Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-157-2020.pdf
PDF · 131.25 KB
Case nature
Subarea
6S/157/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Veolia Energia Slovensko, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 702 257, zastúpený: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: PATRIOT real, s. r. o., so sídlom Klincová 9, 821 08 Bratislava, IČO: 43 963 684, zastúpený: CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 41, 811 04 Bratislava, IČO: 50 989 014, v konaní opomenutého účastníka o doručenie rozhodnutí žalovaného č. 6327/2017/10 UKSP-La-59 zo dňa 14.07.2017 a č. 4837/2018/10 UKSP-La-13 zo dňa 10.05.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Krajský súd v Bratislave priznáva ďalšiemu účastníkovi voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.07.2020 domáha doručenia rozhodnutia žalovaného č. 6327/2017/10 UKSP-La-59 zo dňa 14.07.2017, ktorým bolo vydané pre stavebníka PATRIOT real, s.r.o., so sídlom Klincova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 43 963 684, stavebné povolenie na stavbu „Revitalizácia a rekonštrukcia objektu“ Bratislava, Petržalka, súp.č. XXXX, Ž. X a rozhodnutia č. 4837/2018/10 UKSP-La-13 zo dňa 10.05.2018, ktorým bolo vydané pre stavebníka PATRIOT real, s.r.o., so sídlom Klincova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 43 963 684, rozhodnutie o povolení zmeny stavby „Revitalizácia a rekonštrukcia objektu“ Bratislava, Petržalka, súp.č. XXXX, Ž. X, ako opomenutému účastníkovi konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti výroby a rozvodu tepla, pričom v Bratislave prevádzkuje systém centrálneho zásobovania teplom (ďalej ako „CZT“), ktorým sa v zmysle ust. § 2 písm. y) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) v rámci svojej podnikateľskej činnosti zabezpečuje rozvod tepla odberateľom v meste Bratislava (§ 2 písm. e) zákona o tepelnej energetike). Dňa 12.09.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu (spoločnosť Dalkia a.s.) ako dodávateľ so spoločnosťou BPY, spol. s r.o., Žehrianska 6, IČO: 35 953 217 ako odberateľom, Zmluvu o dodávke tepla a odbere tepla a teplej úžitkovej vody č. 23/2011/S (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej mal dodávateľ dodávať teplo do odberného miesta odberateľa - stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku par. č. XXXX na ulici Ž. X, v okrese Z. O., obci Z. - m. č. B., kat. úz. B., na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom.
Predmetná stavba je od 18.01.2016 vo výlučnom vlastníctve obchodnej spoločnosti PATRIOT real, s. r. o., Klincová 9, 821 08 Bratislava, IČO: 43 963 684 (ďalej len „stavebník“).
3. Žalobca sa v apríli roku 2019 dozvedel, že bola vykonaná rekonštrukcia objektu Ž. X, Z., v rámci ktorej sa stavebník neoprávnene odpojil od CZT a vykurovanie objektu zabezpečil elektrickými kotlami. Vzhľadom k tomu, že žalobca je dodávateľom tepla do objektu Ž. X, v ktorom rekonštrukciou sa zasiahlo do sústavy tepelných zariadení slúžiacich na zásobovanie stavby, má žalobca v zmysle § 12 ods. 4 v spojení s § 9 zákona o tepelnej energetike, v konaní o vydaní záväzného stanoviska obce o súlade výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky pre stavbu postavenie účastníka konania. Žalobca je zároveň dotknutým orgánom v územnom konaní, ktorý uplatňuje záujmy chránené predpismi o tepelnej energetike (§ 126 ods. 1 stavebného zákona). V zmysle § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, „Pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné.”. Žalobca však o stavebných zámeroch nebol zo strany stavebníka ani žalovaného upovedomený a žalovaný s ním ako s účastníkom stavebného konania vôbec nekonal a má zato, že mu svedčí postavenie účastníka stavebného konania, čo odôvodňuje skutočnosťou, že stavebník v rámci rekonštrukcie vykonal stavebné úpravy, ktoré zasiahli do sústavy tepelných zariadení a v takom prípade mu ako dodávateľovi tepla vyplýva postavenie účastníka stavebného konania z osobitného predpisu - zákona o tepelnej energetike. Žalovaný nedoručil žalobcovi napadnuté rozhodnutia, čím zmaril možnosť žalobcovi uplatniť voči rozhodnutiam riadne opravné prostriedky v zmysle Stavebného zákona a rozhodnutia tak nadobudli právoplatnosť.