctva predmetné záložné právo, uvedené záložné právo bolo zriadené neplatne, bolo zriadené neoprávnenou osobou - nevlastníkom. Ak by bolo na listoch vlastníctva zapísané záložné právo, jeho právo na uspokojenie pohľadávky by bolo ohrozené, hodnota zabezpečovanej pohľadávky je vyššia ako trhová hodnota nehnuteľností. Na podanie žaloby bol taktiež odkázaný rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica 15C/1/2017 v konaní o vydanie neodkladného opatrenia.
1.3 Žalovaní 1/ a 3/ žiadali konanie prerušiť z dôvodu, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/126/2015 zo dňa 29.09.2016 napadli dovolaním doručeným dňa 31.03.2017 na Najvyšší súd SR; namietali absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, za zásadnú otázku považovali výklad ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Poukazovali tiež na to, že žalovaný 1/ ako záložca a spoločnosť Harmony Real Ltd. ako záložný veriteľ konali pri zriadení a vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam v dobrej viere. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, aplikoval ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), vo vzťahu k veci samej aplikoval ustanovenie § 151d ods. 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
1.4 Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento považoval súd prvej inštancie za preukázaný, poukázal pritom na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/126/2015, na body ktorého 49, 51 a 63 odkázal. K naliehavému právnemu záujmu tiež uviedol, že tento je daný už tým, že záložné právo k nehnuteľnostiam je zapísané v katastri nehnuteľností a bez určenia jeho neexistencie súdom nie je možný jeho výmaz; právoplatným rozhodnutím súdu bolo určené, že predmetné nehnuteľnosti patria do majetku zrušenej a vymazanej spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o., dodatočný likvidátor pritom uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na žalobe v danom znení je daný, prípadným úspechom v konaní žalobca ako veriteľ zabezpečí vyššie uspokojenie svojej pohľadávky ako v prípade existencie záložných práv. V súlade so záverom uvedeným v citovanom rozhodnutí krajského súdu (sp.zn. 16Co/126/2015) okresný súd ustálil, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe u žalobcu nezanikol ani odmietnutím prevzatia úschovy zloženej v konaní Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5U/1/2015, poukázal pritom na dôvody, pre ktoré žalobca finančné prostriedky z úschovy neprevzal.
1.5 Za podstatnú otázku považoval súd prvej inštancie otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení záložného práva. V tomto smere poukázal na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedené v rozsudku sp.zn. 15Co/250/2010 zo dňa 06.07.2011, jeho stranu 7, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že účinky neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou EFEKT - PRIM, s.r.o. a V. M. dňa 04.04.2007 nastali od počiatku, z uvedeného dôvodu aj následné zmluvy uzatvárané medzi ďalšími osobami je potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatné. Pokiaľ ide o otázku dobrej viery tretích osôb, táto je v súdnej praxi riešená napr. v prípadoch odstúpenia od zmluvy, ktorého účinky nastávajú však ex nunc a nie ex tunc; vo všetkých konaniach súvisiacich s predmetom sporu bolo preukázané, že spoločnosti, ktoré uzatvárali kúpne zmluvy ako aj zmluvy o zriadení záložného práva a prevádzali toto právo na iné subjekty, boli vzájomne personálne, osobne a inak prepojené, nekonali tak v dobrej viere, ale s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu; pokračovali v tom aj po uzatvorení záložnej zmluvy v roku 2007. Ochrana takýchto práv by bola v rozpore so znením ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
1.6 Pokiaľ žalovaní 1/ a 3/ navrhovali prerušenie konania, tomuto okresný súd nevyhovel so záverom, že žalobca si odvodzuje svoj nárok od právoplatne skončeného konania okresného súdu vo veci 7C/108/2008 v súvislosti s výsledkom konania vedeného pod sp.zn. 16C/191/2004 a na výsledok prejednávanej veci nemá vplyv spôsob, akým bude ukončené konanie na Najvyššom súde SR vo veci 7C/181/2011. Okresný súd v tomto smere zohľadnil právo žalobcu na rýchlosť a hospodárnosť konania vzhľadom k dĺžke a priebehu predchádzajúcich súvisiacich súdnych konaní a správanie sa žalovaných.
1.7 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 C.s.p.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému 1/ prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V konkrétnostiach namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaným v spore, nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, vlastníkom nehnuteľností v rozhodnom čase bola a stále je spoločnosť Harmony Real, s.r.o., ktorá mala byť účastníkom konania. Žalovaný 1/ nebol účastníkom zmluvného vzťahu, na základe ktorého vzniklo záložné právo, o ktorého existencii sa v spore rozhoduje. Žalovaný 1/ rovnako tvrdil, že účastníkom konania mala byť aj spoločnosť MPI-TRADING, s.r.o., ktorá je nadobúdateľom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. Banská Bystrica, ktorá nadobudla nehnuteľnosti od žalovaného 3/, napadnutým rozhodnutím je priamo dotknutá.
