Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Veľký Krtíš, Banícka 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Okresný úrad Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy, Nám. A. H. Škultétyho 11, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti ďalšieho účastníka konania: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX Čebovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-VK-OVVS-2020/000321 zo dňa 05. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Veľký Krtíš, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-VK-OVVS-2020/000321 zo dňa 05. decembra 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalší účastník konania nemá voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresná prokuratúra veľký Krtíš (ďalej len „žalobca“ alebo „prokurátor“) podal správnu žalobu podľa (ďalej len „“) v spojení s a ako aj o prokuratúre (ďalej len „“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o priestupku č. OU-VK- OVVS-2020/000321 zo dňa 05.12.2019, ktorým Okresný úrad Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „žalovaný“) zastavil priestupkové konanie proti D. N. (v procesnom postavení ďalší účastník konania), obvinenému z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“ alebo „“), ktorého sa mal dopustiť tým, že maril výkon úradného rozhodnutia, a to rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 04.12.2018 tým, že nemal umožniť styk matke s dcérou D. N. a následne dňa 01.06.2019 mal mariť výkon úradného rozhodnutia tým, že nepripravil riadne dieťa na styk s matkou, negatívne mal ovplyvňovať maloletú, ktorá pri styku odmietala komunikovať s matkou, kým videla otca, za prítomnosti úradníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš a dňa 15.06.2019 mal obvinený tiež mariť výkon úradného rozhodnutia tým, že negatívne ovplyvňoval maloletú, aby sa s matkou nestretávala a nekomunikovala s ňou, pričom pri stretnutí maloletej s matkou, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti úradníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš maloletá plakala a povedala, že sa nechce vrátiť k otcovi. Žalovaný zastavil priestupkové konanie podľa z dôvodu, že skutok nie je priestupkom.

2. Vec podozrenia z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , a to rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -851 zo dňa 04.12.2018, právoplatného a vykonateľného vo výroku o úprave styku a povinnosti otca pripraviť dieťa na styk s matkou dňa 08.01.2019, ktorého sa mal dopustiť D. N. narodený XX.XX.XXXX na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš pod ČVS: ORP-141/VYS-VK-2019 zo dňa 24.07.2019 bola odovzdaná Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy vo Veľkom Krtíši, ako orgánu príslušnému na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch, lebo výsledky vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o konanie vykazujúce znaky skutkovej podstaty priestupku.

3. Žalobca podal správnu žalobu po tom, čo bol neúspešný pri podaní protestu prokurátora sp. zn. Pd 14/20/6610-5 zo dňa 01.04.2020, ktorým vytkol žalovanému zistené porušenie ustanovení , a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a ktorým navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-VK- OVVS-2020/000321 zo dňa 05. decembra 2019 ako nezákonné zrušiť. Žalovaný nemienil protestu prokurátora vyhovieť, a preto vec predložil nadriadenému Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, referátu vnútorných vecí, ktorý rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2020/018060-003 zo dňa 15.06.2020 protestu nevyhovel. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. SVS-OVS2-2020/021719-002 zo dňa 07.09.2020 tak, že odvolanie prokurátora zamietlo a rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, referátu vnútorných vecí zo dňa 15.06.2020 potvrdilo.

4. Správnou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-VK-OVVS-2020/000321 zo dňa 05.12.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podanie žaloby odôvodňoval tým, že napadnutým rozhodnutím a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol porušený zákon, a to v rozsahu ustanovení , , , , a Správneho poriadku. Zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie navrhoval z dôvodov podľa , a . Zároveň navrhol po zrušení veci vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie podľa .

5. Žalobca v žalobe uvádzal, že povinnosť správneho orgánu postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi je premietnutím ústavného princípu legality, z ktorého vyplýva zásada zákonnosti (legality), ktorú je potrebné uplatňovať aj v konaní o priestupku a pri vydaní rozhodnutia o priestupku. Aby mohlo rozhodnutie vyvolať zamýšľané účinky, musí spĺňať predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 46 Správneho poriadku, t. j. musí byť zákonné, vydané orgánom na to oprávneným, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti predpísané Správnym poriadkom, prípadne osobitným právnym predpisom. Náležitosti rozhodnutia sú bližšie konkretizované v ustanovení § 47 Správneho poriadku, ktoré predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí a sú Správnym poriadkom vymedzené taxatívne. Jednou z obsahových náležitostí rozhodnutia je jeho odôvodnenie.

6. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v rozhodnutí zo dňa 05.12.2019 zrekapituloval výpovede obvineného z priestupku a svedkyne U. N., pričom uviedol, že podkladom pre rozhodnutie bol aj vyšetrovací spis. Na odôvodnenie rozhodnutia správny orgán uviedol, že obvinený poprel, že by sa dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania, a že uviedol, že dcéru vždy na styk s matkou riadne pripravil, kde správny orgán podrobne citoval výpoveď obvineného z priestupku, ktorý vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní vyvracal tvrdenia pracovníkov ÚPSVaR Veľký Krtíš, za prítomnosti ktorých sa realizoval styk maloletej s matkou v dňoch 01.06.2019 a 15.06.2019, ktoré tvrdenia boli zachytené v správe z 18.06.2019 o priebehu stykov, a z ktorej správy vyplývalo, že otec maloletú na styk s matkou nepripravil po psychickej stránke v dostatočnej miere, keď ňou manipuloval, sledoval priebeh styku, navádzal maloletú, aby matku odmietala, hovoril jej čo má povedať a aby styk ukončila skôr, ako bol čas určený súdnym rozhodnutím a pod. Napokon správny orgán s poukazom na znenie § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, na skutočnosť, že maloletá bola na základe neodkladného opatrenia umiestnená do zariadenia, odkazujúc na vyjadrenia matky maloletej a obvineného a na najlepší záujem maloletej D. a dôležitosť nápravy jej vzťahov s oboma rodičmi, bez racionálneho odôvodnenia skonštatoval, že skutok nie je priestupkom a konanie zastavil.

7. Žalobca namietal, že uvedené rozhodnutie žalovaného nespĺňa formálne náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko odôvodnenie neobsahuje relevantné úvahy, ktorými sa správny orgán spravoval pri hodnotení dôkazov. Ďalej treba v odôvodnení uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného o priestupku z 05.12.2019 postráda jednoznačné vymedzenie skutkových zistení, ako aj ich právne posúdenie. Žalobca skonštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu je arbitrárne, nakoľko nespĺňa požiadavku náležitého odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

8. K rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, referátu vnútorných vecí (ďalej len okresný úrad“) zo dňa 15.06.2020, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora proti žalobou napadnutému rozhodnutiu o priestupku, žalobca uviedol, že samotný okresný úrad síce považoval za nadbytočné odporúčania správneho orgánu ohľadne usporiadania pomerov medzi maloletou a jej rodičmi, za ťažiskovú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však považoval poukázanie na kompetenciu súdov konajúcich vo veciach starostlivosti o maloletých, keď poukázal na to, že rozhodnutie súdu je exekučným titulom, pri výkone ktorého je postup upravený v ustanoveniach a nasl. (ďalej len „“). Podľa okresného úradu je nepochybné, že skutky prejednávané na správnom orgáne, sa viažu výlučne k úprave a podmienkam styku maloletého dieťaťa s jeho rodičmi, pričom podľa jeho názoru vzhľadom na špecifický charakter vzťahov vyplývajúcich z výkonu rodičovských práv a povinností, v rámci ktorých má každý účastník subjektívne a emočne determinované vnímanie skutočností, nemožno hovoriť o úmyselnom narúšaní občianskeho spolunažívania jednou zo zainteresovaných strán. Podľa názoru okresného úradu, ani minimalistický štandard odôvodnenia, nemá v danom prípade za následok nezrozumiteľnosť alebo nepresvedčivosť protestom napadnutého rozhodnutia.

8. Žalobca označil závery okresného úradu za neudržateľné. Tvrdil, že síce výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je komplexne upravený v štvrtej časti , správny orgán však opomenul, že protiprávne konanie subjektu práva môže mať rozličné právne následky. Personálna exekúcia nie je jediným možným následkom, ak dôjde k neplneniu, či k porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy vo vzťahu k maloletému, aj úpravy styku s maloletým. Následky za nerešpektovanie exekučného titulu vymedzeného v ustanovení sa môžu rozvinúť aj v oblasti verejného práva a protiprávne konanie subjektu práva môže založiť vznik zodpovednosti v rovine správneho práva alebo dokonca až v rovine trestného práva.

9. Účelom priestupkového konania je posúdiť, či konanie priestupcu má všetky znaky skutkovej podstaty určitého priestupku alebo nie. Správny orgán v tomto smere preto nenahrádza činnosť súdu, ktorému je zverená kompetencia núteného výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Ak správny orgán dôjde k záveru o tom, že v danom prípade došlo k spáchaniu priestupku, má za spáchanie priestupku uložiť sankciu. Uloženie sankcie nemá pritom žiadny dopad na možnosť domáhať sa ochrany práv vo význame núteného výkonu rozhodnutia prostriedkami súkromného práva. Podľa žalobcu právny názor správneho orgánu, že vyvodzovanie zodpovednosti za nesplnenie povinnosti založenej vykonateľným rozhodnutím vo veciach maloletých, je výlučne v ingerencii súdov, by viedlo k záveru, že zakotvenie skutkových podstát, deliktov v priestupkovom zákone alebo v by fakticky nemalo zmysel.

