Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3CoZm-3-2020.pdf
PDF · 126.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Gordic Collect, s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 363 282, právne zastúpeného: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 687 936, proti žalovanému: S. C., H.. XX.XX.XXXX, C. M. XX, XXX XX F., právne zastúpenému: JUDr. Vladimír Novák, advokát so sídlom Štúrova 8, 040 01 Košice - Staré Mesto, o zaplatenie 72.136,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 22CbZm/17/2018-103 zo dňa 19. februára 2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72.136,15 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6,00 % ročne zo sumy 72.136,15 eur od 21.05.2016 do zaplatenia, ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zo zmenkovej sumy, teda 240,44 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočnosti, že pôvodný žalobca Č.G. X. C., B..K.., K. K. Ž. XX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, domáhal zaplatenia sumy 72.136,15 eur s príslušenstvom. Žaloba bola odôvodnená tým, že pôvodný žalobca uzatvoril dňa 17.08.2010 so spoločnosťou K. C., K..Q..X.., K. K. E.. H. XX, XXX XX F., P.: XX XXX XXX, zmluvu o účelovom úvere č. XXXXXXXM, na základe ktorej boli spoločnosti poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 90.000,00 eur. V zmysle čl. III ods. 3 zmluvy sa spoločnosť zaviazala uhradiť pôvodnému žalobcovi úrok z omeškania v prípade omeškania so splácaním istiny, úrokov, poplatkov, prípadne plnenia akéhokoľvek iného peňažného záväzku v zmysle zmluvy. Nakoľko úver nebol splácaný riadne a včas pôvodný žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 25.11.2013. Na účely zabezpečenia nárokov z úverovej zmluvy spoločnosť dňa 17.08.2010 vystavila na rad pôvodného žalobcu blankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Spoločnosť spolu s avalom, žalovaným, udelili v článku II ods. 2 dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3725852M/ D1 zo dňa 17.08.2010 pôvodnému žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku II ods. 1. Pre neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, preto pôvodný žalobca riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke a to nasledovným spôsobom - zmenková suma: 72.136,15 eur a dátum splatnosti zmenky: 20. mája 2016. Do dňa podania žaloby žalovaný neuhradil zmenkovú sumu, a to ani čiastočne.
3. Na základe predložených listín súd vydal vo veci dňa 08.03.2019 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, ktorým namietal výšku žalovanej sumy, keďže v žalobe nie je žalovaná suma odôvodnená a žalobca odkazuje len na výpis z bankového systému. Vo výpise sa uvádzajú len sumy ako istina, úrok, úrok z omeškania, ktoré sú už vyčíslené, ale nie je zrejmé, ako k týmto sumám žalobca dospel. Žalobca je povinný svoj nárok jasne a zrozumiteľne zdôvodniť. Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve žalobcu neoprávňovala vyplniť údaj o splatnosti v blankozmenke ako ľubovoľný dátum určený žalobcom, lebo podľa čl. II ods. 2 písm. b) dohody sa pri predčasnej splatnosti pohľadávky dátumom splatnosti pohľadávky rozumie dátum stanovený bankou podľa čl. II ods. 1 písm. b), ktorým je deň určený bankou v oznámení (vyhlásení), teda dátum 25.11.2013. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. Na majetok menovanej spoločnosti bol vyhlásený konkurz, no zo žaloby nevyplýva, či bol nárok prihlásený do konkurzného konania. Žalobca mal vymáhať pohľadávku predovšetkým voči pôvodnému dlžníkovi a až po neúspešnom vymáhaní mal pristúpiť k vymáhaniu voči avalistovi.
4. Podľa žalobcu, kto je žalovaný zo zmenky môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom. Zmenka má povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Zmenková suma pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 55.417,62 eur, nezaplateného riadneho úroku vo výške 4.830,94 eur, nezaplateného úroku z omeškania vo výške 11.822,64 eur a nezaplatených poplatkov vo výške 64,95 eur. Istina vo výške 55.417,62 eur predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru. Nezaplatené riadne úroky vo výške 4.830,94 eur boli účtované odo dňa čerpania úveru. Úroky z omeškania vo výške 11.822,64 eur boli počítané v zmysle čl. III ods. 3 zmluvy. Poplatky vo výške 64,95 eur predstavujú rozdiel medzi splatnými a zaplatenými poplatkami za jednotlivé bankové operácie (poskytnutie úveru, vedenie účtu, a pod.). Nárok žalobcu zo zmluvy nie je totožný s nárokom zo zmenky. Zmenka bola vyplnená v súlade s dohodou. Banka je oprávnená vyplniť blankozmenku aj s iným dátumom ako je dátum vyhlásenia splatnosti samotného úveru, avšak najneskôr do troch rokov od vyhlásenia splatnosti úveru. Dátumom splatnosti zmenky je 20. máj 2016, teda je nepochybné, že v čase podania žaloby dňa 14.08.2018 pohľadávka zo zmenky premlčaná nebola. Aval je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručí. Majiteľ zmenky teda nemusí požiada o zmenečné plnenie najskôr zmenečného dlžníka, ale môže sa priamo obrátiť na zmenečného ručiteľa. Keďže námietky nemajú pôvod vo vlastnom vzťahu avalistu k majiteľovi zmenky, žalovaný nemá právo tieto skutočnosti namietať.