2.2 Žalovaný 1/ v podanom odvolaní zároveň tvrdil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tvrdil pritom, že postavenie žalobcu sa požadovaným určením nijako nezlepší, jeho údajné pohľadávky sú premlčané a dlžník žalobcu zanikol výmazom z obchodného registra. Žalobca si mal svoje pohľadávky uplatniť
v konkurze spoločnosti Stavex, s.r.o., rozhodnutím súdu bolo určené, že kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou EFEKT - PRIM, s.r.o. a dlžníkom žalobcu Stavex, s.r.o. je právne neúčinná, nehnuteľnosti sa preto mali stať súčasťou konkurznej podstaty v konkurze spoločnosti Stavex, s.r.o.. Zapísanie predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu nikdy nedošlo, zrejme aj hrubou nedbanlivosťou žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, ak existenciu právoplatného odporovacieho rozsudku č.k. 64Cb/210/96-258 zo dňa 22.09.1999 správcovi zamlčali. K neuspokojeniu pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Stavex, s.r.o. tak došlo jedine v dôsledku jeho špekulatívneho konania v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nemôže byť poskytnutá právna ochrana.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zároveň podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému 3/ prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b), d), f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.1 Žalovaný 3/ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu z dôvodov, že žalobca nie je veriteľom zaniknutej spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o. a že predmetom odporovateľného úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi EFEKT - PRIM, s.r.o. a Stavex, s.r.o. nebola stavba evidovaná na LV č. XXXX pre k.ú. Banská Bystrica. Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu, jeho dlžníkom bola spoločnosť Stavex, s.r.o., voči EFEKT - PRIM, s.r.o. žiadna pohľadávka žalobcu nikdy judikovaná nebola. Napriek tomu sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalobcu, že mu voči EFEKT - PRIM, s.r.o. patrí nárok na peňažnú náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného 3/ takýto nárok žalobcovi nepatrí, domáha sa uspokojenia svojej údajnej pohľadávky práve z majetku, ktorý odporovateľným úkonom previedla spoločnosť Stavex, s.r.o. na EFEKT - PRIM, s.r.o.. Právo na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka by žalobcovi vzniklo iba vtedy, ak by sa žalobca nemal možnosť z majetku spoločnosti Stavex, s.r.o. uspokojiť. Žalobca taktiež nedisponuje žiadnym súdnym rozhodnutím, ktoré by mu peňažnú náhradu priznávalo. Dlžníkom žalobcu je len zaniknutá spoločnosť Stavex, s.r.o., jej výmazom došlo k zániku všetkých jej záväzkov, a teda aj údajného záväzku voči žalobcovi. Zánikom pohľadávky došlo k zániku práv z odporovateľnosti; bez existencie pohľadávky nie je daný právny základ na domáhanie sa práva z neúčinných právnych úkonov dlžníka. Existencia vymáhateľnej pohľadávky je nevyhnutnou podmienkou uplatňovania odporovateľnosti podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak žiadny nárok žalobcu voči EFEKT - PRIM, s.r.o. neexistuje, nemôže existovať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Existenciou vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči EFEKT - PRIM, s.r.o. sa konajúci súd v rozhodnutí vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie sa taktiež nezaoberal argumentáciou žalovaného 3/ o neplatnosti postúpenia pohľadávok voči spoločnosti Stavex, s.r.o. a nezaoberal sa ani premlčaním pohľadávok žalobcu voči spoločnosti Stavex, s.r.o..
3.2 Žalovaný 3/ tvrdil, že predmetom odporovateľného úkonu nebola stavba so súpis. č. XXXX. Záložné právo, ktoré je predmetom konania je však zriadené aj na uvedenej stavbe, súd sa musel zaoberať aj tým, či žalobca má čo i len teoretickú možnosť uspokojiť svoje domnelé pohľadávky z výťažku predaja stavby. Akákoľvek možnosť uspokojenia z výťažku predaja stavby je v danom prípade vylúčená, stavba nebola predmetom odporovateľného úkonu a pokiaľ žalobca tvrdí niečo iné, ťaží ho dôkazné bremeno. Ani touto argumentáciou žalovaného 3/ sa súd prvej inštancie nevysporiadal, porušil tak jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný 3/ taktiež tvrdil, že záložné práva boli zriadené dobromyseľne osobou, ktorá bola v čase jeho zriadenia a vzniku vlastníkom zálohu; neplatnosť právneho úkonu nemôže mať vplyv na tretie osoby, ktoré nadobudli právo v dobrej viere. Žalovaný 3/ konal v dobrej viere, zápis uvedený v katastri nehnuteľností, pri posudzovaní existencie záložných práv je potrebné žalovaného nepoškodzovať dôsledkami neplatnosti, ktorá vystala z právneho vzťahu, ktorého účastníkom žalovaný 3/ nikdy nebol. Za všeobecnú a arbitrárnu považoval žalovaný 3/ argumentáciu súdu prvej inštancie vo vzťahu k personálnej, osobnej, či inej prepojenosti spoločností, ktoré boli účastníkmi zmluvných vzťahov týkajúcich sa predmetným nehnuteľností. Záveru súdu o prepojenosti jednotlivých obchodných spoločností nepredchádza žiadna úvaha súdu, na základe ktorej by bolo možné overiť jeho správnosť. V rozsudku sa vôbec neuvádza, s kým mal byť žalovaný 3/ prepojený, ako je toto
prepojenie preukázané a aké malo toto prepojenie vplyv na dobromyseľnosť žalovaného 3/. Obdobné úvahy absentujú aj vo vzťahu k iným subjektom, ktoré boli stranami zmlúv.