10. K tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov v zmysle žalobca uviedol, že táto neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol uvedený dostatok dôvodov. Podľa žalobcu rozhodnutie o priestupku z 05.12.2019 postráda jednoznačné vymedzenie skutkových zistení, ale najmä ich právne posúdenie. Správny orgán k rozhodnutiu o zastavení priestupkového konania neuviedol, ktoré zo znakov priestupku proti občianskemu spolunažívaniu neboli naplneného a z akého dôvodu. Nezdôvodnil, prečo si osvojil práve tvrdenia obvineného, že tento nebránil matke v styku s maloletou, že maloletú negatívne neovplyvňoval, nemanipuloval ňou a nenavádzal na to, čo má povedať.

11. Uzavrel, že je plne v ingerencii priestupkového orgánu vyhodnotiť, či konaním uvedeným v postúpenom skutku bola alebo nebola naplnená skutková podstata priestupku, a ktorého. Skutok, ktorý je predmetom priestupkového konania prejednáva správny orgán v celej šírke. V prípade, že správny orgán dospeje k záveru, že nebola naplnená priestupková zodpovednosť, je povinný takýto záver aj náležite zdôvodniť. Zo skutku, ktorý bol odovzdaný správnemu orgánu na prejednanie vyplýva, že obvinený z priestupku mal maloletú negatívne ovplyvňovať, aby sa s matkou nestretávala a

nekomunikovala s ňou. Žalobca tvrdil, že správny orgán riadne nezistil skutočný stav veci, aj pokiaľ ide o možné hrubé správanie obvineného vo vzťahu k jeho dcére D. N., keď poukázal na správu ÚPSVaR Veľký Krtíš z realizácie stykov zo dňa 18.06.2019, ktorou sa správny orgán nezaoberal v tom smere, či nebola naplnená skutková podstata priestupku proti občianskemu spolu nažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch vo vzťahu k maloletej, ani v uvedenom smere nevykonal žiadne dôkazy, napríklad výsluchom maloletej alebo pracovníčok orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutkový stav veci bol náležite zistený a preukázaný a správny orgán rozhodol v súlade so zákonom. Obvinený D. N. sa dňa 05.12.2019 vzdal nároku na podanie odvolania a taktiež si nežiadal doručiť písomné vyhotovenie rozhodnutia, z čoho je možné usúdiť, že obvinený ako jediný účastník konania nemal pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia. Správny orgán dostatočne špecifikoval postup pri rozhodovaní, na základe ktorého dospel k vydaniu rozhodnutia.

13. Vo vyjadrení k jednotlivým žalobným námietkam poukázal na definíciu priestupku podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch a na priestupok v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) tohto zákona. Konštatoval, že občianske spolunažívanie ako neurčitý právny pojem možno definovať ako určitý súhrn ustálených pravidiel konania a správania sa v spoločnosti, ktorý je založený na rešpektovaní práv ostatných ľudí a ktorých dodržiavanie v určitom čase a mieste je v spoločnosti obvyklé. Formy hrubého správania, ktoré narúšajú pokojné občianske spolunažívanie vypočítava zákonodarca demonštratívne v ustanovení § 49 Zákona o priestupkoch. Jednou z foriem hrubého správania, ktoré narúša pokojné občianske spolunažívanie sú schválnosti. Schválnosti sú v Zákone o priestupkoch uvedené v množnom čísle, z čoho vyvodil, že musí ísť preukázateľne o minimálne dve alebo viac po sebe nasledujúcich činností, ktorými obvinený sťažuje život inému človeku. Schválnosť je zameraná a cielená činnosť subjektu, ktorý zo zlomyseľnosti, pomsty alebo iných racionálne nevysvetliteľných príčin a pohnútok vedome strpčuje a sťažuje život inému subjektu drobnými priekmi a prekážkami, ktoré narúšajú, resp. zasahujú do pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania hrubým spôsobom.

