Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7S-94-2019.pdf
PDF · 156.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: Služby obce Ľubica, s. r. o., so sídlom Ľubica, Gen. Svobodu 248/127, zastúpeného: Beňo&partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 93, proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Bratislava, Grösslingova 5, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 05. 11. 2019, č. 8305/27/2019-40803/2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 05. 11. 2019, č. 8305/27/2019-40803/2019, žalovaná podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice zo dňa 20. 05. 2019, č.: 4492501119/4636-17064/Mil, ktorým bola žalobcovi podľa § 37 ods. 4 v nadväznosti na § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba IPKZ) uložená pokuta vo výške 22 000 eur za neplnenie povinností podľa § 26 ods. l písm. a) a b) zákona o IKPZ, t. j. vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s integrovaným povolením vydaným správnym orgánom prvého stupňa rozhodnutím č. j. 1007/85-OIPK/2004-Mi, č. i. 57 042 01 04 zo dňa 27. 08. 2004 v znení neskorších zmien (ďalej iba integrované povolenie) a udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, odbor inšpekcie integrovaného povoľovania a kontroly ako správny orgán prvého stupňa vykonal dňa 22. 05. 2018 v subjekte Služby obce Ľubica, s. r. o., Ľubica, IČO: 46 201297, v prevádzke „Skládka odpadov Ľubica na odpad, ktorý nie je nebezpečný“ bežnú environmentálnu kontrolu podľa § 34 zákona o IPKZ za kontrolované obdobie od 26. 02. 2016 do 22. 05. 2018, výsledky kontroly boli uvedené v Správe o environmentálnej kontrole č. 27/2018/Mil/P, č. 6307-22786/57/2018/Mil/P zo dňa 22. 09. 2018. Na základe kontrolou zisteného skutkového stavu správny orgán prvého stupňa v súlade s § 32 ods. 1 písm. f) zákona o IPKZ a v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba správny poriadok) vykonal správne konanie a vydal dňa 20. 05. 2019 rozhodnutie, pretože vykonanou kontrolou boli zistené porušenia
1) podmienky č. 1.2.26, A. tým, že v roku 2016 a 2017 prevádzkoval skládku odpadov v rozpore so schváleným prevádzkovým poriadkom skládky odpadov a v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou v tom, že preberaný odpad ukladal mimo vymedzeného telesa skládky odpadov, čo bolo zistené topografickými zameraniami telesa skládky odpadov, vykonanými v dňoch 01. 02. 2017 (za rok 2016) a 09. 03. 2018 (za rok 2017), oprávnenou osobou O.. E. W.L.F.Z.E., autorizovaným geodetom a kartografom, z ktorých vyplynulo, že odpad uložený mimo telesa skládky odpadov bol v predložených zameraniach vyznačený zelenou čiarou a presahoval vymedzenie telesa skládky odpadov podľa schválenej projektovej dokumentácie vyznačené červenou čiarou,
2) podmienky č. 2.2.3, 2. tým, že kontrolou telesa skládky odpadov dňa 22. 05. 2018 bolo zistené, že nesústreďoval všetku priesakovú kvapalinu v zbernej nádrži priesakových kvapalín, pretože v časti od vjazdu vozidiel do telesa skládky odpadov smerom nadol ku nádrži priesakových kvapalín (na vnútroskládkovej komunikácii) bol vizuálne zistený výron priesakovej kvapaliny mimo telesa skládky odpadov a súčasne bolo zistené, že v priebehu kontrolovaného obdobia od 26. 02. 2016 do 22. 05. 2018 neodvážal nadbytočnú priesakovú kvapalinu na zneškodnenie k oprávnenej osobe,
3) podmienky č. 9.2.2, 9.2 tým, že v roku 2017 nezabezpečil vykonanie merania monitoringu skládkového plynu,
4) podmienky č. 9.3.1, 9.3 tým, že v roku 2017 nevykonal monitoring povrchových vôd na toku Ľubička (analýzy odobratých vzoriek) akreditovaným laboratóriom v stanovenej perióde a rozsahu,
5) podmienky č. 9.3.2, 9.3 tým, že v roku 2017 nevykonal monitorovanie kvality podzemných vôd akreditovaným laboratóriom v monitorovacích vrtoch S-l, ML-l, ML-2 v stanovenej perióde a rozsahu,
6) podmienky č. 9.4 tým, že v roku 2017 nevykonal monitorovanie kvality priesakovej kvapaliny akreditovaným laboratóriom v stanovenej perióde a rozsahu,
7) podmienky č. 9.8 tým, že v rokoch 2016 a 2017 nezabezpečil vykonanie merania tesnosti plastovej izolácie kazety skládky odpadov a plastovej izolácie nádrže priesakovej kvapaliny,
8) podmienky č. 9.10.3,9.10 tým, že nezaslal IŽP Košice vyplnené evidenčné listy skládky odpadov za roky 2016 a 2017,
9) podmienky č. 9.10.6, 9.10 tým, že prevádzkovateľ nedokladoval IŽP Košice za roky 2016 a 2017 výšku odvedenej ročnej účelovej finančnej rezervy do 15. februára nasledujúceho kalendárneho roka výpisom z účtu a
10) podmienky č. 9.10.8, 9.10 tým, že nepodal IŽP Košice hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním v roku 2017 (za rok 2016).