3.3 Za nesprávny považoval žalovaný 3/ aj názor súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého návrh na prerušenie konania zamietol. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/181/2011 bolo určenie vlastníckeho práva EFEKT - PRIM s.r.o. k predmetným nehnuteľnostiam; v prípade zrušenia rozsudku Okresného súdu Banská Bystria č.k. 7C/181/2011-727 zo dňa 05.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/126/2015-888 zo dňa 29.09.2016 bude vlastníkom predmetných nehnuteľností spoločnosť Harmony Real, s.r.o. Pokiaľ bude vlastníkom nehnuteľností iný subjekt ako EFEKT - PRIM s.r.o., tak aj z argumentácie samotného žalobcu je zrejmé, že nie je daný jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S nedôvodnosťou návrhu na prerušenie konania sa tak žalovaný 3/ nemôže stotožniť.
3.4 Žalovaný v rade 3/ namietal tiež záver súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu aj vzhľadom ku konaniu o úschove vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 5U/1/2015; ak žalobca nemá pohľadávku voči Harmony Real, s.r.o., je otázne, prečo v odpovedi na výzvu súdu, či súhlasí s vydaním predmetu úschovy zložiteľovi uviedol, že s vydaním nesúhlasí minimálne do doby, kým nebude jeho pohľadávka voči EFEKT - PRIM s.r.o. vysporiadaná v rámci dodatočnej likvidácie. Žalobca sa tak sám považuje za oprávneného k peňažným prostriedkom zloženým do úschovy a počíta s nimi, pokiaľ sa mu nepodarí uspokojiť svoje domnelé pohľadávky inak. Existuje logický rozpor v tvrdení žalobcu, že nemá k peniazom zloženým do úschovy žiadny právny vzťah a na strane druhej odmieta ich vydanie zložiteľovi; s týmto rozporom sa však súd prvej inštancie nijako nevyporiadal, hoci možnosť žalobcu uspokojiť sa z úschovy je určujúce pre posúdenie jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
3.5 Žalovaný 3/ napokon namietal, že súd prvej inštancie vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu odkázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/126/2015-888 zo dňa 29.09.2016, takýto spôsob odôvodnenia rozsudku považoval žalovaný 3/ za neprípustný, nepreskúmateľný a nezodpovedajúci kvalitatívnym požiadavkám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p..
4. Dňa 07.10.2019, v lehote na podanie odvolania, bolo okresnému súdu doručené podanie - návrh intervenienta na vstup do konania a odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. Podanie uskutočnil MPI-TRADING, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b), d), f) a h) C.s.p..
4.1 MPI-TRADING, s.r.o. tvrdil, že podal návrh na vstup intervenienta na strane žalovaných, okresný súd vstup uvedenej spoločnosti uznesením č.k. 9C/16/2017-376 zo dňa 04.09.2019 nepripustil z dôvodu, že so vstupom nesúhlasil žalovaný 3/. Okresný súd pritom poukázal aj na pasivitu žalovaného 1/ a skutočnosť, že MPI-TRADING, s.r.o. o konaní vedel už skôr a mohol podať návrh na vstup intervenienta do konania už v priebehu roku 2017. Súd však pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu intervenienta posudzuje iba existenciu právneho záujmu intervenienta na výsledku konania, nesúhlas strany, pri ktorej má intervenient vystupovať v konaní, je právne irelevantný. Súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď odôvodnil nepripustenie vstupu intervenienta do konania kvôli nesúhlasu žalovaného 3/; neudelenie súhlasu na vstup do konania neznamená, že žalovaný v ďalšom priebehu konania nedá intervenientovi súhlas k použitiu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Nesúhlas strany nemôže mať vplyv na posudzovanie prípustnosti vstupu intervenienta do konania tak, ako sa mylne domnieval súd prvej inštancie. Záver súdu prvej inštancie o vedomosti uvedenej spoločnosti o spore nie je podporený žiadnou ďalšou logickou úvahou, či argumentom, tento záver je okrem svojej zjavnej nezákonnosti aj nepreskúmateľný. MPI-TRADING, s.r.o. tvrdil, že konajúci súd konal v rozpore s C.s.p., čím porušil práva intervenienta na prístup k súdu, pričom vady uznesenia, ktorým nepripustil vstup intervenienta do konania, majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
4.2 Intervenient tvrdil, že jeho právny záujem na výsledku konania je zjavný, ako kupujúci dňa 27.10.2016 uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou Harmony Real, s.r.o., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. Banská Bystrica a záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach je predmetom konania. Katastrálne konanie, predmetom ktorého bol vklad
vlastníckeho práva v prospech spoločnosti MPI-TRADING, s.r.o., bolo rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Bystrica prerušené. Správny orgán sa pri prerušení katastrálneho konania odvolal na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 15C/1/2017-30 zo dňa 23.01.2017, ktorým zakázal žalovanému 3/ nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Je zrejmé, že od výsledku prejednávanej veci závisí, či okresný úrad bude pokračovať v prerušenom konaní a či povolí vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MPI-TRADING, s.r.o., pokiaľ bude žaloba právoplatne zamietnutá, zanikne aj neodkladné opatrenie. V uznesení nebol nijako vyvrátený, či aspoň spochybnený záujem MPI-TRADING, s.r.o. na výsledku konania, súd prvej inštancie túto otázku vôbec neposudzoval. MPI-TRADING, s.r.o. pritom kúpnu cenu za nehnuteľnosti uhradil, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na neho napriek uvedenému neprešlo. V zmysle uvedeného MPI-TRADING, s.r.o. navrhoval, aby jeho podanie bolo zároveň posúdené ako jeho návrh na vstup do konania na strane žalovaného 3/ a žiadal, aby odvolací súd tomuto návrhu vyhovel.