14. Zastával názor, že správny orgán postupoval v zmysle ustanovení Zákona o priestupkoch, ako aj podľa Správneho poriadku. Zo strany obvineného nešlo o žiadne schválnosti a teda nebola naplnená skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami, nakoľko schválnosť je cielená a zameraná činnosť, ktorou subjekt narúša, resp. zasahuje do pokojného a usporiadaného spolunažívania, a to hrubým spôsobom. Správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom vychádzal nielen z výpovedí účastníka konania - obvineného D. N., z výpovede svedkyne Tímey Jakabovej, ale aj z vyšetrovacieho spisu. Hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, bez svojvôle správneho orgánu. Zastával názor, že vo veci išlo o výkon rodičovských práv a povinností, ktoré nie je možné subsumovať pod ustanovenia o priestupkoch. K uskutočneniu styku dňa 20.04.2019 nedošlo z objektívnych príčin - z dôvodu choroby mladistvej, o čom svedčia aj dôkazy v rámci vyšetrovacieho spisu, a to doklad o zakúpení liekov a potvrdenie o návšteve detského lekára. Dňa 01.06.2019 ako aj dňa 15.06.2019 k uskutočneniu styku matky s mladistvou došlo, pričom správny orgán nemôže konštatovať protiprávnosť konania, ktorá je základnou podmienkou priestupku, a to len na základe subjektívneho názoru. Správnym orgánom nebolo preukázané negatívne ovplyvňovanie mladistvej zo strany otca, výpovede sú v rovine tvrdenia proti tvrdeniu. Konanie obvineného nie je možné subsumovať ani pod iné hrubé správanie, nakoľko počas realizácie styku matky s mladistvou nedošlo k žiadnym verbálnym útokom alebo fyzickému násiliu, čo by zakladalo protiprávnosť konania. Správny orgán pokiaľ nezistí dôvod na došetrenie priestupku ( Zákona o priestupkoch,) a ani dôvod na postúpenie veci ( Zákona o priestupkoch,) musí sa s podkladom na začatie konania vysporiadať vo svojej vlastnej kompetencii, a to tak, že vec buď odloží podľa Zákona o priestupkoch, z dôvodu, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania, prípadne po začatí konania podľa Zákona o priestupkoch, konanie zastaví z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.

15. Podľa žalovaného konanie obvineného nenaplnilo znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami, neboli naplnené znaky skutkovej podstaty, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka a tieto musia byť naplnené kumulatívne. Jednoznačne absentuje objekt (právom chránený záujem, ktorý je spáchaním priestupku ohrozený alebo porušený) ako aj subjektívna stránka - úmysel. Vo vzťahu k mladistvej správny orgán uvádza,

že správanie sa mladistvej môže byť ovplyvňované ako zo strany otca, tak aj zo strany matky a kompetenciou správneho orgánu nie je posudzovať a hodnotiť vhodné, resp. nevhodné ovplyvňovanie dieťaťa, prípravu dieťaťa na styk, pričom stále ide o subjektívny názor. Žalovaný považoval za dôležité poznamenať, že mladistvá bola v tom čase zverená do starostlivosti obvinenému a z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že mladistvá mala odmietavý postoj k matke, na základe čoho bola zverená do starostlivosti otca, kedy došlo aj k fyzickému napadnutiu zo strany matky a z uznesenia z roku 2019 vyplýva, že bola umiestnená do Centra pre deti a rodiny X., pričom návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril mladistvú do jej osobnej starostlivosti bol zamietnutý. Vo veci bol vykonaný aj osobný pohovor s mladistvou, ktorá sa vyjadrila, že chce byť umiestnená v detskom domove, a to pre správanie sa otca, pričom ide tiež o subjektívny názor mladistvej, pričom jej správanie môže byť zo značnej miery ovplyvňované matkou, a to aj formou napríklad podávania oznámení na otca mladistvej - obvineného D. Jakaba.