3. Na základe žalobcom podaného odvolania proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaná preskúmala správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu a konštatovala, že s výsledkami environmentálnej kontroly bol žalobca oboznámený dňa 05. 10. 2018 a tento sa k jej výsledkom vyjadril listom zo dňa 08. 10. 2018, v ktorom vzniesol námietky ku kontrolným zisteniam a zároveň uznal, že došlo k ukladaniu odpadov mimo telesa skládky, aj keď nie vedome, ako aj k opomenutiu dodržania podmienky monitorovania účinnosti tesniaceho systému. Správny orgán prvého stupňa preveril vznesené námietky ku kontrolným zisteniam a vypracoval Dodatok k Správe o environmentálnej kontrole pod č. 6307-35463/57/2018/Mil zo dňa 16. 10. 2018, v ktorom uznal námietku žalobcu k bodu 28) časť H) Správy o environmentálnej kontrole, upustil od porušenia uvedeného v tomto bode a zároveň zúžil rozsah zistených porušení, pričom zvyšné námietky považoval za neodôvodnené. Dodatok k Správe o environmentálnej kontrole bol žalobcovi doručený dňa 17. 10. 2018. Správa o environmentálnej kontrole bola so žalobcom prerokovaná dňa 17. 10. 2018, o čom bola vyhotovená zápisnica. Následne správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 20. 03. 2019, doručeným žalobcovi dňa 25. 03. 2019, tomuto oznámil začatie správneho konania v predmetnej veci a zároveň mu v súlade s ustanovením § 33 správneho poriadku poskytol možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania, ako aj možnosť podať návrh na ich doplnenie a
predkladať dôkazy v lehote najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia. Zároveň bol upozornený na to, že v prípade, ak jeho vyjadrenie nebude správnemu orgánu prvého stupňa doručené v uvedenej lehote, bude pri rozhodovaní vychádzať z obsahu Správy o kontrole a ďalšieho spisového materiálu. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania v stanovenej lehote nevyjadril.
4. K námietkam žalobcu, obsiahnutým v odvolaní žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o porušenie podmienok označených v napadnutom rozhodnutí ako bod l), bod 7) a bod 10), k týmto sa žalobca nevyjadril, uvedené nespochybnil, preto ich žalovaná považuje za preukázané a náležite zdokumentované. K porušeniu podmienky pod bodom 2) rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaná uviedla, že správny orgán prvého stupňa dodržiavanie tejto podmienky preveril priamo na mieste prevádzky, a to dňa 22. 05. 2018 a zistený stav následne popísal v Správe o environmentálnej kontrole. Existenciu výronu priesakovej kvapaliny odvolateľ svojim vyjadrením k uvedenej správe sám potvrdil a nespochybnil ju ani v čase, keď mu bolo správnym orgánom prvého stupňa oznámené začatie správneho konania. Existenciu výronu priesakovej kvapaliny dokumentujú aj fotografie vyhotovené správnym orgánom prvého stupňa počas výkonu kontroly.
5. Pokiaľ ide o porušenie podmienok označených v napadnutom rozhodnutí ako bod 3), bod 4), bod 5) a bod 6) uviedla, že žalobca nepredložil výsledky vyžadovaných monitorovaní za rok 2017, čím nepreukázal, že k výkonu monitorovania požadovaných ukazovateľov skutočne došlo s tým, že existenciu objednávky monitorovania a následnej faktúry nemožno považovať za doklad o tom, že monitorovanie ustanovených parametrov bolo za rok 2017 vykonané v rozsahu a v súlade s podmienkami na monitorovanie ustanovenými v integrovanom povolení. Požiadavky na monitorovanie ovzdušia, povrchových vôd, kvality podzemných vôd ako aj monitorovanie kvality priesakovej kvapaliny sú dôležitým nástrojom na ochranu zložiek životného prostredia, jeho výsledky môžu mať následne aj vplyv na zhoršenie kvality životného prostredia a vďaka nim možno prijať nevyhnuté opatrenia. Nezrovnalosti medzi objednávateľom monitoringu a jeho dodávateľom v tomto prípade nemôžu byť ospravedlňujúcim dôvodom na absenciu výsledkov monitorovania a nie sú ani liberačným dôvodom, ktorý by odvolateľa zbavoval zodpovednosti za porušenie uvedených podmienok. Na dispozíciu s výsledkami monitoringu nadväzujú aj iné podmienky integrovaného povolenia.
6. K porušeniu podmienky označenej v napadnutom rozhodnutí ako bod 8) žalovaná uviedla, že v zmysle tejto podmienky integrovaného povolenia sa vyžaduje vyplnenie a zaslanie Evidenčného listu skládky odpadov za obdobie kalendárneho roka na IŽP Košice a súčasne aj na príslušný okresný úrad v stanovenej lehote, pričom žalobca Evidenčný list skládky odpadov za rok 2016 a 2017 zaslal iba na príslušný okresný úrad, ale nezaslal ho na IŽP Košice a o uvedenom nepredložil žiadny doklad.
7. K porušeniu podmienky označenej v napadnutom rozhodnutí ako bod 9) žalovaná uviedla, že v zmysle uvedenej podmienky integrovaného povolenia sa vyžaduje každoročne v stanovenej lehote dokladovať IŽP Košice výšku odvedenej ročnej účelovej rezervy, pričom žalobca relevantné doklady zaslal na okresný úrad, nie na IŽP Košice.
8. Citujúc ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a) zákona o IPKZ zdôraznila, že nedodržaním citovaných povinností prevádzkovateľom v zmysle ustanovení zákona o IPKZ dochádza k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v ustanovení § 37 ods. 1 písm. m) zákona o IPKZ. Vychádzajúc z uvedeného mala žalovaná za to, že naplnenie skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu žalobcom bolo v danom prípade preukázané. Neplnením si svojich povinností sa žalobca okrem ohrozovania životného prostredia a zdravia ľudí zároveň zvýhodňuje pred prevádzkovateľmi, ktorí si svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona a vydaných povolení plnia.
