Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/5/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava I, IČO: 35 838 825, právne zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XXX, XXX XX V., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.386,10 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 7808/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -24 zo dňa 12. júna 2019, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -24 zo dňa 12. júna 2019 do výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. -24 zo dňa 12. júna 2019 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,14 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 09. mája 2013 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. zo dňa 03. októbra 2012 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučnému súdu bol dňa 19. júla 2018 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 249,74 Eur vrátane DPH vo výške 41,62 Eur. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 03. júla 2018 vyhlásil na majetok povinného konkurz. Exekučný súd preto s poukazom na o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol exekučný súd podľa Exekučného poriadku a na zaplatenie trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného.

2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tak, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V takomto prípade podľa oprávneného môže byť oprávnený zaviazaný na náhradu nevyhnutných trov exekúcie. Z § 203 Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca rozlišuje nahradenie/znášanie nevyhnutných trov exekúcie (odsek 1, odsek 3) a nahradenie/znášanie trov exekúcie (odsek 2). Je potom zrejmé, že sa jedná o rozdielny rozsah náhrady, kedy nevyhnutné trovy exekúcie predstavujú len časť trov exekúcie. Oprávnený namieta, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení tento rozdiel nezohľadňuje. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nikde sumu 77,14 EUR neoznačuje/nedefinuje ako nevyhnutné trovy exekúcie. Oprávnený namieta, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd v tomto prípade s kategóriu nevyhnutných trov exekúcie nepracuje/nepracoval, rozhodnutie potom podľa oprávneného nemôže byť súladné s

Exekučným poriadkom a oprávnený by mal byť zaviazaný na sumu menšiu ako je 77,14 EUR. Podľa oprávneného jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi účastníkov súdneho konania. Iba tým, že súd vo svojom rozhodnutí zareaguje na argumenty účastníkov konania, dá účastníkom najavo, že boli vypočutí a že sa ich argumentmi zaoberal. Analyzovanie povinnosti súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania má pre právnu prax veľký význam. Ústavný súd SR má totiž právomoc preskúmavať ústavnosť rozhodnutí všeobecných súdov a už mnohokrát zrušil rozhodnutia všeobecných súdov práve z dôvodu, že sa súdy dostatočne nevyrovnali s argumentmi účastníkov konania a tým porušili základné právo na spravodlivý proces. Tiež Európsky súd mnohokrát vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces preto, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov sa nevyrovnali s argumentmi účastníkov konania. V súčasnej dobe sa otázka, akým spôsobom má byť vypracované odôvodnenie rozsudku/uznesenia nepovažuje za spornú. V rámci rozhodovacej praxe súdov a právno- teoretických úvah bolo vytvorené množstvo materiálov komplexne riešiacich danú problematiku. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého Uznesenia sa domnievame, že súd prvej inštancie pri jeho vypracovaní nepostupoval v súlade s uvedeným vyššie. Uznesenie tak podľa oprávneného vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľné, kedy súd prvej inštancie podľa nás nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom podľa oprávneného zakladá aj porušenie ústavných práv oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Logickým postupom v medziach zákona by malo byť jeho zrušenie súdom rozhodujúcim o podanom odvolaní a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený namieta, že z obsahu napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo súd v tomto prípade zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, a nie na náhradu nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnený namieta, že z obsahu napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo súd v tomto prípade nepracuje/nepracoval s kategóriu nevyhnutných trov exekúcie. Súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov konania, ale aj pre verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V skúmanom prípade závery súdu nespĺňajú dané podmienky, pretože absentuje popis myšlienkového postupu, ktorými k nim súd dospel, čím sa rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné. S poukazom na uvedené oprávnený napadol predmetné uznesenie exekučného súdu v druhom výroku, ktorým súd rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,14 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom žiadal, aby súd rozhodujúci o podanom odvolaní uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,14 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa odmietol.

5. Podľa ; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. -24 zo dňa 12. júna 2019 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,14 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadol oprávnený odvolaním, keďže je toho názoru, že exekučný súd riadne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie a z obsahu napadnutého Uznesenia nie je zrejmé, prečo exekučný súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, a nie na náhradu nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnený preto žiadal, aby odvolací súd Uznesenie exekučného súdu v napadnutom rozsahu vo výroku II. o trovách konania zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v . Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v , pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa bude, či odvolanie pripúšťa .

11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie . V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- ). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s / ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa .

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna 2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku v spojení s ).

14. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je vo výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. v poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -24 zo dňa 12. júna 2019 vo výroku II., ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,14 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, podľa odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).