Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-25-2020.pdf
PDF · 130.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľa R. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., Z. X, štátny občan SR, v konaní zast. advokátskou kanceláriou Aequitas, s.r.o., so sídlom Dolná 19, Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti odporcovi H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., T.A., štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Hlavná 111, P. O. Box 265, Prešov, o návrhu na zníženie výživného eventuálne na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Pc/6/2018-241 zo dňa 17. 12. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Zároveň, počnúc dňom 15. 10. 2019 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi X.X VU. nar. XX. XX. XXXX, naposledy stanovenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 14Pc/9/2016-108 zo dňa 24. 03. 2017; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči odporcovi zo sumy 230 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne počnúc dňom začatia konania. Návrh na zníženie vyživovacej povinnosti odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 03. 2017, č. k. 14Pc/9/2016-118 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 04. 2018, č. k. 7CoP/8/2018-93 bol zaviazaný prispievať na výživu odporcu zvýšeným výživným zo sumy 149,37 Eur na sumu 230 Eur mesačne. Od uvedenej doby došlo k zmene pomerov na jeho strane, nakoľko sa zmenili jeho majetkové pomery s prihliadnutím na zhoršujúcu sa situáciu s obchodnými partnermi. Podnikanie na základe živnostenského oprávnenia bol nútený od 05. 10. 2017 pozastaviť. V čase podania návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer v PRIMAUTO, s.r.o., Kynceľová s mesačnou mzdou vo výške 435 Eur v hrubom. Zomrel mu otec, o ktorého sa staral a následne mu vznikla povinnosť vysporiadať sa v rámci dedičského konania so súrodencami, čo malo vplyv na zhoršenie jeho majetkových pomerov. Má výdavky súvisiace so stravovaním, hygienou, ošatením, obuvou; snaží sa nájsť si lepšie platenú prácu. Výživné vo výške 230 Eur je pre neho likvidačné. Občas sa s odporcom stretol, avšak odporca nemal záujem kontaktovať sa s ním. Má
vedomosť o tom, že odporca už nie je študentom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a mal by študovať vo Veľkej Británii.
1.2 Vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na odporcu, odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že návrh na zníženie výživného považuje za bezpredmetný, nakoľko na jeho strane nedošlo k žiadnej zmene majetkových pomerov, je naďalej študentom vysokej školy, a to Middlesex University London a jeho výdavky sa oproti výdavkom v čase, keď študoval na Slovensku výrazným spôsobom zvýšili tak, že jeho mesačné náklady predstavujú: poistné Baby budúcnosť 30,23 Eur/mesačne poplatok za telefónne služby 7,57 Eur/mesačne poplatok za internetové služby 29,86 Eur/mesačne nájom bytu v Londýne 500 Eur/mesačne lieky 8,46 Eur/mesačne kontaktné šošovky 1x za 2 mesiace 44,12 Eur strava v Londýne 300 Eur . spolu 920,24 Eur.
Vo vyčíslených výdavkoch nie sú zahrnuté cestovné výdavky z miesta školy do miesta bydliska, cestovné výdavky na návštevu matky a starých rodičov na Slovensku a výdavky na nákup oblečenia v Londýne. Odporca poukázal vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa na zníženie výživného ďalej na tú skutočnosť, že navrhovateľ od rozvodu manželstva s jeho matkou neprejavil o neho žiadny záujem, neudržiava s ním žiadny kontakt a ani počas súdnych pojednávaní sa nesnažil nadviazať s ním verbálny kontakt. Kým žil otec navrhovateľa, platil na odporcu výživné otec navrhovateľa a nie navrhovateľ. Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v Banskej Bystrici, pričom má podľa odporcu dostatok majetku na to, aby mu mohol poskytovať výživné v doterajšej výške. Odporca vo vyjadrení navrhovateľa k návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti ďalej uviedol, že navrhovateľ neplatil určené výživné vo výške 230 Eur mesačne, a preto na neho podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy, ktoré „sa vyšplhalo“ k 10. 06. 2018 na sumu 2 740 Eur a zároveň podal aj návrh na vykonanie exekúcie. Má za to, že majetkové pomery navrhovateľa sa od posledného rozhodovania o zvýšení výživného nezmenili, a preto nie je žiadny dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa.