4.3 Intervenient tvrdil, že k návrhu na vstup do konania (pred súdom prvej inštancie) podal návrh na vykonanie dôkazov, žiadal, aby boli do konania pripojené súdne spisy vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 5U/1/2015, na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 24S/70/2017 a na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 7C/181/2011. Navrhoval v ďalšom konaní vypočuť konateľov spoločnosti, ktorí sa zúčastnili na uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 27.10.2016 a ich výpoveďou má byť preukázaná dobromyseľnosť pri uzatváraní zmluvy. Výpoveďou konateľa žalovaného by sa preukázala dobromyseľnosť žalovaného 3/ pri výkone záložného práva. Takýmito dôkazmi spoločnosť MPI-TRADING, s.r.o. chcela preukázať neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na výsledku konania, ako aj dobromyseľnosť záložného veriteľa. Nakoľko sa súd prvej inštancie uvedenými návrhmi nezaoberal, je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods.1 písm. e) C.s.p..
4.4 Intervenient zároveň tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, ak konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení; pohľadávky žalobcu, ktoré by mali byť v konaní uspokojené, neexistujú, ak by aj existovali, sú premlčané a žalobca sa mohol uspokojiť finančnými prostriedkami z úschovy, čo neurobil.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/, vo vzťahu k tvrdenej absencii pasívnej vecnej legitimácie, žalobca zdôraznil, že záložné právo, ktoré je predmetom konania, malo vzniknúť ešte v roku 2007; je irelevantné, či žalovaný 1/ bol účastníkom nejakého zmluvného vzťahu počas tohto konania, keďže konanie bolo začaté až v roku 2017. Žalovaný 1/ bol účastníkom zmluvného vzťahu, na základe ktorého bolo zriadené záložné právo, ktoré je predmetom posudzovania, žalovaný 1/ pravosť a správnosť týchto záložných zmlúv nepoprel a ani nespochybnil. Potrebu podávať žalobu aj voči žalovanému 1/ ako účastníkovi záložných zmlúv, jednoznačne vyplynula aj zo záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 15Co/250/2010. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, jeho argumentácia sa týka posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V iných právoplatne skončených konaniach bolo riešené, posúdené a vyriešené, že žalobca bol právoplatným majiteľom pohľadávky voči spoločnosti Stavex, s.r.o., túto pohľadávku dovoleným spôsobom nadobudol a akékoľvek spochybňovanie tejto skutočnosti (aj s ohľadom na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 7C/108/2008, resp. rozhodnutie krajského súdu vydané v konaní vedenom pod sp.zn. 15Co/242/2006) je nezmyselné a jednoznačne nesprávne. Stavba evidovaná na LV č. XXXX vznikla len odlúčením od pôvodnej stavby evidovanej na LV č. XXXX, nejde o novú nehnuteľnosť, ktorá nebola predmetom zálohu v roku 2007. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalovaného 1/, keďže zápis v katastri nehnuteľností spochybňuje. Dôvody, pre ktoré nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a č. XXXX neboli zapísané do konkurznej podstaty spoločnosti Stavex, s.r.o., nie sú pre prejednávanú vec podstatné a ide o dôvody, za ktoré nezodpovedá žalobca. Preukazovanie akéhokoľvek iného záveru zaťažuje žalovaného 1/ a žalovaný 1/ na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol žiaden dôkaz, neuniesol tak dôkazné bremeno.
5.1 Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 3/ žalobca zdôraznil, že otázka pohľadávky žalobcu voči EFEKT - PRIM, s.r.o. bola riešená a vyriešená v iných konaniach. Po zániku možnosti žalobcu získať uspokojenie svojej pohľadávky od dlžníka Stavex, s.r.o. mal žalobca ako veriteľ podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právo požadovať náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. V danom prípade mu vzniklo právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky od EFEKT
- PRIM, s.r.o., osoby, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech. Z uvedeného dôvodu nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca voči EFEKT - PRIM, s.r.o. pohľadávku nemá; skutočnosť, že žalobca nemá súdom priznanú pohľadávku voči EFEKT - PRIM, s.r.o. je len dôsledok správania sa osôb spriaznených s J.. Q. W., ktorí dali na príslušný obchodný register podnet na zrušenie a výmaz EFEKT - PRIM, s.r.o. z obchodného registra. V súčasnosti je vedená dodatočná likvidácia, akékoľvek podanie žaloby je vylúčené, nie je možné žalovať neexistujúci subjekt, v dodatočnej likvidácii sa riešia pohľadávky existujúce ku dňu výmazu. Dodatočný likvidátor EFEKT - PRIM, s.r.o. pritom pohľadávku žalobcu nespochybňuje. Návrh žalovaného 3/, že je potrebné, aby pohľadávka voči EFEKT - PRIM, s.r.o. bola vykonateľná, z ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka nevyplýva, vzťahuje sa výlučne k otázke možnosti domáhania sa odporovateľnosti právneho úkonu. Tejto sa však právny predchodca žalobcu domohol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/210/1996. Táto otázka je tak definitívne vyriešená. Žalobca zdôraznil, že je majiteľom pohľadávky voči EFEKT - PRIM, s.r.o., ktorú platne nadobudol a tvrdenie žalovaného 3/ o opaku je priamo vyvrátené konaním viacerých súdov v rôznych konaniach. Za nesprávne považoval žalobca aj tvrdenie žalovaného 3/ o premlčaní pohľadávky žalobcu, ktorý nezohľadnil skutočnosť, že počas konkurzného konania na spoločnosť Stavex, s.r.o. premlčacie lehoty neplynuli a taktiež nezohľadnil, že predmetom konania je určenie neexistencie záložného práva a nie otázka existencie neexistencie pohľadávky žalobcu, ktorá sa rieši v dodatočnej likvidácii EFEKT - PRIM, s.r.o.