9. Podľa názoru žalovanej správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom aj pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie a jej odôvodnenie. Žalovaná za veľmi závažné porušenia povinností vo vzťahu k ohrozeniu životného prostredia žalobcom považovala ukladanie odpadu mimo vymedzeného telesa skládky odpadov a nesústreďovanie všetkej priesakovej kvapaliny v zbernej nádrži priesakových kvapalín, pretože týmto sa žalobca dopustil priameho ohrozenia životného prostredia a zdravia ľudí, pričom to, že sa v tomto prípade nejedná o skládku nebezpečných odpadov neznamená, že ukladanie odpadov kategórie „Ostatný“ na iné miesto ako na to určené v súlade so zákonom, je bezpečné z hľadiska vplyvu na životné prostredie a zdravie ľudí. Vzhľadom na objem prijatého odpadu do prevádzky a jeho pôvod nie je možné zaručiť, že sa v ňom nebezpečné odpady nenachádzajú, pričom výluh z
takéhoto odpadu - priesaková kvapalina je vo väčšine prípadov nebezpečným odpadom s výrazným zápachom a obsahuje celú škálu látok a z tohto dôvodu je nanajvýš dôležité zabezpečiť jej riadne zhromažďovanie a zneškodňovanie. Úniky priesakovej kvapaliny zo skládky odpadov a ukladanie odpadu mimo teleso skládky odpadov sú z jedných najvážnejších zanedbaní povinností prevádzkovateľa skládky odpadov a priamym ohrozením životného prostredia a zdravia ľudí. Za závažné považovala nezabezpečenie vykonania merania množstva a zloženia skládkového plynu, nevykonanie monitoringu povrchových vôd na toku Ľubička, nevykonanie monitorovania kvality podzemných vôd akreditovaným laboratóriom a nezabezpečenie výkonu merania tesnosti plastovej izolácie kazety skládky odpadov a plastovej izolácie nádrže priesakovej kvapaliny. V tejto súvislosti uviedla, že pravidelný monitoring súvisiaci s prevádzkovaním skládky odpadov je jedným zo základných kontrolných mechanizmov vplyvu skládky odpadov na životné prostredie a zdravie ľudí a poskytuje veľmi dôležité informácie pre prevádzkovateľa ako aj povoľujúci orgán, ktoré pomáhajú odhaliť, že so skládkou nie je niečo v poriadku, keď z dôvodu jej poškodenia alebo jej nesprávneho prevádzkovania dochádza k znečisťovaniu životného prostredia. Zabezpečenie riadneho vykonávania monitoringu súvisiaceho s prevádzkovaním skládky odpadov je jednou z najdôležitejších povinností prevádzkovateľa skládky odpadov a neplnením si riadne tejto svojej povinnosti prevádzkovateľ nepriamo ohrozuje životné prostredie a zdravie ľudí a marí primárny účel integrovaného povoľovania a kontroly definovaný v § 2 písm. a) zákona o IPKZ, t. j. dosiahnutie vysokej celkovej ochrany životného prostredia. Za menej závažné považovala nezaslanie vyplnených evidenčných listov skládky IŽP Košice, nedokladovanie výšky odvedenej ročnej účelovej finančnej rezervy IŽP a nepodanie hlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním príslušnému IŽP, pričom tieto porušenia nie sú takými, v dôsledku ktorých by došlo k priamemu alebo nepriamemu ohrozeniu životného prostredia. Vychádzajúc z uvedeného považovala uloženú sankciu za primeranú, táto bola uložená v spodnej hranici zákonného rozpätia uvedeného v ustanovení § 37 ods. 4 zákona o IPKZ, t. j. od 1 000 do 330 000 eur a predstavuje iba 6,6 % z hornej hranice uvedeného zákonného rozpätia. Poukázala na to, že sankcia za správny delikt má plniť funkciu výchovnú, preventívnu, a súčasne aj represívnu, a preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Sankcia za správny delikt ako taká nie je sama o sebe účelom správneho trestania, ukladaním správnych sankcií sa v podmienkach právneho štátu súčasne ako cieľ sleduje všeobecná a aj individuálna prevencia. Pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutého subjektu a má za cieľ pôsobiť výchovne na budúce konanie účastníka konania.
10. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 18. 11. 2019, podanou elektronicky na krajskom súde v Košiciach v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznanie práva na náhradu trov konania, alternatívne navrhol, aby správny súd postupom podľa § 198 ods. 1 SSP pri využití sankčnej moderácie znížil výšku uloženej sankcie, pretože túto považuje za neprimeraná povahe skutku, skutočným následkom, ktoré boli spôsobené, alebo ktoré hrozili a pre žalobcu likvidačnú.
11. V žalobe uviedol, že pokuta mu bola uložená za tvrdené porušenie podmienok vymenovaných pod bodmi 1) až 10) v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa tak, ako sú tam opísané. K porušeniu podmienky pod bodom 2) uviedol, že správny orgán svoje konštatovanie o priesakoch ničím nepodložil, ani nepreukázal, výron priesakovej kvapaliny mimo telesa skládky odpadov zistil iba vizuálne, preto tento jeho záver bez relevantných dôkazov nemožno vyhodnotiť ako riadne zistenie skutkového stavu. Vo vzťahu k meraniam - teda porušeniu podmienok pod 3), 4), 5), 6) poukázal na to, že v administratívnom konaní preukázal, že odobratie vzoriek za účelom monitoringu bolo objednané a aj zrealizované. Napriek vystaveným faktúram za vykonané činnosti zo strany zhotoviteľa ich tento riadne a včas nedodal. Požadované monitorovania boli dodatočne doložené, čo mal správny orgán zohľadniť a vysporiadať sa s tým. Podľa jeho názoru žalovaná nezohľadnila závažnosť, rozsah porušenia žalobcom, ani následky, ktoré reálne vznikli, resp. boli spôsobené tvrdenými porušeniami, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca ďalej uviedol, že v správnom konaní preukázal aj to, že evidenčné listy skládky odpadov za roky 2016 a 2017 boli zaslané príslušnému orgánu riadne a včas, čím podľa žalobcu nebolo naplnené správnym orgánom tvrdené porušenie podmienky pod 8). Žalovaný správny orgán len stroho v žalobou napadnutom rozhodnutí konštatoval, že uvedené nebolo preukázané, hoci z administratívneho spisu vyplýva opak. K tvrdenému porušeniu podmienky pod 9) žalobca zdôraznil, že relevantné doklady o výške účelovej finančnej rezervy za roky 2016 a 2017 správnemu orgánu doložil a uvedenú skutočnosť mu preukázal kópiami dokladov, ktoré boli pripojené k námietkam zo dňa 08. 10. 2018. Podľa žalovaného žalobca doklady zaslal na nepríslušný
orgán, avšak potvrdil, že bolo preukázané zaslanie dokladov. Aj uvedené v rozsahu následkov, ktoré boli týmto tvrdeným porušením spôsobené, malo byť podľa žalobcu zohľadnené pri ukladaní sankcie.