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.08.2020 s tým, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z administratívneho spisu, z projektovej dokumentácie stavby “Revitalizácia objektu materská škôlka Žehrianska 6, Bratislava-Petržalka, časť Elektrické kúrenie a silová elektroinštalácia,“ vypracovanej F. F. N., M..L..T.. z júna 2017, elektroprojektant Y. W., elektrotechnik, špecialista, overenej žalovaným v stavebnom konaní, ukončenom stavebným povolením č. 6327/2017/10 UKSP-La-59 zo dňa 14.07.2017 vyplýva, že predmetom stavebnej úpravy časti nebytovej budovy - prevádzky škôlky na 1. NP - bolo zabezpečenie vykurovania elektrickými vykurovacími rohožami v podlahe, tvorené jednožilovým termokáblom s priemerom 2,5 mm s ochranným opletením. Elektrická bilancia inštalovaného príkonu v elektrickom kúrení podlahovými vykurovacími rohožami je 12,5 kW. Predmetom stavebného povolenia teda nebolo vybudovanie elektrických kotlov zabezpečujúcich dodávku tepla a teplej vody, ako v rozpore so skutočnosťou tvrdí žalobca. Predmetom zmeny stavby pred dokončením, povolenej rozhodnutím č. 4873/2018/10 UKSP-La-13 zo dňa 10.05.2018, právoplatným od 17.05.2020, bola zmena tvaru strechy a osadenie oceľovej haly pre pohybové aktivity, bez vykurovania.
5. Žalovaný poukázal na tvrdenie žalobcu, ktorý postavenie účastníka konania odôvodňuje tým, že stavebník v rámci rekonštrukcie objektu vykonal stavebné úpravy, ktorými zasiahol do sústavy tepelných zariadení a v takom prípade mu podľa § 12 ods. 4 v spojení s § 9 zákona o tepelnej energetike vyplýva postavenie účastníka stavebného konania. S uvedeným názorom žalovaný nesúhlasí, nakoľko z administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí vyplýva, že predmetom stavebného konania, ani zmeny stavby pred dokončením, nebolo vybudovanie sústavy tepelných zariadení, ani zmeny v existujúcich sústavách tepelných zariadení žalobcu. Žalovaný svojimi rozhodnutiami nepovolil stavebné úpravy, ktorými by stavebník zasiahol do sústavy tepelných zariadení žalobcu.
6. Predmetom napadnutého rozhodnutia bolo zabezpečenie vykurovania jedného podlažia budovy vo vlastníctve stavebníka - materskej školy, elektrickými rohožami s celkovým tepelným výkonom 12,5 kW pre vlastné využitie, preto takáto výroba tepla nie je vybudovaním sústavy tepelných zariadení, nie je podnikaním, nevyžadovala vydanie osvedčenia podľa § 12 zákona o tepelnej energetike, nevyžadovala ani záväzné stanovisko obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.
7. Žalovaný citoval ustanovenia § 1 ods. 1, 2, 3, § 2 písm. b), d), g), l), § 12 ods. 1, 2, 4, 8, 9, 10, 11 zákona o tepelnej energetike, § 55 ods. 1, § 59 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
8. V závere žalovaný poukázal na skutočnosť, že postavenie účastníka stavebného konania žalobca odvodzuje od § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, podľa ktorého účastníkom konania sú ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. A týmto osobitným predpisom je podľa žalobcu ust. § 12 ods. 4 v spojení s § 9 zákona o tepelnej energetike, podľa ktorého dodávateľ tepla na vymedzenom území má postavenie účastníka konania v konaní o vydanie osvedčenia ministerstvom a v konaní o vydanie záväzného stanoviska obce o súlade výstavby tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, ktoré je podkladom pre vydanie osvedčenia. Citované ustanovenie však priznáva postavenie účastníka konania dodávateľovi tepla na vymedzenom území v konaní o vydaní osvedčenia vydávaného ministerstvom a v konaní o vydanie záväzného stanoviska obce (v pôsobnosti samosprávnych funkcií) nie v stavebnom konaní, ktoré je konaním obce ako stavebného úradu v rámci preneseného výkonu štátnej správy (§ 117 stavebného zákona).
9. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na predmet administratívneho konania, povolenie zmeny dokončenej stavby, ktorou nebolo zasiahnuté do sústavy tepelných zariadení žalobcu, a ani nebola povolená výstavba sústavy tepelných zariadení vyžadujúca si vydanie osvedčenia, stavebník nenaplnil zákonom stanovenú povinnosť predložiť resp. vybavovať osvedčenie ministerstva, ani záväzné stanovisko obce, preto žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania ani v konaniach pred týmito orgánmi oprávnenými vydať osvedčenie a záväzné stanovisko pre konkrétny prípad, nakoľko takéto konania neboli potrebné a neboli ani vedené. Vzhľadom na uvedené, žalobca pre nedostatok dôkazov, na základe ktorých by odvodil postavenie účastníka stavebného konania vyplývajúce z osobitného predpisu, svoju aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby, sa snaží preukázať osobitným zákonom, a to priznaním postavenia účastníka konania v iných konaniach, ktoré by mali viesť iné správne orgány, aj keď takéto konania neboli vedené.