1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu zo dňa 15. 08. 2018 uviedol, že trvá na návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, pretože sa na jeho strane zmenili pomery, ktoré nemajú dočasný charakter a výživné vo výške 230 Eur je pre neho likvidačné. Bol podaný na neho návrh na vykonanie exekúcie, a preto bol nútený požičať si finančné prostriedky, aby mohol „exekúciu vyplatiť“. Zmenil prácu, založil si spoločnosť RENKER MEDIA, s.r.o., pričom na rozbehnutie podnikania bol nútený požičať si finančné prostriedky. Spoločnosť vznikla 30. 03. 2018, nie je zisková a finančné prostriedky pokrývajú len náklady na materiál a návratnosť požičaných investícií. Potvrdenie o návšteve školy predložené zo strany odporcu označil za sporné, nakoľko odporca nepredložil originál potvrdenia v anglickom jazyku. Zdôraznil, že podľa jeho názoru, štúdium vo Veľkej Británii je nadštandardné oproti štúdiu bežného dieťaťa, taktiež za nadštandardné považuje ubytovanie odporcu v prenajatom byte v Londýne. Namietal, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal náklady uvedené v rozpise nákladov. V uvedenej súvislosti navrhovateľ uviedol, že má za to, že nie je len jeho povinnosťou preukázať zhoršenie majetkových pomerov, príp. stratu zárobku, ale je aj povinnosťou odporcu spoľahlivo preukázať odôvodnenosť jeho potrieb. Pokiaľ ide o spoluvlastníctvo rodinného domu, navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedol, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby predal svoj domov s prihliadnutím na citové väzby k domu, kde žil spolu so svojím otcom a o dom sa spoločne starali.
1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 10. 2019 navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby, a to „jej rozšírenie o alternatívny (eventuálny) petit, v zmysle ktorého súd po vykonanom dokazovaní zníži vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zo sumy 230 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne počnúc dňom začatia konania alebo v prípade, ak dospeje k záveru, že vyživovacia povinnosť otca voči synovi zanikla aby alternatívne (in eventum) zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa od 15. 10. 2019“. Právny zástupca navrhovateľa vo vzťahu k uvedenému návrhu na zmenu petitu uviedol, že predmetom tohto súdneho konania bol pôvodne návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti
voči odporcovi, ktorý vychádzal z príjmovej a majetkovej situácie navrhovateľa, avšak v priebehu konania vyšlo najavo, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi ako taká zanikla v celom rozsahu, a preto bolo potrebné rozšíriť petit návrhu na začatie konania alternatívne, tak aby pokrýval prípad, keď by vyživovacia povinnosť navrhovateľa bola zrušená úplne. Z uvedeného dôvodu navrhol zmenu petitu s tým, že nebude žiadať zníženie výživného za obdobie do 15. 10. 2019. Pokiaľ ide o návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 10. 2019 uviedol, že odporca navštevuje už tretiu vysokú školu, a teda vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zanikla, pretože odporca je schopný sám sa o seba postarať. V prípade, že súd dospeje k záveru, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi trvá, potom je podľa navrhovateľa namieste rozhodovať o návrhu na zníženie výživného. Odporca sa pripravoval na povolanie prekladateľa a tlmočníka najprv na vysokej škole na Slovensku a následne formou denného štúdia vo Veľkej Británii. Toto štúdium však odporca podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 10. 2019 zanechal, nakoľko na vykonávanie profesie prekladateľa a tlmočníka nebolo toto štúdium potrebné, v dôsledku čoho bolo preukázané, že odporca je schopný sám sa živiť, pričom ďalšie štúdium v úplne inom odbore je už nad rámec vyživovacej povinnosti, ktorú by mal znášať otec odporcu (navrhovateľ). V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa pripojil k výpovedi svojho právneho zástupcu a navrhol, aby súd pripustil navrhovanú zmenu petitu. Okresný súd na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 10. 2019 zmenu petitu pripustil. Navrhovateľ sa zrušenia vyživovacej povinnosti domáhal počnúc dňom 15. 10. 2019, t. j. dňom, kedy navrhovateľ navrhol zmenu petitu a kedy súd prvej inštancie túto zmenu petitu pripustil. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi od 15. 10. 2019 vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zrušil počnúc dňom 15. 10. 2019, a to aj napriek tomu, že k zmene pomerov na strane odporcu došlo dňom predčasného ukončenia štúdia prekladateľstva a tlmočníctva na univerzite vo Veľkej Británii, t. j. dňa 08. 10. 2018, avšak navrhovateľ od tohto dátumu vyživovaciu povinnosť zrušiť nežiadal.