5. Podľa žalovaného, žalobca postupoval v rozpore s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, na základe ktorej vyplnil dátum splatnosti, nakoľko podľa čl. II ods. 2 písm. b) tento mal byť uvedený ako 30. deň po splatnosti zabezpečenej pohľadávky, ktorým bol dátum 25.11.2013. Žalobca vyplnil dátum splatnosti ako 20.05.2016, čo bolo v rozpore s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, pretože síce môže byť vyplnený ako deň splatnosti aj neskorší dátum, ale len ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu, ktoré nenastali. Keďže žaloba bola podaná až v roku 2018 nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaný je síce avalistom blankozmenky, ale v prvom rade si mal žalobca vymáhať nárok od zmenkového dlžníka. Na dlžníka bol vyhlásený konkurz dňa 10.11.2014, resp. právoplatnosť vyhlásenia konkurzu je 06.12.2014, čo je viac ako rok splatnosti blankozmenky. Pokiaľ žalobca postupoval tak, že vyplnil dátum splatnosti ako 20.05.2016, tak je to po viac ako dvoch rokoch od splatnosti, a teda postupoval v rozpore s poctivým obchodným stykom.
6. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 72.136,15 eur s príslušenstvom zo strany žalovaného ako avalistu. Medzi stranami nebola sporná existencia záväzkového vzťahu, platnosť zmluvy o úvere, či dohody o vyplňovacom práve, ako ani splatnosť pohľadávky a skutočnosť, že vystaviteľ zmenky, ani avalista zmenkovú sumu žalobcovi nezaplatili riadne a včas. Spornou však ostala výška zmenkovej sumy, dátum zročnosti zmenky, ako aj premlčanie nároku žalobcu. Žalovaný sa bránil tým, že nie je zrejmé, ako žalobca dospel k výške zmenkovej sumy, pričom žalobca postupoval v rozpore s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, na základe ktorej vyplnil dátum splatnosti zmenky, nakoľko tento mal byť uvedený ako 30. deň po splatnosti zabezpečenej pohľadávky banky. Keďže žaloba bola podaná až v roku 2018 nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca mal vymáhať pohľadávku predovšetkým voči pôvodnému dlžníkovi a až po neúspešnom vymáhaní mal pristúpiť k vymáhaniu voči avalistovi.
7. Vo všeobecnosti platí, že záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá pokiaľ spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Súd v prvom rade skúmal, či zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané formálne náležitosti. Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa, ako aj avalistu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Predložená zmenka teda spĺňa formálne náležitosti platnosti, a preto bez ďalšieho zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie, teda tento nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplatení alebo k vymáhaniu preukazovať, že mu povinný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Ak dôkazné bremeno unesie, bude v konaní úspešný. Po preskúmaní námietok žalovaného však súd dospel k záveru, že tieto nemajú pôvod vo vlastnom vzťahu avalistu k majiteľovi zmenky. Podľa žalobcu zmenková suma vo výške 72.136,15 eur pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 55.417,62 eur, nezaplateného riadneho úroku vo výške 4.830,94 eur, nezaplateného úroku z omeškania vo výške 11.822,64 eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 64,95 eur. Aj keď žalovaný takto určenú výšku zmenkovej sumy namietal, nepredložil ani neoznačil akékoľvek dôkazy preukazujúce, že by bola zmenková suma určená v nesprávnej výške a rovnako neprezentoval akýkoľvek dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia o porušení dohody o vyplňovacom práve k zmenke. V zmysle čl. II ods. 2 písm. b) dohody o vyplňovacom práce bol pôvodný žalobca oprávnený vyplniť v údaji splatnosti spravidla 30. deň po splatnosti zabezpečenej pohľadávky, príp. ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu - iný deň, najneskôr však do troch rokov odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia, predovšetkým z použitej príslovky „spravidla“ (skoro pravidelne, obyčajne, obvykle, väčšinou) vyplýva, že vyplnenie splatnosti zmenky v 30. deň po splatnosti zabezpečenej pohľadávky, nie je obligatórne, teda majiteľ zmenky mohol tento údaj vyplniť aj odlišne, avšak najneskôr do troch rokov odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Dohoda pritom ani príkladmo neuvádzala, čo možno považovať za „zvláštne okolnosti prípadu“, a nezakotvila ani povinnosť majiteľa zmenky tieto okolnosti pomenovať. Zabezpečená pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 25.11.2013, teda posledným dňom, v ktorý mohlo dôjsť k vyplneniu údaja splatnosti zmenky bol deň 25.11.2016. Údaj o splatnosti zmenky bol vyplnený ku dňu 20.05.2016, teda blankozmenka bola vyplnená tak, ako to predpokladala dohoda o vyplňovacom práve. Súd však dáva do pozornosti, že aj pre prípad, že by blankozmenka nebola vyplnená tak ako bolo dojednané, podľa § 10 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, s výnimkou prípadov ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Súd na námietku žalovaného skúmal premlčanie nároku žalobcu na zaplatenie zmenky. Z povahy záväzku, ako aj z okolností vzniku záväzku je zrejmé, že tak pôvodný žalobca, ako aj dlžník/vystaviteľ zmenky, konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto súd na danú vec aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, týkajúce sa premlčania. Všeobecná premlčacia doba v obchodných záväzkových vzťahoch je štvorročná, pričom začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde. Splatnosť zmenky nastala dňa 20.05.2016, preto si žalobca tento nárok mohol uplatniť na súde najneskôr do dňa 20.05.2020. Žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 14.08.2018, teda v rámci plynutia premlčacej doby, preto súd nárok zo zmenky za premlčaný nepovažoval. K obrane žalovaného, ktorou namietal, že žalobca mal pohľadávku najskôr vymáhať od vystaviteľa zmenky súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 47 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového môže majiteľ zmenky žiadať plnenie od každého, kto zmenku vystavil, prijal, indosoval alebo sa na nej zaručil alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Nároky voči zmenkovým dlžníkom teda môže majiteľ zmenky uplatniť v jednej žalobe alebo vo viacerých samostatných žalobách, teda zmenkoví dlžníci sú solidárne zaviazaní. Avalista je pritom samostatný zmenkový dlžník, ktorý zodpovedá za zaplatenie zmenky. Z hmotného práva teda vyplýva, že je výlučne na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov. Pasívne vecne legitimovaný je teda ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Napriek tomu, že žalobca pohľadávku prihlásil do konkurzného konania vedeného voči vystaviteľovi zmenky, tento nebol povinný pohľadávku primárne uplatniť u vystaviteľa zmenky, ale mohol rovno
pristúpiť k uplatneniu pohľadávky od avalistu, teda táto námietka žalovaného je bez ďalšej relevancie vo vzťahu k dôvodnosti nároku žalobcu.
8. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preto preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou K. C., K..Q..X.. bola uzavretá zmluva o účelovom úvere, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to poskytnúť v prospech menovanej spoločnosti peňažné prostriedky do určitej sumy, žalobca riadne splnil, avšak táto spoločnosť svoj záväzok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok nesplnila riadne a včas. Dlžník, spolu so žalovaným ako zmenečným ručiteľom, splnenie záväzku zabezpečili formou vystavenia blankozmenky, ku ktorej vyplneniu pristúpil pôvodný žalobca z dôvodu nesplnenia zmluvného záväzku zo strany dlžníka. Žalovaný doposiaľ svoj záväzok zo zmenky nesplnil, pričom vystavená zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti jej platnosti, a preto považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
9. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 497, § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, podľa čl. I § 9, § 10, § 11, § 14 ods. 1, § 17 ods. 1, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 47 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP.