12. Žalobca poukázal na to, že ustanovenie § 37 ods. 7 zákona o IPKZ presne vymedzuje, na čo má správny orgán prihliadať pri ukladaní sankcie, s čím sa má vysporiadať a následne určiť výšku sankcie. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu je však zrejmé, že správny orgán sa nezaoberal každou skutočnosťou vymedzenou v citovanom zákonnom ustanovení a v tomto smere svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Obmedzil sa len na konštatovanie, že prihliadol na dobu trvania protiprávneho stavu a že v druhom monitorovanom vrte nebolo zistené znečistenie podzemných vôd, z čoho vyvodil výšku pokuty v dolnej hranici rozpätia. Správny orgán sa však nezaoberal závažnosťou zistených porušení, ani samotným trvaním protiprávneho stavu, bez povšimnutia ostali vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na životné prostredie alebo na zdravie ľudí. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí síce doplnil odôvodnenie správneho orgánu prvého stupňa, keď rozčlenil jednotlivé porušenia povinností/ skutky žalobcu do troch skupín podľa stupňa závažnosti. Ďalšie odôvodnenie vo vzťahu k škodlivým následkom na životné prostredie alebo na zdravie ľudí skutočne spôsobeným, nielen teoreticky hroziacim, však ostali bez bližšieho odôvodnenia; rovnako ako určenie a zohľadnenie trvania protiprávneho stavu. Žalobca zastáva názor, že žalovaný mal pri uložení sankcie vychádzať z princípu individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov a teda bolo jeho povinnosťou posúdiť zistené porušenie aj z hľadiska proporcionality uloženej sankcie k dôsledkom skutku, za ktorý bola sankcia uložená a so zreteľom na legitímne očakávania sankcionovaného subjektu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 32/2007 zo dňa 24. 04. 2008). S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2SŽp/16/2011 zo dňa 30. 05. 2011 považuje odôvodnenie uloženia sankcie so zohľadnením všetkých zákonom vymedzených skutočností, na ktoré má správny orgán prihliadnuť a ich vplyv na výšku pokuty riadne odôvodniť, za nedostatočné a s absentujúcim odôvodnením v tejto časti. Poukázal aj na to, že pri aplikácii zásad administratívnoprávneho trestania je správny orgán povinný presne vymedziť konkrétne konanie, za ktoré má byť subjekt potrestaný, a to s konkretizáciou skutku, jeho popisu, miesta, času, trvania, spôsobu jeho spáchania a ďalších skutočností. Uvedené bolo opakovane judikované v rozhodnutiach NS SR, v zmysle ktorých na rozhodnutia vo veciach správneho trestania sú správne orgány povinné aplikovať požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Aj v zmysle Odporúčania výboru ministrov č. R (91)1 pre členské štáty o správnych sankciách, schváleného Výborom ministrov dňa 13. 02. 1991, sa majú správne orgány riadiť pri správnom trestaní základnými podmienkami ukladania sankcií trestných, teda správny akt, ktorým sa uloží postihnutému subjektu sankcia, musí byť vždy náležite odôvodnený a preskúmateľný. Citujúc rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06. 03. 2008, sp. zn. 8Sžo 28/2007, zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného ani rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje vo výroku vyššie predpísané náležitosti, preto nespĺňa atribúty riadne odôvodneného správneho rozhodnutia.
13. V písomnom vyjadrení zo dňa 16. 01. 2020 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovanej ako aj správneho orgánu I. stupňa. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav veci. K námietke žalobcu k nemožnosti preukázať vizuálne zistený výron priesakovej kvapaliny mimo telesa skládky odpadov uviedla, že existencia výronu priesakovej kvapaliny je jednoznačne preukázaná prostredníctvom fotodokumentácie z výkonu kontroly, čo vyplýva aj napadnutého rozhodnutia. Navyše sám žalobca vo vyjadrení k správe o environmentálnej kontrole liste túto skutočnosť potvrdil, pričom ako z fotodokumentácie, tak aj z logickej úvahy je zrejmé, že k výronu nemohlo dôjsť v zbernej nádrži, ale mimo nej. Na základe uvedeného má žalovaná preukázané porušenie integrovaného povolenia, podľa ktorej priesakové kvapaliny musí prevádzkovateľ sústreďovať v zbernej nádrži priesakových kvapalín, rozstrekovať ich na teleso skládky odpadov a zneškodnenie nadbytočnej priesakovej kvapaliny musí zmluvne zabezpečiť oprávnenou osobou. Vzhľadom na to, že priesaková kvapalina sa nachádzala na vnútroskládkovej komunikácii, nemožno považovať túto podmienku za dodržanú. Poukázala aj na to, že porušenie uvedenej podmienky nenamieta ani samotný žalobca, nakoľko predmetnom žaloby je preukázať procesné pochybenie na strane správneho orgánu a nie vyvrátenie naplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 37 ods. l písm. m) zákona o IPKZ. Priesaková kvapalina je ľahko identifikovateľná svojou špecifickou farbou a zápachom, t. j. je pre inšpektorov žalovaného je ľahko odlíšiteľná od napríklad dažďových vôd pri vizuálnej obhliadke. K námietke žalobcu vo vzťahu k nepreukázaniu, že k výkonu monitorovania požadovaných ukazovateľov podľa podmienok č. 9.2.2, č. 9.3.1, č. 9.3.2 a č. 9.4 integrovaného povolenia skutočne došlo uviedla, že pokiaľ žalobca