10. Žalovaný ako stavebný úrad dospel k názoru, že zmena stavby povolená napadnutými rozhodnutiami sa priamo ani nepriamo nedotkla práv ani právom chránených záujmov žalobcu, vyplývajúcich z osobitného predpisu, na ktorý sa odvoláva, preto nemal postavenie účastníka konania v týchto konaniach a žalovaný nemal so žalobcom ako účastníkom konať, ani mu doručovať rozhodnutia, ktorými boli tieto konania právoplatne skončené.
11. V replike zo dňa 07.10.2020 žalobca uviedol, že sa svojim návrhom jasne domáha účastníctva v administratívnom konaní, ktorým bola povolená stavba „Revitalizácia objektu materská škôlka Žehrianska“ rozhodnutím č. 6327/2017/10 UKSP-La-59 zo dňa 14.07.2017 a na to nadväzujúceho rozhodnutia zmeny stavby pred dokončením č. 4873/2018/10 UKSP-La-13 zo dňa 10.05.2018. Svoje tvrdenie týkajúce sa postavenia účastníka stavebného konania, zakladá na ust. § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, podľa ktorého „Pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.“ Podľa § 12 ods. 11 zákona o tepelnej energetike, sa ustanovenia odsekov 1 až 10 sa primerane vzťahujú aj na zmeny a úpravy v existujúcich sústavách tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 2 písm. l) zákona o tepelnej energetike, sústavou tepelných zariadení zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla.
12. K vyjadreniu žalovaného, že predmetom konania nebolo vybudovanie sústavy tepelných zariadení, ani zmeny v existujúcich sústavách tepelných zariadení žalobca uviedol, že došlo k vybudovaniu novej sústavy tepelných zariadení a k zásahu do existujúcej sústavy tepelných zariadení, nakoľko došlo k fyzickému odpojeniu od centrálneho zdroja vykurovania. Skutočnosť, že stavebník vybudoval zariadenia na výrobu a spotrebu tepla pre vlastné účely čo nie je podnikaním v energetike, je v danom prípade irelevantné. Podľa sprístupnenej technickej správy sa stavebník rozhodol zabezpečiť vykurovanie 1. NP v predmetnom objekte prostredníctvom podlahových vykurovacích rohoží, čím došlo k fyzickému odpojeniu od centrálneho zdroja vykurovania. V tejto súvislosti žalobca opäť poukázal na zmluvu o dodávke tepla a odbere tepla a TÚV, v zmysle ktorej dodával teplo a TÚV do objektu Ž. X O. Z., pričom ide o vymedzené územie žalobcu, vo vzťahu ku ktorému má v zmysle Povolenia č. 2007T 0356 -
23. zmena zo dňa 23.01.2020 a Prílohy č. 2 povinnosť dodávať teplo. Stavebník tak na vymedzenom území žalobcu ako dodávateľa, zo zdroja tepla v CZT vybudoval sústavu tepelných zariadení, pričom kritérium celkového inštalovaného tepelného výkonu je vzhľadom na ust. § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike irelevantné. Pokiaľ sa jedná o vymedzené územie žalobcu a stavebníkom navrhnuté riešenie vykurovania, spĺňa zákonnú definíciu sústavy tepelných zariadení, a bolo povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu, konať so žalobcom ako účastníkom konania a umožniť mu oboznámiť sa s dokumentáciou, ktorá bola podkladom pre vydanie stavebného povolenia a rozhodnutia o povolení užívať stavbu. Žalobca poukázal aj na metodické usmernenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 28970/2014-1000-53071 z 2. decembra 2014, v ktorom MHSR konštatuje právo dodávateľa v prípade odpojenia sa od CZT vyjadriť k predmetu stavebného konania.