16. V replike žalobca uviedol, že opatrenia prijímané súdom vo vykonávacom konaní sledujú ochranu záujmu jedného z účastníkov konania a majú zásadne charakter súkromnoprávnych prostriedkov domôcť sa práva. Slúžia výlučne na to, aby ich prostredníctvom bol povinný subjekt prinútený konať tak, ako to zodpovedá exekučnému titulu a iniciovanie začatia vykonávacieho konania je plne v dispozícii účastníkov konania. Výkon rozhodnutia však nie je ani sankciou za porušenie práva, ani trestom v zmysle noriem verejného práva, a môže prebiehať súbežne s konaním orgánov činných v trestnom konaní, prípadne správnych orgánov. Prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nemá v priestupkovom práve korešpondujúci priestupok z dôvodu rozličných objektov, keď objektom prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia je záujem na riadnom výkone rozhodnutia súdu a objektom priestupku podľa Zákona o priestupkoch, je občianske spolunažívanie. Tento priestupok teda neposkytuje ochranu výkonu súdneho rozhodnutia, v priestupkovom práve takúto ochranu požíva iba marenie výkonu ochrannej výchovy v zmysle Zákona o priestupkoch,. Napriek tomu nie je vylúčené ani vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči tomu z rodičov, či už oprávnenému alebo povinnému, ktorý pred začatím styku, resp. počas jeho priebehu, alebo po ňom verbálne alebo fyzicky útočí na druhého rodiča alebo maloletého, alebo sa dopustí iného protiprávneho konania nenapĺňajúceho skutkovú podstatu trestného činu. V tomto smere správny orgán nedostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti vyplývajúce zo správy ÚPSVaR Veľký Krtíš z realizácie stykov zo dňa 18.06.2019. V samotnom uznesení orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci zo dňa 24.07.2019 sa konštatuje, že konaním D. N. nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , ani žiadneho iného trestného činu, ale ide o konanie vykazujúce znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , keď podľa orgánu činného v trestnom konaní obvinený z priestupku maloletú nepripravoval v dostatočnej miere na styk s matkou, ovplyvňoval ju a manipuloval s ňou, keď sledoval priebeh styku dieťaťa s matkou, hovoril namiesto dcéry, prípadne dcéru navádzal na to, čo má povedať, navádzal dcéru, aby styk ukončila skôr ako bol čas určený súdom, vyhrážal sa jej, že matku dá do väzenia a vulgárne jej nadával, a tak schválnosťami a iným hrubým správaním úmyselne narušoval občianske spolunažívanie. Odovzdaný skutok mal žalovaný prejednať v celej jeho šírke, a to aj pokiaľ ide o vykonaným preverovaním založené podozrenie z hrubého správania obvineného voči maloletej.

17. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neporušil súdne rozhodnutie. Ku styku zo dňa 20.04.2019 uviedol, že maloletá bola chorá, išiel s ňou na lekársku pohotovosť, čo oznámil SMS správou aj matke. Matka sa na styk nedostavila. Nepresvedčila sa, že D. je naozaj chorá, neprišla ju pozrieť, ale radšej išla na políciu podať trestné oznámenie. Nezaujímalo ju ako sa má dcéra. Od roku 2016 s D. absolvovali viac výsluchov na polícii vo Veľkom Krtíši, pretože matka neustále podávala oznámenia. Ku styku 01.06.2019 a 15.06.2019 uviedol, že styk sa uskutočnil. Napomenul mladistvú za dochádzku v škole a za prospech, ale nie ohľadom styku. Vzhľadom na vek dcéry namietal, že nemôže už nad ňou stáť a dohliadať ako sa oblieka, pripravuje na styk, hoci ju o 8:00 hodine zobudil. D. sa na neho hnevala, že ju napomína, sťažovala sa kolíznej opatrovníčke, o čom on nevedel a povedala jej opačné veci, že ju nepúšťa na styk. Kolízna opatrovníčka s ním nekomunikovala, prečo napomína D. a jednostranne rozhodla podľa výpovedí D. a aj ovplyvnila D., aby išla do detského domova, s čím D. súhlasila, lebo si myslela, že tam nebude mať žiadne povinnosti a budú ju obsluhovať. Uvádzal, že D. má rád a nechce jej poškodiť, snaží sa jej pomôcť, ako len vie podľa jeho možností. Predmetnú žalobu označil za zaujatosť prokuratúry voči jeho osobe. Vec bola preverená aj v Banskej Bystrici a na Ministerstve vnútra, pričom on nemôže za to, že mladistvá D. nespolupracovala a on ju nemohol

fyzicky nútiť. Dcéra bola častokrát neposlušná a aj klamala, keď uvádzala to, čo jej vyhovuje. Vyskúšala aj alkohol, našiel u nej cigarety, mal obavy, že vyskúša aj omamné látky alebo sexuálny styk. Do školy nechodila na čas, ráno stále meškala z prvej hodiny, neustále stála na prepadnutie z viacerých premetov. Na internáte sa zabávala s chlapcami a nepripravovala sa do školy. Pokračovala v tom aj keď sa dostala do detského domova. Vychovávatelia to potvrdili na súdnom pojednávaní. Prerušila telefonický kontakt s vychovávateľmi, nekomunikovala ani s ním, považovala to za kontrolu, pritom len chcel vedieť, či má všetko, či nie je chorá, aby nezabudla šeky na stravu, aby mohol uhradiť platby. S D. to bolo ťažké, ako by ju niekto ovplyvňoval. Napriek tomu má D. rád a chce jej len dobre a podá jej pomocnú ruku, keď bude potrebovať. Pomohol jej aj v auguste 2020 pripravovať sa na skúšky, pretože v druhom ročníku prepadla, nakúpil jej pomôcky. Má ju rád, aj keď klamala, pretože príde čas keď vyrastie z puberty a pochopí, že mal pravdu a chcel jej len dobre. Spozoroval na D., že rada používa klamstvá, len aby sa mohla vyhnúť povinnostiam, a keď má úlohy, tak sa jej to nepáči. Nechce D. poškodiť, má ju rád a bude jej pomáhať ako len vie, veľmi mu chýba.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie ktoré mu predchádzalo, a to jednak v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale zohľadňujúc aj aplikáciu , nakoľko sa jedná o vec správneho trestania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, aplikujúc ustanovenia , , a .