5.2 Argumentácia žalovaného 3/ tiež nezohľadňuje, že záložné právo vzniklo v roku 2007, záložné právo zriadil žalovaný 1/ ako záložca a osoba, ktorá bola v tom čase evidovaná v katastri nehnuteľností ako ich vlastník, súdy v iných konaniach rozhodli, že záložné právo zriadil nevlastník, a teda žalovaný 3/ nadobudol neexistujúce právo a na tejto skutočnosti by nezmenila nič ani prípadná dobromyseľnosť žalovaného 3/. Žalobca uzavrel, že žalovaný 3/ nikdy nebol dobromyseľný nadobúdateľom akékoľvek práva. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného 3/ o absencii naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k zloženiu finančných prostriedkov do úschovy (konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen pod č. k. 5U/1/2015), a to z dôvodu, že zložiteľ žalobcu ako veriteľa pohľadávky neuznáva, takýmto spôsobom sú naformulované aj podmienky na vydanie z úschovy. Zložiteľ namiesto toho, aby peňažné prostriedky žalobcovi vyplatil, tieto zložil do úschovy bez toho, aby jednoznačným spôsobom nadefinoval podmienky ich vyplatenia. Zloženie peňazí do úschovy bolo zo strany držiteľa zvolené výhradne z dôvodu, aby spochybnil akékoľvek právne aktivity žalobcu.
5.3 Za správny a zákonný považoval žalobca aj postup súdu prvej inštancie, keď tento nepripustil vstup MPI-TRADING, s.r.o. ako intervenienta do konania. Žiadny účastník konania so vstupom intervenienta do konania nesúhlasil, MPI-TRADING, s.r.o. neuviedol, na strane ktorého účastníka má vystupovať ako intervenient a v konečnom dôsledku sa pojednávania dňa 04.09.2019 nezúčastnil. Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že MPI-TRADING, s.r.o. nemal riadny, skutočný záujem na postavení intervenienta a súd prvej inštancie tieto skutočnosti posúdil a vyhodnotil správne. MPI-TRADING, s.r.o. zároveň nemá žiadny záujem na výsledku konania, pretože uzavrel s Harmony Real, s.r.o. neplatnú zmluvu o prevode vlastníctva, ktorá bola uzavretá v čase, keď mal Harmony Real, s.r.o. zakázané nakladať so svojimi nehnuteľnosťami. Keď sa žalovanému 3/ nepodarilo na katastri nehnuteľností zrealizovať prevod, žalovaný pristúpil k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré mali byť prevedené na MPI- TRADING, s.r.o.. Ak by bol prevod platný, nemohol by existovať dôvod na vykonávanie dražby.
5.4 Nevykonanie dôkazov navrhnutých spoločnosťou MPI-TRADING, s.r.o. nemohlo mať žiadny vplyv na výsledok konania, súd posudzoval okolnosti vzniku záložného práva v roku 2007, v roku, o ktorom by navrhnuté osoby nemali mať žiadne vedomosti. Ide o subjekty, ktoré svoje práva mali nadobudnúť až v neskoršom období. Dve z navrhovaných osôb sú konatelia účastníkov konania, ktorí mali právo zúčastniť sa všetkých pojednávaní a vyjadriť sa ako účastníci, toto svoje právo nevyužili, čím sa vlastným konaním o svoje právo pripravili.
6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.
7. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa § 389 ods.1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
9. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Banská Bystrica, zapísané pod por.č. X ako záložné právo, ktoré je vedené pod V XXXX/XXXX zo dňa 07.09.2007 - čz XXXX/XXXX neexistuje; rovnako sa domáhal určenia, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Banská Bystrica, zapísané pod por.č. XX ako záložné právo vedené pod č.zml. V XXXX/ XXXX zo dňa 07.09.2007 - čz VZ XXXX/XXXX neexistuje. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení; vo veci samej ako prejudiciálnu otázku riešil otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy, ktorým bolo záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach zriadené; vyvodil, že vzhľadom na súdmi právoplatne vyriešenú otázku neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou EFEKT - PRIM s.r.o. a V. M. sú následné zmluvy uzatvárané medzi ďalšími osobami absolútne neplatné, nakoľko účinky neplatnosti zmluvy medzi EFEKT PRIM s.r.o. a V. M., nastali od počiatku. Súd prvej inštancie neakceptoval argumentáciu ochrany dobrej viery tretích osôb, ktorými mail byť subjekty na žalovanej strane, vzhľadom na personálne, osobné a iné prepojenie týchto subjektov, ktoré konali s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Inú argumentáciu vo veci samej napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení neobsahuje.
10. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní v rade 1/ a v rade 3/; odvolanie podala aj obchodná spoločnosť MPI TRADING s.r.o., ktorá v podaní oznámila svoj vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného 3/. Odvolacími námietkami bolo predovšetkým tvrdenie o absencii pasívnej vecnej legitimácii, absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, tvrdení o tom, že spoločnosť MPI-TRADING s.r.o. mala byť účastníkom konania (intervenientom) a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie sa podstatnými tvrdeniami strany sporu nezaoberal (žalovaný 1/). Žalovaný 3/ rovnako namietal absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nemožnosti uspokojenia žalobcu postupom podľa § 42b ods.4 Občianskeho zákonníka, tvrdil, že žalobca nemá pohľadávku voči spoločnosti EFEKT-PRIM s.r.o. (neexistuje vymáhateľná pohľadávka), namietal tiež premlčanie nárokov žalobcu a skutočnosť, že predmetom odporovateľného úkonu nebola stavba so súpisným číslom XXXX. Žalované strany rovnako poukazovali na dobrú vieru pri nadobudnutí svojich práv; za nesprávny považovali postup súdu prvej inštancie rozhodujúc o návrhu na prerušenie konania. Spoločnosť MPI-TRADING s.r.o. namietla nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď tento nepripustil jej vstup do konania ako intervenienta; tvrdila tiež absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy.
11. S ohľadom na rozsah a obsah odvolacích námietok sa odvolací súd zaoberal postavením spoločnosti MPI TRADING s.r.o. ako intervenienta v konaní, vystupujúceho na strane žalovaného v rade 3/.
11.1 Pokiaľ ide o intervenienta, tento vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore písomným podaním; vstup intervenienta do konania je prípustný počas celého konania (§ 82 ods.1, ods.2 C.s.p.). Postup súdu po vstupe intervenienta do konania spočíva v oznámení tejto skutočnosti stranám sporu; súd je povinný o vstupe intervenienta do konania strany sporu informovať. Intervencia vzniká už samotným oznámením vstupu do konania; zaniká rozhodnutím súdu o tom, že vstup intervenienta nie je prípustný, prípadne právoplatným skončením konania, do ktoré intervenient vstúpil. Po vstupe intervenienta do konania pred právoplatným skončením sporu je tak jediným dôvodom zániku intervencie rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 83 C.s.p., podľa ktorého súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.
11.2 Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 278) po vstupe intervenienta do konania môže žalobca alebo žalovaný podať návrh, aby súd rozhodol, že vstup intervenienta nie je prípustný. Prípustnosť vstupu intervenienta skúma súd výlučne na návrh; súd nemôže vylúčiť intervenienta z konania ex offo, a to ani vtedy, ak jeho právny záujem na výsledku konania absentuje.
11.3 Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť MPI TRADING s.r.o. podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.10.2019 (po vydaní napadnutého rozsudku) podľa jeho obsahu oznámila vstup do konania na strane žalovaného v rade 3/. Nebol dôvod žiadať, aby odvolací súd takémuto návrhu vyhovel; intervencia vzniká na základe samotného podania, ktorým intervenient vstupuje do konania; vstup intervenienta do konania je prípustný počas celého konania (vrátane odvolacieho konania). Civilný sporový poriadok nevylučuje, aby do konania tretia strana vstúpila opätovne, aj keď bolo pred tým rozhodnuté na návrh strany sporu, že vstup intervenienta do konania nie je prípustný. Podanie tretej osoby (MPI TRADING s.r.o.) bolo súdom prvej inštancie doručované žalobcovi i subjektom na žalovanej strane. Aj keď zo strany súdu prvej inštancie absentuje výslovné oznámenie vstupu intervenienta do konania stranám sporu, podstatné je, že strany sporu mali možnosť sa k obsahu podania (odvolania) vyjadriť; návrh na postup podľa ustanovenia § 83 C.s.p. nebol podaný. Odvolací súd tak nemal možnosť rozhodovať o tom, či vstup intervenienta do konania je prípustný alebo nie; absentuje prvá podmienka skúmania prípustnosti vstupu intervenienta do konania - návrh strany sporu, že vstup intervenienta do konania nie je prípustný. Odvolací súd tak konal so spoločnosťou MPI TRADING s.r.o. ako intervenientom.
11.4 K intervencii spoločnosti MPI TRADING s.r.o. odvolací súd s poukazom na obsah spisu ďalej uvádza, že predmetná spoločnosť podaním doručeným okresnému súd dňa 26.08.2019 (pred vydaním napadnutého rozsudku) a označeným ako návrh intervenienta na vstup do konania žiadala, aby súd rozhodol o prípustnosti jej vstupu do konania na strane žalovaných (čl.359 spisu). Odvolací súd opätovne poukazuje na vyššie uvedené, že súd podľa ustanovenia § 82 C.s.p. o vstupe intervenienta do konania nerozhoduje, intervencia vzniká doručením podania tretej osoby, ktorým táto oznamuje súdu svoj vstup do konania. Z ďalších podaní obsiahnutých v súdnom spise vyplýva, že žalovaný v rade 3/ v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 03.09.2019 vyjadril nesúhlas so vstupom intervenienta do konania z dôvodu, že MPI TRADING s.r.o. nemá priamy záujem na výsledku konania. Oznámenie o vstupe intervenienta súd prvej inštancie oznamoval elektronicky žalobcovi a žalovanému v rade 1/ (elektronické doručenky čl. 374 a 375 spisu), zástupca žalovaného 3/ sa o podaní intervenienta dozvedel pri nahliadnutí do súdneho spisu dňa 28.08.2019. Vstup intervenienta podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 04.09.2019 okresný súd doručoval zástupcovi žalovaného v rade 2/, ktorý so vstupom intervenienta do konania nesúhlasil. Zo súdneho spisu nevyplýva doručenie oznámenia o vstupe intervenienta do konania žalovanému v rade 1/ pred pojednávaním konaným dňa 04.09.2019; doručenie zásielky uplynutím úložnej lehoty bolo realizované až dňa 19.09.2019; žalovaný 1/ sa na pojednávaní dňa 04.09.2019 nezúčastnil. Následne na pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vstup intervenienta na strane žalovaných 1/ až 3/ do konania nepripustil.