13. Žalobca je názoru, že v prípade výstavby nového tepelného zdroja, ktorý predpokladá aj odpojenie od jestvujúcej účinnej sústavy CZT v stavebnom konaní, v ktorom sa povoľuje výstavba nového zdroja tepla, má žalobca aj postavenie dotknutého orgánu, ktorý predkladá záväzné stanovisko. Podstatou záväzného stanoviska je okrem poskytnutia odbornej pomoci stavebnému úradu aj ochrana verejných záujmov, ktorými sú v tomto prípade najmä spoľahlivosť, bezpečnosť a prevádzkyschopnosť sústav tepelných zariadení, ako aj primerané zabezpečenie dodávky tepla na vymedzenom území. Pretože žalobca ako dodávateľ tepla takéto stanovisko nedával, je rozhodnutie zaťažené vadou, ktorú je potrebné odstrániť v administratívnom konaní. Podľa žalobcu vystáva tiež otázka, či stavebníkom navrhovaná sústava zariadení na výrobu tepla skutočne dokáže zabezpečiť dodávku tepla na požadovanej úrovni, čo malo byť taktiež predmetom posúdenia v rámci administratívneho konania. Rovnako je potrebné v administratívnom konaní vyriešiť otázku, či stavebnému konaniu nemalo predchádzať vydanie záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky podľa § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike, na ktoré žalobca poukazuje v žalobnom návrhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť preukázať, že žalobca nemal byť účastníkom konania a žalobca žiada, aby súd jeho žalobnému návrhu vyhovel v plnom rozsahu.
14. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa a v plnom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného zo dňa 24.08.2020 s tým, že nemal byť žalobca účastníkom administratívneho konania, nakoľko predmetom stavebného konania, ani zmeny stavby pred dokončením, nebolo vybudovanie sústavy tepelných zariadení, ani zmeny v existujúcich sústavách tepelných zariadení žalobcu. Žalovaný nerozhodoval o stavebných úpravách, ktorými by stavebník zasiahol do sústavy tepelných zariadení žalobcu a k takýmto zásahom pri rekonštrukcii objektu ani reálne nedošlo.
15. Stavebník rekonštrukciou zabezpečil iba vykurovanie jedného podlažia stavby v jeho vlastníctve, elektrickými rohožami pre vlastné potreby. Takáto rekonštrukcia nie je vybudovaním sústavy tepelných zariadení, nie je podnikaním, nevyžadovala vydanie osvedčenia podľa § 12 zákona o tepelnej energetike a nevyžadovala ani záväzné stanovisko obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. V konečnom dôsledku v konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením pod č. 4873/2018/10 UKSPLa-13, stavebník žiadal iba povolenie zmeny tvaru strechy a osadenie oceľovej haly pre pohybové aktivity, bez vykurovania.
16. Ďalší účastník citoval relevantné ustanovenia zákona o tepelnej energetike a zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že žalobcovi nesvedči postavenie účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Druhá veta § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike predpokladá kumulatívne naplnenie dvoch podmienok pre založenie účastníckeho vzťahu k administratívnemu konaniu, a to:
- že sa v konaní povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa,
- a zároveň ide o sústavu tepelných zariadení zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. Podľa § 2 písm. x) zákona o tepelnej energetike, sa zdrojom tepla v centralizovanom zásobovaní teplom rozumie zariadenie na výrobu tepla, ktoré slúži pre centralizované zásobovanie teplom. Podľa § 2 písm. y) zákona o tepelnej energetike sa centralizovaným zásobovaním teplom rozumie dodávka tepla prostredníctvom verejného rozvodu tepla z jedného alebo viacerých zariadení na výrobu tepla.
17. Vybudovanie vykurovania elektrickými rohožami s celkovým tepelným výkonom ako sa nachádza v stavbe, v žiadnom prípade nemôže spĺňať druhú podmienku druhej vety § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, a teda nemôže byť založený účastnícky vzťah žalobcu.
18. Ďalší účastník upozornil na skutočnosť, že odpojenie od CZT nepredstavuje zmenu alebo úpravu existujúcej sústavy tepelných zariadení a argumentácia žalobcu Metodickým usmernením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 28970/2014-1000-53071 z 2. decembra 2014 je bezpredmetná, nakoľko ide o podzákonný predpis, ktorým nemožno ukladať povinnosti alebo vykladať význam zákona.
19. Ďalší účastník tiež uviedol, že aj keď zásah do subjektívnych práv žalobcu nie je priamo procesnou podmienkou žaloby opomenutého účastníka, napadnuté rozhodnutia žalovaného sa nijak nedotkli práv a právom chránených záujmov žalobcu a ako účastník správneho konania by nemal dosah na výsledok konania. Rovnako je bezpredmetná otázka postavenia žalobcu ako dotknutého orgánu, nakoľko dotknutý orgán nie je účastníkom konania podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, a preto ani nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP.