nepredložil výsledky vyžadovaných monitorovaní za rok 2017 tak, ako sú vyžadované v integrovanom povolení, nemožno považovať predmetné podmienky integrovaného povolenia za splnené. Skutočnosť, že žalobca predložil správnemu orgánu objednávku monitorovania a faktúru neznamená, že si žalobca splnil uvedené podmienky, nakoľko inšpektorát v rámci vydaného integrovaného povolenia jednoznačne určil, akým spôsobom sa majú predmetné podmienky integrovaného povolenia plniť. Je teda zrejmé, že integrované povolenie stanovilo povinnosť monitorovania a tá má byť preukazovaná spôsobom ako je v ňom uvedené. Skutočnosť, že počas výkonu kontroly žalobca s predmetnými údajmi z monitoringu nedisponoval, hoci nimi mal v zmysle integrovaného povolenia disponovať, jednoznačne znamená, že žalobca porušil podmienky integrovaného povolenia, čím došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 37 ods. l písm. m) zákona o IPKZ. Žalovaná ďalej uviedla, že požiadavky na monitorovanie ovzdušia, povrchových vôd, kvality podzemných vôd ako aj monitorovanie kvality priesakovej kvapaliny sú dôležitým nástrojom na ochranu zložiek životného prostredia. Výsledky monitorovania môžu poukazovať napr. na zhoršenie kvality povrchovej vody, čo môže mať následne aj vplyv na zhoršenie kvality životného prostredia, pričom práve vďaka výsledkom monitorovania by bolo možné prijať nevyhnuté opatrenia. Z hľadiska prevencie zamedzenia zníženiu kvality životného prostredia je preto nevyhnuté, aby prevádzkovatelia disponovali s výsledkami monitoringu. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné porušenie podmienok integrovaného povolenia nemožno bagatelizovať, tak ako sa o to snaží žalobca v podanej správnej žalobe.
14. Tvrdenie, že nedošlo k porušeniu podmienky č. 9.10.3 integrovaného povolenia nie je ničím podložené. Doručením Evidenčného listu skládky odpadov len na príslušný okresný úrad nemožno považovať za naplnenie predmetnej podmienky, nakoľko uvedená podmienka integrovaného povolenia obsahuje v sebe dve povinnosti, a to zaslanie predmetného evidenčného listu a) IŽP Košice (t. j. správnemu orgánu, ktorý povoľuje a kontroluje činnosť v jeho prevádzke a ktorý z tohto dôvodu musí prioritne disponovať informáciami o prevádzke žalobcu) a b) príslušnému okresnému úradu. Až kumulatívnym splnením obidvoch povinností sa môže predmetná podmienka považovať za splnenú. Žalobca Evidenčný list skládky odpadov za rok 2016 a 2017 zaslal iba na príslušný okresný úrad, preto tvrdenie žalobcu, že z administratívneho spisu vyplýva, že uvedená podmienka integrovaného povolenia nebola porušená je zavádzajúce.
15. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k porušeniu podmienky č. 9.10.6 integrovaného povolenia žalovaná uviedla, že žalobca zaslal výšku odvedenej ročnej účelovej rezervy okresnému úradu, t. j. nepríslušnému orgánu, preto ju nemožno považovať za splnenú. Predmetné porušenie považovala žalovaná za menej závažné, čo uviedla aj v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.
16. Žalovaná má za to, že z bodov 1 až 4 vyplýva, že žalobca porušil podmienky integrovaného povolenia bez dôvodných pochybností, čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 37 ods. l písm. m) zákona o IPKZ. Hoci v podanej správnej žalobe namieta nezákonnosť a nesprávnosť vydaného rozhodnutia, svoje tvrdenia nepreukazuje relevantnými dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. žalovaného. Žalovaná zásadne odmieta jeho tvrdenie, že sa nezaoberal hroziacimi škodlivými následkami, nakoľko žalovaná na stranách 10
- 12 rozhodnutia opísala a zdôraznila dôležitosť dodržiavania jednotlivých podmienok integrovaného povolenia, ich účel ako aj dopady ich nedodržiavania. Podľa jej názoru rozhodnutie zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia aj pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, toto je v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi právnymi predpismi. Výška uloženej pokuty nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom táto bola náležite odôvodnená. Pri ukladaní výšky pokuty prihliadla na dobu trvania protiprávneho konania zisteného počas výkonu kontroly dňa 22. 05. 2019, ktorá je uvedená pri definovaní porušenia jednotlivých podmienok integrovaného povolenia. Zohľadnená bola aj skutočnosť, že vo vrte ML-2 bolo zistené znečistenie podzemných vôd ako aj to, že vo vrte ML-l takéto znečistenie zistené nebolo. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 22 000 eur, pričom pri rozhodovaní o výške pokuty žalovaná zohľadnila množstvo porušení podmienok integrovaného povolenia, ktorých sa žalobca dopustil, ako aj ich závažnosť a určila, ktoré konkrétne porušenie považuje za veľmi závažné, závažné a menej závažné. Na základe uvedeného sa nemožno stotožniť so záverom žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie nespĺňa základné požiadavky stanovené správnym poriadkom. Konštatovala, že je zrejmé, že páchateľ správneho deliktu bude výšku uloženej pokuty namietať, avšak pokiaľ by uložená pokuta nebola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu, neboli by naplnené jej základné funkcie, ktorými sú funkcia výchovná, preventívna a represívna, pričom by nebola spôsobilá ovplyvniť ani budúce správanie páchateľa. Žalovaná, ako aj inšpektorát pri svojom
rozhodovaní postupovali v súlade a v medziach ustanovených v príslušných právnych predpisoch, ich rozhodnutie vychádzalo zo správneho vecného a právneho posúdenia veci a rozhodnutie je aj v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, t. j. preskúmateľné a riadne odôvodnené. Žalobca neuviedol také skutočnosti, ktorými by preukázal nezákonnosť napádaného rozhodnutia.