19. Správny súd vec prejednal postupom podľa . V predmetnej veci správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre nariadenie pojednávania v zmysle . V súlade s súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 25.02.2021, a to v súlade s ustanovením druhá veta .

20. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

23. Podľa ; prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

24. Podľa ; ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

25. Podľa ; prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

26. Podľa ; prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.

27. Podľa ; ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.

28. Podľa ; pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

29. Podľa ; konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

30. Podľa ; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

31. Podľa ; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

32. Podľa ; priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

33. Podľa ; priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

34. Podľa ; priestupku sa dopustí ten, kto e) sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy.

35. Podľa ; správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že a) skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.

36. Podľa ; ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

37. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný priestupkové konanie vedené proti D. N. ako obvinenému z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami podľa , zastavil podľa , z dôvodu, že skutok nie je priestupkom.

38. Primárne správny súd posudzoval splnenie procesných podmienok konania. Aktívna žalobná legitimácia prokurátora vyplýva z ustanovenia v spojení s a . S uvedenou právnou úpravou korešponduje aj ustanovenie , z ktorého vyplýva právomoc prokurátora na podanie správnej žaloby podľa osobitného predpisu v prípade, ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora, k čomu došlo aj v predmetnej veci. Správne žaloba prokurátora smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré bolo neúspešne napadnuté protestom prokurátora, keďže ide o rozhodnutie, ktoré sa bezprostredne dotýka práv účastníka administratívneho konania.

39. Podmienka ukrátenia na subjektívnych právach účastníka konania je v prípade prokurátorskej žaloby irelevantná. Prokurátor žalobou vo verejnom záujme chráni zákonnosť ako takú, t. j. nenamieta nezákonnosť s ohľadom na možné porušenie práv účastníka administratívneho konania, ale vo vzťahu k orgánu verejnej správy, najmä, či konanie pred orgánom verejnej správy a vydané rozhodnutie v administratívnom konaní spĺňa požiadavky zákonnosti. Aktívna žalobná legitimácia prokurátora je premietnutím princípu a , keď správny súd pri rozhodovaní dbá na ochranu zákonnosti verejného záujmu a konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru

prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. umožňuje nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy „napraviť“ prostredníctvom súdneho preskúmavacieho konania, keďže pri podávaní prokurátorských žalôb prokurátor už neprihliada na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníka administratívneho konania, ako tomu bolo za účinnosti . V prenesenom význame, pri administratívnom trestaní vrátane priestupkového konania, neprihliada na priaznivé rozhodnutie priestupkovo obvineného. Prokurátor prostredníctvom využitia svojej aktívnej žalobnej legitimácie teda sleduje primárne ochranu zákonnosti (objektívneho práva), pričom ochrana subjektívnych práv je až sekundárna.

40. Niet pochýb o tom, že dohľad nad dodržiavaním zákonnosti a odhaľovanie nezákonnosti je vecou verejného záujmu, vrátane nápravy zistených chýb pri rozhodovaní orgánu verejnej správy, prejavujúcich sa v tvrdených nedostatkoch žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré vytkol prokurátor, a ktoré bezúspešne namietol aj v proteste prokurátora, ktorému nebolo vyhovené.

41. Správny súd nezistil žiadne prekážky, ktoré by bránili vecnému súdnemu prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým došlo k zastaveniu priestupkového konania voči obvinenému D. N..

42. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s obsahom administratívneho spisu, vrátane vyšetrovacieho spisu, keďže vec bola postúpená žalovanému zo strany vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru Veľký Krtíš po tom, čo nebolo preukázané, že by išlo o trestný čin, resp. prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , ale konanie by mohlo napĺňať pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa Zákona o priestupkoch.