1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 17. 12. 2019 vypočul odporcu, ktorý uviedol, že s návrhom navrhovateľa na zníženie výživného, ako aj na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasí. Do Veľkej Británie išiel študovať tlmočníctvo a prekladateľstvo, štúdium prerušil a v období, keď mal prerušené štúdium pripravoval sa na štúdium nového študijného odboru, a to na štúdium fotografie. Musel si urobiť portfólio, ktoré bolo podmienkou prijatia na štúdium. Pre prípravu portfólia nadviazal kontakt s odborníčkou, ktorá sa zaoberá vizualizáciou a aj fotografiou a pripravovala ho na to, ako má to portfólio vyzerať. Nikdy predtým sa fotografovaniu nevenoval, ale vždy chcel robiť niečo také kreatívne. V súčasnej dobe je teda študentom na vysokej škole vo Veľkej Británii. Zo slovenskej vysokej školy odišiel študovať na vysokú školu do Veľkej Británie preto, aby sa zdokonalil v anglickom jazyku a tiež preto, že keď „bude mať papier o tom, že študoval vysokú školu v Londýne, tak perspektíva do budúcnosti s takto získaným papierom o štúdiu v Londýne je lepšia“. Nevedel sa vyjadriť k nezrovnalostiam týkajúcim sa začatia štúdia vo Veľkej Británii. Pokiaľ ide o štúdium prekladateľstva a tlmočníctva, ktoré pôvodne odporca vo Veľkej Británii študoval, uviedol, že tlmočníci a prekladatelia nepotrebujú na výkon činnosti prekladateľa a tlmočníka vysokú školu, preto mal za to, že „keď pôjde študovať niečo iné, tak mu to dá do života viac“. Čo sa týka absolvovania kurzov tlmočníctva a prekladateľstva, kurzy neabsolvoval, pretože chcel študovať niečo kreatívne a tým zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie na iný životný smer. Kurzy by mu zabrali určite menej ako 3 roky vysokej školy, rozhodol sa ale, že chce študovať niečo iné. Čo sa týka prípravy na štúdium fotografie, mal rok pauzu a počas celého tohto obdobia sa pripravoval na toto štúdium. O štúdium fotografie na Slovensku sa neuchádzal, pretože chcel študovať v Londýne a nechcel sa vrátiť na Slovensko. Štúdium financuje z peňazí, ktoré má od otca, mamy a z peňazí, ktoré dostáva od starých rodičov. Rodina mu je určite ochotná vypomáhať v tomto štúdiu, pretože mu pomáha aj teraz. Ročné náklady len na štúdium sú cez 9 000 libier, avšak čerpá študentskú pôžičku, z ktorej toto platí a ktorú bude musieť splatiť po dokončení vysokej školy. Pôžička pokrýva len náklady na štúdium. Ďalšie jeho náklady sú 500 libier mesačne na ubytovanie a na jedlo plus približne 450 libier na cestovanie, čo mesačne predstavuje sumu 1 000 libier.
1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že vykonal dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania zistil, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi je dôvodný. V konaní mal preukázané, že odporca vykonal maturitnú skúšku z anglického a z nemeckého jazyka s ohodnotením „výborne“. Následne začal študovať prekladateľstvo a tlmočníctvo
na Prešovskej univerzite v Prešove, kde štúdium predčasne ukončil a odišiel študovať prekladateľstvo a tlmočníctvo na univerzitu do Veľkej Británie, kde štúdium tohto odboru taktiež neukončil, resp. ukončil ho predčasne. V súčasnej dobe sa síce ďalej vzdeláva, a to štúdiom na univerzite vo Veľkej Británii, ale študuje úplne iný odbor ako študoval v Prešove a tiež pôvodne vo Veľkej Británii, na štúdium ktorého sa pripravoval už na strednej škole. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť či navrhovateľovi naďalej trvá vyživovacia povinnosť voči odporcovi. Okresný súd teda posudzoval, či odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť, t.j. postarať sa sám o seba a či u odporcu existuje reálna možnosť zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že odporca študuje už na tretej vysokej škole toho istého stupňa, pričom súčasné štúdium v študijnom programe „BA Fotografia“ na predchádzajúce študijné odbory tlmočníctva a prekladateľstva nenadväzuje, a preto bolo namieste zaoberať sa najmä tým, či u odporcu skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálny študijný program „BA Fotografia“ má zodpovedajúcu kvalitu, a to napr. z hľadiska uplatnenia absolventov, a teda či si odporca štúdiom v študijnom programe fotografia zvyšuje šance na uplatnenie sa na trhu práce a či si nemohol na štúdium vybrať vysokú školu, na ktorej štúdium nie je zaťažené poplatkami.