11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie posúdil vec právne nesprávne a jeho výklad o dodržaní dohody o vyplňovacom zmenkovom práve je nesprávny. Predovšetkým pokiaľ bolo v dohode o vyplňovacom zmenkovo práve medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dohodnuté (čl. II ods. 2, písm. b/), že pôvodný žalobca je oprávnený vyplniť blankozmenku v údaji splatnosti spravidla 30. deň po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky, prípadne ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu - iný deň, najneskôr však do troch rokov odo dňa splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky banky tak, z tohto zmluvného dojednania vyplýva, že iný deň splatnosti ako 30. deň po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky je možné vyplniť len v prípade ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu. Uvedené ustanovenie teda nemožno vykladať tak, že pôvodný žalobca mal právo vyplniť údaj o splatnosti blankozmenky na základe vlastného uváženia ako hociktorý deň, ktorý nastal po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky, najneskôr však do troch rokov po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky. V dohode je jasná podmienka, že neskorší ako 30. deň po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky je možné vyplniť v prípade ak nastanú zvláštne okolnosti prípadu. Z uvedeného dôvodu ak pôvodný žalovaný postupoval tak, že dátum splatnosti blankozmenky vypĺňal nie ako 30. deň po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky, ale až po lehote (zabezpečená pohľadávka sa stala splatnou dňa 25.11.2013 a splatnosť blankozmenky bola vyplnená dátumom 20.05.2016, teda po dva a pol roku po splatnosti) mohol tak pôvodný žalobca postupovať len v prípade ak si to vyžadovali zvláštne okolnosti prípadu. Tieto okolnosti súd neposudzoval a pôvodný žalobca ani nový žalobca ich nijakým spôsobom nepreukázali. Podľa jeho názoru pôvodnému žalobcovi nič nebránilo vyplniť údaj o splatnosti blankozmenky ako 30. deň po splatnosti blankozmenky zabezpečenej pohľadávky. Pôvodný žalobca takto nepostupoval, hoci mu v tom nič nebránilo, preto postupoval pri vyplnení dátumu splatnosti blankozmenky v rozpore s poctivým obchodným stykom a takýto právny úkon je neplatný. K argumentácii žalobcu, že nemožno namietať majiteľovi zmenky, že dojednania o vyplňovacom práve neboli dodržané s výnimkou prípadov ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou a s touto argumentáciou sa stotožnil aj súd prvej inštancie, uviedol, že práve v danej veci sa pôvodný žalobca dopustil práve zákonom predpokladanej zlomyseľnosti, resp. hrubej nedbanlivosti lebo nedodržal ustanovenia o vyplnení dátumu splatnosti blankozmenky, ktoré boli dohodnuté medzi ním a žalovaným. Poukázal na komentár JUDr. Zdenka Kovaříka k § 10 Zákona zmenkového a šekového (str. 115 4. vydania Směnka a šek v České republice z roku 2001): „Pokiaľ ide o prvého majiteľa, bude vlastne postačovať iba dôkaz, že zmenka je vyplnená odlišne od dojednania. Pretože tento majiteľ buď takto postupuje zámerne, je teda v zlej viere, alebo síce už nevie ako zmenku vyplniť (stratí vyplňovacie prehlásenie), ale napriek tomu zmenku vyplňuje - ide teda nepochybne o hrubú nedbanlivosť.“ Zároveň poukázal na § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Zdôraznil, že žalovaný nadobudol zmenku na základe postúpenia podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi
všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nadobudol od pôvodného majiteľa zmenky všetky doklady vrátane dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, a teda v čase nadobudnutia zmenky si mohol (a bol povinný) preveriť, či došlo k vyplneniu blankozmenky v súlade s dohodou so žalovaným. Ak teda blankozmenka vyplnená v súlade s dohodu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným a žalobca ako nadobúdateľ zmenky o tom musel vedieť a napriek tomu pokračoval vo vymáhaní žalovanej sumy, potom konal na škodu dlžníka práve podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového, a teda žalovaný môže aj voči žalovanému namietať nesprávne vyplnenie blankozmenky. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v súvislosti s poctivým obchodným stykom Obchodný zákonník predpokladá zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu úroveň. Podnikateľ nesie plné podnikateľské riziko. Predpokladá sa, že bude vo vzťahu s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu práva úprava poskytuje, usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho zisku a zlepšovať svoju pozíciu na trhu. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším. Hlavná teória upozorňuje tiež na tú skutočnosť, že strana, ktorá namieta určité zmluvné ustanovenie ho pôvodne akceptovala a až dodatočne odmieta dohodu dodržať. Viera oprávnenej strany v platne dojednané zmluvné ustanovenia nemôže byť bez ďalšieho narušená. Opätovne poukázal na ustanovenie čl. II bod 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že banka je oprávnená určiť za deň splatnosti deň najneskôr do troch rokov odo dňa splatnosti pohľadávky, ktorá bola zabezpečená predmetnou zmenkou. Žalobca postupoval v súlade s udeleným vyplňovacím právom, ktoré mu udelil sám žalovaný. Má za to, že ak postupoval v súlade s udeleným právom, ktoré mu žalovaný udelil ešte v čase, keď mal voči žalobcovi splatný dlh, nemožno považovať za postup v rozpore s poctivým obchodným stykom. Zdôraznil, že dôvodom celého konania je tá skutočnosť, že žalobca na základe úverovej zmluvy poskytol peňažné prostriedky, ktoré neboli riadne splácané, v dôsledku čoho žaloba uplatnil svoje právo vyplniť zmenku. Zmenka vystavená na zabezpečenie záväzkov z úverovej zmluvy má primárny účel zlepšiť postavenie žalobcu ako veriteľa. Žalovaný však svojou argumentáciou degraduje zmenku na úroveň pohľadávky zo zmluvy, čím sa stráca primárny účel zmenky zlepšiť postavenie veriteľa. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 43CoZm/7/2012 zo dňa 19.12.2012, ktorý uvádza: „Podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. ... mali byť na zmenke vyplnené údaje tak, ako to vyplýva z jej článku I. bod 3. Šlo o údaje o zmenkovej sume a o dátume splatnosti, pričom v ostatných nevymenovaných podstatných náležitostiach zmenky považovali účastníci Dohodu o vyplňovacom práve za doplnenú. Treba zdôraznil, že účelom Dohody o vyplňovacom práve je najmä vymedzenie náležitostí, ktoré majú byť doplnené do zmenky v budúcnosti. Banka má vždy právo doplňovať blankozmenku, ak dohodnutá lehota splatnosti pre ňou poskytnutý úver nastala, prípadne ak nastala predčasná splatnosť pohľadávky banky alebo nastali účinky vyhlásenia konkurzu na vystaviteľa, a to taký údaj o splatnosti, na akom sa zmluvné strany v Dohode o vyplňovacom práve dohodli. V prejednávanej veci bol takýmto údajom údaj 30. deň po splatnosti pohľadávky alebo iný deň, čo pri doslovnom gramatickom a logickom výklade znamená, že najpozdejší deň splatnosti bol 30. deň po splatnosti pohľadávky. Pojem „iný deň“ je naviazaný na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru navrhovateľom, prípadne vyhlásenie konkurzu na dlžníka, v dôsledku čoho potom 30. deň po splatnosti pohľadávky je dátum, ktorý je možné vždy jednoznačne a preukázateľne určiť. Treba však zdôrazniť, že dátum splatnosti je formálnou náležitosťou zmenky a bez ohľadu na spôsob akým sa k nemu navrhovateľ dopracoval je dôležité, že je vyplnený správne a bez nedostatkov.“ Ďalej poukázal na konštantnú judikatúru napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obdo/34/2017 z 19.12.2017, ktoré uvádza: „Z odôvodnenia odvolacieho súdu je zjavné, že predmetné ustanovenie posudzoval v kontexte celého zmluvného vzťahu, t.j. hlavného záväzku z leasingu a zabezpečovacieho práva zmenkového, pričom dovodil, že vyplňovacie právo, ktoré oprávňuje majiteľa zmenky doplniť do blankozmenky chýbajúce náležitosti vzniká dohodou, uzavretou medzi osobou podpísanou na blankozmenke a osobou, ktorej bola blankozmenka vydaná. Touto dohodou je vymedzený obsah vyplňovacieho práva. Dohoda nemusí mať písomnú formu, postačuje, ak je uzavretá ústne, prípadne konkludentne a jej obsah môže byť zachytený aj v jednostrannom vyhlásení, ktoré potom slúži ako doklad o udelení vyplňovacieho práva, tu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 29Cdo/860/2012. Podpis žalovaných na zmluve o vyplnení a použití zmenky však odvolací súd považoval za osvedčenie o tom, že bola uzavretá dohoda o vyplňovacom práve neformálnym spôsobom, pričom z obsahu tohto dôkazu možno zistiť, ako má byť blankozmenka vyplnená, ako aj z neho vyplýva vôľa žalobcu uzavrieť dohodu o
vyplnení blankozmenky.“ Poukázal na to, že uvedené rozhodnutie zdôrazňuje tú skutočnosť, že zákon nepredpisuje náležitosti dohody o zmenkovom vyplňovacom práve, dôležitá je predovšetkým prejavená vôľa udeliť takéto vyplňovacie právo a táto vôľa jednoznačne prejavená bola. Žalobca preto nemusí preukazovať splnenie zákonných náležitostí vyplňovacieho práva, nakoľko zákon žiadne náležitosti nepredpisuje. Zdôraznil, že vyplňovacie právo neupravuje žiadnu sankciu, ak žalobca vyplní dátum splatnosti do 3 rokov odo dňa splatnosti pohľadávky. Žalovaný kreuje sankciu voči žalobcovi, pričom táto sankcia nemá oporu ani v zmluvnom dojednaní ani v žiadnom zákonnom ustanovení. Smerodajným pre uplatnenie nároku je preto vlastná zmenková listina. Žalovaný nepreukázal nesprávne vyplnenie zmenky ani akékoľvek poškodenie, ktoré mu mal spôsobiť žalobca. Za poškodenie nemožno vykladať skutočnosť, že žalobca sa domáha uplatnenia nároku na súde. Žalovaný tiež nepreukázal, že by bola dojednaná akákoľvek sankcia pre žalobcu, ak tento vyplnil dátum splatnosti v rozsahu 3 rokov odo dňa splatnosti pohľadávky tak, ako mu to umožňovalo zmenkové vyplňovacie právo.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci nepochybil, keď sa riadil príslušnými ustanoveniami zákona č. 191/1950 Zb. a z hľadiska obsahu správne vyhodnotil námietky podané žalovaným.