43. Žalobná námietka ohľadom nedostatočného odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia je opodstatnená. V zmysle sa subsidiárne na konanie o priestupkoch použije . Keďže Zákon o priestupkoch ako lex specialis neupravuje odlišne náležitosti rozhodnutia, vyžadujú sa pre rozhodnutie vydané v priestupkovom konaní zákonné požiadavky a náležitosti v zmysle a

44. Podľa ; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

45. Podľa ; rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

46. Podľa ; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

47. Podľa ; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

48. Podľa ; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

49. Podľa ; na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

50. Podľa ; dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

51. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného aj správny súd zastáva názor, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Podľa výroku rozhodnutia došlo k zastaveniu priestupkového konania podľa z dôvodu, že skutok nie je priestupkom. Napriek takémuto rozhodnutiu v odôvodnení rozhodnutia takmer úplne absentuje úvaha a podrobnejšie odôvodnenie ako dospel orgán verejnej správy k záveru, že skutok kladený za vinu D. N. nie je priestupkom. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ďalší účastník konania ako jediný účastník administratívneho konania nemal pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia, čo by malo mať zrejme podľa žalovaného význam pre rozsah odôvodnenia rozhodnutia, je irelevantné. Rovnako je irelevantnou skutočnosťou, že sa obvinený vzdal odvolania. upravuje v ustanovení druhá veta výnimku z obsahových náležitostí rozhodnutia, keď v prípade ak sa účastníkom konania v plnom rozsahu vyhovie, nie je potrebné, aby rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie. Je tomu tak preto, že ak účastník o niečo žiadal a správny orgán mu vyhovel, nie je nutné odôvodňovať, z akých dôvodov mu vyhovel a na aké dôkazy a úvahy prihliadal. síce upravuje predmetnú výnimku, avšak podľa názoru správneho súdu, túto nie je možné aplikovať vo veciach správneho trestania, pretože vtedy sa nejedná o rozhodovanie o nejakom uplatnenom nároku samotným účastníkom konania, ale ide o konanie začaté proti jeho vôli, o jeho trestnoprávnej zodpovednosti ako porušovateľa právom chránených spoločenských záujmov na ochrane verejného poriadku a občianskeho spolunažívania. Materiálnym znakom priestupku je spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem („záujem spoločnosti“), preto rozhodnutie o priestupku sa netýka len samotného obvineného, ale spoločnosti ako takej, čo odôvodňuje potrebu jeho riadneho odôvodnenia. O to viac, ak priestupkové konanie bolo zastavené.

52. Rozhodnutie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné. V prvom rade rozhodnutie má byť zrozumiteľné účastníkovi administratívneho konania, ale najmä pokiaľ ide o vec trestania, teda o rozhodnutie vydané v priestupkovom konaní, kde nie je vylúčené, že o dôsledku konania obvineného môže dôjsť k ujme na právach ďalších osôb, rozhodnutie musí spĺňať požiadavku preskúmateľnosti. Nepostačuje uviesť len zákonné ustanovenie, v predmetnej veci , podľa ktorého došlo k zastaveniu konania z dôvodu, že skutok nie je priestupkom, ak úvaha a vyhodnotenie dôkazov, ktoré vyústili do takéhoto záveru, nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. Transparentnosť pri odôvodňovaní tohto druhu rozhodnutia je potrebná aj z hľadiska verejnej kontroly, v neposlednom rade z dôvodu vylúčenia svojvôle orgánu verejnej správy pri rozhodovaní. Správny súd však netvrdí, že k tomu došlo v predmetnej veci. Tvrdí len to, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. A práve z tohto dôvodu môže vzniknúť mylný záver o svojvôli orgánu verejnej správy pri rozhodovaní.

53. Žalovaný v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na strane 5 konštatuje, že vyhodnotením dôkazov v danej veci má za to, že zo strany obvineného D. N. nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a zároveň nelogicky konštatuje, že daný skutok nie je priestupkom. Totiž, ak skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom, je irelevantné zaoberať sa otázkou, či konaním obvineného došlo alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty „neexistujúceho“ priestupku. V podstate ide o dva odlišné dôvody zastavenia konania, a to podľa § 76 ods. 1 písm. a) alebo § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch.