1.7 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovel majúc za to, že odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť a tak samostatne uspokojovať svoje potreby. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako otca k odporcovi netrvá, keďže odporca už ukončil prípravu na povolanie a to získaním maturitnej skúšky z anglického a nemeckého jazyka, zdokonalením sa v anglickom jazyku štúdiom na vysokej škole v Prešove a taktiež štúdiom prekladateľstva a tlmočníctva vo Veľkej Británii. Poukázal na to, že sám odporca vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že ďalšie štúdium prekladateľstva a tlmočníctva na vysokej škole jednak na území Slovenskej republiky, ako aj vo Veľkej Británii a získanie diplomu, resp. osvedčenia na výkon tohto povolania nie je pre neho potrebné a prácu tlmočníka a prekladateľa môže vykonávať aj bez získania dokladu o ukončení vysokoškolského štúdia, čo znamená, že odporca ovláda anglický jazyk na takej úrovni, ktorá mu môže zabezpečiť uplatnenie sa na trhu práce. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané (z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove - č. l. 148 spisu), že matka odporcu už nie je od 11/2018 poberateľkou prídavku na dieťa, a teda že odporca nie je od tohto obdobia posudzovaný ako nezaopatrené dieťa. Pokiaľ ide o štúdium odporcu vo Veľkej Británii v študijnom programe „BA Fotografia“, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že odporca tak, ako to vyplýva z jeho výpovede sa nikdy fotografovaniu nevenoval a štúdium v tomto odbore odôvodnil len tým, že povolanie fotografa považuje za kreatívne, čo bližšie nešpecifikoval. Nezisťoval ani možnosť štúdia fotografie na území Slovenskej republiky, napr. na štátnej vysokej škole, čím by sa vyhol pomerne vysokému plateniu školného, preto súd prvej inštancie považoval za nespravodlivé pričítať takúto pasivitu odporcu na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že rodičia sú povinní ho naďalej živiť. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku aj na tú skutočnosť, že jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Konštatoval, že v aplikačnej praxi sa pod ukončením prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe (odbore), pričom za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti nie je možné brať ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore (programe). V takýchto prípadoch môže vyživovacia povinnosť trvať len na základe dobrovoľnosti (dobrovoľne), pokiaľ má rodič osobný záujem na podpore ďalšieho vzdelávania dieťaťa. Menením študijných odborov a tým predlžovaním štúdia nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti rodičov.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nezákonný, vydaný v rozpore so zákonom, vynesený na základe nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne zisteného skutkového stavu. Uviedol, že súd prvej inštancie z jemu neznámych dôvodov tvrdí, že študuje už tretiu vysokú školu. Z vykonaného dokazovania však takéto tvrdenie podľa odporcu nevyplýva, pretože odporca po prijatí na vysokú školu v Prešove plynule prešiel na štúdium na vysokej škole Middlesex University v Londýne, odbor tlmočníctva a prekladateľstva. Po prerušení štúdia plynule pokračoval v štúdium na tej istej univerzite. Zdôraznil, že súdu prvej inštancie predložil dôkazy o tejto skutočnosti, a preto mu nie je známe, prečo súd prvej inštancie tieto dôkazy vyhodnotil tak, že študuje na tretej vysokej škole. Prerušenie štúdia je podľa odporcu bežnou praxou uplatňovanou aj v slovenskom školstve, kedy každý študent má právo z rôznych dôvodov prerušiť na určitý čas denné štúdium a opätovne v ňom
pokračovať po uplynutí dôvodov, pre ktoré tak urobil. Zdôraznil, že stále zostáva študentom príslušnej vysokej školy Middlesex University v Londýne. Obaja rodičia majú rovnakú povinnosť prispievať dieťaťu na získanie požadovaného vzdelania, a to rovnakým dielom. Je preto podľa odporcu nepochopiteľné, že súd prvej inštancie povinnosť navrhovateľa - otca odporcu prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa zrušil, pričom sa vôbec nezaoberal a ani neriešil otázku plnenia tejto povinnosti zo strany matky odporcu. Odvolaním napadnutým rozsudkom nastáva podľa odporcu situácia, že odporca nebude schopný financovať svoje súčasné štúdium, pretože jeho matka aj napriek pomoci zo strany svojich rodičov, nebude schopná uhrádzať jeho životné náklady. Odporca súdu prvej inštancie v odvolaní ďalej vytkol, že sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal skutočnosťou, že robí všetko preto, aby mohol vybrané štúdium ukončiť, a že si dokonca zobral návratnú študentskú pôžičku vo výške 9 000 Eur, ktorá je účelovo viazaná na zaplatenie školného. Túto pôžičku bude musieť vrátiť, keď získa spôsobilosť mať vlastné príjmy po ukončení štúdia. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie poškodil podľa odporcu jeho oprávnené záujmy a priamo ho núti proti jeho vôli nedoštudovať, vrátiť sa na Slovensko, eventuálne študovať iný odbor, prípadne rovnaký odbor v inej kvalite na niektorej z vysokých škôl na Slovensku. Podľa odporcu nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že odporca nadobudol spôsobilosť sám sa živiť a že odo dňa, keď navrhovateľ podal alternatívny návrh na zrušenie výživného, prestal byť odporca nezaopatreným dieťaťom. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku tvrdí, že odporca nie je nezaopatreným dieťaťom, pretože jeho matka prestala poberať od mesiaca november 2018 prídavky na dieťa, tak táto skutočnosť podľa odporcu automaticky neznamená, že odporca je schopný sám sa živiť, najmä keď súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že odporca je od 25. 09. 2017 evidovaný vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako nezaopatrené dieťa a platiteľom poistného za neho je štát. Z tohto teda podľa odporcu vyplýva, že ak štát od roku 25. 09. 2017 považuje odporcu za nezaopatrené dieťa a za neho platí v zmysle platného zákona odvody do zdravotnej poisťovne, tak potom súd prvej inštancie nemohol túto skutočnosť odignorovať a tvrdiť, že odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť. V konaní bola podľa odporcu bez výhrad súdom prvej inštancie akceptovaná skutočnosť, že odporca ma jediný zdroj príjmu z výživného, ktoré mu platí navrhovateľ a z podpory, ktorej sa mu dostáva zo strany matky a zo strany starých rodičov. Zdôraznil, že navrhovateľ netvrdil, že by odporca mal iný zdroj príjmu, alebo že by vykonával nejakú zárobkovú činnosť popri svojom štúdiu. Naopak odporca je riadnym študentom denného štúdia na Middlesex Univerzity v Londýne a nemá žiadny iný príjem ako výživné zo strany rodičov. „Ak chce úspešne ukončiť svoje štúdium, tak mu neostáva čas nato, aby si mohol privyrábať“. Zdôraznil, že je potrebné zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že po odchode Veľkej Británie z EÚ sa výrazne skomplikuje postavenie cudzincov, a to pokiaľ ide o možnosť vykonávať akúkoľvek prácu, tobôž u študentov, pričom je predpoklad, že nastane zvýšenie nákladov pre zahraničných študentov zostávajúcich študovať vo Veľkej Británii.
3. Odporca v odvolaní poukázal ďalej na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že navrhovateľ je jediným spoločníkom v spoločnosti RENKER MEDIA, s. r. o, pričom podľa výpisu z OR splatil základný vklad vo výške 5 000 Eur pred registráciou spoločnosti. To podľa odporcu znamená, že navrhovateľ musel mať k dispozícií finančné prostriedky, pretože inak by spoločnosť nebola zapísaná do OR, pričom nepreukázal a ani netvrdil, že tieto finančné prostriedky získal z cudzích zdrojov. Z tohto podľa odporcu vyplýva nespochybniteľný záver, že navrhovateľ má aj iné príjmy ako tvrdil. Súd prvej inštancie nebral podľa odporcu do úvahy tiež fakt, že predchádzajúcim rozsudkom o výživnom na odporcu (rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 03. 2017, č. k. 14Pc/9/2016-118 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 04. 2018, č. k. 7CoP/8/2018-93) súd zvýšil výživné z pôvodných 149,37 Eur na 230 Eur mesačne s účinnosťou od 18. 05. 2017 pri rovnakých finančných pomeroch navrhovateľa. Od poslednej úpravy výživného nedošlo na jeho strane, t. j. na strane odporcu k žiadnym takým zmenám, ktoré by mohli viesť k záveru, že životné náklady odporcu sú nižšie, pretože naopak jeho životné náklady sa zvýšili, a to prijatím na univerzitu v Prešove, neskôr aj na univerzitu vo Veľkej Británii. Zdôraznil, že je stále nezaopatreným dieťaťom, a preto neexistuje žiadny dôvod na „odňatie“ výživného a ani na jeho zníženie. Súd prvej inštancie sa podľa odporcu obmedzil len na finančnú stránku veci a vôbec nebral do úvahy ľudský rozmer. V nadväznosti na uvedené odporca uviedol, že „navrhovateľ po celý čas od jeho narodenia neprejavil voči nemu ako svojmu jedinému dieťaťu žiaden rodičovský cit. Svoje rodičovstvo vnímal len ako finančnú záťaž. Po celý život odporcu nevyvíjal navrhovateľ žiadne úsilie, aby si zabezpečil dostatočný príjem na to, aby si udržal a zveľaďoval svoju životnú úroveň a aby primerane zabezpečil aj pre svoje jediné dieťa čo najvyššiu životnú úroveň a s pribúdajúcim vekom dieťaťa túto zvyšoval“. Snahou navrhovateľa bolo podľa odporcu, čo najmenej zaťažovať svoj rozpočet výživným, pričom až do svojej smrti otec navrhovateľa platil za neho výživné.