11.5 Odvolací súd sa oboznámil aj so zvukovou nahrávkou z pojednávania, z ktorej vyplýva, že žalovaní v rade 2/ a 3/ so vstupom nesúhlasili, z vyjadrení strán sporu však nemožno vyvodiť, že by ktorákoľvek zo strán sporu podala návrh na rozhodnutie podľa ustanovenia § 83 C.s.p.. Navyše, z obsahu spisu vyplýva, že MPI-TRADING s.r.o., ktorý do konania vstúpil podaním dňa 26.08.2019 (a teda sa okamihom vstupu stal intervenientom) na pojednávanie vytýčené na deň 04.09.2019 ani predvolaný nebol.
11.6 Uvedený postup súdu prvej inštancie bol nesprávny. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že na to, aby súd rozhodoval o prípustnosti vstupu intervenienta do konania, je vyžadovaný návrh, ktorý môže podať strana sporu. Ak prípustnosť vstupu do konania súd skúma výlučne na návrh a návrh na takýto postup absentuje, súd o neprípustnosti vstupu intervenienta rozhodnúť nemôže; nemôže tak ani skúmať, či má intervenient právny záujem na výsledku konania. Aj keď zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.09.2019 vyplýva, že žalovaní 2/ a 3/ so vstupom do konania nesúhlasili, samotný nesúhlas nie je návrhom na rozhodnutie podľa ustanovenia § 83 C.s.p.. Ak napriek absencii návrhu na postup podľa ustanovenia § 83 C.s.p. súd prvej inštancie o neprípustnosti vstupu intervenienta do konania rozhodol, nesprávnym procesným postupom znemožnil intervenientovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedená skutočnosť je samostatným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 389 ods.1
písm. b) C.s.p. a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie; vytýkaný nedostatok nemožno napraviť v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal intervenientom navrhované dôkazy a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje odôvodnenie, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal.
12. Odvolacími námietkami boli tvrdenia o absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ s konaní, absencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tvrdenie o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, premlčaní nárokov žalobcu a tvrdenie o ochrane dobromyseľných nadobúdateľov.
12.1 V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu; nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v súdnom konaní; musí obsahovať náležitosti uvedené v § 220 ods.2 C.s.p.; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia, ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom.
12.2 Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument“.
12.3 Vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil vlastnou argumentáciou (je daný naliehavý právny záujem na žalobe, keďže prípadným úspechom v konaní žalobca ako veriteľ zabezpečí vyššie uspokojenie svojej pohľadávky ako v prípade existencie záložných práv); odkázal však aj na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/126/2015, jeho body 49, 51 a 53. K tvrdenému zániku naliehavého právneho záujmu rovnako súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu (sp.zn. 16Co/126/2015), na jeho bod 61 a konštatoval, že naliehavý právny záujem nezanikol u žalobcu ani odmietnutím prevzatia úschovy zloženej v konaní Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5U/1/2015, nakoľko žalobca nebol výslovne označený ako určený príjemca predmetu úschovy, nemá pohľadávku vo vzťahu k zložiteľovi a zložiteľ nemá voči jeho osobe záväzok.
12.4 Uvedený postup súdu prvej inštancie nie je súladný s ustanovením § 220 ods.2 C.s.p.. Citované ustanovenie síce umožňuje súdu odkázať na ustálenú súdnu prax. Rozhodnutie odvolacieho súdu vo
veci sp.zn. 16Co/126/2015 však za ustálenú súdnu prax považovať nemožno. Za súčasť ustálenej judikatúry je pre účely jej záväznosti potrebné považovať určitý právny názor opakovane potvrdený najvyšším súdom (kedy ide o právny názor najvyššieho súdu, nie jedného jeho senátu). Významnú hodnotu má aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, teda bolo pripomienkované predpokladaným spôsobom a odsúhlasené príslušným kolégiom, a je tak považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa publikované (v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie rozhodnutia v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je výsledkom dlhodobejšieho procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom sporného ustanovenia súdmi, ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného anonymizovaného rozhodnutia.
12.5 Súd prvej inštancie na takéto rozhodnutie neodkázal, poukázal na argumentáciu odvolacieho súdu v konaní, ktoré prejednávanej veci predchádzalo. Aj keď v predošlých konaniach išlo o tých istých účastníkov, prípadne iných, osobne prepojených; prípadne boli účastníkmi konania len niektoré subjekty (vo veci 16Co/126/2015 žalobca J.. C. a žalovaný HARMONY REAL s.r.o.), iba odkaz na prv vydané rozhodnutie odvolacieho súdu nepostačuje. Navyše, v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. 7C/181/2011 súd rozsudkom zo dňa 05.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp.zn. 16Co/126/2015-888 zo dňa 29. septembra 2016) určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. Banská Bystrica patria do majetku zrušenej a vymazanej spoločnosti EFEKT - PRIM s.r.o.. Ide teda o iný predmet konania ako v prejednávanej veci, v ktorej sa žalobca domáha určenia neexistencie záložných práv. Súdu prvej inštancie však v prejednávanej veci nič nebránilo, aby závery odvolacieho súdu v celom rozsahu citoval (v konečnom dôsledku odvolací súd v citovaných bodoch 49, 51 a 53 sa len stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie). Postup súdu prvej inštancie, ktorý len poukázal na iné rozhodnutie, v inom konaní, pri iných účastníkoch a pri inom predmete konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, z dôvodu nedostatočnosti jeho odôvodnenia.