17. V replike zo dňa 02. 02. 2020 žalobca zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v správnej žalobe. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej v súvislosti s ňou, ako aj správnym orgánom prvého stupňa zohľadnené kritériá pri uložení predmetnej sankcie, nakoľko v zmysle § 37 ods. 7 zákona o IPKZ pri rozhodovaní o výške pokuty orgán štátneho dozoru prihliada na závažnosť porušenia povinnosti, čas trvania protiprávneho stavu, na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na životné prostredie alebo na zdravie ľudí. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu je však zrejmé, že tento sa nezaoberal každým predpokladom vymedzeným v uvedenom ustanovení. Odôvodnenie žalovanej vo vzťahu k uloženiu sankcie pri zohľadnení všetkých zákonom vymedzených skutočností je nedostatočné a nepreskúmateľné. Uvedené je podľa názoru žalobcu odôvodnené najmä tým, že žalovaný sa vo svojom odôvodnení nezaoberal závažnosťou zistených porušení, ani samotným trvaním protiprávneho stavu, bez povšimnutia ostali tiež vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na životné prostredie alebo na zdravie ľudí. Odôvodnenie v tejto otázke ostalo len v teoretickej rovine.
18. V duplike zo dňa 12. 02. 2020 žalovaná zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené považujúc argumentáciu žalobcu v podanej žalobe i replike za neopodstatnenú.
19. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
20. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, odbor inšpekcie integrovaného povoľovania a kontroly vykonala dňa 22. 05. 2018 v prevádzke žalobcu „Skládka odpadov Ľubica na odpad, ktorý nie je nebezpečný“ environmentálnu kontrolu za kontrolované obdobie od 26. 02. 2016 do 22. 05. 2018, so zameraním na dodržiavanie podmienok integrovaného povolenia, vydaného dňa 27. 08. 2004, č. j. 1007/85-OIPK/2004- Mi, č. i. 57 042 01 04 zo v znení neskorších zmien, pričom kontrolované boli príslušné dokumenty a vykonaná bola aj fyzická kontrola prevádzky. O jej výsledku bola dňa 22. 09. 2018 vyhotovená Správa o environmentálnej kontrole č. 27/2018/Mil/P, č. 6307-22786/57/2018/Mil/P, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca nedodržal podmienky citovaného integrovaného povolenia v rozsahu, vyplývajúcom z bodu 2 odôvodnenia rozsudku. Jej prílohami sú doklady o tvorbe účelovej finančnej rezervy predmetnej prevádzky za roky 2016 a 2017, z ktorých vyplýva, že výpis z účtu ÚFR bol žalobcom ako príloha listu zo dňa 15. 02. 2018 adresovaný OÚ Kežmarok, a to iba za rok 2017, kontrolné merania objemu nasypaných smetí za roky 2016 a 2017, vypracované O.. E. W. (GEOZET, s. r. o., Poprad), evidenčné listy predmetnej skládky odpadov za rovnaké obdobie, záverečná správa za rok 2016 - Vyhodnotenie kvality vzoriek vôd z monitorovacieho systému skládky odpadov Ľubica, vypracovaná spoločnosťou SLOVZEOLIT, spol. s r. o., Spišská Nová Ves v januári 2017, ako aj príslušná fotodokumentácia, dokumentujúca výron priesakovej kvapaliny mimo telesa skládky odpadov. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že Správa o environmentálnej kontrole zo dňa 22. 09. 2018 bola spolu s výzvou na prerokovanie výsledkov predmetnej kontroly zo dňa 28. 09. 2018 žalobcovi doručená dňa 05. 10. 2018.
21. V písomnom vyjadrení zo dňa 08. 10. 2018 k uvedenej správe o environmentálnej kontrole žalobca zaujal stanovisko a podal vysvetlenie k jej bodom 13, 16, 22 - 25, 27 - 30, kde k bodu 13 správy uviedol, že sa nejedná o vedomé ukladania odpadov mimo telesa skládky, keďže došlo iba k zosypaniu odpadu do priekopy oddeľujúcej skládku od príjazdovej cesty, ktorá sa dá vyčistiť, ale nie kompaktorom, k bodu 16 uviedol, že aj zistený výron zachytáva zberná nádrž, k bodom 22 - 25 uviedol, že na základe jeho objednávky monitoringu firma SLOVZEOLIT, spol. s r. o., Spišská Nová Ves vzorky plynov a vôd v tam uvedených dňoch odobrala, avšak správy nedodala, i keď ich fakturovala, k bodu 27 uviedol, že podmienka bola opomenutá, podmienka bod bodom 28 bola dodržaná, k bodu 29 uviedol, že evidenčný list skládky preukázateľne zaslal na Okresný úrad v Kežmarku (ďalej iba OÚ Kežmarok), odbor starostlivosti o životné prostredie a pokiaľ ide o údaje, evidenčný list je programovým výstupom a k bodu 30 uviedol, že stav na účte ÚFR, výšku odvedenej sumy a potvrdenie o viazanosti preukázateľne zaslal na Okresný úrad v Kežmarku, odbor starostlivosti o životné prostredie do 15. 02. nasledujúceho roka a na žiadosť IŽP Košice 12. 09. 2018 aj tomuto orgánu. Uvedené vyjadrenie žalobca dokladoval
príslušnými faktúrami dodávateľa SLOVZEOLIT, spol. s r. o., Spišská Nová Ves, vystavenými dňa 30. 06. 2017 (za I. polrok 2017), dňa 14. 10. 2017 (za III. štvrťrok 2017 a dňa 30. 11. 2017 za IV. štvrťrok 2017), výzvou na doručenie predmetu fakturovaného plnenia zo dňa 18. 12. 2017 a zo dňa 20. 03. 2018 a 21. 03. 2018, potvrdením ČSOB o viazanosti na osobitnom účte na základe § 24 zákona o odpadoch na prostriedky, tvoriace účelovú finančnú rezervu prevádzkovateľa skládky odpadov zo dňa 15. 02. 2018, ktoré bolo doručené OÚ Kežmarok dňa 15. 02. 2018.