V nadväznosti na uvedené odporca v odvolaní uviedol, že platenie výživného nemôže nehradiť citovú väzbu otca s jediným dieťaťom, avšak určite uľahčí dieťaťu získanie potrebného vzdelania, aby si v budúcnosti mohlo vlastnými silami zabezpečiť vlastnú obživu. Ak už navrhovateľ odňal odporcovi poznanie otcovskej lásky, tak by bez ďalšieho mal aspoň prispieť na získanie jeho vzdelania“. Súd prvej inštancie vyhodnotil podľa odporcu celú vec tak, že by bolo nespravodlivé od rodičov požadovať, aby naďalej živili odporcu, pretože môže študovať na Slovensku na štátnej vysokej škole. „Tento názor súdu prvej inštancie je podľa odporcu hrubým zásahom do práv občana, keď ho núti bez zákonných dôvodov správať sa podľa vôle konajúcej sudkyne bez akejkoľvek opory v zákone“. Súd prvej inštancie mu odobral slobodnú vôľu rozhodnúť sa aké vzdelanie chce získať a na akej škole. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie odvoláva na súdnu prax, avšak nepoukázal pritom na žiadne rozsudky, ktoré by riešili obdobnú situáciu, ako je tento prípad. Na strane navrhovateľa už od rozvodu manželstva chýbala dobrá vôľa zúčastňovať sa na výchove svojho jediného dieťaťa a tiež dobrá vôľa finančne pomôcť matke pri výchove dieťaťa riadnym platením výživného. Navrhovateľ okrem výživného nezaslal odporcovi čo i len jeden darček, neprispel na mimoriadne výdavky, nikdy sa neinformoval o vývoji či o zdravotnom stave odporcu. Z toho podľa odporcu vyplýva, že dobrá vola navrhovateľa prispievať na výživu svojmu jedinému dieťaťu bola daná len rozsudkom a „stratou platnosti rozsudku o platení výživného jeho dobrá vôľa zaniká“.
4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, riadne sa v odôvodnení rozsudku vyrovnal so všetkými vykonanými dôkazmi a svoje rozhodnutie riadne a jednoznačne odôvodnil. Odporca, resp. jeho právny zástupca si zamieňa vyživovaciu povinnosť rodiča ako logickú a samozrejmú povinnosť každého rodiča s bezbrehou povinnosťou rodiča financovať aktivity jeho dieťaťa. Rodič nemá povinnosť zaplatiť svojmu dieťaťu každú a akúkoľvek aktivitu či štúdium aké si dieťa vyberie, nota bene ak dieťa tieto svoje rozhodnutia zásadne zmení. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že odporca podľa svojho vlastného tvrdenia odišiel do Veľkej Británie študovať prekladateľstvo a tlmočníctvo, toto štúdium nedokončil, pretože na vykonávanie povolania prekladateľa a tlmočníka už po zmene právnych predpisov nebolo absolvovanie vysokoškolského štúdia potrebné, pričom stačilo absolvovanie určitých kurzov. Zdôraznil, že je nepochopiteľné prečo odporca tieto kurzy neabsolvoval a podľa jeho vlastnej výpovede sa o ne ani nezaujímal. Odporca si zvolil ako svoje budúce povolanie tlmočníctvo a prekladateľstvo, avšak neskôr sa rozhodol, že chce robiť niečo iné, kreatívne. Samotná výpoveď odporcu jednoznačne podľa navrhovateľa preukazuje ľahkovážny prístup odporcu, ktorý napriek tomu, že mohol absolvovať kurzy a začať pracovať ako tlmočník a prekladateľ, sa tejto činnosti ďalej nevenoval, ale začal študovať fotografiu, t. j. odbor (študijný program), ktorému sa podľa svojich vlastných slov nikdy nevenoval. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že nespochybňuje právo odporcu zvoliť si svoje budúce povolanie či ďalšie štúdium, avšak vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi mohla trvať len do času, kým sa odporca pripravoval na pracovné uplatnenie v oblasti tlmočníctva a prekladateľstva. Súd prvej inštancie jednoznačne posúdil správanie odporcu, keď výslovne v odseku 60. odôvodnenia rozsudku uviedol, že poukazuje aj na tú skutočnosť, že jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. V aplikačnej praxi sa za ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe, pričom za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti nie je možné brať ďalšie štúdium, t. j. štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. V týchto prípadoch vyživovacia povinnosť rodiča môže trvať len dobrovoľne, pokiaľ má rodič osobný záujem na podpore ďalšieho vzdelávania dieťaťa. Menením študijných odborov a tým k predlžovaniu štúdia nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti. Odporca jednoznačne získal schopnosť samostatne sa živiť, a preto zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi. Nie je pritom podstatné, či odporca túto svoju schopnosť uplatňuje alebo nie, ak mu v tom nebránia osobitné okolnosti, napr. zdravotný stav a pod., s čím sa súd prvej inštancie v celom rozsahu vysporiadal vykonanými dôkazmi. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie ustálil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zanikla, tak vykonávanie akýchkoľvek dôkazov vo vzťahu k majetkovej situácii navrhovateľa by bolo nadbytočné a nehospodárne. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu ďalej uviedol, že nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k neprimerane emocionálnym častiam odvolania odporcu, nakoľko sú podľa jeho názoru pre rozhodnutie vo veci irelevantné. Absenciu citových väzieb a osobného vzťahu otca so synom nemožno vnímať ako dôvod pre trvanie vyživovacej povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