20. K otázke zmluvy o dodávke tepla a teplej úžitkovej vody č. 23/2011/S zo dňa 12.09.2011, ďalší účastník uviedol, že predmetná zmluva nemá pre toto správne konanie žiaden význam, keďže ide o súkromnoprávny vzťah, ktorý nemôže byť predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom. Ak by aj mal žalobca v konaní postavenie dotknutého orgánu, čo nemá, tak jeho stanovisko v stavebnom konaní nemôže slúžiť na presadzovanie jeho subjektívnych práv a právnych záujmov. Stanovisko žalobcu by sa mohlo týkať iba verejných záujmov, medzi ktoré nepatria práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dodávke tepla a teplej úžitkovej vody č. 23/2011/S zo dňa 12.09.2011. Ďalší účastník ešte dodal, že označenú zmluvu o dodávke tepla a teplej úžitkovej vody neeviduje a nemá vedomosť o tom, že by ňou bol viazaný.
21. Vyjadrenia žalobcu o údajnom možnom nedostatočnom vykurovaní považuje ďalší účastník za špekulatívne bez akéhokoľvek opodstatnenia. Stavebník splnil všetky zákonné podmienky pre uskutočnenie rekonštrukcie, dodržal podmienky stavebného povolenia a povolenia zmeny stavby pred jej dokončením. Stavba bola dokončená a skolaudovaná právoplatnými kolaudačnými rozhodnutiami žalovaného č. 4714/2020/10 UKSP-La-33, č. 9548/2018/10 UKSP-La-139, č. 7390/2018/10 UKSP- La-110, č. 7499/2019/10 UKSP-La-81, č. 4230/2018/10 UKSP-La-63.
22. Podľa vyjadrenia ďalšieho účastníka, prípadné rozhodnutie o povinnosti žalovaného doručiť rozhodnutia o stavebnom povolení a povolení zmeny stavby pred jej dokončením, by vytvorili stav právnej neistoty, kedy stavebník, ktorý dodržal všetky podmienky stavebného povolenia a povolenia zmeny stavby pred jej dokončením, môže byť nútený k vynakladaniu ďalších výdavkov na úpravy už dokončenej a právoplatne skolaudovanej stavby. Aj keď je presvedčený o tom, že stavebné konanie prebehlo správne a bez akýchkoľvek vád, upozornil na skutočnosť, že stavebník svojím konaním spôsobený stav nijako nezavinil a aj z tohto dôvodu ho nemožno za prípadné pochybenie žalovaného sankcionovať v podobe žiadosti o dodatočnú legalizáciu stavby a preniesť tak zodpovednosť žalovaného za prípadnú nezákonnosť stavebného konania na stavebníka.
23. Podľa názoru ďalšieho účastníka, zamietnutie správnej žaloby je odôvodnené aj zásadou vigilantibus iura scripta sunt, ktorej aplikácia je dôvodná aj v správnom konaní. Rekonštruovaný objekt Ž. X O. Z., bol celé roky v dezolátnom stave, nik sa oň nezaujímal a vzhľadom na stav tohto objektu v predchádzajúcich rokoch bol odber tepla nulový. S ohľadom na stav tohto objektu je otázne, ako si žalobca plnil povinnosti dodávateľa podľa zákona o tepelnej energetike k tomuto odbernému miestu.
24. Podľa § 2 ods. 1 zák. č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
28. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
29. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
30. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, tento zákon upravuje podmienky podnikania v tepelnej energetike.
31. Podľa § 1 ods. 2 zákona o tepelnej energetike, predmetom podnikania podľa tohto zákona je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla.
32. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona o tepelnej energetike, predmetom podnikania podľa tohto zákona nie je výroba tepla, výroba tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre vlastné využitie.
33. Podľa § 2 písm. b) zákona o tepelnej energetike, na účely tohto zákona sa rozumie výrobcom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába teplo na účel jeho predaja a ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla podľa tohto zákona.
34. Podľa § 2 písm. d) zákona o tepelnej energetike, na účely tohto zákona dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11 a ktorá dodáva teplo odberateľovi.
35. Podľa § 2 písm. g) zákona o tepelnej energetike, na účely tohto zákona povolením oprávnenie na podnikanie na výrobu tepla alebo na výrobu a rozvod tepla, alebo na rozvod tepla.
36. Podľa § 2 písm. l) zákona o tepelnej energetike, na účely tohto zákona sústavou tepelných zariadení zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla.
37. Podľa § 12 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac možno uskutočniť len na základe osvedčenia o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s Energetickou politikou Slovenskej republiky (ďalej len "osvedčenie"); toto osvedčenie vydáva ministerstvo a je záväzné. O vydanie osvedčenia môže písomne požiadať fyzická osoba alebo právnická osoba.