54. V ďalej časti „stručného“ odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, žalovaný poukázal na skutočnosť, že v danej situácii je dôležitý predovšetkým záujem maloletého dieťaťa a náprava vzťahov maloletej s obidvoma rodičmi. Správny súd nepochybuje nad správnosťou takéhoto tvrdenia, avšak v odôvodnení rozhodnutia úplne absentuje vyhodnotenie relevantných skutočností, tak, aby rozhodnutie žalovaného spĺňalo zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia vrátane riadneho odôvodnenia v zmysle § 46 Správneho poriadku a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

55. Z hľadiska splnenia náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku je irelevantné, ak nadriadený orgán žalovaného v rozhodnutí, ktorým nevyhovel protestu bližšie uvádza dôvody, ktorými odôvodňuje vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Z rovnakého dôvodu je irelevantné aj uvádzanie dôvodov v rozhodnutí Ministerstva vnútra SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie nadriadeného orgánu žalovaného o nevyhovení protestu. Nedostatok spočívajúci v absentujúcom odôvodnení rozhodnutia, resp. v neuvedení relevantných skutočností v

odôvodnení rozhodnutia nie je možné konvalidovať následne vydanými rozhodnutiami v konaní o proteste prokurátora a ani uvádzaním nových skutočností vo vyjadrení k žalobe samotným žalovaným.

56. Rovnako ani právne posúdenie veci, doplnené nadriadeným orgánom žalovaného, že ide o vec všeobecného súdnictva, a preto sa nemohol stať skutok, neobstojí. To, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je komplexne upravený v štvrtej časti automaticky nevedie k záveru, že by sa subjekt ako účastník vykonávacieho konania, či už na strane oprávneného alebo povinného nemohol dopustiť aj konania napĺňajúceho pojmové znaky skutkovej podstaty určitého priestupku v rámci výkonu rozhodnutia. Správny súd zastáva rovnaký názor ako žalobca, že orgán verejnej správy nenahrádza činnosť súdu, ktorému je zverená kompetencia núteného výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, pričom účelom priestupkového konania je posúdiť, či konanie priestupcu má všetky znaky skutkovej podstaty určitého priestupku alebo nie a v prípade pozitívneho zistenia, vyvodiť proti priestupcovi zodpovednosť v podobe uloženia sankcie.

57. Orgán verejnej správy rezignoval na účel priestupkového konania, ktorým je zistiť naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty priestupku a vyvodenie zodpovednosti v prípade jeho preukázania. Žalovanému bola vec odstúpená na prejednanie z dôvodu možnej priestupkovej zodpovednosti, konkrétne v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Vymedzenie skutkovej podstaty vyšetrovateľom nie je relevantné v tom zmysle, že by orgán verejnej správy v rámci priestupkového konania nemohol prekvalifikovať konanie obvineného, pokiaľ by dospel k záveru, že jeho konanie s ohľadom na závery vykonaného dokazovania napĺňa pojmové znaky iného priestupku. Skutkové zistenia musia vychádzať z náležite vykonaného dokazovania v zmysle zásady materiálnej pravdy, pričom aj z ustanovenia § 46 Správneho poriadku vyplýva, že orgán verejnej správy vydá rozhodnutie, ktoré musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z akých skutkových zistení žalovaný vychádzal, ak zastavil priestupkové konanie. Povinnosťou orgánu prejednávajúceho priestupok je posudzovať konanie obvineného, ktoré je predmetom priestupkového konania v celom rozsahu. Posúdi kumulatívne splnenie všetkých pojmových znakov zisteného priestupku. Musí vyhodnotiť naplnenie subjektívnej stránky tohto priestupku, u ktorého samotný úmysel (jeho existencia musí byť preukázaná) nestačí, t. j., že subjekt vykonal niečo - označené skutky, čo narušilo občianske spolužitie, ale že skutok smeroval aj k spôsobeniu následku uvedenom v tomto ustanovení. Navyše je namieste zaoberať sa aj skutkovou podstatou priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch, a to s ohľadom na dôkazy, ktoré sú obsahom predloženého administratívneho spisu (správa ÚPSVaR Veľký Krtíš z realizácie stykov zo dňa 18.06.2019), ktorou skutočnosťou sa orgán verejnej správy vôbec nezaoberal, na čo dôvodne poukázal žalobca. Správny súd pritom dáva do pozornosti, že priestupok v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch má prednosť pred priestupkom v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch.

58. Z dôvodu nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa a a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa , v ktorom vec nanovo prejedná a vydá rozhodnutie v intenciách tohto zrušujúceho rozsudku, ktoré bude spĺňať zákonom určené požiadavky podľa Správneho poriadku a náležitosti rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku.

59. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal náhradu trov konania v zmysle , nakoľko si žalobca žiadne trovy neuplatnil.

60. Podľa správny súd rozhodol, že ďalší účastník konania nemá voči neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania, pretože mu nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil správny súd. Ďalší účastník konania si neuplatnil náhradu ďalších trov konania, v prípade ktorých by správny súd zvažoval dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich priznanie.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.