5. Na obsah vyjadrenia navrhovateľa reagoval odporca v písomnom vyjadrení tak, že uviedol, že v plnom rozsahu trvá na dôvodoch odvolania uvedených v odvolaní. Vyjadrenie navrhovateľa považuje za právne irelevantné a účelové. Nie je mu zrejmé, na základe akých právnych skutočností a dôkazov dospel navrhovateľ k záveru, že odporca je schopný sám sa živiť, pretože naopak, dôkazy produkované odporcom preukazujú, že je riadnym študentom vysokoškolského štúdia vo Veľkej Británii. Zdôraznil, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že je závislý na podpore svojich rodičov a zo strany matky, aj na podpore svojich starých rodičov, bez ktorej podpory by nebol schopný naďalej študovať. Napriek súčasnej pandémii naďalej riadne študuje, a to formou akú zaviedla univerzita. Štúdium prebieha výlučne cez elektronickú komunikáciu, pričom sa dodržiava študijný program tak, ako bol nastavený na začiatku školského roka. Dostáva zadania, ktoré musí spracovať, odpovedať na otázky, a pod.. Na to, aby mohol úspešne pokračovať v štúdiu bez toho, aby musel opakovať ročník, musí mať k dispozícii elektronické zariadenia, aby mohol komunikovať so školou. Pokiaľ by sa vrátil na Slovensko, neznížili by sa jeho náklady na štúdium, pretože by naďalej musel platiť nájomné a ostatné poplatky s tým spojené, či vo Veľkej Británii je alebo nie. Uviedol, že navrhovateľ výkon svojich rodičovských povinností počas celého života odporcu obmedzil len na platenie výživného, a aj to po smrti jeho otca len pod hrozbou odsúdenia za prečin neplatenia výživného a exekúcie. Navrhovateľ neprejavil žiadny záujem stretnúť sa so svojim synom - odporcom, neprejavil žiadny záujem s ním komunikovať telefonicky alebo cez sociálne siete. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamieta.
6. Vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu navrhovateľ uviedol, že odporca jednoznačne získal schopnosť samostatne sa živiť, a preto zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi. Nie je pritom podstatné, či odporca túto svoju schopnosť uplatňuje alebo nie, ak mu v tom nebránia osobitné okolnosti, napr. zdravotný stav, a pod. Opakovane zdôraznil, že sa k neprimerane emocionálnym častiam vyjadrenia odporcu nebude vyjadrovať, nakoľko sú pre rozhodnutie vo veci irelevantné a opakujúce sa. Absenciu citových väzieb a osobného vzťahu otca so synom nemožno vnímať ako dôvod pre trvanie vyživovacej povinnosti.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 CSP a ust. § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP potvrdil.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie v súlade s ust. 66 CMP a zároveň z hľadiska odporcom v odvolaní namietaných skutočností, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci dospel k nesprávnemu záveru, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nemu zanikla, pretože je schopný sám sa živiť.
9. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Z citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že obligatórnym zákonným hľadiskom trvania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je (ne)schopnosť detí samé sa živiť.
12. Z obsahu spisu a aj z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom na začatie konania domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči odporcovi zo sumy 230 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne, a to od podania návrhu, čo odôvodnil zhoršenou príjmovou a majetkovou situáciou. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 10. 2019 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v priebehu konania vyšli na povrch skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že jeho vyživovacia povinnosť voči odporcovi zanikla v celom rozsahu, a preto je potrebné aby podal návrh na zmenu petitu v zmysle jeho rozšírenia o alternatívny návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti od 15. 10. 2019 s tým, že do 15. 10. 2019 nebude žiadať zníženie výživného, ktorý návrh na zmenu petitu okresný súd vyhlásením uznesenia do zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 10. 2019 pripustil. Následne, na
základe vykonaného dokazovania rozhodol okresný súd tak, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti od podania návrhu do 15. 10. 2019 zamietol a od 15. 10. 2019, t. j. od pripustenia zmeny petitu vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zrušil.