38. Podľa § 12 ods. 2 zákona o tepelnej energetike, o vydaní osvedčenia rozhodne ministerstvo na základe písomnej žiadosti podľa odseku 1 do 30 dní od jej doručenia a po vyhodnotení a) potreby nových zdrojov tepla a rozvodov tepla na území, ktoré má byť zásobované teplom z výstavby sústavy tepelných zariadení, na ktorú sa žiada vydať osvedčenie, b) využitia domácich obnoviteľných zdrojov energie, c) možnosti získavania tepelnej energie na území, na ktorom má byť výstavba uskutočnená, z kombinovanej výroby elektriny a tepla, d) plnenia požiadaviek na ochranu životného prostredia, e) hospodárnosti a energetickej účinnosti sústavy tepelných zariadení, na ktorej výstavbu sa osvedčenie požaduje,
f) využitia vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla 12d) alebo obnoviteľných zdrojov energie v systémoch centralizovaného zásobovania teplom, g) vplyvov na hospodárnosť a energetickú efektívnosť iných dotknutých sústav tepelných zariadení na vymedzenom území najmä systémov centralizovaného zásobovania teplom a centrálnych okrskových zdrojov tepla.
39. Podľa § 12 ods. 4 zákona o tepelnej energetike, pri žiadosti o vydanie osvedčenia na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom je účastníkom konania o vydanie osvedčenia podľa odseku 1 osoba, ktorá podala žiadosť o vydanie osvedčenia a dodávateľ na vymedzenom území.
40. Podľa § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike, výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.
41. Podľa § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike, na vydanie záväzného stanoviska obce podľa odseku 8 sa vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7.
42. Podľa § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.
43. Podľa § 12 ods. 11 zákona o tepelnej energetike, ustanovenia odsekov 1 až 10 sa primerane vzťahujú aj na zmeny a úpravy v existujúcich sústavách tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu.
44. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
45. Ustanovenie § 179 ods. 1 SSP umožňuje opomenutému účastníkovi správneho konania, teda tomu s kým sa v správnom konaní ako s účastníkom malo konať, avšak sa nekonalo a nebolo mu doručené rozhodnutie správneho orgánu, podať žalobu proti takému rozhodnutiu, preto z dôvodu zabezpečenia zákonnosti priebehu správneho konania súd skúma dôvodnosť takéhoto tvrdenia opomenutého účastníka (žalobcu). V prípade preukázania pravdivosti takéhoto tvrdenia, súd uloží správnemu orgánu povinnosť rozhodnutie doručiť opomenutému účastníkovi správneho konania - žalobcovi.
46. Správny súd pri posúdení veci vychádzal z administratívneho spisu, z ktorého zistil, že správne konanie začalo na základe žiadosti stavebníka PATRIOT real, s. r. o., Klincová 9, 821 08 Bratislava, IČO: 43 963 684 o stavebné povolenie - Revitalizácia objektu na Žehrianskej 6, Bratislava, doručenej žalovanému dňa 13.04.2017. Súčasťou žiadosti okrem iného bola technická správa - realizačný projekt elektrického podlahového kúrenia v 1 n.p., vypracovaný elektroprojektantom W. Y., overená žalovaným pod č. 6327/2017/10 UKSP-La-59 zo dňa 14.07.2017. Žalovaný celú projektovú dokumentáciu overil a posúdil v predmetnom stavebnom konaní a rozhodnutím č. 6327/2017/10 UKSP-La-59 zo dňa 14.07.2017 pre stavebníka vydal stavebné povolenie na stavbu „Revitalizácia a rekonštrukcia objektu“ Z., B., súp.č. XXXX, Ž. X, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2017. Účastníkom konania bol stavebník a R.. F.. B. N. F., F. N., M..L..T..; dotknutými orgánmi boli Hlavné mesto SR Bratislava, Hasičský a záchranný útvar hl. mesta SR Bratislavy, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava,
Okresný úrad Bratislava, Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. a všetkým uvedeným subjektom bolo predmetné rozhodnutia doručené. Správny súd poznamenáva, že od vydania tohto namietaného rozhodnutia, do podania žaloby, neuplynuli tri roky.