19. Právna úprava blankozmenky je obsiahnutá v § 10 zmenkového zákona a ide o budúcu zmenku, pri vyhotovení ktorej chýba jedna alebo viacero podstatných náležitostí, ktoré už dodatočne vyplní majiteľ zmenky. Dôvodom vydania zmenky bude spravidla uzavretie kauzálnej zmluva a dohoda o zmenkovom zabezpečení. Podstatnou námietkou blankozmenky je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať blankozmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim (v tomto prípade žalovaným) a preberajúcim (žalobcom), ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva, t.j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok, resp. určujúcich skutočností. Pokiaľ by rozsah prijímacieho práva bol v dohode neurčitý alebo by z dohody nevyplýval, správal by sa podmienkami obvyklými vo vzťahu medzi stranami kauzálneho vzťahu, resp. obvyklými v podobných prípadoch. Podmienkou vzniku vyplňovacieho práva je dohoda o ňom. Ten kto blankozmenku odovzdal, nemôže udelené oprávnenie na jej vyplnenie odvolať a ten kto zmenku prevzal je oprávnený ju doplniť. Osoba, ktorá blankozmenku podpísala má právo na námietky, teda najmä na námietky súvisiace s vyplňovacím právom, pričom platí, že dlžník tejto zmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody.
20. K odvolacej námietke žalovaného, že v dohode o vyplňovacom zmenkovom práve medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté (čl. II ods. 2 písm. b), že pôvodný žalobca je oprávnený vyplniť blankozmenku v údaji splatnosti spravidla 30. deň po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky, prípadne ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu - iný deň, najneskôr však do 3 rokov odo dňa splatnosti blankozmenokou zabezpečenej pohľadávky, tak z tohto zmluvného dojednania vyplýva, že iný deň splatnosti ako 30. deň po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky je možné vyplniť len v prípade, ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu. V danom prípade žalobca vyplnil údaj o splatnosti blankozmenky na základe vlastného uváženia ako hociktorý deň, ktorý nastal po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky najneskôr do 3 rokov po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky, a nepreukázal zvláštne okolnosti, pre ktoré nemohol vyplniť blankozmenku do 30. dní od splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky. Odvolací súd považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú. Pre vznik zmenkového záväzku žalovaného ako osoby podpísanej a blankozmenke nie je relevantné, či bola blankozmenka vyplnená v súlade s obsahom vyplňovacieho oprávnenia alebo nie. Táto skutočnosť môže mať len vplyv na obsah zmenkového záväzku. Ak by aj blankozmenka bola vyplnená v rozpore s obsahom vyplňovacieho oprávnenia, táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť vyplnenej zmenky ani na vznik zmenkových záväzkov vystaviteľa, podpisovateľa blankozmenky.
21. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviska procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejendaný spor, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti uplatnených práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo ako i predvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie súdom zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide skutočnosti právne nerozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti, kde bolo možné v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I ÚS 50/05). Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
22. Odvolací súd súc viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie. Všetky
ním vyprodukované tvrdenia, ktorými argumentoval i v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani teraz žiadnym iným spôsobom nevyvrátili právne názory súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné.
23. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými a právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, pričom prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
24. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
25. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
26. Senát Krajského súdu v Prešove rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).