22. Z Dodatku k predmetnej Správe o environmentálnej kontrole zo dňa 16. 10. 2018 vyplýva, že správny orgán prvého stupňa akceptoval námietku žalobcu k bodu 28 správy a na základe predloženého dokladu považoval podmienku č. 9.10.1, 9.10 integrovaného povolenia za dodržanú. Ostatné námietky žalobcu považoval za neopodstatnené, čo žalobcovi oznámil podaním zo dňa 16. 10. 2018. Následne dňa 17. 10. 2018 bola Správa o environmentálnej kontrole zo dňa 16. 10. 2018 spolu s dodatkom zo dňa 16. 10. 2018 so žalobcom prerokovaná, o čom bola vyhotovená zápisnica so záverom v nej obsiahnutým, ktorý sa následne premietol do prvostupňového rozhodnutia.
23. Súčasťou administratívneho spisu sú všetky žalobcom v priebehu kontroly predložené doklady, špecifikované v citovanej Správe o environmentálnej kontrole zo dňa 16. 10. 2018, vrátane integrovaného povolenia zo dňa 27. 08. 2004 č.:1007/85-OIPK/2004-Mi.
24. Listom zo dňa 20. 03. 2019 bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania v predmetnej veci a zároveň v súlade s § 33 Správneho poriadku poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, spôsobu ich zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie v lehote 7 dní od doručenia upovedomenia, v ktorej mu bolo umožnené predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by mohli objasniť skutkový stav veci. Upovedomenie o začatí správneho konania mu bolo doručené dňa 28. 03. 2019, pričom žalobca toto svoje právo v určenej lehote nevyužil a k upovedomeniu sa nevyjadril.
25. Dňa 20. 05. 2019 vydal správny orgán prvého stupňa pod č.: 4492501119/4636-17064/Mil rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 37 ods. 4 v nadväznosti na § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba IPKZ) uložil pokutu vo výške 22 000 eur za predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v bode 1 odôvodnenia rozsudku.
26. O odvolaní žalobcu zo dňa 06. 06. 2019, dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
27. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ je povinný
a) vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s vydaným povolením a udržiavať prevádzku pod nepretržitým dohľadom,
b) udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení.
28. Podľa § 37 ods. 1 písm. m) citovaného zákona inšpekcia uloží pokutu prevádzkovateľovi, ktorý vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neplní povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b).
29. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia za porušenie povinností podľa odseku 1 písm. e), f), j) až m), p), q), s) a t) inšpekcia uloží prevádzkovateľovi pokutu od 1000 eur do 333 000 eur.
30. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o výške pokuty orgán štátneho dozoru prihliada na závažnosť porušenia povinnosti, čas trvania protiprávneho stavu, na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na životné prostredie alebo na zdravie ľudí.
31. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
32. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
33. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 34. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
35. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
36. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
37. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
38. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech.
39. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia.
40. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie
a) označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
b) druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy c) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.
41. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
42. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
43. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu I. stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
44. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaná zamietla jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdila. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bolo špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa i žalovanej, t. j. v kontrolovanom období od 26. 02. 2016 do 22. 05. 2018 si neplnil povinnosť vykonávať činnosť v prevádzke „Skládka odpadov Ľubica na odpad, ktorý nie je nebezpečný“ v súlade s integrovaným povolením vydaným správnym orgánom prvého stupňa rozhodnutím č. j. 1007/85-OIPK/2004-Mi, č. i. 57 042 01 04 zo dňa 27. 08. 2004 v znení neskorších zmien (ďalej iba integrované povolenie) a udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení, t. j. porušil povinnosti, vyplývajúce mu z ustanovenia § 26 ods. l písm. a) a b) zákona o IKPZ. Vo veci konajúce orgány verejnej správy podľa názoru správneho súdu vymedzili predmetný správny delikt v súlade s platnou právnou úpravou i ustálenou judikatúrou spôsobom, ktorý ho činí nezameniteľným s iným správnym deliktom, a to miestom, časom a spôsobom jeho spáchania tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 2 - 6).
45. Správny súd námietku žalobcu, súvisiacu s porušením podmienky pod 2) č. 2.2.3, 2. predmetného integrovaného povolenia, spočívajúcu v tom, že výron priesakovej kvapaliny mimo telesa skládky odpadov nebol správnymi orgánmi preukázaný, považuje za neopodstatnenú, pretože existencia výronu priesakovej kvapaliny bola zistená na mieste pri výkone kontroly a vyplýva aj z príslušnej fotodokumentácie, pričom žalobca v tejto súvislosti nevyvrátil naplnenie znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, namietal iba spôsob jeho zistenia (vizuálny). Za relevantné a logické považuje správny súd vyjadrenie žalovanej, z ktorého vyplýva, že priesaková kvapalina je ľahko identifikovateľná svojou špecifickou farbou a zápachom, t. j. pre inšpektorov žalovanej, majúcich v uvedenej oblasti dostatočné skúsenosti, je ľahko odlíšiteľná od napríklad dažďových vôd pri vizuálnej obhliadke, pri ktorej bolo zistené, že priesaková kvapalina sa nachádzala na vnútroskládkovej komunikácii a k jej výronu nemohlo dôjsť v zbernej nádrži, ale mimo nej tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí.