47. Z administratívneho spisu súd zistil, že stavebník podal žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením, doručená žalovanému dňa 04.04.2018, ktorá spočívala v nadstavbe uličného krídla o oceľovú halu pre pohybové aktivity s jej vybavenosťou na prízemí (šatne, sprchy, WC). Súčasťou žiadosti okrem iného bol projekt stavby v súlade s § 9 vyhl.č. 453/2000 Z.z. (sprievodná správa, technická správa, pôdorysy, pohľady, rezy, prípojky, pôdorysy vnútorných rozvodov a inštalácií, statika, ....) a vyh. č. 532/2002 Z.z. (pôvodný stav a navrhované zmeny). Žalovaný projektovú dokumentáciu overil a posúdil v predmetnom stavebnom konaní a rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. 4837/2018/10 UKSP- La-13 zo dňa 10.05.2018 pre stavebníka vydal povolenie na zmenu stavby „Revitalizácia a rekonštrukcia objektu“ Z., B., súp.č. XXXX, Ž. X, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2018. Zmena stavby pozostávala zo zmeny tvaru strechy a z osadenia oceľovej haly pre pohybové aktivity s jej vybavenosťou na prízemí. Účastníkom konania bol stavebník a R.. F.. B. N. F., F. N., M..L..T..; dotknutými orgánmi boli Hasičský a záchranný útvar hl. mesta SR Bratislavy, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava a všetkým uvedeným subjektom bolo predmetné rozhodnutia doručené. Správny súd poznamenáva, že od vydania tohto namietaného rozhodnutia, do podania žaloby, neuplynuli tri roky.
48. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vo vzťahu k vydaným rozhodnutiam má postavenie opomenutého účastníka. Žalobná legitimácia v správnych žalobách je viazaná na postavenie účastníka administratívneho konania, ktorý je vymedzený § 14 ods. 1 SP ako ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať. Preto správny súd musí ako predbežnú otázku vyhodnotiť, či opomenutému účastníkovi prináležala účasť v administratívnom konaní. Pre posúdenie otázky, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala byť účastníkom stavebného konania treba skúmať, či uskutočnením stavby podľa stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám. V konaní bolo nutné vychádzať z ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) upravujúcich účastníkov stavebného konania, stavebné konanie a stavebné povolenie, kolaudáciu stavieb, konanie o dodatočnom povolení stavby. Ust. § 59 stavebného zákona upravuje okruh účastníkov konania, preto sa neuplatňuje § 14 SP. Okruh účastníkov stavebného konania je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania okrem stavebníka, nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. V tomto kontexte stavebný úrad posudzoval okruh účastníkov predmetného stavebného konania, pričom so žalobcom ako účastníkom nekonal, nakoľko nie je stavebníkom a nemá vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti ani neosvedčil, že by stavebným povolením mohlo byť dotknuté vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu ako suseda. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, podľa ktorého sú účastníkmi stavebného konania ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Ako osobitný predpis pod čiarou k tomuto ustanoveniu sú uvedené ust. §§ 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, upravujúce práva verejnosti v procese posudzovania vplyvov navrhovaných, z čoho vyplýva, že účastníkom stavebného konania môže byť aj občianska iniciatíva, teda nie žalobca. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že uvedené ustanovenia zákona č. 24/2006 Z.z. upravujúce práva verejnosti v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností nemajú žiaden dopad ani vplyv na žalobcu, ako dodávateľa tepla do odberného miesta stavby so súpisným číslom XXXX, na Ž. X, Z. a nedávajú legitímny titul na to, aby bol žalobca účastníkom stavebného konania.
49. Námietku žalobcu, že ako obchodná spoločnosť ktorá podniká v oblasti výroby a rozvodu tepla, prevádzkuje systém CZT, ktorým v zmysle § 2 písm. y) zákona o tepelnej energetike a zabezpečuje rozvod tepla odberateľom v meste Bratislava (§ 2 písm. e) zákona o tepelnej energetike), pričom poukázal na Zmluvu zo dňa 12.09.2011 s právnym predchodcom stavebníka, na základe ktorej mal dodávať teplo do odberného miesta stavby so súpisným číslom XXXX, na Ž. X, Z., súd vyhodnotil ako
irelevantnú, keďže ide o súkromnoprávny vzťah a súd v tejto časti odkazuje na vyjadrenie ďalšieho účastníka v odseku 20. tohto rozhodnutia.