13. Po prejednaní odvolania odporcu odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci je vecne správny. Súd prvej inštancie pri posúdení návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi, ktorý zamietol vychádzal z toho, že navrhovateľ v konečnom dôsledku na znížení vyživovacej povinnosti do 15. 10. 2019 (kedy navrhol na základe skutočností, ktoré sa dozvedel v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zmenu petitu) netrval; pri posúdení návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi sa súd prvej inštancie správne a v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine zameral na zistenie, či odporca je schopný sám sa živiť. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca sa v priebehu času - odvtedy ako začal štúdium prekladateľstva a tlmočníctva na filologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove odklonil od pôvodného študijného smerovania, zameraného na výkon povolania predkladateľa a tlmočníka, štúdium v odbore prekladateľ a tlmočník na filologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove ako aj následne na Middlesex University v Londýne nedokončil, čo vysvetlil tým, že na výkon povolania prekladateľ a tlmočník nie je absolvovanie vysokoškolského štúdia potrebné a po ročnej prestávke v štúdiu sa rozhodol pre štúdium v úplne inom študijnom programe BA Fotografia, t. j. v oblasti, ktorej sa predtým nikdy nevenoval, čo znamená, že ďalšie štúdium odporcu nemožno považovať za kontinuálnu prípravu na budúce povolanie. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že už tento fakt, bez ďalších skutočností, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na podporu svojho rozhodnutia neuviedol, sám osebe stačí na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi, pretože odporca schopnosť sám sa živiť nadobudol tým, že štúdiom anglického jazyka (aj keď neukončeným, keďže podľa tvrdenia samotného odporcu na výkon povolania prekladateľa a tlmočníka absolvovanie vysokoškolského štúdia v uvedenom študijnom odbore nie je potrebné) si vytvoril predpoklady na to, aby sa mohol hoci aj popri štúdiu ďalšieho odboru, sám živiť. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že nemožno sa stotožniť s argumentáciou odporcu (uvedenou v odvolaní), že súd prvej inštancie, či dokonca konajúca sudkyňa súdu prvej inštancie ho svojim rozhodnutím núti, aby v rozpore s jeho slobodnou vôľou neštudoval tam, kde má študovať záujem a to, čo chce študovať, pretože takáto argumentácia odporcu jednoznačne vyplýva z nesprávnej interpretácie ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, keď posudzovanie schopnosti sám sa živiť má prirodzene svoje limity, pričom nadobudnutie tejto schopnosti nemôže byť interpretované tak, že vyživovacia povinnosť rodičov dieťaťa trvá až kým dieťa nevyskúša a neukončí všetky študijnú odbory, o štúdium ktorých prejaví záujem. Schopnosť samo sa živiť získa dieťa už absolvovaním prvého študijného odboru, pre štúdium ktorého sa rozhodlo, bez ohľadu na to aká je jeho následná študijná anamnéza. V danom prípade, práve štúdium prekladateľstva a tlmočníctva (aj keď neukončené, keďže podľa tvrdenia samotného odporcu na výkon povolania prekladateľa a tlmočníka absolvovanie vysokoškolského štúdia v uvedenom študijnom odbore nie je potrebné) vytvorilo odporcovi podmienky na to, aby sa mohol sám výkonom prekladateľskej a tlmočníckej činnosti živiť a popri tom (ak uzná za vhodné) aj ďalej v ktoromkoľvek zvolenom študijnom odbore či programe študovať, pričom vyživovacia povinnosť rodičov je v takomto prípade už len dobrovoľná
- založená na ochote rodiča dieťa naďalej podporovať, nie na povinnosti rodiča dieťa napriek jeho schopnosti samé sa živiť ďalej podporovať. Navrhovateľ určitú mieru dobrovoľnosti prejavil, keď na svojom pôvodnom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti od podania návrhu netrval a až do 15. 10. 2019, kedy súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu, prejavil ochotu prispievať odporcovi výživným, hoci podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti, tak ako to v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku - vychádzajúc z vykonaného dokazovania -uviedol súd prvej inštancie vznikli už skôr, čo nemožno považovať za rozpor v rozhodnutí súdu prvej inštancie, tak ako to tvrdil v odvolaní odporca, keď namietal, že „odporca prestal byť pre súd nepochopiteľne a absurdne zrazu od 15. 10. 2019, kedy navrhovateľ navrhol zmenu petitu, nezaopatreným dieťaťom“
14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).