12.6 Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia nevyžaduje, aby súd reagoval na každý argument strany, pre rozhodnutie bezvýznamný; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, je potrebné na uvedený argument v rozhodnutí reagovať.
12.7 Súd prvej inštancie takto nepostupoval. V napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek zmienka k tvrdeniu žalovaného o nemožnosti uspokojenia sa žalobcu postupom podľa ustanovenia § 42b ods.4 Občianskeho zákonníka; neexistencii pohľadávky žalobcu voči žalovanej strane. Žalovaný v rade 1/ namietal premlčanie nárokov žalobcu; o premlčaní rozhodnutie súdu prvej inštancie mlčí. Pokiaľ ide o ochranu dobrej viery tretích osôb súd prvej inštancie len poukázal na v iných, predchádzajúcich konaniach preukázané personálne, osobné a iné prepojenia subjektov, ktoré uzatvárali kúpne zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva; konkrétne závery v napadnutom rozhodnutí absentujú. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 220 ods.2 prikazuje súdu uviesť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán; niet ustanovenia, ktoré by súdu umožňovalo len odkázať na výsledky iných konaní, v ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, aby si strany sporu, prípadne iné osoby museli celý skutkový stav a právne posúdenie dopĺňať a konkretizovať dopĺňaním argumentácie z rozhodnutia vydaného v inom konaní.
12.8 Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani prípadné konštatovanie o tom, že ostatné tvrdenia subjektov na žalovanej strane neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu a dôvody, pre ktoré súd na (ďalšiu) argumentáciu neprihliadal. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah spisového materiálu a obsah pripojených spisov súhlasí s (nevysloveným) konštatovaním, že prevažná časť argumentácie subjektov na žalovanej strane bola riešená a vyriešená v predchádzajúcich konaniach; podstatné je, že takéto závery nemožno vyvodiť z napadnutého rozhodnutia. Napadnutý rozsudok okresného súdu tak trpí vadou nepreskúmateľnosti; najmä nie je z neho zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s prostriedkami procesnej obrany subjektov na žalovanej strane.
12.9 Súd prvej inštancie iba konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu (aj to v časti s poukazom na závery vyslovené v iných, predchádzajúcich konaniach), uzavrel, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná s účinkami ex tunc z dôvodu, že prv uzatvorená kúpna zmluva, ktorou záložca nadobudol vlastnícke právo je neplatná a nepovažoval subjekty na žalovanej strane za subjekty konajúce v dobrej viere. O iných (pre žalovaných 1/ a 3/) podstatných otázkach (premlčanie, aplikácia ustanovenia § 42b ods.4 Občianskeho zákonníka, neexistencia vymáhateľnej pohľadávky a spor o tom, či stavba súpisné č. 4485 bola predmetom odporovateľného právneho úkonu) napadnuté rozhodnutie odpoveď nedáva.
12.10 Časť odpovedí na uplatnené prostriedky procesnej obrany a odvolacie námietky možno zistiť z písomného vyjadrenia žalobcu k podaným odvolaniam, ktorým tento akoby nahrádzal chýbajúcu argumentáciu súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Aj toto konštatovanie nasvedčuje záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
13. Z vyššie uvedených dôvodov, konštatujúc nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a nesprávny postup okresného súdu odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p., a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku zrušenia napadnutého rozhodnutia a vstupu intervenienta do konania v odvolacom konaní nevznikla potreba zrušenia rozhodnutia č.k. 9C/16/2017-376 zo dňa 04.09.2019 (ktorým okresný súd nepripustil vstup intervenienta do konania).
13.1 V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu vec zistí, posúdi dôvodnosť návrhov na vykonanie dokazovania zo strany intervenienta; vo veci opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie riadne odôvodní, aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v ustanovení § 220 ods.2 C.s.p.; vysporiada sa so všetkou podstatnou argumentáciou strán sporu, prípadne uvedie, prečo ďalšiu argumentáciu nepovažoval za podstatnú. Odvolací súd nepochybuje o zložitosti skutkového stavu najmä pokiaľ ide o subjekty právnych vzťahov, v dôsledku konkurzného konania, výmazu niektorých spoločností, dodatočnej likvidácie, prv vydaných rozhodnutí v predchádzajúcich konaniach, pôsobenia neplatnosti právneho úkonu ex nunc, prípadného personálneho prepojenia niektorých spoločností. Aj v takomto prípade Civilný sporový poriadok nielenže pripúšťa ale aj prikazuje, aby skutkový stav bol nielenže zistený, ale aj odôvodnený, tak, aby nebolo možné konštatovať jeho nepreskúmateľnosť.
14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere; vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Nie je vylúčené, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne rovnako; k rozhodnutiu však musí dôjsť procesne prípustným spôsobom a rozhodnutie odôvodní tak, aby v plnej miere zodpovedalo ustanoveniu § 220 ods.2 C.s.p..
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).