50. Námietku žalobcu, že napadnutými rozhodnutiami, predmetom ktorých je rekonštrukcia stavby, sa zasiahlo do sústavy tepelných zariadení žalobcu, kedy má žalobca v zmysle § 12 ods. 4 v spojení s § 9 zákona o tepelnej energetike, v konaní o vydaní záväzného stanoviska obce o súlade výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky pre stavbu, postavenie účastníka konania a zároveň je dotknutým orgánom v územnom konaní, ktorý uplatňuje záujmy chránené predpismi o tepelnej energetike (§ 126 ods. 1 stavebného zákona), súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pri posúdení predmetnej námietky správny súd vychádzal z ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona, na ktoré odkazuje sám žalobca, avšak na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že dotknutými orgánmi v územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní sú tie orgány, ktoré sú zodpovedné za špecifické odbory a činnosti pri ochrane verejných záujmov podľa osobitných právnych predpisov, ktorým v predmetnom prípade, s poukazom na hmotnoprávny základ podanej žaloby je zákon o tepelnej energetike. Súhlasy, záväzné posudky a stanoviská dotknutých orgánov sa vydávajú v rámci územného, stavebného alebo kolaudačného konania podľa stavebného zákona pre stavebný úrad, ktorými je stavebný úrad viazaný. Podstatné je, že dotknuté orgány v konaniach podľa stavebného zákona predkladajú záväzné stanoviská, ktoré sa týkajú verejných záujmov a nie ich subjektívnych práv. Nevystupujú ako nositelia alebo adresáti práv a povinností, ktoré sú predmetom konania, a preto nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (R 53/2010 sp. zn. 8 Sžo 162/2009). Žalobca deklaruje svoje postavenie s odkazom na Zmluvu zo dňa 12.09.2011, špecifikovanú v odseku 2. tohto rozhodnutia, na základe ktorej mal ako dodávateľ dodávať teplo do odberného miesta stavba so súp. číslom XXXX na ulici Ž.S. X, Z., čím nepochybne potvrdzuje súkromnoprávny vzťah popierajúci verejný záujem. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že napadnuté rozhodnutia (stavebné povolenie - revitalizácia existujúceho objektu materskej školy a detských jaslí so zmenou využitia časti priestorov na telocvičňu, tanečnú školu, ambulantné zdravotné zariadenie a povolenie zmeny stavby pred jej dokončením - zmena tvaru strechy, zmena z osadenia oceľovej haly pre pohybové aktivity s vybavenosťou na prízemí) sa netýkajú výstavby sústavy tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu, resp. žalovaný nepovolil stavebné úpravy, ktorými by stavebník zasiahol do sústavy tepelných zariadení žalobcu.
51. K žalobcom označenému metodickému usmerneniu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 28970/2014-1000-53071 z 2. decembra 2014, v ktorom ministerstvo konštatuje právo dodávateľa v prípade odpojenia od CZT vyjadriť sa k predmetu stavebného konania, na ktoré poukázal žalobca, správny súd konštatuje, že predmetný dokument rozhodne nemá charakter metodického usmernenia, nakoľko ide o list - stanovisko ministra hospodárstva k cieleným otázkam položených predsedom Združenia miest a obcí Slovenska. O metodické usmernenie ide v prípade, ak ide o vydanie všeobecného stanoviska pre zabezpečenie uplatňovania jednotného postupu pri aplikácii zákona. Ak metodické usmernenie ministerstvo vydá, tak ho uverejní na svojej webovej stránke a je záväzné len pre dotknuté orgány v konaní podľa osobitného predpisu.
52. Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP nakoľko v prípade žalobcu nejde o opomenutého účastníka, pretože dôvodnosť svojich tvrdení opomenutého účastníka náležite neosvedčil a postupom ako aj napadnutými rozhodnutiami žalovaného nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu. Dokonca v prípade napadnutého rozhodnutia č. 4873/2018/10 UKSPLa-13 zo dňa 10.05.2018 o povolení zmeny stavby pred dokončením, v ktorom stavebník žiadal povolenie na zmenu tvaru strechy a osadenie oceľovej haly pre pohybové aktivity, bez vykurovania, nemá žiadny súvis so žalobcom tvrdeným zásahom do sústavy tepelných zariadení žalobcu. Pri rozhodnutí súd vychádzal z komentára k § 179 ods. 7 SSP nakladateľa Wolters Kluwer s.r.o., rok vydania 2016, autorov Ida Hanzelová, Ivan Rumana a Ina Šingliarová „Ak správny súd vyhodnotí, že nejde o opomenutého účastníka, vo veci koná ako v prípadoch, keď je žaloba podaná neoprávnenou osobou a žalobu odmietne podľa § 98 písm. e) SSP.“
53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (ide o orgán štátnej správy).
O práve ďalšieho účastníka na úplnú náhradu trov konania voči žalobcovi rozhodol správny súd, nakoľko ďalší účastník si plnil povinnosti uložené súdom (bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe sp.zn. 6S/157/2020-80 zo dňa 25.01.2021), vyjadril sa k žalobe prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu (vyjadrenie doručené súdu dňa 15.02.2021).
54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.