46. Za nedôvodné považoval správny súd aj námietky žalobcu, týkajúce sa porušenia podmienok (pod bodmi 8 a 9), t. j. č. 9.10.3 a č. 9.10.6 integrovaného povolenia, pretože z vykonaného dokazovania, najmä žalobcom predložených dokladov nepochybne vyplýva, že pokiaľ ide o zaslanie predmetného Evidenčného listu skládky odpadov za rok 2016 a 2017, žalobca ho zaslal iba na príslušný okresný úrad, aj keď v zmysle uvedenej podmienky, obsiahnutej v integrovanom povolení, jeho povinnosťou bolo doručiť ho do 31. 01. nasledujúceho kalendárneho roka aj IŽP Košice, čo preukázané nebolo a pokiaľ ide o dokladovanie výšky odvedenej ročnej účelovej rezervy do 15. 02. nasledujúceho kalendárneho roka IŽP Košice, žalobca doklady v tejto súvislosti doručil Okresnému úradu v Kežmarku dňa 15. 02. 2018, t. j. nepríslušnému orgánu. Vzhľadom na uvedené nebolo možné uvedené podmienky predmetného integrovaného povolenia považovať za splnené.
47. Ostatné námietky žalobcu, obsiahnuté v podanej správnej žalobe, a to aj vo vzťahu k ďalším porušeniam podmienok (pod bodmi 3) č. 9.2.2, 4) č. 9.3.1, 5) č. 9.3.2 a 6) č. 9.4) integrovaného povolenia smerujú k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súvislosti s výškou uloženej sankcie z hľadiska konkretizácie kritérií, vyplývajúcich z platnej právnej úpravy vo vzťahu ku každému jednotlivému porušeniu.
48. Správny súd zastáva názor, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou aj pokiaľ ide o stanovenie výšky uloženej sankcie za predmetný správny delikt a jej
odôvodnenie. Tieto pri určení výšky vyhodnotili všetky kritériá, uvedené v § 37 ods. 7 zákona o IPKZ, pričom aj keď sa týmito nezaoberali vo vzťahu ku každému jednému zistenému porušeniu, uvedené však vyplýva z kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa. Vo veci konajúce orgány verejnej správy v uvedenej súvislosti vychádzali predovšetkým z toho, že prevádzkovanie skládky odpadov v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia má podstatný vplyv na kvalitu životného prostredia a zdravie ľudí a porušovanie týchto podmienok ich môže výrazne ohroziť. Zaujali stanovisko k opodstatnenosti monitorovania množstva a zloženia skládkového plynu a monitorovania kvality povrchových, podzemných vôd a kvality priesakovej kvapaliny z hľadiska ukazovateľov, parametrov, frekvencie, podmienok merania, metódy analýzy/techniky, s tým, že uvedené je dôležitým nástrojom na ochranu zložiek životného prostredia a práve vďaka jeho výsledkom je možné prijať nevyhnutné opatrenia, aby sa predišlo zhoršeniu životného prostredia resp. ohrozeniu zdravia ľudí. V tejto súvislosti správne orgány hodnotili jednotlivé porušenia podmienok aj z hľadiska ich závažnosti, keď za veľmi závažné, majúce podstatný vplyv na uloženie pokuty, považovali z dôvodov, uvedených najmä v rozhodnutí žalovanej, ukladanie odpadu mimo vymedzeného telesa skládky odpadov a nesústreďovanie všetkej priesakovej kvapaliny v zbernej nádrži priesakových kvapalín, pretože týmto sa žalobca dopustil priameho ohrozenia životného prostredia a zdravia ľudí, za závažné považovali nezabezpečenie vykonania merania množstva a zloženia skládkového plynu, nevykonanie monitoringu povrchových vôd na toku Ľubička, nevykonanie monitorovania kvality podzemných vôd akreditovaným laboratóriom a nezabezpečenie výkonu merania tesnosti plastovej izolácie kazety skládky odpadov a plastovej izolácie nádrže priesakovej kvapaliny, ktoré z dôvodov uvedených najmä v rozhodnutí žalovanej, môžu mať za následok nepriame ohrozenie životného prostredia a zdravia ľudí a menej závažné, spočívajúce najmä v nesplnení si oznamovacej povinnosti vo vzťahu k IŽP. Zo špecifikácie kontrolovaného obdobia, času vykonania predmetnej bežnej environmentálnej kontroly a charakteru zistených porušení je nepochybne možné vyvodiť trvanie protiprávneho stavu.
49. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej zároveň vyplýva, že táto v uvedenej súvislosti vzala do úvahy, že sankcia za správny delikt má plniť funkciu výchovnú a preventívnu, ale súčasne aj represívnu, čo vyžaduje, aby táto bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Správny súd zhodne so žalovanou konštatuje, že pri uložení sankcie v zanedbateľnej výške je predpoklad, žeby táto nesplnila svoj účel. Pokuta plní preventívnu funkciu aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, pričom takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom. Výška sankcie má byť stanovená tak, aby sa subjekt, ktorému sa sankcia ukladá, do budúcna vyvaroval porušenia zákonných povinností, ale nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. V prejednávanej veci voľná úvaha, ktorou sa riadili vo veci konajúce správne orgány, sa neprieči zásadám logického myslenia a nevybočila z medzí a rámca, stanoveného zákonom. Preto správny súd so zohľadnením závažnosti zisteného porušenia právnych povinností rovnako, ako bolo špecifikované žalovanou v napadnutom rozhodnutí považuje sankciu vo výške 22 000 eur, uloženú na dolnej hranici sankčného rozpätia (1 000 až 33 000 eur) za primeranú.
50. V zmysle § 198 SSP sú možnosti správneho súdu moderovať výšku uloženej sankcie viazané na výsledky ním vykonaného dokazovania, návrh žalobcu a záver, že aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Súd hodnotí ako zákonné, preskúmateľné a odôvodnené žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, vydané po náležitom zistení skutkového stavu, po zohľadnení námietok žalobcu, ktoré argumenty opakoval totožne v odvolaní i v žalobných námietkach v správnej žalobe. Vychádzajúc z uvedeného nebol zákonný predpoklad na ingerencie súdu v podobe moderovania sankcie, uloženej na dolnej hranici sankčného rozpätia, stanovenej v ustanovení § 37 ods. 4 zákona o IPKZ.
51. V danom prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania, napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom, ako to už bolo konštatované v bode 44 odôvodnenia rozsudku.
52. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v § 107 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).